NOVÝ ORGÁN ZABEZPEČENIA SPRAVODLIVOSTI – KOMORA SFZ PRE RIEŠENIE SPOROV  NEPREČÍTANÉ MagOff 

THE SFA CHAMBER FOR DISPUTE RESOLUTION

JUDR. MIROSLAV HLIVÁK, PHD., LLM
PREDSEDA KOMORY SFZ PRE RIEŠENIE SPOROV,
PARTNER ADVOKÁTSKEJ KANCELÁRIE SOUKENÍK – ŠTRPKA, S.R.O.
E-MAIL: MIROSLAV.HLIVAK@AKSS.SK

---

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
Komora SFZ pre riešenie sporov, riešenie športových sporov, právo na spravodlivý proces a súdnu ochranu, Pravidlá FIFA upravujúce status a prestup hráčov

KEY WORDS:
The SFA Chamber for Dispute Resolution, sport dispute resolution, the right to a fair trial and judicial protection, The FIFA Regulations on the Status and Transfer of Players

ABSTRAKT:
S ohľadom na právne aspekty jednotlivých spôsobov riešenia a rozhodovania športových sporov je možné konštatovať, že pri ich realizácii sa v plnej miere prejavujú osobité znaky športu a športových vzťahov. Spravodlivý proces ako základná prirodzenoprávna hodnota by sa mal pri zachovaní špecifických vlastností športovej činnosti aplikovať pri každom spôsobe rozhodovania sporov. Autor sa v príspevku zaoberá vybranými otázkami uplatňovania práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z Ústavy Slovenskej republiky a z medzinárodných dohovorov o základných ľudských právach a slobodách pri rozhodovaní športových sporov. Osobitnú pozornosť venuje poslaniu, postaveniu, právomoci a vybraným procesnoprávnym aspektom a výhodám konania pred Komorou SFZ pre riešenie sporov ako novým orgánom zabezpečenia spravodlivosti SFZ.

ABSTRACT/SUMMARY:
Regarding the legal aspects of the individual methods of sport dispute resolution and decision it may be stated that upon their realisation the special features of sport and sport relations prove themselves fully. A fair trial as the basic natural legal value should be applied to any form of resolving disputes while retaining the specific character of the sport activity. In the article, the author deals with the selected issues of applying the right to a fair trial resulting from the Constitution of the Slovak Republic and international conventions on basic human rights and freedoms when deciding the sport disputes. A special attention is dedicated to the mission, position, the right and the selected procedural aspects and advantages of the proceedings before the SFA Chamber for Dispute Resolution as a new body of safeguarding the justice of the SFA.

---

1. ÚVOD A VŠEOBECNÉ POZNÁMKY

Z hľadiska právnej teórie ako aj právnej praxe je možné hovoriť o nasledovných spôsoboch riešenia športových sporov:

1. národnými športovými organizáciami,
2. príslušným národným súdom,
3. v rozhodcovskom konaní na národnej a medzinárodnej úrovni,^[1]
4. prostredníctvom mediácie.^[2]

Pred výberom z vyššie uvedených spôsobov riešenia športových sporov je možné využiť vzájomné rokovanie a urovnanie sporu samotnými sporovými stranami.

V podmienkach slovenského športu sa v súčasnosti využívajú všetky formy riešenia športových sporov, ktorých regulácia je upravená právnymi ako aj športovými normami.

Právne normy môžeme definovať ako všeobecne záväzné pravidlá správania sa, ktoré zakladajú práva a ukladajú povinnosti pre účastníkov spoločenských vzťahov určitého druhu, pričom tieto pravidlá sú vydané v štátom uznanej forme a sú vynútiteľné štátnou mocou.

Právne normy patria medzi sociálne normy, nakoľko vyžadujú určité správanie sa adresátov.^[3]

Prof. Prusák už v roku 1984 konštatoval, že každé športové rozhodnutie musí vychádzať zo športových pravidiel a nesmie byť v rozpore s právnymi pravidlami.

Je potrebné zdôrazniť, že do kategórie sociálnych noriem sa zaraďujú aj športové normy, ktoré sa vyznačujú osobitnými znakmi, ktorými sa odlišujú od ostatných sociálnych noriem, ale aj vzájomne medzi sebou.

Športové normy nie sú štátom uznané a pokiaľ by ich štát uznal, stali by sa normami právnymi.^[4] Športovú reguláciu predstavujú športové pravidlá, ktorými sa rozumejú všetky pravidlá vydávané medzinárodnými a vnútroštátnymi orgánmi dobrovoľných a telovýchovných športových organizácií.^[5] Športové regulácie musia byť v súlade s kogentnými normami všeobecne záväzných právnych predpisov, keďže od dispozitívnych noriem sa môžu subjekty právnych vzťahov vzájomnou dohodu odchýliť alebo môžu vylúčiť ich uplatnenie na ich právny vzťah.^[6]

Je potrebné si uvedomiť, že všetky vyššie uvedené spôsoby riešenia športových sporov v Slovenskej republike musia byť založené na ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“) zaručenom práve na spravodlivý proces a súdnu ochranu (článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky^[7]), ktoré vychádza z medzinárodných dohovorov o základných ľudských právach a slobodách (Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948^[8], článok 6 Európskeho dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950^[9], Charta základných práv Európskej únie^[10]).

Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje svojim spôsobom jadro celého Európskeho dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jeho obsahom je totiž právo na vymožiteľnosť práva. Právo samé bez tohto aspektu je mŕtvou literou.^[11]

Zakotvením práva na súdnu ochranu do Ústavy Slovenskej republiky sa Slovenská republika prihlásila k tým demokratickým štátom, ktoré nielen základné práva a slobody formálne vo svojich právnych normách upravujú, ale vytvárajú aj predpoklady na ich reálne uplatňovanie v činnosti štátnych orgánov a pri ich realizácii občanmi. Právo na súdnu ochranu je vo svojej podstate verejným subjektívnym právom. Oprávňuje občana uplatňovať základné ľudské práva a slobody voči štátu prostredníctvom súdov a iných orgánov verejnej správy.^[12]

Článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa zaručuje ochrana viacerých záujmov. Prvým z nich je prístup k súdu. Uplatnenie základného práva na prístup k súdu je subsidiárne; iba ak osoba má iné právo, ktoré môže byť predmetom súdnej ochrany, vznikne osobe oprávnenie prístupu k súdu. Okrem prístupu k súdu sa článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky priznáva aj určitá kvalita súdneho konania. Inak povedané, spravodlivý proces.^[13]

Je nevyhnutné zdôrazniť, že konanie pred súdom alebo rozhodcovským orgánom musí vyhovovať princípom spravodlivého procesu. Ide predovšetkým o zákonnosť, nezávislosť a nestrannosť súdov a sudcov, rýchlosť konania, rovnosť strán, právo na informácie (prístup k spisu), právo na právne zastúpenie, právo byť vypočutý a právo na obhajobu, verejné konanie, prezumpciu neviny, a pod.

Stanovy Slovenského futbalového zväzu, ktoré boli prerokované a schválené na Konferencii Slovenského futbalového zväzu, so sídlom Trnavská cesta 100/II, 821 01 Bratislava, IČO: 00 687 308, registrovaný na Ministerstve vnútra SR pod č. VVS/1-909/90-91 (ďalej len „SFZ“) a ktoré nadobudli účinnosť dňa 1. 1. 2013, v znení zmien a doplnení schválených na Konferencii SFZ konanej dňa 22. 2. 2013, dňa 22. 11. 2013 a dňa 06. 06. 2014 (ďalej len „stanovy SFZ“)^[14], definujú v článku 2 na účely stanov a ostatných predpisov SFZ pojem „spravodlivý proces“ ako proces riešenia sporov vrátane disciplinárneho konania pri dodržaní najmä nasledujúcich hlavných zásad konania:

1. zákonnosť,
2. nezávislosť a nestrannosť rozhodujúceho orgánu,
3. rovnosť strán,
4. prezumpcia neviny,
5. právo na obhajobu,
6. právo na právne zastúpenie,
7. právo na informácie (nahliadanie do spisu),
8. dodržiavanie lehôt.

Právo na súdnu ochranu ako jedno z ľudských práv môže priniesť plnú jurisdikciu v športových veciach.^[15]

Podľa názoru prof. J. Sváka zo zjednodušenej typológie jednotlivých druhov sporov pri výkone športovej činnosti je zrejmé, že absolútna väčšina z nich spadá pod právo na súdnu ochranu, a to bez ohľadu na to, či si jednotlivé subjekty športového práva vytvorili na riešenie týchto sporov vlastné rozhodovacie orgány.^[16]

Na právo na súdnu ochranu ako na základné ľudské právo sa vzťahujú základné princípy zakotvené v článku 12 Ústavy Slovenskej republiky^[17], ktorými sú neodňateľnosť (znamená, že proti vôli oprávnenej osoby nikomu nemožno odňať jeho právo na súdnu ochranu), nescudziteľnosť (znamená, že oprávnený subjekt sa nemôže vzdať práva na súdnu ochranu), nepremlčateľnosť (nie je absolútna, pretože je konfrontovaná s právnou istotou a tá si vyžaduje, aby určité právne vzťahy zostali po uplynutí času nezmeniteľné; preto je stanovená všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súdnu ochranu a zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov stanovuje subjektívnu 30 dňovú a objektívnu 6 mesačnú premlčaciu lehotu) a nezrušiteľnosť (znamená nemožnosť vyňať rozhodovanie športových sporov spod súdnej kontroly) práva na súdnu ochranu.^[18]

Podľa nášho názoru spravodlivý proces ako základná prirodzenoprávna hodnota by sa mal pri zachovaní špecifických vlastností športovej činnosti aplikovať pri každom spôsobe rozhodovania sporov. Otázkou ostáva miera jej uplatnenia.

Ustanovenia interných predpisov športových organizácií obsahujú povinnosť primárneho riešenia sporov prostredníctvom autonómneho orgánu rozhodovania sporov, ktorý nemá povahu rozhodcovského súdu podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov^[19] (uvedená povinnosť je upravená aj napr. v článku 13 stanov SFZ^[20] alebo orgánu, ktorý takúto povahu má (v prípade futbalu je ním rozhodcovský súd zriadený SFZ v zmysle článku 13 a štvrtej časti stanov SFZ, v ktorej je upravená jeho právomoc (článok 65), pravidlá fungovania (článok 66) a organizácia činnosti (článok 67).

V tejto súvislosti vzniká zaujímavá právna otázka, či akékoľvek dohody o podriadenosti riešiť spor prostredníctvom orgánu, ktorý nemá povahu rozhodcovského súdu, bez možnosti súdneho preskúmania, nie je v rozpore so základným právom na spravodlivý proces. V rámci právnej teórie je kladná odpoveď na uvedenú otázku riešená pomerne jednoznačne.^[21]

S uvedenými právnymi názormi sa plne stotožňujeme. Športovci musia mať možnosť odvolať sa k nezávislej súdnej inštitúcii, inak by im bolo odopreté ústavné právo na súdnu ochranu.

2. POSLANIE KOMORY SFZ PRE RIEŠENIE SPOROV

Idea vzniku samostatných národných orgánov na riešenie športových sporov v oblasti futbalu vznikla v rámci riešenia otázky sociálneho dialógu v športe, kde problematika vzťahov medzi hráčmi, klubmi a trénermi v európskom kontexte patrí.

V neposlednom rade rovnaký koncept rozhodovania sporov na národnej úrovni a na úrovni Fédération Internationale de Football Association (Medzinárodná federácia futbalových asociácií, ďalej len „FIFA“) v súčasnom období presadzuje aj samotná FIFA a Union of European Football Associations (Únia európskych futbalových asociácií, ďalej len „UEFA“).

Komora SFZ pre riešenie sporov predstavuje konkrétny krok k zlepšeniu vymožiteľnosti práva vo futbalovej komunite.

Komora SFZ pre riešenie sporov je koncipovaná ako moderný a dynamický orgán, ktorý nemá povahu rozhodcovského súdu a ktorý za využitia legislatívno-právnych, technických a iných prostriedkov bude riešiť problémy klubov, hráčov a trénerov.

3. PRÁVNY RÁMEC

Z medzinárodného hľadiska je právny rámec národných orgánov upravený v čl. 22 písm. b) FIFA Regulations on the Status and Transfer of Players (Pravidlá FIFA upravujúce status a prestup hráčov)^[22], v zmysle ktorého bez ohľadu na právo akéhokoľvek hráča alebo klubu uplatniť si nárok na náhradu škody pred civilným súdom pri pracovno-právnych sporoch, má FIFA právomoc prerokovať pracovno-právne spory medzi klubom a hráčom s medzinárodným rozmerom, pokiaľ na národnej úrovni v rámci zväzu a/alebo na základe kolektívnej zmluvy nie je zriadený nezávislý arbitrážny tribunál zaručujúci spravodlivý proces a rešpektujúci princíp rovnoprávneho zastúpenia hráčov a klubov.

Dohoda o minimálnych náležitostiach štandardných hráčskych zmlúv v odvetví profesionálneho futbalu v Európskej únii a vo zvyšku teritória UEFA, ktorá bola dňa 19. apríla 2012 uzatvorená medzi UEFA, Asociáciou európskych profesionálnych futbalových líg (The Association of European Professional Football Leagues, „EPFL“), Európskou asociáciou klubov (European Club Associtation, „ECA“) a Európskou divíziou Medzinárodnej federácie profesionálnych futbalistov (Fédération Internationale des Associations de Footballeurs Professionnels, „FIFPro“)^[23] v článku 12.2 ustanovuje, že ak to národný právny poriadok a kolektívne zmluvy na národnej úrovni umožňujú, akýkoľvek spor medzi hráčom a klubom ohľadne zmluvy má byť predložený nezávislému a nestrannému arbitrážnemu orgánu rovnomerne zloženému zo zástupcov každej strany (zamestnávateľov a zamestnancov) podľa stanov a predpisov zväzu, alebo na Športový arbitrážny súd v Lausanne (CAS), ak sa na národnej úrovni nevyužíva arbitráž, ktorej rozhodnutia sa považujú za konečné. Tieto rozhodnutia sú konečné. Za podmienok uvedených v Pravidlách FIFA upravujúcich status a prestup hráčov môže spory riešiť aj Komora FIFA pre riešenie sporov (FIFA Dispute Resolution Chamber) s možnosťou odvolania sa k Športovému arbitrážnemu súdu (CAS).

V prostredí SFZ je právne postavenie Komory SFZ pre riešenie sporov upravené v článku 36 ods. 5^[24], ktorý komoru zaraďuje medzi orgány zabezpečenia spravodlivosti a článku 58a Stanov SFZ^[25].

Postup Komory SFZ pre riešenie sporov pri prerokúvaní a rozhodovaní sporov a ďalšie podrobnosti o činnosti komory, jej zložení, pôsobnosti, právomociach, priebehu konania, poplatkoch a spôsobe rozhodovania upravuje Poriadok komory SFZ pre riešenie sporov.^[26]

4. ZLOŽENIE KOMORY SFZ PRE RIEŠENIE SPOROV

Komora SFZ pre riešenie sporov sa skladá z:

• predsedu,
• podpredsedu,
• 6 členov za kluby, z toho 4 za Úniu ligových klubov a 2 za ostatné kluby,
• 6 členov za hráčov a trénerov, z toho 4 za hráčov a 2 za trénerov.

Funkčné obdobie členov komory je 4 roky. Predsedu komory a podpredsedu komory volí a odvoláva konferencia SFZ na návrh člena SFZ. Prvé voľby ostatných členov komory prebehli vo forme elektronických volieb prostredníctvom ISSF (informačný systém slovenského futbalu). Išlo o unikátny projekt v prostredí slovenského športu.

5. PRÁVOMOC KOMORY SFZ PRE RIEŠENIE SPOROV

Komora SFZ pre riešenie sporov má právomoc prerokúvať a rozhodovať:

• spory vyplývajúce zo zmluvných vzťahov medzi hráčmi a klubmi, trénermi a klubmi a medzi klubmi navzájom,
• spory vyplývajúce z porušenia predpisov SFZ, UEFA alebo FIFA alebo záväzných rozhodnutí SFZ, UEFA alebo FIFA, ak tak ustanovuje osobitný predpis SFZ^[27] alebo FIFA,
• aj majetkové spory o zaplatenie odmeny, odplaty, mzdy alebo iného obdobného príjmu vyplývajúce zo zmluvných vzťahov, ktorých hodnota neprevyšuje 3 000 Eur; ak hodnota takého sporu prevyšuje 3 000 Eur, na jeho prerokovanie a rozhodnutie je príslušný Rozhodcovský súd SFZ,
• aj majetkové spory vyplývajúce zo zmluvných vzťahov s medzinárodným prvkom, ak medzi zmluvnými stranami nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva.

Komora SFZ pre riešenie sporov pred začiatkom konania vo veci samej preskúma, či má právomoc a príslušnosť vec prerokúvať a rozhodovať. Ak sa komora uznesie, že nemá príslušnosť a právomoc vo veci konať, postúpi vec bezodkladne orgánu, ktorý považuje za príslušný vo veci konať a oznámi to účastníkom konania.

Komora nemôže začať vo veci konať, ak sa v tej istej veci začalo, prebieha alebo sa právoplatne skončilo konanie na inom orgáne. Ak komora v priebehu už začatého konania zistí, že sa v tej istej veci začalo, prebieha, alebo sa právoplatne skončilo konanie na inom orgáne, komora konanie zastaví.

Ak účastníci konania uzatvorili medzi sebou rozhodcovskú zmluvu, ktorá určuje príslušnosť prerokovať spory zo zmluvy rozhodcovskému súdu, komora vyzve účastníkov konania, aby rozhodcovskú zmluvu zrušili; inak konanie zastaví.

Ak účastníci konania uzatvorili medzi sebou iné dojednanie, ktorým určili príslušnosť prerokovať spor inému orgánu, komora vyzve účastníkov konania, aby takéto dojednanie zrušili alebo zmenili tak, že určia príslušnosť prerokovať spor komore; inak konanie zastaví.

6. VYBRANÉ PROCESNOPRÁVNE ASPEKTY KONANIA

Komora prerokúva a rozhoduje spory v trojčlenných senátoch, ktorý je zložený z predsedu komory alebo podpredsedu komory, ktorí majú postavenie predsedu senátu a dvoch členov zastupujúcich záujmové združenia sporových strán, ktorých určí predseda komory. Predseda komory poverí jedného z členov senátu zastupujúcich záujmové združenia sporových strán prípravou podkladov potrebných na rozhodnutie senátu ako spravodajcu. Senát rozhoduje uznesením na základe hlasovania členov senátu. Senát je uznášaniaschopný, ak sú prítomní všetci členovia senátu. Na prijatie platného uznesenia senátu sa vyžaduje nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov senátu. Každý člen senátu má jeden hlas. Hlasovanie senátu je možné uskutočniť aj per rollam.

Plénum komory tvoria predseda, podpredseda a ostatní členovia komory. Plénum komory napr. rozhoduje spory, ak tak určí predseda komory, rozhoduje spory o právomoc komory, ak o nich nerozhodol senát, rozhoduje o zjednotení odlišných právnych názorov senátov. Z hlasovania pléna komory sa vyhotovuje zápisnica. Člen pléna komory, ktorého pri hlasovaní ostatní členovia komory prehlasovali, je oprávnený pripojiť k zápisnici o hlasovaní svoje odlišné stanovisko s odôvodnením.

Konanie komory je neverejné, ak sa účastníci konania nedohodli inak a písomné. V odôvodnených prípadoch môže komora nariadiť ústne prerokovanie veci.

Komora rozhoduje vo veci samej uznesením (ktoré neobsahuje odôvodnenie), na základe hlasovania členov senátu alebo členov pléna komory. Na porade a hlasovaní o rozhodnutí môžu byť prítomní iba členovia senátu alebo členovia pléna komory a tajomník komory. Z porady a hlasovania sa vyhotovuje zápisnica v ISSF.

Účastník konania môže v lehote desiatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne požiadať komoru o odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia je spoplatnené podľa sadzobníka poplatkov.

V priebehu konania môžu účastníci konania uzatvoriť zmier. Zmier uzatvorený medzi účastníkmi konania zaznamená komora ako rozhodnutie vo veci samej.

Proti rozhodnutiu komory je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje Rozhodcovský súd SFZ. Proti rozhodnutiu komory vo veci samej a rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia je prípustné odvolanie, len ak účastník konania požiadal o odôvodnenie rozhodnutia. Lehota na podanie odvolania je 15 dní a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia účastníkovi konania.

Rozhodnutia komory, ktoré sú zásadného právneho významu, môže SFZ so súhlasom predsedu komory zverejňovať na svojom webovom sídle.

Konanie pred Komorou SFZ pre riešenie sporov má charakter autonómneho rozhodovania športových sporov vnútroštátneho ako aj medzinárodného charakteru.

7. VÝHODY KONANIA

Výhodami konania pred Komorou SFZ pre riešenie sporov je najmä:

• rýchlosť a efektívnosť konania,
• presne určené lehoty pre postup komory a sporových strán,
• rovnomerné zloženie a rozhodovanie sporov zástupcami sporových strán,
• dôraz na odbornosť, nezávislosť, nestrannosť a skúsenosti členov komory,
• záruka rešpektovania zásad spravodlivého procesu,
• zníženie administratívnej záťaže – doručovanie primárne cez elektronickú komunikáciu a ISSF,
• nízke poplatky za konanie.

8. ZÁVER

Rozhodovanie športových sporov vykazuje špecifické vlastnosti, ktoré sú determinované niekoľkými faktormi, napr. šport (vrátane futbalu) regulujú najmä neprávne normy športových organizácií, úloha všeobecných súdov je v otázkach rozhodovania športových sporov minimalizovaná a s ohľadom na neustále sa meniaci vývoj v športe dochádza k zmene športovej judikatúry vrátane judikatúry Európskeho Súdneho dvora v otázkach vnímania športu.

Jednotlivé spôsoby riešenia a rozhodovania športových sporov sa vyznačujú rýchlosťou a efektivitou konania. Vykonateľnosť týchto rozhodnutí nastáva bezprostredne a priamo ovplyvňuje výsledok športovej súťaže.

Podstata základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj pri rozhodovaní športových sporov.

V prostredí SFZ je Komora SFZ pre riešenie sporov budovaná ako stabilný, nezávislý a nestranný orgán zabezpečenia spravodlivosti SFZ, ktorý má všetky predpoklady dobre, spravodlivo, rýchlo, kvalitne a efektívne rozhodovať športové spory.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:

1. ČIČ, M. a kolektív. Komentár k Ústave Slovenskej republiky. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1997. 598 s. ISBN 80-7090-444-5.
2. ČORBA, J. Regulácia a autoregulácia športových súťaží v Slovenskej republike. In Justičná revue, roč. 62, 2010, č. 11, s. 1195-1204.
3. DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky : Komentár. 2. vyd. Šamorín : Heuréka, 2007. 1197 s. ISBN 80-89122-38-8.
4. ERDŐSOVÁ, A. Právny zrod Charty základných práv EÚ – pred a po. In Bulletin slovenskej advokácie, roč. XVI, 2010, č. 9-10, s. 37-46.
5. GÁBRIŠ, T. Športové právo. 1. vyd. Bratislava : EUROKÓDEX, s.r.o., 2011. 544 s. ISBN 978-80-89447-52-7.
6. KNAPP, V. Teorie práva. 1 vyd. Praha : C. H. Beck, 1995. 247 s. ISBN 80-7179-028-1.
7. KRÁLÍK, M. Právo ve sportu. 1. vyd. Praha : C. H. Beck, 2001. 278 s. ISBN 80-7179-532-1.
8. PRUSÁK, J. Šport a právo : Úvod do dejín, teórie a praxe právnej zodpovednosti v športe. 1. vyd. Bratislava : Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, 1984. 247 s.
9. REEB, M. The role of the Court of Arbitration for Sports. In International Law and The Hague´s 750th anniversary. Zdroj: GÁBRIŠ, T. Športové právo. 1. vyd. Bratislava : EUROKÓDEX, s.r.o., 2011. 544 s. ISBN 978-80-89447-52-7.
10. SVÁK, J. Ochrana ľudských práv (z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práv). 2. rozšírené vyd. Žilina : Poradca podnikateľa, spol. s r.o., 2006. 1116 s. ISBN 80-88931-51-7.
11. SVÁK, J. Rozhodovanie sporov pri výkone športovej činnosti. In Justičná revue, roč. 55, 2003, č. 8-9, s. 743-757.

PRÁVNE PREDPISY SLOVENSKEJ REPUBLIKY:

1. Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
2. Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v platnom znení.
3. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

MEDZINÁRODNÉ DOHOVORY A POLITICKÉ DOKUMENTY:

1. Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948.
2. Európsky dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vo forme oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod číslom 209/1992 Zb.
3. Charta základných práv Európskej únie (Úradný vestník C 83 z 30. 3. 2010).
4. Lisabonská zmluva účinná od 1. 12. 2009, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a nahrádza sa novým názvom „Zmluva o fungovaní Európskej únie“.
5. Dohoda o minimálnych náležitostiach štandardných hráčskych zmlúv v odvetví profesionálneho futbalu v Európskej únii a vo zvyšku teritória UEFA [online]. [cit. 2014-11-30]. Dostupné na internete: ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=7678&langId=en.

INTERNÉ NORMY ŠPORTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ:

1. Stanovy SFZ, ktoré boli prerokované a schválené na Konferencii SFZ konanej dňa 28. 09. 2012 a ktoré nadobudli účinnosť dňa 1. 1. 2013, v znení zmien a doplnení schválených na Konferencii SFZ konanej dňa 22. 2. 2013, dňa 22. 11. 2013 a dňa 06. 06. 2014 [online]. [cit. 2014-11-30]. Dostupné na internete: http://www.futbalsfz.sk/legislativa/predpisy-sfz/stanovy.html.
2. FIFA Regulations on the Status and Transfer of Players [online]. [cit. 2014-11-30]. Dostupné na internete: http://www.fifa.com/mm/document/affederation/administration/01/95/83/85//regulationsstatusandtransfer_e.pdf.
3. Poriadok komory SFZ pre riešenie sporov [online]. [cit. 2014-12-07]. Dostupné na internete: http://www.ucps.sk/Poriadok_Komory_SFZ_pre_riesenie_sporov.

SÚDNE ROZHODNUTIE:

1. Usnesení Krajského soudu v Hradci Králové zo dňa 30. 3. 2011, sp. zn. 23 Co 148/2011, uverejnené v Bulletinu advokacie č. 10/2011.

INTERNETOVÉ ZDROJE:

1. www.futbalsfz.sk
2. www.ucps.sk
3. www.fifa.com