Najväčším problémom je nerovné postavenie športovcov vo vzťahu k športovým klubom (rozhovor s Róbertom Janom ml.) NEPREČÍTANÉ 

Novela zákona o športe predložená do Národnej rady SR dňa 27.9.2019 (parlamentná tlač 1716) poslancami Dušanom Tittelom a Tiborom Jančulom (obaja SNS), postavila predstaviteľov profesionálnych hráčov proti športovým klubom. Na stranu záujmov klubov sa pridali aj prezidenti viacerých športových zväzov (okrem futbalu).

Podľa tejto novely zákona o športe by „športovci mali mať možnosť rozhodnúť sa, či sa s klubmi dohodnú na zamestnaneckej zmluve o profesionálnom vykonávaní športu, alebo uzavrú zmluvy podľa Občianskeho či Obchodného zákonníka. Športovci by nemuseli vystupovať len ako zamestnanci, mohli by byť samostatne zárobkovo činné osoby“.

O tomto probléme sa zhovárame s predsedom Ligy na ochranu slovenských športovcov (LOSŠ) Róbertom Janom ml. 

Ako hodnotíte v LOSŠ túto novelu zákona o športe? Je podľa vás vhodným riešením statusu profesionálneho športovca?

Je mi ľúto, že slovenská športová obec je v súčasnosti názorovo rozdelená. Keď som sa dozvedel o iniciatíve pánov poslancov Titela a Jančulu, čakal som, že všetky subjekty v športe si prostredníctvom svojich popredných predstaviteľov sadnú za okrúhly stôl a spoločne sa postavia proti nesystémovej novelizácii. Mne osobne je názorovo určite bližšie skupina, ktorá sa postavila proti novelizácii ZoŠ.

Prikláňame sa k názoru, že predmetná novelizácia nič nezmení na fakte, že profesionálni športovci v kolektívnych športoch budú vykonávať naďalej závislú činnosť a teda pôjde o vzťah pracovnoprávny. Novelizácia by umožnila pokryť pracovnoprávny vzťah nepomenovanou zmluvou v režime Občianskeho, resp. Obchodného zákonníka, čo sa javí ako možný rozpor s čl. 36 Ústavy SR. Domnievame sa, že novelizáciou by sa mohlo zasiahnúť do Ústavou garantovaných práv zamestnancov v čl. 36 Ústavy SR. Uvedené by mohlo viesť k tomu, že pani prezidentka novelu Zákona o športe nepodpíše napriek tomu, že prejde predošlým legislatívnym procesom.

Preferuje LOSŠ status profesionálneho športovca ako zamestnanca alebo SZČO? Z akých dôvodov?

Ak ide o profesionálneho športovca v kolektívnych športoch, resp. ak sa v odbornej rovine (odborné články, judikatúra, stanoviská kontrolných orgánov a pod.) už dospelo ku konštatácií, že výkon športovej činnosti napĺňa znaky závislej práce, tak sa nemožno baviť o tom, čo kto preferuje. Preferujeme dodržiavanie zákona... 

LOSŠ bola založená s cieľom chrániť a presadzovať záujmy hráčov. Najväčším problémom, s ktorým sa LOSŠ stretáva od svojho vzniku, a ktorý bol aj hlavným dôvodom jej založenia, bolo nerovné postavenie športovcov vo vzťahu k športovým klubom. Pred prijatím zákona o športe v podstate neexistoval vyvážený vzťah medzi športovcom a klubom. Zmluvné dojednania v športových zmluvách dávali klubom takmer neobmedzené možnosti krátiť odmenu športovcovi, ukončiť s ním zmluvný vzťah, zamedziť jeho uplatneniu v inom športovom klube a pod., pričom tieto rozhodnutia boli založené doslova na ľubovôli klubu. V takýchto prípadoch nemohol do vzťahu medzi športovcom a klubom výraznejšie zasiahnuť ani súd, keďže zmluvy boli uzatvárané prevažne podľa Obchodného zákonníka, ktorého nosnou myšlienkou je zmluvná voľnosť. Inak povedané, akokoľvek jednostranne nevýhodná bola zmluva, táto bola výsledkom dohody, ktorú je potrebné rešpektovať. Hráč pritom znenie zmluvy nemohol reálne žiadnym spôsobom ovplyvniť a v podstate iba podpísal zmluvu, ktorá mu bola predložená.

Ako zmenil situáciu profesionálnych hráčov zákon o športe?

Po prijatí zákona o športe došlo k výraznému posilneniu pozície športovcov. Boli stanovené jasné a nemenné pravidlá predovšetkým v otázke jednostranného ukončenia zmluvy, otázke odmeny športovca ako aj ďalších vzťahov športovca a klubu, ktoré sa výrazne priblížili pracovnoprávnemu vzťahu podľa Zákonníka práce. Aj keď niektoré športové kluby pravdepodobne zo zotrvačnosti alebo hrubej arogancie zakotvili vo svojich zmluvách ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, súdy takéto zmluvné úpravy odmietajú akceptovať a považujú ich za neplatné. Zákonom o športe došlo k zjednoteniu a sprehľadneniu vzťahov medzi športovcami a klubmi a k výraznému posilneniu pozície športovca, ako slabšej zmluvnej strany.

Čo sa zmení jeho novelou? Prečo bola vlastne navrhnutá?

Novelizácia zákona o športe nemá pre športovcov žiadne benefity. Dôvodom novelizácie zákona o športe má byť zníženie odvodového zaťaženia športových klubov po uplynutí prechodného obdobia. Touto novelou však dôjde iba k presunu povinnosti na hráčov, ktorí pri rovnakej odmene, akú dostávali doposiaľ, budú naviac zaťažení daňovými a odvodovými povinnosťami, pričom navyše dôjde k opätovnému zhoršeniu ich pozície vo vzťahu ku športovým klubom.

Čím si vysvetľujete, že väčšina športových zväzov nerešpektuje stanoviská Finančného riaditeľstva SR, ministerstva školstva, Národného inšpektorátu práce a rozsudok Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorých by profesionálni hráči kolektívnych športov mali uzatvárať zmluvy ako zamestnanci, lebo ide jednoznačne o závislú činnosť?

Hodnoty právneho štátu predstavujú nosné piliere fungovania demokratického štátu. Jedným z princípov právneho štátu je aj rovnosť všetkých občanov pred zákonom. ZoŠ môže športovú obec polarizovať a jednotlivé subjekty môžu vyjadriť svoj nesúhlas so znením zákona. Všetci sú však povinní dodržiavať zákon. Stav, ktorý trvá prakticky od účinnosti ZoŠ, je prazvláštnou formou anarchie väčšiny športových organizácii pôsobiacich v hokejovej Tipsport lige. Nepochopiteľné je, že bývalí vynikajúci športovci sú zástancom novelizácie Zákona o športe a podporujú zmenu, ktorá vráti slovenský šport o dva kroky dozadu, pričom počas svojej aktívnej hráčskej kariéry v zahraničí sami využívali práva vyplývajúce im z postavenia zamestnanca.

Členmi nášho združenia sú aj športovci z iných odvetví ako je futbal. V tomto smere oceňujeme postoj Slovenského futbalového zväzu, ktorý v porovnaní s ostatnými národnými športovými zväzmi v rámci kolektívnych športov presadzuje aj záujmy hráčov ako svojich členov. Znepokojuje ma skutočnosť, že niektorí poprední predstavitelia národných športových zväzov sa verejne oháňaju podporou športovcov, pričom títo si zväčša ani neuvedomujú reálny vplyv pripravovanej novely na ich postavenie. Medzi členov nášho združenia patria desiatky hádzanárov hrajúcich na Slovensku alebo v zahraničí. Zo svojej pozície predsedu by som si však nedovolil svojvoľne sa vyjadriť a podporiť v mene našich členov – hádzanárov jeden alebo druhý názorový prúd...

Aký dopad bude mať táto novela a porušovanie rozhodnutí štátnych orgánov na športovcov?

Porušovanie zákona v priamom prenose má samozrejme dopad na práva samotných športovcov, ktoré sú značne obmedzené. Uvedomujem si, že prechod na zamestnanecké zmluvy spôsobil zvýšené náklady pre športové organizácie, avšak je neprípustné tolerovať súčasný stav, v ktorom takmer každý z hokejových klubov v rámci jednej súťaže vedome porušuje zákon. Podľa stanoviska Národného inšpektorátu práce disponujú orgány inšpekcie oprávnením vyvodiť voči nim zodpovednosť za porušenie ustanovenia § 1 ods. 3 Zákonníka práce, prípadne za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Orgány inšpekcie teda boli a sú oprávnené rozhodnúť o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania hokejistov. Pre mňa osobne je skutočne záhadou, prečo štátne orgány doposiaľ proti hokejovým klubom nezakročili napriek tomu, že na to sú vybavené riadnymi zákonnými prostriedkami. Udržiavanie protiprávneho stavu samozrejme SZĽH, ProHokeju a hokejovým klubom vyhovovalo a teraz vítajú možnosť ho formou novelizácie ZoŠ „zlegalizovať“.

Je pravdepodobné, že ak budú mať kluby možnosť uzatvoriť v tomto období zmluvu s profesionálnym športovcom zmluvu ako so SZČO, uprednostnia túto verziu. Aké dopady má takáto zmluva na kluby a na profesionálnych športovcov?

Názorová skupina, ktorá presadzuje novelizáciu, tvrdí, že športovci a kluby budú mať na výber, pričom je im jasné, že športovci budú opäť v pozícii tzv. slabšej zmluvnej strany a nebudú v pozícii zvoliť si jednu z možností. Netvrdím, že aj pri posudzovaní zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu sme sa nestretli s pokusmi klubov zavádzať do zmluv ustanovenia odporujúce zneniu ZoŠ, avšak konkrétne kogentné ustanovenia ZoŠ poskytujú športovcom určité minimálne štandardy. Tieto by sa už rozhodne nemali znižovať.

ZoŠ nám športovcom priniesol istoty, ktoré si musíme zrejme častejšie pripomínať. V súčasnosti za nás daň odvedie klub, nemusíme si viesť účtovníctvo, baviť sa v šatni po tréningu, koho daňový poradca spravil lepšie daňové priznanie a koľko sme mu za túto službu zaplatili. Je aj v záujme samotných klubov, aby ich hráči venovali stopercentnú koncentráciu na športovú prípravu v záujme dosiahnuť najlepšie možné výsledky pre klub.

Nemala by sa pozornosť štátu sústrediť skôr na príjmy klubov ako na dilemu zamestnanec vz SZČO?

ZoŠ športovým klubom značne zvýšil ich náklady a ja osobne sa skláňam pred ľuďmi, ktorí investujú svoje peniaze do športu aj naďalej. Predĺžením „odvodových prázdnin“ do 31.12.2021 nie sú športové kluby odvodovo zaťažené. Tento, mimochodom ďalší nesystémový krok štátu, znamená, že status profesionálneho športovca ako zamestnanca nepredstavuje pre športové kluby ďalšie zvýšené náklady.

Teoretické riešenia všetkých problematických tém v slovenskom športe už poznáme. Žiaľ, väčšina z nich ostane v rovine návrhov. Chýba politická vôľa a štát nejaví záujem o šport ako celospoločenský fenomén, ktorý plní množstvo pozitívnych funkcií. 

Úspech a neúspech je posudzovaný najmä v profesionálnom športe víťazstvom. V tomto zmysle sme presvedčení o tom, že novelizácia ZoŠ pre športovcov a ani pre kluby nebude predstavovať pomyselné víťazstvo.

Róbert Kotian