PODPORA ŠPORTU MEDZI PRÁVNIKMI NIELEN V ZÁKONE O ŠPORTE NEPREČÍTANÉ MagOff 

BUT NOT LIMITED TO NEW ACT ON SPORT

MGR. JOZEF GREGUŠ
INTERNÝ DOKTORAND NA KATEDRE PRACOVNÉHO PRÁVA
TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE, PRÁVNICKÁ FAKULTA
ROZHODCA ĽADOVÉHO HOKEJA
E-MAIL: JOZEFINGREGUS@GMAIL.COM

---

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
pracovnoprávny vzťah, športová činnosť, prokurátor, právny čakateľ prokuratúry

KEY WORDS:
employment relationship, Sports activity, prosecutor, trainee prosecution

ABSTRAKT:
Autor sa v predkladanom príspevku snaží priblížiť podporu a výkon športovej činnosti, ktorá nie je priamo upravená v novom zákone o športe. Autor sa venuje problematike výkonu športovej činnosti so zameraním na ľadový hokej a konkrétne poloprofesionálnym a amatérskym hokejovým hráčom a rozhodcom ľadového hokeja. Výkon tejto športovej činnosti analyzuje z hľadiska súbežného výkonu právnických povolaní, ktoré upravuje zákon č 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. V samotnom článku sa autor snaží poukázať na (ne)možnosť výkonu športovej činnosti a výkonu právnických povolaní podľa aktuálneho právneho stavu a právneho stavu od 01.01.2016 a svoje tvrdenia sa snaží podložiť načrtnutím stručného obrazu o výkone takejto športovej činnosti v praxi. V článku sa autor príspevku snaží navrhnúť možnosť výkonu športovej činnosti a konkrétneho právnického povolania a navrhnúť jednoduchú zmenu právnej úpravy v danom zákone tak, aby bolo možné vykonávať právnické povolania uvedené v tomto zákone v súbehu s výkonom inej športovej činnosti bez toho, aby bol narušený riadny výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry alebo prokurátora.

ABSTRACT/SUMMARY:
The author of the presented article seeks to bring the support and performance of a sports activity, that is not directly regulated by the new Act on sport. The author deals with the problem of sports activities focused on ice hockey and concrete semi-professional and amateur hockey players and ice hockey referees. Performance of this sports activity analyzed in terms of the concurrent pursuit of exercise of the legal profession that is regulated by Act no. 154/2001 Z. z. about the prosecutors and trainee prosecutions. In the article itself, the author tries to point out (in)possibility of sports activities and exercise of the legal profession in accordance with current legal status and after 01.01.2016 and his arguments trying to substantiate outlining a briefly snapshot of the exercise of this sports activities in practice. In the article the author tries to suggest the possibility of sports activities and specific legal professions and propose a simple change legislation in this Act, which allowed doing legal profesions provided for in this Act concurrently with the performance of other sports activities without disruption of the proper performance of the function of trainee prosecution or prosecutor.

---

ÚVOD

V dnešnej dobe má asi každý šport problém s hľadaním nových mladých talentov a potencionálnych budúcich reprezentantov Slovenskej republiky. Existuje viacero faktorov, ktoré buď priamo alebo nepriamo ovplyvňujú počet aktívnych hráčov alebo funkcionárov v jednotlivých oblastiach športu. K takýmto faktorom určite môžeme v súčasnej dobe zaradiť skutočnosť, že sa rodí menej detí ako v minulosti, vyššie náklady na živobytie rodín, vysoké náklady na prevádzkovanie alebo činnosť jednotlivých športov, aktuálny životný štýl mladých ľudí alebo napríklad aj problematiku vzdelania.

Každý rodič v dnešnej dobe má za cieľ vychovať zo svojho dieťaťa úspešného človeka. Väčšina rodičov v dnešnej dobe hovorí svojím deťom, že vzdelanie je na prvom mieste. Preto sa mladý ľudia v súčasnej dobe snažia vyštudovať nie len strednú školu, ale pomerne vysoká časť mladých absolventov stredných škôl a gymnázií sa hlási aj na vysokú školu alebo univerzitu. Samozrejme, nie je celé štúdium iba o učení a študent si musí urobiť prestávku a nájsť si popri štúdiu voľný čas, ktorý môže vyplniť svojou športovou činnosťou, ktorej sa začal venovať už na základnej alebo strednej škole. Najčastejšie sa jedná o návštevu tréningových jednotiek alebo rôznych športových krúžkov. Nie je tomu inak ani pri ľadovom hokeji.

Pri dosiahnutí stanoveného cieľa má významnú úlohu aj dosiahnuté vzdelanie športovca. Veľkú výhodu majú tí športovci, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo alebo ekonómia, pretože poznajú svoje práva a povinnosti, ktoré im vyplývajú zo vzťahu medzi zamestnancom ako športovcom a zamestnávateľom, poprípade ak výkon športovej činnosti vykonávajú na základe iného ako pracovnoprávneho alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu, dosiahnuté vzdelanie im pomáha poznať svoje práva a povinnosti, ktoré im vyplývajú z ostatných právnych predpisov.

Určitý problém však môže nastať v budúcnosti, kedy si takýto športovec musí vybrať svoje budúce povolanie. Niektoré zákony upravujúce výkon právnických profesií totiž neumožňujú výkon právnickej profesie v súbehu s výkonom športovej činnosti ako napríklad hráča alebo rozhodcu ľadového hokeja, za ktorú má takýto športovec alebo športový odborník právo na finančnú odmenu alebo plat bez ohľadu na to, či takýto výkon športovej činnosti narúša alebo nenarúša riadny výkon danej právnickej profesie.

ZMLUVNÉ VZŤAHY MEDZI HOKEJOVÝM KLUBOM NA JEDNEJ STRANE A HRÁČOM A ROZHODCOM ĽADOVÉHO HOKEJA NA DRUHEJ STRANE

Vo všeobecnosti môžeme skonštatovať, že výkon športovej činnosti hráča ľadového hokeja môže byť založený vo vzťahu ku klubu, za ktorý tento hráč hrá, na základe pracovného pomeru pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce s poukázaním na § 3 ods. 2 Zákonníka práce, pracovného pomeru na kratší pracovný čas, obdobného pracovnoprávneho vzťahu alebo živnosti. Tak ako uvádza všeobecne Gábriš, že v kolektívnych športoch sa najčastejšie medzi klubmi a hráčmi uzatvárajú inominátne kontrakty podľa § 51 Občianskeho zákonníka alebo § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, musíme skonštatovať, že ľadový hokej nie je výnimkou.^[1] Pokiaľ sa jedná o praktické dôvody uzatvárania inominátnych zmlúv medzi klubmi a hráčmi ľadového hokeja, patrí určite medzi ne skutočnosť, že na profesionálneho športovca je len veľmi ťažko uplatniť niektoré ustanovenia Zákonníka práce ako napríklad najdlhšiu prípustnú dĺžku pracovného času, možnosť reťazenia pracovných pomerov na kratší pracovný čas, dovolenku, ale podľa nami dostupných informácií je jedným z hlavných dôvodov aj daňovo – odvodové zaťaženie týchto športovcov a nižšia administratívna záťaž pre kluby pri uzatváraní nepomenovaných zmlúv. Súťažný poriadok SZĽH bližšie špecifikuje náležitosti hráčskej zmluvy. Za hráčsku zmluvu sa považujú zmluvy uzatvorené medzi hráčmi a klubmi, ale aj medzi hráčmi, klubmi a SZĽH alebo len medzi hráčmi a SZĽH.^[2] Článok 20 Súťažného poriadku bližšie špecifikuje, ktorý hráči majú povinnosť mať uzatvorené hráčske zmluvy. Jedná sa o hráčov extraligy seniorov, prvej ligy seniorov, juniorov a dorastu, ktorý dovŕšili 15. rok veku života. Uvedená povinnosť sa však nevzťahuje napríklad na hráčov druhej ligy seniorov.^[3]

Čo sa týka zmluvných záväzkov medzi rozhodcami ľadového hokeja a SZĽH, v zásade sa využívajú dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej činnosti študenta, avšak niektorí rozhodcovia vykonávajú činnosť rozhodcu ľadového hokeja na základe živnosti, konkrétne sa jedná o výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry okrem horskej vodcovskej činnosti.^[4] Pritom je však potrebné, aby daný rozhodca získal doklad o odbornej spôsobilosti podľa § 5 Vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č 444/2008 Z. z. o akreditačnej komisii pre oblasť telesnej kultúry a o Jednotnom vzdelávacom systéme odborníkov v športe Slovenskej republiky.

V nasledujúcom texte nášho príspevku sa budeme snažiť analyzovať možnosť výkonu športovej činnosti hráča alebo rozhodcu ľadového hokeja s výkonom právnických povolaní upravených v zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch. V zásade výkon športovej činnosti a zamestnanie na pracovných miestach určených pre študentov práva nie je problém. Problém môže nastať po vyštudovaní odboru, či absolvent so svojou získanou prácou v rezorte prokuratúry bude môcť vykonávať aj svoju športovú činnosť, ktorú vykonával od čias základnej alebo strednej školy. Absolvent práva má v zásade podľa zákona č 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov možnosť uchádzať sa o dva typy pracovných pozícií, kde sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie v odbore právo. Prvou možnosťou je zamestnať sa ako právny čakateľ prokuratúry a druhou z nich je asistent prokurátora.

VÝKON ŠPORTOVEJ ČINNOSTI A VÝKON FUNKCIE PRÁVNEHO ČAKATEĽA PROKURATÚRY

Ak by bol absolvent práva úspešný na výberovom konaní a začal by vykonávať funkciu právneho čakateľa prokuratúry, musel by rešpektovať obmedzenie výkonu inej zárobkovej činnosti, ktoré spočíva v tom, že právny čakateľ prokuratúry nesmie popri výkone funkcie právneho čakateľa prokuratúry vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť okrem správy vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých detí, vedeckej, legislatívnej, pedagogickej, lektorskej, literárnej, publicistickej a umeleckej činnosti za predpokladu, že taká činnosť nenarušuje riadny výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry a neohrozuje dôveru v nestrannosť prokuratúry. Ak vzniknú pochybnosti, generálny prokurátor rozhodne o povinnosti právneho čakateľa prokuratúry skončiť takú funkciu alebo činnosť.^[5] Z uvedeného ustanovenia nám jednoznačne vyplýva, že právny čakateľ prokuratúry nesmie mať uzatvorenú žiadnu dohodu o vykonaní práce, prípadne dohodu o brigádnickej činnosti študenta, nesmie vykonávať a prevádzkovať žiadnu živnosť alebo podnikať. Rovnako tak zákon neuvádza v prospech právneho čakateľa prokuratúry žiadnu výnimku v prospech športovej činnosti za predpokladu, že by táto činnosť nenarušila riadny výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry a neohrozovala by dôveru v nestrannosť prokuratúry. Nakoľko vzťah hokejového rozhodcu a SZĽH je upravený výlučne na základe jednej z dohôd alebo živnosti, v prípade zamestnania sa takéhoto absolventa práva ako právneho čakateľa prokuratúry a popri tom vykonávať funkciu rozhodcu ľadového hokeja by v zásade nebolo možné.

Je potrebné zdôrazniť, že je nutné každého rozhodcu ľadového hokeja posudzovať individuálne a nie posudzovať rozhodcovský kolektív ako celok. Rozhodcovia SZĽH sú rovnako tak rozdelení do jednotlivých výkonnostných kategórii, či už na základe výsledkov seminárov, hodnotení alebo podľa požiadaviek ich samotných k vzhľadom na ich rodinný život alebo pracovné vyťaženie.

Ak by sme mali uvažovať o zlučiteľnosti právneho čakateľa prokuratúry a výkonom rozhodcu ľadového hokeja, museli by sme vziať do úvahy fakt, v ktorej výkonnostnej kategórii sa daný rozhodca nachádza a ktorú súťaž bude rozhodovať a následne je potrebné vziať do úvahy aj hrací čas danej súťaže počas súťažného obdobia. Máme za to, že pokým v prípade extraligového alebo prvoligového rozhodcu, ktorý rozhoduje zápasy hokejovej extraligy alebo prvej ligy aj počas pracovných dní, by určite bol takýto výkon športovej činnosti prekážkou riadneho výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry, v prípade rozhodcu, ktorý rozhoduje druhú ligu a ostatné súťaže, ktoré sa hrajú zväčša z veľkej časti cez víkendy, by takýto výkon športovej činnosti nebránil riadnemu výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry. Zdôrazňujeme skutočnosť, že v dnešnej dobe pri aktuálnom a platnom znení Pravidiel ľadového hokeja, Case Book-u a manuálu IIHF pre rozhodcov a potrebných teoretických znalostiach o právach a povinnostiach rozhodcu ľadového hokeja, ktoré mu vyplývajú z interných predpisov SZĽH, je vhodné, aby v rozhodcovskom kolektíve pôsobili okrem iného aj ľudia, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie v odbore právo alebo v jeho príbuzných odboroch.

V poslednej dobe čoraz viac medzi rozhodcami ľadového hokeja prebieha diskusia o tom, či by nemal mať rozhodca ľadového hokeja štatút dobrovoľníka. V našom článku sa nebudeme ďalej zaoberať, či rozhodca ľadového hokeja by mal byť alebo by nemal byť dobrovoľníkom, ale ak by sme pripustili, že by rozhodca dobrovoľníkom bol, namiesto odmeny by mu SZĽH poskytoval úhradu cestovných náhrad spojených s cestou na miesto výkonu dobrovoľníckej činnosti a príspevok na úhradu nevyhnutných výdavkov na miesto vykonávania dobrovoľníckej činnosti. Tieto príspevky však nepodliehajú zdaneniu podľa zákona o dani z príjmov. Tým pádom by funkcia právneho čakateľa prokuratúry bola zlučiteľná s funkciou rozhodcu druhej ligy, pretože rozhodca nevykonáva žiadnu platenú funkciu, nepodniká a ani nevykonáva inú zárobkovú činnosť. Otázkou však zostáva, ako by sa k celej situácii postavila súdna prax v prípadnom súdnom spore k vzhľadom na to, že sa jedná o tú istú činnosť rozhodcu ľadového hokeja, len by sa zmenil právny status rozhodcu ľadového hokeja zo zamestnanca na dobrovoľníka.

Čo sa týka výkonu športovej činnosti hráča, máme za to, že opäť je potrebné rozlišovať, či sa jedná o hráča extraligy, prvej ligy alebo druhej ligy seniorov a prihliadnuť na hracie dni jednotlivých súťaží. Výkon právneho čakateľa prokuratúry by bol jednoznačne ohrozený, ak by bola daná osoba hráčom extraligy alebo hráčom prvej ligy seniorov, pretože hrací systém súťaže a náročné a niekedy aj dvojfázové tréningové jednotky by neumožnili danej osobe plnohodnotný výkon športovca a súčasne právneho čakateľa prokuratúry. Sme však toho názoru, že pokiaľ ide o hráčov druhej seniorskej ligy mužov na Slovensku, ktorá je svojou povahou amatérskou hokejovou ligou, pretože väčšina hráčov v týchto kluboch má svoje druhé profesionálne zamestnanie, ktoré daného hráča živí, výkon právneho čakateľa prokuratúry by ohrozený nebol. Ak prihliadneme na hrací systém druhej hokejovej ligy, zistíme, že väčšina zápasov tejto ligy sa hrá buď v sobotu alebo nedeľu v podvečerných hodinách.^[6] Ak by sme teda pripustili, že výkon športovej činnosti hráča druhej hokejovej ligy by nemusel byť v rozpore s výkonom funkcie právneho čakateľa prokuratúry, musíme si aj zodpovedať na otázku, na základe akého zmluvného vzťahu by mohol byť tento hráč vo vzťahu ku svojmu klubu?

Uzatvorenie pracovnej zmluvy, pracovnej zmluvy na kratší pracovný čas alebo na jednej z dohôd je vylúčené. Ak by daný klub uzatvoril s hráčom nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka alebo § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, rozhodujúcim kritériom by bolo, či podľa tejto zmluvy má alebo nemá nárok na príjem, ktorý podlieha zákonu o dani z príjmov a považuje sa za inú zárobkovú činnosť. Dovoľujeme si podotknúť, že zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v § 11 pri prokurátoroch alebo v § 246 pri právnych čakateľoch prokuratúry bližšie neupravuje, čo sa považuje za výkon inej zárobkovej činnosti tak, ako to napríklad upravuje zákon o štátnej službe pri výkone inej zárobkovej činnosti štátneho zamestnanca. Ak by z uvedenej zmluvy mal hráč nárok na odmenu za odohratý počet zápasov, táto odmena by podliehala zdaneniu podľa osobitného predpisu a jednalo by sa o výkon inej zárobkovej činnosti. Na druhej strane je potrebné uviesť, že profesionálny hráč extraligy alebo prvej hokejovej ligy musí mať uzatvorenú profesionálnu hráčsku zmluvu pred odohratím prvého majstrovského stretnutia za svoj klub. Inak povedané, hráči nižšej výkonnostnej skupiny, ktorí sú často krát len na skúške v širšom kádri A mužstva, môžu odohrať všetky turnajové, priateľské alebo prípadné stretnutia bez oficiálneho nároku na nejakú odmenu na základe inominátnej zmluvy, pretože povinnosť mať uzatvorenú hráčku zmluvu, z ktorej má hráč právo na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu sa vzťahuje na hráčov a kluby pred odohratím prvého majstrovského stretnutia v súťaži. Preto môžeme skonštatovať, že právny čakateľ prokuratúry môže platne odohrať za klub extraligy alebo prvej ligy len turnajové, priateľské alebo prípravné stretnutia na základe inominátnej zmluvy vo vzťahu ku klubu, z ktorej oficiálne nemá právo na žiadnu odmenu alebo plat.

VÝKON ŠPORTOVEJ ČINNOSTI A VÝKON FUNKCIE ASISTENTA PROKURÁTORA

V zásade druhou možnosťou pre absolventa práva ako sa zamestnať v rezorte prokuratúry po škole je, že sa zamestná ako asistent prokurátora. Asistent prokurátora a právny čakateľ prokuratúry nie sú dve totožné funkcie. Asistent prokurátora je štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu.^[7] Ako vyplýva z dôvodovej správy vládneho návrhu zákona č 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, výkon funkcie asistenta prokurátora nie je prípravou na výkon funkcie prokurátora. Asistent prokurátora sa vôbec nemusí uchádzať o výkon funkcie prokurátora a zložiť justičnú skúšku.

Nakoľko má asistent prokurátora postavenie štátneho zamestnanca, ustanovenia o obmedzení výkonu funkcie štátneho zamestnanca musíme hľadať v zákone č 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Pri výkone rozhodcu ľadového hokeja a výkone funkcie asistenta prokurátora je situácia trošku jednoduchšia ako pri právnom čakateľovi prokuratúry. Podľa zmieneného zákona štátny zamestnanec nesmie podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta; inou zárobkovou činnosťou na účely tohto zákona sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb.^[8] Zákon o štátnej službe však § 61 ods. 3 ustanovuje výnimku z výkonu inej zárobkovej činnosti aj v prospech športovej činnosti. Máme však za to, že výkon zárobkovej činnosti rozhodcu ľadového hokeja nie je zhodný alebo obdobný s opisom štátnozamestnaneckého miesta asistenta prokurátora a preto v prípade výkonu rozhodcu ľadového hokeja a asistenta prokurátora nemusíme aplikovať ani výnimku v prospech športovej činnosti uvedenú v § 61 ods. 3 tohto zákona. Opäť však nesmieme opomenúť skutočnosť, do akej výkonnostnej kategórie je daný rozhodca zaradený, pretože rozhodovanie zápasov počas pracovných dní by mohlo vážne narušiť pracovný čas asistenta prokurátora, ktorého následkom by bolo porušovanie ustanovenia § 60 ods. 1 pís. i) a pís. j).^[9] V zásade pri hráčovi ľadového hokeja platí táto situácia obdobne, pretože je dôležité, akú súťaž bude daný hráč za klub hrať.

VÝKON ŠPORTOVEJ ČINNOSTI A VÝKON FUNKCIE PROKURÁTORA

Čo sa týka výkonu funkcie prokurátora a rozhodcu ľadového hokeja, v zásade platí to isté obmedzenie ako pri právnych čakateľoch prokuratúry, pretože rovnako tak ako právny čakateľ prokuratúry, tak aj prokurátor nesmie popri výkone funkcii prokurátora vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť okrem správy vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých detí, vedeckej, legislatívnej, pedagogickej, lektorskej, literárnej, publicistickej a umeleckej činnosti za predpokladu, že taká činnosť nenarušuje riadny výkon funkcie prokurátora a dôstojnosť funkcie prokurátora a neohrozuje dôveru v nestrannosť prokuratúry.^[10] Pri rozhodcoch ľadového hokeja ostáva otázka výkonu takejto činnosti cez založenie spoločnosti s ručením obmedzeným, kde by bola osoba rozhodcu jediným konateľom a jediným spoločníkom bez akejkoľvek odmeny za výkon funkcie konateľa spoločnosti. Vyplatenie dividendy spoločníkovi nie je predmetom dane z príjmov podľa osobitného zákona.^[11] Podľa nami dostupných informácii na takomto spôsobe vyplácania fungujú niektorí futbaloví rozhodcovia. V takomto prípade prokurátor nevykonáva žiadnu platenú funkciu, nepodniká a ani nevykonáva inú zárobkovú činnosť. Opäť je otázne, ako by sa k tomu postavila súdna prax, či by sa v danom prípade nejednalo o obchádzanie zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Rovnako tak by sa pojmy ako „platená funkcia a iná zárobková činnosť“ mohli vykladať širšie a zahŕňať aj výkon iných funkcií, ktoré sú realizované prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Samozrejme, z časového hľadiska by mohol zápasy rozhodovať len počas víkendov, aby výkon športovej činnosti nebránil riadnemu výkonu funkcie prokurátora.

Pre úplnosť k celej problematike dodávame, že na celú problematiku existuje ešte jeden zaujímavý názor bývalého medzinárodného rozhodcu a v súčasnosti inštruktora hokejových stretnutí, ktorý sa domnieva, že na celú problematiku je potrebné nazerať zo širšieho pohľadu a je potrebné zobrať do úvahy aj historický kontext výkonu funkcie rozhodcu ľadového hokeja. Podľa jeho názoru je možné nazerať na celú problematiku aj tak, že síce majú rozhodcovia SZĽH podpísané dohody so SZĽH, avšak sa nejedná o odmenu za výkon funkcie rozhodcu, ale len o náhradu za stratu času. Pred zavedením dohôd do Zákonníka práce sa totiž táto „odmena“ nazývala „ošatné“. Faktom však zostáva, že ku dnešnému dňu výkon funkcie rozhodcu ľadového hokeja je realizovaný na základe jednej z dohôd upravených v Zákonníku práce alebo živnosti, poprípade cez spoločnosť s ručením obmedzeným ako výkon futbalového rozhodcu. Na úplný záver dodávame, že sú známe aj iné formy výkonu funkcie rozhodcu v iných športoch, cez ktoré sa dá vykonávať funkcia rozhodcu daného športu kvôli uvedeným ustanoveniam pre jednotlivé povolania, ktoré zakazujú výkon jednej funkcie v súbehu s inou zárobkovou činnosťou. Čo sa týka výkonu funkcie prokurátora a výkonu funkcie hráča, v zásade platí to, čo sme uviedli pri právnom čakateľovi prokuratúry.

PRÁVNY STAV OD 01.01.2016

Pokiaľ bude NR SR schválená novela zákona č 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, aktuálny právny stav sa od 01.01.2016 zlepší v prospech výkonu športovej činnosti a súbežného výkonu funkcie prokurátora. Uvedená novela totiž v § 11 ods. 3 vsúva medzi výnimky zo zákazu výkonu inej platenej funkcie, podnikania alebo výkonu inej zárobkovej činnosti popri výkone funkcie prokurátora aj športovú činnosť za predpokladu, že taká činnosť nenarušuje riadny výkon funkcie prokurátora a dôstojnosť funkcie prokurátora, nemá vplyv na povinnosť prokurátora využívať služobný čas v plnom rozsahu a neohrozuje dôveru v nestrannosť prokuratúry. V prípade pochybností rozhodne o povinnosti prokurátora ukončiť takú funkciu alebo činnosť generálny prokurátor, pričom si pred svojím rozhodnutím vyžiada stanovisko etickej komisie.^[12]

Sme toho názoru, že pokiaľ sa bude jednať o rozhodcu ľadového hokeja, ktorý bude svoje zápasy rozhodovať cez soboty, nedele poprípade štátnej sviatky tak, že jeho vedľajšia športová činnosť nenaruší riadny výkon funkcie prokurátora a dôstojnosť funkcie prokurátora, prokurátor si bude plniť svoje služobné povinnosti riadne a včas a nebude ohrozovať dôveru v nestrannosť prokurátora, bude môcť takáto osoba vykonávať funkciu prokurátora v súbehu s výkonom rozhodcu ľadového hokeja. Za dôležité pokladáme aj fakt, že uvedená novela žiadnym výrazným spôsobom nesťaží prístup k výkonu funkcii rozhodcu, čo sa týka výberu zmluvného vzťahu medzi rozhodcom a SZĽH, pretože v zásade takýto prokurátor bude môcť funkciu rozhodcu vykonávať aj na základe dohody o vykonaní práce alebo živnosti.

Dôstojnosť funkcie prokurátora by mohla byť ohrozená, ak by mal napríklad nejaký športový klub mal výrazné námietky voči verdiktom rozhodcu – prokurátora, ktoré by boli rozoberané aj v médiách a následne by takýto rozhodca bola terčom rôznych vulgárnych a neslušných nadávok, ktoré by priamo smerovali voči jeho osobe, poprípade by v sebe zahrňovali prvok prepojenia funkcie rozhodcu a funkcie prokurátora. Za účelom eliminácie takýchto častých situácií sa zaviedlo, že rozhodcovia ľadového hokeja už nemajú na dresoch svoje menovky a extraligový rozhodcovia nosia na dresoch len čísla. Na druhej strane je nutné podotknúť, že určite hlavní aktéri stretnutia a diváci vedia, ktorí rozhodcovia aktuálne zápas rozhodujú. Rovnako tak sa mená rozhodcov vyhlasujú po zostavách obidvoch tímov na stretnutí, takže aj diváci na štadióne si majú možnosť spojiť konkrétne meno rozhodcu ľadového hokeja s prokuratúrou ako niečím negatívnym, ak je týmto divákom samozrejme táto informácia známa, že daný rozhodca zastáva funkciu prokurátora. Pre úplnosť dodávame, že sú v kolektívne rozhodcov aj rozhodcovia, ktorí si počas svojej kariéry vybudovali veľký rešpekt pred hráčmi a funkcionármi tímov a dodnes patria medzi najúspešnejších rozhodcom v histórii Československa.^[13] Preto je potrebné každý prípad či už rozhodcu alebo hráča nižšej kategórie posudzovať individuálne.

ZHRNUTIE A NÁVRHY DE LEGE FERENDA

Musíme však skonštatovať, že vyššie uvedená novela zákona č 154/2001 Z. z. upravuje výnimku v prospech športovej činnosti len pre prokurátora. Uvedená výnimka sa nevzťahuje na výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry, čo považujeme za nelogické, pretože ak sa raz kvôli svojmu prvoradému povoleniu na minimálne počas trvania praxe právneho čakateľa prokuratúry rozhodne takáto osoba nevykonávať svoju obľúbenú športovú činnosť, je veľmi ťažko sa k nej po viac ako piatich rokoch vrátiť. Väčšinou hráči alebo rozhodcovia, ktorí ukončia svoju hráčsku kariéru, sa už k výkonu svojej športovej činnosti nikdy nevrátia.

Z uvedeného nám vypláva, že pokiaľ by mal absolvent práva záujem o prácu na prokuratúre, v zásade sa môže rozhodnúť, či sa bude uchádzať o miesto právneho čakateľa prokuratúry alebo asistenta prokurátora. Pokiaľ by však táto osoba mala záujem v budúcnosti o výkon funkcie prokurátora ale aj o výkon športovej činnosti hráča alebo rozhodcu ľadového hokeja, podľa aktuálnej platnej právnej úpravy nemá inú možnosť, len sa uchádzať o miesto asistenta prokurátora, pretože dané miesto je zlučiteľné s výkonom daných športových činností, aj keď štátnozamestnanecké miesto nie je primárne určené na výchovu nových prokurátorov.

Domnievame sa, že by zákonodarca do budúcna mal zaviesť uvedenú výnimku zo zákazu výkonu inej platenej funkcie, podnikania a výkonu inej zárobkovej činnosti popri výkone právneho čakateľa prokuratúry aj v prospech športovej činnosti tak, ako ju zaviedol pri samotnom výkone funkcie prokurátora.     

Na záver je nutné podotknúť, že prokurátor môže pracovať aj v sobotu alebo nedeľu, za čo mu patrí príplatok za plnenie služobných povinností sobotu a v nedeľu, čo by mohlo jednoznačne kolidovať s výkonom funkcie rozhodcu alebo hráča ľadového hokeja druhej hokejovej ligy, avšak podotýkame, že ak by nastala takáto situácia v praxi, je možné delegáciu na hokejový zápas zrušiť a naďalej si riadne a včas plniť svoje služobné povinnosti prokurátora tak, aby nebol ohrozený alebo narušený riadny výkon funkcie prokurátora. Dôležité však je, aby zákon vopred umožňoval takýmto osobám výkon športovej činnosti popri výkone právnickej profesie a je už len na nich, či si popri výkone športovej činnosti budú riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo svojho zaradenia v rámci rezortu prokuratúry.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. Gábriš, T.: Športové právo. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., 2011, ISBN 978-80-89447-52-7, str. 544
2. Zákon č 154/2001Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
3. Zákona č 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov
4. Súťažný poriadok SZĽH, účinný od 18.08.2015
5. Príloha č 1 k zákonu č 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
6. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č 153/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov