PRÁVNY ZÁKLAD SPRACOVANIA OSOBNÝCH ÚDAJOV Z VEREJNÝCH PODUJATÍ ORGANIZOVANÝCH OBCOU  NEPREČÍTANÉ MagOff 

PRÁVNY ZÁKLAD SPRACOVANIA OSOBNÝCH ÚDAJOV Z VEREJNÝCH PODUJATÍ ORGANIZOVANÝCH OBCOU

MGR. MIROSLAVA KUŠNÍRIKOVÁ
INTERNÁ DOKTORANDKA
KATEDRA OBČIANSKEHO PRÁVA
PRÁVNICKÁ FAKULTA
UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH

---

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:

obec, prevádzkovateľ, právny základ, osobný údaj

KEY WORDS:

municipality, the controller, legal basis, personal data

ABSTRAKT:

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/ 679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) sa značne zvýšila ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracovaním ich osobných údajov. Prijatím zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa slovenský právny poriadok s týmto nariadením harmonizoval. Jedna z najzásadnejších zmien novej právnej úpravy spočíva v obmedzení miery voľnosti pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb, ktoré je „po novom“ prípustné len na základe súhlasu dotknutej osoby alebo musí byť založené na právnom základe stanovenom zákonom. Príspevok sa bude zaoberať určením právneho základu pri spracovaní osobných údajov z verejných podujatí organizovaných prevádzkovateľom, ktorým je obec.

ABSTRACT/SUMMARY:

Through the Regulation (EU) 2016/679 of the European Parliament and of the Council on the protection of natural persons with regard to the processing of personal data and on the free movement of such data, and repealing Directive 95/46/EC (General Data Protection Regulation) the protection of individuals in the processing of personal data has increased considerably. By adopting an Act no. 18/2018 coll. on the protection of personal data Slovak law has been harmonized with this Regulation. One of the most fundamental changes of the new legislation is limiting the freedom of processing personal data of natural persons, which is „from now" only by consent of the person concerned or based on a legal basis established by law. The contribution deals with the determination of the legal basis for processing personal data from public events organized by the controller which is the municipality.

---

ÚVOD

V pozícii prevádzkovateľa môže vystupovať aj obec, čím sa na ňu vzťahujú povinnosti pri spracovaní osobných údajov fyzických osôb. Špecifikum v postavení obce ako orgánu verejnej moci môžeme vidieť v tom, že nedisponuje zákonnou licenciou na účely rozhlasového a televízneho spravodajstva, čím nespadá pod výnimku v zmysle § 12 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OZ“), na základe ktorej by mohla zverejňovať predovšetkým audiovizuálne záznamy, zvukové záznamy alebo fotografie vyhotovené z podujatí organizovaných obcou. Úvahy, ktoré sú obsahom príspevku vychádzajú zo zamerania sa na obec v pozícii možného usporiadateľa verejných podujatí pre svojich obyvateľov alebo verejnosť ako takú, z priebehu ktorých môže vzísť zámer zachytiť a následne uverejniť na jej webstránke alebo rôznych letákoch či propagačných materiáloch vydávaných obcou priebeh takejto spoločenskej akcie, zdokumentovaním prostredníctvom audiovizuálnych záznamov, zvukových záznamov alebo fotografií. Vzhľadom na požiadavku právneho základu pri spracovaní osobných údajov je potrebné sa zaoberať tým, či na takéto zverejnenie je nevyhnutne potrebné získať súhlas dotknutých osôb alebo máme právny základ vyplývajúci priamo zo zákona, čo nám následne zakladá povinnosť prihliadnuť na úpravu ochrany osobnosti fyzických osôb obsiahnutú v Občianskom zákonníku.

K POSTAVENIU OBCE A PRÁVNEMU ZÁKLADU SPRACOVANIA OSOBNÝCH ÚDAJOV

Obec je orgánom verejnej moci nakoľko vykonáva pôsobnosť v oblasti verejnej správy.^[1] Ak obec koná ako orgán verejnej moci, platí pre ňu jedna zo základných zásad právneho štátu, podľa ktorej môže konať len to, čo jej právny poriadok dovoľuje.^[2] Obec je právnickou osobou (§ 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov). V naznačenej súvislosti postavenie obce ako možného usporiadateľa verejného podujatia vyplýva z ustanovenia § 2 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého usporiadateľmi verejných podujatí môžu byť aj právnické osoby.

V rámci posudzovania postavenia obcí pri spracovaní osobných údajov fyzických osôb, spolu s nadväzujúcimi povinnosťami, vychádzame z ustanovenia § 1 písm. o) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o ochrane osobných údajov“) v zmysle ktorého sa za prevádzkovateľa považuje každý, kto sám alebo spoločne s iným vymedzí účel a prostriedky spracovania osobných údajov a spracúva údaje vo vlastnom mene. Vo vzťahu k obciam je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov uložená obligatórna povinnosť určenia tzv. zodpovednej osoby,^[3] nakoľko ide o spracúvanie osobných údajov orgánom verejnej moci (podľa § 44 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov). Pre viac orgánov verejnej moci, po zohľadnení rozsahu a organizačnej štruktúry, môže byť určená len jedna zodpovedná osoba. Uvedené predstavuje pozitívum predovšetkým pre menšie obce, ktoré by potenciálne mohli mať problém určiť a zabezpečiť takúto zodpovednú osobu, nakoľko pri obsadení pozície sa má prihliadnuť na odborné kvality spočívajúce predovšetkým z potrebných znalostí z oblasti práva a postupov v oblasti ochrany osobných údajov a v neposlednom rade aj na jej spôsobilosť plniť úlohy v zmysle § 46 zákona o ochrane osobných údajov.

Jednotlivé predmety ochrany duševného vlastníctva, ktoré zachytávajú priebeh verejného podujatia, upravuje zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej ako „autorský zákon“), pričom pôjde o audiovizuálny záznam (§ 116 ods. 1 a ods. 2 autorského zákona), zvukový záznam (§ 107 ods. 1 autorského zákona) a fotografiu. Práva výrobcu tak zvukového ako aj audiovizuálneho záznamu zahŕňajú len výhradné majetkové práva, nakoľko v prípade audiovizuálneho resp. zvukového záznamu sa nejedná o výtvor, ktorý by bol spojený s osobnosťou tvorcu tak, ako je tomu v prípade diela. Uvedené predmety ochrany duševného vlastníctva, prostredníctvom ktorých môže dôjsť k zachyteniu priebehu verejného podujatia, zároveň môžu vyobrazovať podobizne fyzických osôb- účastníkov verejného podujatia, čím pri realizovaní zámeru vyhotoviť audiovizuálny záznam a/ alebo fotografie (prípadne zvukový záznam) a ich následné uverejnenie dochádza k spracovaniu osobných údajov fyzických osôb. Pri spracovaní osobných údajov fyzických osôb je potrebné dodržať požiadavku zákonnosti v zmysle § 13 zákona o ochrane osobných údajov, čo zakladá povinnosť spracovať osobné údaje fyzických osôb len na základe existencie právneho základu.

Pre správne posúdenie záveru o otázke, či máme právny základ stanovený zákonom alebo je potrebné získať súhlas dotknutých osôb, je primárne potrebné určiť, či sa fotografia, resp. audiovizuálny alebo zvukový záznam považuje za osobný údaj podľa zákona o ochrane osobných údajov. Podľa § 2 tohto zákona sú osobnými údajmi „údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.“

Pri posúdení toho, či sa v konkrétnom prípade jedná alebo naopak nejedná o osobný údaj, je potrebné vychádzať z kontextu spracúvania osobných údajov u konkrétneho prevádzkovateľa. Rozhodujúcim je faktor, či prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ môže na základe spracúvaných dát fyzickú osobu identifikovať, či dáta povedú k jej identifikovateľnosti.^[4] Pri vymedzení pojmu osobný údaj zákonodarca pristúpil len k demonštratívnemu výpočtu charakteristík, ktoré sú spôsobilé určiť a stotožniť konkrétnu fyzickú osobu. Zároveň absentuje taxatívne vymedzenie formy, v rámci ktorej sa tieto charakteristiky nachádzajú, čím dochádza k „pokrytiu“ definície osobného údaju v zmysle zákona o ochrane osobných údajov a jeho širokej uplatniteľnosti na rôznorodé formy. V nadväznosti na uvedené by sme mohli uviesť, že konkrétna fyzická osoba je identifikovateľná vtedy, ak bez vynaloženia väčšieho úsilia môžeme získať doplňujúce informácie vedúce k jej identifikácii.

V kontexte (správneho) posudzovania ohľadom zachytenia podobizne fyzickej osoby na fotografii alebo audiovizuálnom zázname ako osobného údaju sa môžeme oprieť aj o usmernenie, ktoré vydal Úrad na ochranu osobných údajov SR, v zmysle ktorého sa fotografia z verejného podujatia považuje za osobný údaj vtedy, ak zachytáva podobizne jednotlivých fyzických osôb, ktoré sa zúčastnia podujatia; naopak fotografie, ktoré z väčšej vzdialenosti zachytávajú iba priebeh akcie, ale nie podobizne fyzických osôb, sa za spracúvanie osobných údajov nepovažuje.^[5] Z tejto charakteristiky nám v zásade vyplýva len to, že fotografia s istotou nebude osobným údajom v tom prípade, ak na nej nebude zachytená žiadna fyzická osoba, t. j. pôjde o fotografiu, ktorá bude zachytávať napríklad priestranstvo, kde sa verejná akcia organizuje, resp. interiér/ exteriér, v rámci ktorého verejné podujatie prebieha. Ak bude vyhotovená fotografia zachytávajúca dav ľudí - účastníkov z takej vzdialenosti, že výsledná podoba fotografie z pohľadu jej kvality a možnej rozoznateľnosti objektov na nej zachytených ani pri konkrétnom zameraní sa na určitú siluetu neumožní identifikovať s určitosťou konkrétnu fyzickú osobu, nepôjde o takú fotografiu, ktorá by napĺňala znaky osobného údaju v zmysle § 2 zákona o ochrane osobných údajov. Pre potreby príspevku ale budeme vychádzať z toho, že fotografia bude zachytávať podobizne účastníkov verejného podujatia a tým pádom bude osobným údajom podľa § 2 zákona o ochrane osobných údajov.

POŽIADAVKA ZÁKONNOSTI PRI SPRACOVANÍ OSOBNÝCH ÚDAJOV

Fotografovať a vyhotovovať audiovizuálne či zvukové záznamy z verejných podujatí je možné len na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na základe právneho základu stanoveného zákonom, za účelom naplnenia požiadavky zákonnosti spracúvania osobných údajov. Podľa § 5 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov, je súhlasom dotknutej osoby akýkoľvek vážny a slobodne daný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby vo forme vyhlásenia alebo jednoznačného potvrdzujúceho úkonu, ktorým dotknutá osoba vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov. Ak prevádzkovateľ spracúva osobné údaje na základe súhlasu fyzickej osoby, je povinný vedieť kedykoľvek preukázať, že dotknutá fyzická osoba súhlas poskytla (ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov). Zároveň fyzická osoba je oprávnená kedykoľvek poskytnutý súhlas odvolať, pričom o tomto práve musí byť informovaná ešte pred samotným poskytnutím súhlasu. Pre prevádzkovateľa by bolo nepochybne najistejším spôsobom ako vedieť následne preukázať poskytnutý súhlas, ak by jednotlivé fyzické osoby – účastníci pred vstupom do priestoru, kde sa bude verejné podujatie odohrávať, vyplnili formulár na poskytnutie súhlasu, čím by sa v zmysle definície jednalo o vyhlásenie. Máme však za to, že ak by išlo o väčšiu obec, ktorá by takéto podujatie organizovala, takýto spôsob získavania súhlasu by bol značne obtiažny a neefektívny. Uvedené si vieme predstaviť napríklad v prípade menšej obce, kde sa neočakáva väčší počet návštevníkov a z organizačno- personálnej stránky poskytnutie súhlasu bude obec schopná zabezpečiť. Obec môže zabezpečiť poskytnutie súhlasu aj elektronickou formou.

Bližšie chceme poukázať na možnosť poskytnutia súhlasu formou jednoznačného potvrdzujúceho úkonu, ktorým dotknutá osoba vyjadruje súhlas, prostredníctvom ktorého by obce mohli spracúvať osobné údaje z verejných podujatí. Verejné podujatie sa bude odohrávať na určitom vymedzenom priestranstve v exteriéry alebo v interiéry. V prípade adekvátneho splnenia si informačnej povinnosti zo strany prevádzkovateľa by podľa nášho názoru potvrdzujúcim úkonom mohla byť aj samotná účasť na verejnom podujatí, ale s dôrazom na správne prevedenie informačnej povinnosti tak z jej vecného, ale predovšetkým časového aspektu.

Na báze právneho základu, ktorým bude potvrdzujúci úkon účastníka, musí byť splnená informačná povinnosť zo strany prevádzkovateľa a aj jej technické zdokumentovanie ešte pred samotným začiatkom, resp. otvorením verejného podujatia. Obsahom informačnej povinnosti musí byť informovanie účastníkov o samotnom zámere vyhotoviť fotografie a/ alebo audiovizuálne či zvukové záznamy z priebehu verejného podujatia a výslovné informovanie o možnosti odvolať poskytnutý súhlas. Účastníci musia byť informovaní o účele, na ktorý sa ich súhlas vyžaduje, t. j. konkrétne určenie, akým spôsobom budú fotografie alebo audiovizuálne či zvukové záznamy sprístupnené verejnosti a maximálna doba ich zverejnenia. Pri realizovaní informačnej povinnosti z hľadiska časového aspektu je potrebné vziať do úvahy ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov, ktoré upravuje možnosť odvolať poskytnutý súhlas, o čom musia byť fyzické osoby informované ešte pred samotným poskytnutím súhlasu. Uvedené znamená, že obec by si túto povinnosť nesplnila v súlade s požiadavkou vyplývajúcou zo zákona, ak by účastníci už boli prítomní v priestoroch, kde sa verejné podujatie bude odohrávať a „až“ pri tzv. otvorení a uvítaní účastníkov by poverená osoba plnila „prvýkrát“ informačnú povinnosť. Pri takomto postupe by prevádzkovateľ nevedel preukázať potvrdzujúci úkon v zmysle § 5 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov, ktorým by bol vstup do priestorov, kde sa verejné podujatie bude odohrávať z dôvodu už prítomných účastníkov. V nadväznosti na uvedené máme za to, že ak by si túto povinnosť prevádzkovateľ voči potencionálnym účastníkom splnil „dvojstupňovo“, jednak pred vstupom účastníkov do priestorov prostredníctvom informačných tabúľ, obsiahnutím informácií na vstupenkách, pozvánkách, internetovej stránke alebo propagačných materiálov a pod. a následne aj pred samotným otvorením podujatia predstúpi poverená osoba pred účastníkov a opätovne („duplicitne“) splní informačnú povinnosť, ktorá bude zároveň technicky zdokumentovaná máme za to, že takto splnená informačná povinnosť za účelom spracovania osobných údajov spočívajúca na právnom základe, ktorým je potvrdzujúci úkon, bude spĺňať požiadavku zákonnosti.

Zároveň sa pri hodnotení poskytnutého súhlasu z hľadiska dobrovoľnosti postupuje podľa § 14 ods. 4 zákona o ochrane osobných údajov, v zmysle ktorého sa posudzuje najmä skutočnosť, či sa poskytnutie služby podmieňuje poskytnutím súhlasu so spracovaním osobných údajov. S určitosťou môžeme prijať záver, že prevádzkovateľ nie je oprávnený podmieňovať vstup na podujatie poskytnutím súhlasu. Takýto postup by nebol v súlade s požiadavkou slobodného a dobrovoľného poskytnutia súhlasu, nakoľko fyzická osoba by vyžadovaný súhlas poskytla len za tým účelom, aby sa mohla zúčastniť podujatia. Preto ako správnym sa javí postup spočívajúci v následnom vyžiadaní si údajov od konkrétnych fyzických osôb, ktoré výslovne odmietli poskytnutie súhlasu a prevádzkovateľ bude povinný zabezpečiť, aby neboli zverejnené také fotografie, resp. audiovizuálne záznamy, na ktorých sa podobizne takýchto osôb nachádzajú. Ak prevádzkovateľ pristúpi k zabezpečenia súhlasu od účastníkov vo forme potvrdzujúceho úkonu, musí dodržať požiadavku odlíšiteľnosti poskytnutia súhlasu od iných skutočností a to tak, aby bol vyjadrený jasne, v zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme (podľa § 14 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov). Práve s akcentom na to, že pôjde o spracovanie údajov z verejného podujatia sa prikláňame k záveru, že obstaranie súhlasu prostredníctvom potvrdzujúceho úkonu účastníkov, v našom prípade vstupu a zotrvania na verejnom podujatí, predstavuje pre prevádzkovateľa po precíznom splnení si informačnej povinnosti legitímny právny základ napĺňajúci požiadavku zákonnosti.

MOŽNOSŤ SPRACÚVAŤ OSOBNÉ ÚDAJE EX LEGE; PRÁVNY ZÁKLAD DANÝ ZÁKONOM?

Právnym základom, na podklade ktorého môže prevádzkovateľ pristúpiť k spracovaniu osobných údajov účastníkov, môže byť existencia tzv. oprávneného záujmu prevádzkovateľa po vykonaní testu proporcionality. Oprávnený záujem prevádzkovateľa možno považovať za pomerne flexibilný účel spracúvania osobných údajov z pohľadu rozsahu účelu jeho použitia.^[6] Úrad na ochranu osobných údajov SR v usmernení uvádza, že „tento právny základ je využívaný najmä v prípadoch, kedy nie je z objektívnych príčin možné zabezpečiť súhlasy dotknutých osôb pre vyhotovovanie a následné prípadné zverejňovanie fotografií, a to s ohľadom napríklad na nemožnosť vopred identifikovať účastníkov akcie, ale najmä veľký, nelimitovaný počet účastníkov akcie, či podmienky konania podujatia.“^[7]

V rámci informačnej povinnosti musí prevádzkovateľ (okrem informovania o vyhotovovaní fotografií a audiovizuálnych príp. zvukových záznamov z verejného podujatia informovať účastníkov o práve odvolať súhlas), splniť aj povinnosť informovania vo vzťahu k uplatneniu námietky dotknutej osoby a určenia konkrétnej osoby, voči ktorej je uplatnenie námietky alebo odvolanie súhlasu potrebné uplatniť. Splnenie informačnej povinnosti je možné realizovať širokou škálou spôsobov. Bez ohľadu na zvolený spôsob, ak prevádzkovateľ chce spracúvať osobné údaje na právnom základe spočívajúcom v jeho oprávnenom záujme, je povinný splniť informačnú povinnosť pred samotným otvorením podujatia prostredníctvom poverenej osoby. Organizátor môže podľa nášho názoru tiež pristúpiť k možnosti, že jasným spôsobom vyhradí len určitú časť priestoru, ktorá bude snímaná a účastník bude informovaný spôsobom zvoleným prevádzkovateľom o tom, že fotografie a audiovizuálne alebo zvukové záznamy vyhotovené z takto vymedzeného priestoru budú následne prevádzkovateľom zverejnené. V rámci informačnej povinnosti by mal prevádzkovateľ presne uviesť, akým spôsobom sa vyhotovené fotografie alebo záznamy sprístupnia verejnosti, t. j. oznámenie, že to bude napríklad webová stránka obce a rovnako tak dobu ich zverejnenia.

V rámci testu proporcionality prevádzkovateľ vyhodnocuje splnenie nasledujúcich podmienok, pričom upriamujeme pozornosť na potrebu ich kumulatívneho splnenia. Podmienkami sú existencia oprávneného záujmu prevádzkovateľa, t. j. účastník musí dôvodne očakávať a predpokladať, že z podujatia budú vyhotovené fotografie a audiovizuálne/ zvukové záznamy, na účely oprávneného záujmu prevádzkovateľa je spracúvanie osobných údajov účastníkov nevyhnutné a pri komparácii oprávneného záujmu prevádzkovateľa na jednej strane so základnými právami a slobodami dotknutej osoby na strane druhej, musí prevažovať právny záujem prevádzkovateľa.

Aj napriek pozitívnemu výsledku testu proporcionality, prevádzkovateľ nie je oprávnený pristúpiť k spracovaniu osobných údajov účastníkov na právnom základe predstavujúcom jeho oprávnený záujem v prípade, ak by tým zasiahol do práva na ochranu osobnosti alebo ich súkromia. Zákon o ochrane osobných údajov sa totižto nedotýka právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorý v ustanoveniach § 12 až 16 upravuje inštitút ochrany osobnosti fyzických osôb. V zmysle stanovenia § 12 ods. 1 OZ „písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením“. Uvedené dávame do pozornosti napríklad v súvislosti so zverejnením fotografií, prípadne audiovizuálnych či zvukových záznamov, kde je fyzická osoba zachytená ako účastník verejného podujatia napríklad pod vplyvom alkoholických nápojov a pod., nakoľko zverejneným by podľa nášho názoru jednoznačne došlo k zásahu do práv spätých s osobnosťou človeka.

Ustanovenie § 12 ods. 2 OZ upravuje zákonnú licenciu, kedy je možné písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy vyhotoviť a použiť aj bez súhlasu fyzickej osoby a to na úradné účely na základe zákona, čím v našom prípade obec pod túto zákonnú licenciu nebude spadať. Obdobne v zmysle § 12 ods. 3 OZ nebude naplnený ani dôvod spočívajúci vo vyhotovení a použití podobizne, obrazových snímkov a obrazových alebo obrazovo zvukových záznamov bez privolenia fyzickej osoby pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.^[8] Obec v pozícii prevádzkovateľa nenapĺňa ani jednu zákonnú licenciu v zmysle § 12 ods. 1 a 2 OZ, teda musí postupovať v zmysle zákona o ochrane osobných údajov pri vymedzení si možného právneho základu. Fyzická osoba po neoprávnenom zásahu do práv spätých s osobnosťou človeka má právo sa domáhať na súde aby posúdil, či došlo k neoprávneného zásahu. Zároveň môže požadovať v zmysle § 13 ods. 1 OZ aby sa od týchto neoprávnených zásahov upustilo, aby sa odstránili ich následky a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Fyzická osoba sa môže rozhodnúť pre hociktorý z prostriedkov daných na ochranu osobnosti. Ako poukazuje P. Vojčík, nie každý prostriedok je vhodný na všetky prípady ochrany osobnosti.^[9] V prípade značnej miery zníženia ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti, ak by predchádzajúci postup podľa § 13 ods. 1 OZ nebol dostačujúci, má dotknutá fyzická osoba právo požadovať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ).

K spracovaniu osobných údajov uverejnením fotografií zachytávajúcich podobizne osôb môže obec pristúpiť, ak vydáva obecné periodikum, ktoré má jednak zaregistrované na Ministerstve kultúry SR a zároveň sú splnené podmienky podľa § 78 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, t. j. „nevyhnutnosť pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami“. K uverejneniu fotografií bez potreby individuálnych súhlasov dotknutých osôb môže obec v tomto pípade pristúpiť na podklade právneho základu stanoveného zákonom. Aj tu však máme za potrebné zdôrazniť, že výberu fotografií, ktoré budú v obecnom periodiku zverejnené je potrebné venovať náležitú pozornosť, aby nedošlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti alebo jej vážnosti v spoločnosti, o to viac, že súhlas osôb, ktorých podobizne sú zachytené na fotografiách, sa nevyžaduje.

K MOŽNOSTI SPRACOVANIA BIOMETRICKÝCH ÚDAJOV METÓDOU „FACE RECOGNITION“

Dňa 16. augusta 2019 Český Úřad pro ochranu osobních údajů vydal zamietavé stanovisko k možnosti identifikácie a zamedzenia vstupu nežiaducim osobám na štadióny prostredníctvom metódy rozpoznávania tváre (face recognition), ktoré odôvodnil absenciou výslovného zákonného splnomocnenie, ktoré musí byť primerané sledovanému cieľu, musí dodržiavať podstatu práva na ochranu osobných údajov a poskytovať vhodné a konkrétne záruky pre ochranu základných práv a záujmov subjektov údajov. Metódou rozpoznávania tváre dochádza k spracovaniu biometrických údajov, ktoré sú v zmysle § 16 zákona o ochrane osobných údajov citlivými údajmi, pri ktorých platí zákaz ich spracúvania, ibaže sa jedná o niektorú z výnimiek upravenú v odseku 2 tohto ustanovenia. Podľa § 3 zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o organizovaní verejných športových podujatí“) môže byť organizátorom podujatia aj obec. Ak by obec bola organizátorom športového podujatia, spracovanie biometrických údajov prichádza do úvahy na základe výnimky spočívajúcej vo vyjadrení výslovného súhlasu so spracovaním týchto údajov dotknutou osobou (§ 16 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov) alebo spracúvanie je nevyhnutné z dôvodu verejného záujmu na základe tohto zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu osobných údajov a ustanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a záujmov dotknutej osoby (§ 16 ods. 2 písm. g) zákona o ochrane osobných údajov.

S prihliadnutím na to, že sa jedná o spracovanie citlivých údajov a zo zákonnej formulácie podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov spočívajúceho vo „výslovnom súhlase“ sa domnievame, že tento nemôže spočívať v tzv. potvrdzujúcom úkone, to je vstup na podujatie a vzhľadom na prípadný väčší počet účastníkov takéhoto podujatia si nevieme v praxi predstaviť získavanie individuálneho súhlasu pri vstupe od každého účastníka.

V prípade právneho základu vyplývajúce priamo zo zákona (§ 16 ods. 2 písm. g) zákona o ochrane osobných údajov) máme za to, že verejný záujem tu prítomný je. Je to záujem na pokojnom priebehu športového podujatia, bez ohrozenia života a zdravia účastníkov a dosiahnutie tohto stavu je výslovnou povinnosťou organizátora podujatia.^[10] Identifikovanie problémových účastníkov prostredníctvom rozpoznávania tváre a následné odopretie vstupu by jednoznačne smerovalo k zabezpečeniu dôstojnosti športového podujatia a ochrane ostatných návštevníkov. V podmienkach obcí by však aplikovanie metódy rozpoznávania tvári účastníkov (vzhľadom na povinnosti stanovené prevádzkovateľom) mohla byť značne obtiažnou. Táto otázka je ale nepochybne aktuálna v prípade športových podujatí, kde pravidelne dochádza výtržnostiam účastníkov.

Čo sa týka zamietavého stanoviska Úradu pro ochranu osobních údajů, nepochybne je potrebné zabezpečiť ochranu osobných údajov o to viac, že ide o spracovanie citlivých údajov. Preto aj úprava spracovania biometrických údajov je koncipovaná na zákaze, okrem výslovne stanovených výnimiek vyplývajúcich zo zákona. Avšak v namietanom prípade, kedy spracovanie biometrických údajov smeruje k ochrane života a zdravia ostatných návštevníkov podujatia a k zabezpečeniu bezpečnosti a dôstojnosti podujatia by ochrana týchto hodnôt mala prevyšovať nad prísne formalistickým výkladom výnimiek umožňujúcich spracovanie citlivých údajov.

ZÁVER

Postavenie obcí ako prevádzkovateľa pri spracovaní osobných údajov fyzických osôb v kontexte zverejnenia fotografií a/ alebo audiovizuálnych či zvukových záznamov je aktuálnou otázkou a predovšetkým nie úplne jasnou, z pohľadu zvolenia správneho právneho základu. Prikláňame sa k záveru, že ak obec chce zachytiť a následne uverejniť priebeh verejného podujatia, mala by mať právny základ spočívajúci v súhlase dotknutej fyzickej osoby - účastníka. Nepovažujeme však za nevyhnutné ho zabezpečiť formou vyhlásenia. Ak si obec ako usporiadateľ verejného podujatia náležitým spôsobom splní svoju informačnú povinnosť, máme za to, že v tomto prípade je obec oprávnená súhlas získať prostredníctvom tzv. potvrdzujúceho úkonu fyzickej osoby, ktorá po obdŕžaní týchto informácií vstúpi do priestoru, kde sa bude verejné podujatie uskutočňovať. K uvedenému záveru nás vedie aj to, že verejné podujatie je organizované pre širokú verejnosť a na zverejnenie fotografií vecne zachytávajúcich účastníkov, priebeh a „atmosféru“ podujatia nie je potrebné aplikovať získavanie súhlasu prostredníctvom vyhlásenia, ktoré by bolo logisticky, personálne aj ekonomicky obtiažne. Právny základ spočívajúci na oprávnenom záujme prevádzkovateľa je takisto prípustným, avšak pri komparácii právneho základu súhlasu účastníka na základe potvrdzujúceho úkonu vo vzťahu k právnemu základu spočívajúcemu v oprávnenom záujme prevádzkovateľa sa prikláňame k prvej možnosti z dôvodu nie úplne jednoznačného vzťahu medzi zverejňovaním predmetov ochrany duševného vlastníctva z verejných podujatí a oprávneného záujmu prevádzkovateľa - obce. Na druhej strane, obec ako prevádzkovateľ má istejšiu pozíciu v prípade právneho základu, ktorým bude súhlas účastníkov verejného podujatia prostredníctvom ich potvrdzujúceho úkonu.

ZOZNAM LITERATÚRY

MONOGRAFIE A UČEBNICE

1. JESENKO, M. Právo obce na samosprávu a normotvorba obcí. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 2017. ISBN 978- 80- 8152-539-1
2. ŠKULTÉTY P., a kol. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 2 vydanie. Heuréka 2012. ISBN 978-80-89122-78-3
3. VALENTOVÁ T. a kol. GDPR / Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov. Zákon o ochrane osobných údajov. Praktický komentár. 2018. ISBN 978-80-8168-852-2
4. VOJČÍK P., a kol. Občianske právo hmotné. 2. aktualizované vydanie. Plzeň: Aleš Čeněk 2018. ISBN 978- 80- 7380- 719- 1
5. VOJČÍK P., a kol. Právo duševného vlastníctva. 2 upravené vydanie. Plzeň 2014. ISBN 978-80-7380- 572-2

ELEKTRONICKÉ ZDROJE

1. Usmernenie Úradu na ochranu osobných údajov SR. Dostupné na: https://dataprotection.gov.sk/uoou/sites/default/files/faq_k_fotografiam_a_audio_zaznamom.pdf
2. Uverejnenie zamietavého stanoviska Úřadu pro ochranu osobních údajů. Dostupné na: https://www.uoou.cz/uoou-k-nbsp-biometricke-identifikaci-nezadoucich-osob-na-fotbalovych-stadionech/d-35541

Zoznam právnych predpisov

1. zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
2. zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení neskorších predpisov
3. zákon č. 1/2014 Z. z. o oragnizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov
4. zákon č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov
5. zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
6. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov