NÁČRT HISTÓRIE PRÁVNEJ ÚPRAVY REGISTRA TRESTOV: ROK 1961 – SÚČASNOSŤ MagOff
OUTLINES THE HISTORY OF LAW REGULATION OF THE CRIMINAL RECORD:
THE PERIOD 1961 – RECENT EPOCH
JUDR. JÁN ŠANTA, PHD.
PROKURÁTOR ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY GP SR
E-MAIL: JAN.SANTA@GENPRO.GOV.SK
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
register trestov, história, prokuratúra, tresty, výpis, odpis, trestné činy, Európska únia
KEY WORDS:
Criminal Register (Register of Previous Convictions), history, Public Prosecution Service, punishments, extract from the Criminal Record, copy of the Criminal Record, criminal acts, European Union
ABSTRAKT:
V tejto časti predkladaného príspevku autor analyzuje históriu právnej úpravy registra trestov v rokoch 1961 až po súčasnosť. Toto obdobie rozdeľuje na dve etapy, t. j. do a po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Venuje sa ďalším šiestim právnym normám upravujúcim register trestov, vrátane všetkým im novelám. Dochádza k záveru o ďalšej možnej novelizácii zákona o registri trestov v intenciách právnej úpravy EÚ.
ABSTRACT/SUMMARY:
In this part of the article, the author analyses the history of the legal regulation on the Criminal Register since the year 1961 until present days. The whole period is divided in two parts: prior to and after establishment of the Slovak Republic in 1993. He deals with six legal regulations concerning the operation of the Criminal Register including relevant amendments. According to his conclusions, further amendment of the Act on Criminal Register can be anticipated in line with the legal regulation of the European Union.
1. ROK 1961-1992
Obdobie 60. rokov minulého storočia je významným obdobím z hľadiska histórie práva v širšom slova zmysle, vrátane trestného práva, pretože dochádza nielen k novej právnej úprave registra trestov, ale najmä tým, že už v roku 1961 bol prijatý Trestný zákon – zákon č. 140/1961 Zb. ako aj Trestný poriadok – zákon č. 141/1961 Zb., s aplikáciou ktorých je možné sa stretnúť doposiaľ.
Účelom citovaného Trestného zákona, stanoveným v § 1, bolo chrániť spoločenské a štátne zriadenie Československej socialistickej republiky, socialistické vlastníctvo, práva a oprávnené záujmy občanov, a vychovávať ich na riadne plnenie občianskych povinností a na zachovávanie pravidiel socialistického spolužitia. Ako je to zrejmé z historických prameňov, toto úvodné ustanovenie sa opiera o základnú zásadu socialistického trestného práva – socialistický humanizmus. V súlade s tým určovalo chránené záujmy, ako aj základné ciele Trestného zákona. Vzájomná súvislosť obidvoch cieľov (ochrana a výchova) podmieňovala aj úzku vzájomnú súvislosť represie a prevencie, ako aj prostriedkov a spôsobov v boji proti kriminalite. Určením chránených záujmov, cieľov a prostriedkov v boji proti kriminalite sa dávala základná politická smernica pre výklad a používanie jednotlivých ustanovení Trestného zákona.[1] (Rt 50/1962, Rt 15/1963).
Trestné právo hmotné z tohto obdobia neskôr dopĺňal zákon č. 150/1969 Zb. o prečinoch. Tento zákon prečin definoval ako zavinený, pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone a ktorý nedosahuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti trestného činu. Do kategórie prečinov, podľa tohto zákona, patrili napr. prečin proti záujmom socialistického hospodárstva, proti majetku v socialistickom a osobnom vlastníctve, prečin pytliactva, proti záujmom socialistickej spoločnosti v oblasti styku s cudzinou, proti verejnému poriadku, prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a ďalšie. Za prečiny bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok, trest nápravného opatrenia, zákazu činnosti, peňažný trest do výšky 10 000 vtedajších korún československých (Kčs) alebo trest prepadnutia veci.
Dňom 1.januára 1962 nadobudol účinnosť zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), ktorý zrušil dovtedy platný Trestný poriadok – zákon č. 64/1956 Zb. Účelom tohto Trestného poriadku bolo upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Konanie pritom malo pôsobiť na upevňovanie socialistickej zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel socialistického spolužitia i čestného plnenia povinnosti voči štátu a spoločnosti. Pomáhať dosiahnutiu účelu trestného konania bolo právom, a podľa ustanovení tohto zákona, i povinnosťou občanov a spoločenských organizácií.
Dňa 22. augusta 1969 vtedajší prezident republiky L. Svoboda, predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR A. Dubček a predseda federálnej vlády O. Černík podpísali Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 99/1969 Zb., ktoré malo zabrániť činnosti „protisocialistických živlov“. Tento tzv. obuškový zákon slúžil ako právny podklad na prenasledovanie odporcov režimu počas normalizačného režimu.[2] Z právneho hľadiska bola táto právna norma v systéme sankčných opatrení, ktoré mali neštandardným spôsobom ochraňovať základy socialistického spoločenského zriadenia.[3]
Práve v nadväznosti na citovaný nový Trestný poriadok bola prijatá vyhláška ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora č. 151/1961 Zb. o registri trestov, ktorá účinnosť nadobudla dňa 1. januára 1962 (§ 7) a zrušovala nariadenie ministrov spravodlivosti, vnútra a národnej obrany č. 51/1957 Zb. o registri trestov, v znení nariadenia č. 66/1958 Zb. (§ 8). Zaujímavosťou tejto vyhlášky je, že ako v jedinej z mála právnych noriem v histórii upravujúcej register trestov je podpisová doložka výslovne vyjadrená označením funkcie generálneho prokurátora, ktorým v tom čase bol dr. Bartuška (a ministrom spravodlivosti dr. Neuman). V ostatných šiestich paragrafoch citovaná vyhláška zakotvovala, že register trestov vedie Generálna prokuratúra a do registra trestov sa zapisovali právoplatné odsúdenia pre trestný čin, a to aj vtedy, ak od potrestania bolo upustené. Rozhodnutia miestneho ľudového súdu o trestnom čine sa do registra trestov nezapisovali. Na príkaz ministra spravodlivosti sa zapisovali do registra trestov aj odsúdenia vydané cudzozemskými súdmi (§ 2). Zápisy týkajúce sa osôb, ktoré zomreli alebo boli staršie ako 80 rokov, sa z registra trestov odstraňovali. Súdy a iné štátne orgány boli bezodkladne povinné oznamovať Generálnej prokuratúre všetky skutočnosti dôležité pre zápis do registra trestov alebo pre zmenu zápisu. Národnému výboru, miestnemu ľudovému súdu alebo inému štátnemu orgánu, ako aj štátnej či inej socialistickej organizácií sa vydávali na ich žiadosť výpisy z registra trestov. Výpis z registra trestov sa vydával na žiadosť aj osobe, ktorej sa zápis týkal. Vo výpise z registra trestov sa uvádzali všetky doposiaľ nezahladené odsúdenia pre trestné činy, ak sa podľa zákona na páchateľa nehľadelo ako by nebol odsúdený (§ 39 ods. 3, § 45 ods. 3, § 50 ods. 2, § 60 ods. 4 a § 70 ods. 3 Tr. zákona.) (§ 5 ods. 2). Pre účely trestného konania sa vydával súdu, prokurátorovi, vyšetrovaciemu orgánu a ministerstvu spravodlivosti odpis registra trestov.
V nadväznosti na novelu Trestného poriadku – zákon č. 57/1965 Zb. (podstatným spôsobom meniaca hlavne prípravné konanie) bola 16. júna 1965 prijatá aj novelizácia citovanej vyhlášky ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora o registri trestov č. 78/1965 Zb., podľa ktorej sa novelizovali jej § 2 ods. 1 a § 5 ods. 2 tak, že do registra trestov sa zapisovali právoplatné odsúdenia pre trestný čin a pre previnenie a priestupok podľa zákona č. 58/1965 Zb., ktorým sa upravuje postih za previnenie a priestupky osôb opakovane sa dopúšťajúcich výtržníctva, násilnosti a príživníctva, a to aj keď od potrestania bolo upustené.
Vo výpise z registra trestov sa uvádzali všetky dovtedy nezahladené odsúdenia pre trestné činy, pokiaľ sa podľa zákona na páchateľa nehľadelo, ako by nebol odsúdený (§ 39 ods. 3, § 45 ods. 3, § 50 ods. 2, § 60 ods. 4 a § 70 ods. 3 Tr. zákona) a všetky odsúdenia pre previnenie a priestupok podľa zákona č. 58/1965 Sb., ktorým sa upravuje postih za previnenie a priestupky osôb opakovane sa dopúšťajúcich výtržníctva, násilnosti a príživníctva, ak nie sú staršie ako 3 roky.
Ďalšou významnou novelou Trestného poriadku bol zákon č. 149/1969 Zb. aktuálne upravujúci okrem iného objasňovanie prečinov (§ 179 a nasl.) a konanie pred samosudcom (§ 314a a nasl.).
Obdobie 70. rokov 20. storočia výstižne charakterizuje jeden z citátov dobovej literatúry: „Boli položené základy na široké rozvíjanie úloh prokuratúry pri zabezpečovaní koordinácie boja proti kriminalite a jej príčinám, a to za účasti všetkých orgánov a organizácií i občanov. V krajoch a okresoch sa prejavovala mimoriadna iniciatíva prokurátorov a sústavné hľadanie čo najúčinnejších foriem a metód práce prokuratúry v tejto oblasti. V súlade so závermi XIV. zjazdu KSČ a zasadaním ÚV KSČ k otázkam ideologickej práce sa výrazne prehĺbila pozornosť prokurátorov na prehlbovanie socialistického právneho vedomia. Postupne sa darilo dopĺňať početné stavy prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry o nemalý počet nových mladých pracovníkov. Dôležitým nástrojom kádrovej práce sa stalo pravidelné komplexné hodnotenie pracovníkov, ako i nástup ku komplexnej výchove vedúcich pracovníkov. Realizácia programu XV. zjazdu KSČ bola v činnosti prokuratúry v znamení ďalšieho rozvíjania a zdokonaľovania výkonu dozoru na všetkých úsekoch. Dokument o hlavnom zameraní činnosti čs. prokuratúry po XV. zjazde KSČ rozviedol popri úlohách na jednotlivých úsekoch prokurátorského dozoru i také základné všeobecné požiadavky ako uplatňovanie vedúcej úlohy KSČ v činnosti prokuratúry, rozvíjanie úlohy prokuratúry ako aktívnej strážkyne socialistickej zákonnosti, spojenie prokuratúry s pracujúcimi a rozvíjanie princípov socialistickej demokracie v činnosti prokuratúry. Boli posilnené predpoklady pre úspešnú činnosť prokuratúry tak v oblasti kádrovej a personálnej práce, ako aj vo sfére riadenia a kontroly práce. Prokuratúra svojou činnosťou napomohla v 70. rokoch k ďalšiemu upevňovaniu socialistického štátu a posilneniu jeho vplyvu vo všetkých sférach života spoločnosti, k trvalému posilňovaniu pozitívneho vzťahu občanov k štátu s vedomím, že spolu nerozlučne súvisia práva a povinnosti. V neposlednom rade prispela k priaznivému vývoju počtu osôb stíhaných pre trestné činy a prečiny.“[4]
V citovaných spoločenských pomeroch bolo dňa 16. mája 1970 prijaté nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 54/1970 Zb. o registri trestov, ktoré platilo bez akejkoľvek novelizácie až do prijatia zákona NR SR č. 237/1993 Z. z. o registri trestov, ktorý účinnosť nadobudol dňom 1. novembra 1993.
Citované nariadenie vlády vo svojich ôsmych paragrafoch stanovovalo, že register trestov je abecedne usporiadaný súbor trestných listov osôb právoplatne odsúdených súdmi, ktoré vedú Generálna prokuratúra Českej socialistickej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej socialistickej republiky. Do registra trestov, ktorý viedla Generálna prokuratúra Českej socialistickej republiky, sa zakladali trestné listy osôb narodených na území Českej socialistickej republiky a osôb narodených v cudzine. Do registra trestov, ktorý viedla Generálna prokuratúra Slovenskej socialistickej republiky, sa zakladali trestné listy osôb narodených na území Slovenskej socialistickej republiky. Na príkaz ministra spravodlivosti sa zapisovali do registra trestov aj odsúdenia vydané cudzozemskými súdmi. Trestné listy osôb, ktoré zomreli alebo boli staršie ako 80 rokov, sa z registra trestov vyraďovali.
Súdy boli povinné okamžite zasielať generálnej prokuratúre trestné listy osôb právoplatne odsúdených súdom a oznamovať jej všetky skutočnosti dôležité pre zápis v trestnom liste alebo zmenu zápisu. Národnému výboru alebo inému štátnemu orgánu, ako aj štátnej, či inej socialistickej organizácii sa vydávali na ich žiadosť výpisy z registra trestov. Výpis z registra trestov sa vydával na žiadosť tiež osobe, ktorej sa zápis týkal. Vo výpise z registra trestov sa uvádzali všetky dovtedy nezahladené odsúdenia súdmi, pokiaľ sa podľa zákona na páchateľa nehľadelo, ako by nebol odsúdený. Ak bolo zapísané iba odsúdenie pre prečin podľa zákona č. 150/1969 Zb., alebo pre previnenie či priestupok podľa zákona č. 58/1965 Zb., alebo priestupok podľa zákonného opatrenia č. 99/1969 Zb., uvádzali sa vo výpise len vtedy, ak neuplynula od odsudzujúceho rozsudku doba 3 rokov. Pre účely trestného konania sa vydával súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu, orgánu konajúcemu objasňovanie a ministerstvu spravodlivosti odpis z registra trestov.
2. ROK 1993 AŽ SÚČASNOSŤ
Historicky ďalšia právna úprava registra trestov nasledovala až po 23 rokoch, a to prijatím zákona NR SR č. 237/1993 Z. z. o registri trestov, ktorý účinnosť nadobudol dňa 1. novembra 1993.
Tento zákon, ako to vyplýva z ďalšieho textu, rešpektoval nové štátoprávne usporiadanie, zakotvoval územný princíp evidencie odsúdených osôb, predlžoval dobu uchovávania informácií na 100 rokov a sprísňoval režim vydávania výpisov a odpisov z registra trestov. Nadväzoval na článok 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zakotvujúci právo každého na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe, na zákon č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch, ako aj na Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach č. 550/1992 Zb., zákon č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive a na zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Spolu v desiatich paragrafoch tento zákon o registri trestov okrem iného stanovoval, že evidencia osôb právoplatne odsúdených súdmi sa vedie nielen na účely trestného konania, ale aj na preukazovanie trestnej bezúhonnosti. V registri trestov sa viedli trestné listy o každej osobe právoplatne odsúdenej súdmi Slovenskej republiky. Na príkaz ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa v registri trestov viedli aj informácie o osobách právoplatne odsúdených cudzozemskými súdmi. Súčasťou registra trestov podľa tohto zákona boli aj informácie o osobách právoplatne odsúdených súdmi, ktoré sa zhromaždili podľa doterajších predpisov, a informácie, ktoré sa odovzdávajú registru trestov na základe medzištátnej dohody s Českou republikou. Trestným listom na účely tohto zákona sa rozumelo oznámenie súdu, ktoré obsahovalo informácie o osobe odsúdeného, o súde, rozsudku (vina, trest, ochranné opatrenie), o spôsobe a priebehu výkonu trestu a ochranného opatrenia a o zahladení odsúdenia. Register trestov viedla Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Súdy boli povinné bez meškania zasielať generálnej prokuratúre trestné listy osôb právoplatne odsúdených súdom a oznamovať jej všetky informácie dôležité pre zápis v trestnom liste alebo pre zmenu v zápise.
Pre potreby trestného konania sa vydával odpis registra trestov orgánu činnému v trestnom konaní a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na ich žiadosť. Policajnému zboru Slovenskej republiky sa vydával odpis registra trestov aj v prípadoch, v ktorých by predchádzajúci trestný postih mohol viesť k posúdeniu skutku ako trestného činu alebo v ktorých je to potrebné pre rozhodovanie podľa osobitných predpisov (zákon č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive). V odpise registra trestov sa uvádzali všetky informácie o každom odsúdení osoby, ktorej sa odpis týkal, a o priebehu výkonu trestu. Na písomnú žiadosť osoby, ktorej sa informácia týkala a ktorej totožnosť so žiadateľom musela byť na žiadosti overená, sa vydával výpis z registra trestov. Výpis z registra trestov sa vydával aj súdu na jeho žiadosť pre jeho potreby súdneho konania iného než trestného. Vo výpise z registra trestov sa uvádzali všetky doterajšie nezahladené odsúdenia súdmi, ak sa podľa zákona na páchateľa nehľadelo akoby nebol odsúdený. Výpis z registra trestov bola verejná listina. Za vydanie výpisu z registra trestov sa platil poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ktorý vyberali orgány prokuratúry (vtedajších 30 Sk). Informáciu z registra trestov bez udania konkrétnych právoplatne odsúdených osôb bolo možné so súhlasom generálneho prokurátora vydať orgánu činnému v trestnom konaní aj pri odhaľovaní páchateľov obzvlášť závažných trestných činov.
S cieľom zachovať funkčnosť, účelnosť a hospodárnosť využívania informačných fondov registra trestov a v záujme uskutočnenia postupnej výmeny informačných fondov obsiahnutých v registroch trestov oboch štátov bola dňa 26. júna 1995 v Bratislave podpísaná Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o výmene údajov z informačných fondov obsiahnutých v registri trestov, publikovaná ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 184 z roku 1995. Predmetom tejto zmluvy je záväzok zmluvných strán poskytovať si informácie o obsahu trestného listu o právoplatnom odsúdení štátneho občana dožadujúcej zmluvnej strany, ktoré sú ku dňu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy v evidencii registra trestov dožiadanej zmluvnej strany. Vykonávací protokol k uvádzanej zmluve, ktorý bol podpísaný 18. decembra 1995 v Prahe (oznámenie MZV SR č. 65/1996 Z. z.) upravoval najmä náležitosti písomného dožiadania o poskytnutie údajov z informačných fondov obsiahnutých v registri trestov.
Dňom 1. januára 2000 nadobudol účinnosť nový zákon o registri trestov č. 311/1999 Z. z.. Medzi dôvody jeho prijatia patrilo medzičasom schválenie iných súvisiacich právnych noriem, vrátane novely Trestného poriadku – zákona č. 247/1994 Z. z., ktorým bol v § 307 do Trestného poriadku zavedený inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania. Tento zákon sa v 12 paragrafoch členil na ustanovenia s názvami Základné ustanovenia (§ 1, § 2), Register trestov (§ 3 – § 5), Doba uchovávania údajov (§ 6, naďalej 100 rokov), Odpis registra trestov a výpis z registra trestov (§ 7 – § 9), Prechodné a záverečné ustanovenia (§ 10 – § 12). Upravoval zhromažďovanie, spracúvanie, uschovávanie a poskytovanie informácií o osobách právoplatne odsúdených súdmi v trestnom konaní, ako aj o osobách, proti ktorým bolo prokurátormi alebo súdmi právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie. V registri trestov sa zakladali: trestný list o každej osobe právoplatne odsúdenej súdom Slovenskej republiky, správa o osobe, proti ktorej bolo právoplatným rozhodnutím prokurátora alebo právoplatným rozhodnutím súdu podmienečne zastavené trestné stíhanie, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o uznaní rozhodnutia cudzozemského súdu na území Slovenskej republiky, oznámenie cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Súčasťou registra trestov podľa tohto zákona boli aj informácie o osobách právoplatne odsúdených súdmi, ktoré sa zhromaždili podľa doterajších predpisov, a informácie, ktoré sa odovzdávali registru trestov na základe medzištátnej zmluvy s Českou republikou. Generálna prokuratúra, ktorá viedla register trestov bola povinná zabezpečiť ochranu údajov uvedených v registri trestov pred zničením, odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou alebo rozširovaním v nadväznosti na nový zákon č. 52/1998 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.
Za nové ustanovenie v porovnaní s doterajšou právnou úpravou je potrebné považovať povinnosť uloženú okresným úradom oznamovať na evidovanie v registri trestov generálnej prokuratúre každú zmenu mena alebo zmenu priezviska osoby staršej ako 15 rokov, ktorá bola vykonaná podľa osobitného predpisu (zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v platnom znení). Ak taká osoba sa v evidencii registra trestov nenachádzala, generálna prokuratúra oznámenie uschovala v osobitnej evidencii tak, aby táto zabezpečovala priebežné vykonávanie zmien mena alebo zmien priezviska osôb nachádzajúcich sa v evidencii registra trestov v súlade s právnym stavom.
Obsiahlejšia právna úprava bola v § 7 až § 9 citovaného zákona venovaná odpisu a výpisu z registra trestov, ktoré boli výslovne definované ako verejné listiny. Odpis z registra trestov sa vydával orgánu činnému v trestnom konaní na jeho žiadosť, v zákonom stanovených prípadoch tiež kancelárii prezidenta SR, Ministerstvu spravodlivosti SR, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Ministerstvu vnútra SR, Ministerstvu spravodlivosti SR a Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR pre potreby prijímacieho konania do služobného pomeru (podľa neskoršej právnej úpravy aj SIS a NBÚ). Na základe medzinárodných zmlúv, ktorými bola Slovenská republika viazaná, vydávala generálna prokuratúra za podmienok ustanovených zákonom justičným orgánom ostatných zmluvných strán na ich žiadosť odpis registra trestov, výpis a iné informácie z registra trestov, ktoré boli potrebné v trestnej veci, v rovnakom rozsahu, v akom ich bolo možné v obdobných prípadoch poskytnúť vlastným justičným orgánom. Na písomnú žiadosť osoby, ktorej totožnosť bola overená, sa jej umožnilo nahliadnuť do odpisu registra trestov týkajúceho sa tejto osoby. V odpise registra trestov sa uvádzali všetky údaje o každom odsúdení osoby, ktorej sa odpis týkal, o priebehu výkonu trestu, výkonu ochranných opatrení a o zahladení odsúdenia podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona. Súčasťou odpisu registra trestov pre orgány činné v trestnom konaní boli aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo právoplatnom rozhodnutí prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania a z trestných listov cudzozemských súdov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Výpis z registra trestov sa vydával na písomnú žiadosť osobe, ktorej sa týkal a ktorej totožnosť musela byť na žiadosti overená. Výpis z registra trestov sa vydával aj súdu na jeho žiadosť pre potreby súdneho konania v iných ako trestných veciach, ako aj iným orgánom podľa osobitných predpisov, napríklad podľa zákona č. 99/1963 Zb. -Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákona č. 379/1997 Zb. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a doplnení zákona č. 65/1965 Zb.- Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách), zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov. Vo výpise z registra trestov sa uvádzali všetky dovtedy nezahladené odsúdenia, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa zákona na páchateľa nehľadelo, akoby nebol odsúdený.
Novela tohto zákona o registri trestov – zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov dopĺňala jeho § 7 ods. 2 tak, že odpis registra trestov sa vydával aj útvaru Policajného zboru na jeho žiadosť pri rozhodovaní o žiadosti cudzinca o udelenie povolenia na pobyt území SR podľa tohto zákona. Ďalšia rozsiahlejšia novela zákona o registri trestov – zákon č. 418/2002 Z. z. sa okrem iného týkala aj informácií o zmieroch schválených v trestnom konaní podľa § 309 Tr. por., ktoré sa stali súčasťou registra trestov, rozšírenia údajov z registra trestov okrem trestného konania aj pre správne konanie, na široko koncipované preukazovanie tiež bezúhonnosti a bezpečnostnej spoľahlivosti osoby na základe jej žiadosti formou odpisu z registra trestov, možnosti vedenia registra trestov s využitím informačnotechnických prostriedkov, získavania údajov generálnou prokuratúrou pre register trestov aj z evidencie obyvateľov, občianskych preukazov, cestovných preukazov a matriky, uchovávania dokumentácie, overovania a podávania žiadostí, a týmto zákonom sa novelizoval celý rad ďalších právnych noriem. Posledná novela zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z. a zákona č. 418/2002 Z. z., zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä v § 6 ods. 7 zakotvovala, že generálna prokuratúra vydáva odpis registra trestov, výpis a iné informácie z registra trestov, ktoré sú potrebné v trestnej veci, ak je žiadateľom národný člen v Eurojuste alebo osoba, ktorá ho zastupuje vo výkone funkcie podľa osobitného predpisu.
Poslednou právnou úpravou danej problematiky a v súčasnosti účinným je zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý účinnosť nadobudol dňa 1. januára 2008 zároveň s jeho novelami – zákon č. 519/2007 Z. z. a 644/2007 Z. z. doplňujúcimi § 14 ods. 3 upravujúci vydávanie odpisu z registra trestov pre potreby preukázania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti aj služobným úradom Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a v zákone stanovených prípadoch aj Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, k času jeho prijímania došlo v právnom poriadku Slovenskej republiky k zmenám, ktoré priamo, či nepriamo ovplyvňovali činnosť registra trestov. Zmienka o registri trestov bola dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov). Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovovalo občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.
Občan mohol žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu prial subjekt, u ktorého sa občan uchádzal o zamestnanie. Dochádzalo tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra trestov dozvedal také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodu ochrany osobnosti nemal mať vedomosti. To sa týkalo aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádzal o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu bol spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiadala bola spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.
Register trestov bol v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne v tom čase vydávala cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúvala vyše milióna dokumentov.
Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňovali elektronickou formou.
Okrem toho Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.
Významnou zmenou, ktorá sa priamo týkala činnosti registra trestov bol aj rekodifikovaný zákon č. 300/2006 Z. z. – Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. – Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou bola nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.
Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zatavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požadovalo rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.
To boli podstatné skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňovali potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona o registri trestov. Navrhovalo sa zároveň, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.
Citovaný pôvodný zákon o registri trestov č. 330/2007 Z. z. v znení zákonov č. 519/2007 Z. z. a 644/2007 Z. z. bol vo svojich XXIII článkoch (články II až XXII novelizovali iné právny normy) štruktúrovaný do 20 paragrafoch s názvami Základné ustanovenia (§ 1, § 2), Podklad evidencie (§ 3 – § 8), Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie (§ 9), Výpis z registra trestov (§ 10 – § 12), Odpis z registra trestov (§ 13), Oprávnené osoby (§ 14), Nahliadnutie do odpisu registra trestov (§ 16), Informácie o odsúdení v inom členskom štátne Európskej únie (§ 17), Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia (§ 18 – § 20).
Predmetný zákon tak upravoval získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, osobách, pri ktorých bolo právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie súdom alebo prokurátorom, osobách, pri ktorých bol v trestnom konaní schválený zmier a zastavené trestné stíhanie súdom alebo prokurátorom, nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach, ktoré súviseli s týmito rozhodnutiami, iných skutočnostiach významných pre trestné konanie, ak to ustanovoval zákon a medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, t. j. podľa článku 22 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach (oznámenie č. 550/1992 Zb.) v znení Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 (oznámenie č. 12/1997 Z. z.), alebo ak to ustanovoval osobitný predpis, konkrétne Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. EÚ L 322, 9.12.2005).
Ďalej tento zákon pôvodne ustanovoval, že súčasťou registra trestov sú aj správy, informácie alebo oznámenia, ktoré súdy, justičné orgány iných štátov a ústredné orgány iných členských štátov Európskej únie zasielajú do registra trestov, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva alebo spomínaný osobitný predpis.
Tieto údaje a informácie sa poskytujú na účely trestného konania, občianskoprávneho alebo správneho konania, ochrany a bezpečnosti štátu a osvedčovania bezúhonnosti a spoľahlivosti fyzickej osoby. Údaje a informácie z registra trestov sa poskytujú osobám, ktorých sa týkajú, ak tento zákon neustanovuje inak, oprávneným orgánom uvedeným v § 12 a 14, súdom a justičným orgánom iných štátov spôsobom a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou a ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Register trestov vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V registri trestov sa v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov upravujúcim ochranu osobných údajov vedie evidencia a zabezpečuje sa ochrana uvádzaných údajov a informácií pred zničením, odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou alebo neoprávneným rozširovaním; register trestov sa vedie aj elektronickou formou. V rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže generálna prokuratúra požadovať údaje z evidencie pobytu obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie o cestovných dokladoch a z matriky.
Generálna prokuratúra plní úlohy ústredného orgánu na prijímanie a získavanie informácií o právoplatných odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach od ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a na poskytovanie týchto informácií ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie podľa citovaného Rozhodnutia Rady 2005/876/SVV. Informácie poskytuje v štátnom jazyku.
V registri trestov sa evidujú údaje o osobách a nimi spáchaných trestných činoch získané z trestných listov o právoplatných odsúdeniach súdmi Slovenskej republiky, z trestných listov súdov Slovenskej republiky o právoplatnom uznaní rozhodnutia súdu iného štátu, zo správ o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo právoplatnom rozhodnutí prokurátora, ktorým bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, zo správ o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania právoplatným rozhodnutím súdu alebo právoplatným rozhodnutím prokurátora, z písomných oznámení o právoplatnom rozhodnutí súdu iného štátu v trestnej veci, ak jeho právne účinky na území Slovenskej republiky ustanovuje medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, z písomných oznámení súdu iného štátu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak jeho právne účinky na území Slovenskej republiky neustanovuje medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, z informácií ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky súdom iného členského štátu Európskej únie, z písomných správ o nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach, ktoré súvisia s týmito dokladmi.
Jednotlivé písomnosti, ktorými sa oznamujú údaje a informácie sa v registri trestov uchovávajú sto rokov od narodenia fyzickej osoby, ktorej sa týkajú, ak tento zákon neustanovuje inak. Doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené alebo zmenené, ako aj doklady týkajúce sa evidencie zomretých osôb, sa z registra trestov vyraďujú a ukladajú sa v úschovni dokumentácie. Údaje z úschovne dokumentácie sa poskytujú oprávneným orgánom uvedeným v tomto zákone a osobám uvedeným v § 15 a § 16, a to na ich písomnú žiadosť.
Výpis z registra trestov je verejná listina, ktorou sa preukazuje, či fyzická osoba bola alebo nebola právoplatne odsúdená. Výpis z registra trestov generálna prokuratúra vydá na žiadosť osobe, ktorej sa týka a ktorej totožnosť musí byť overená, ak tento zákon neustanovuje inak. Žiadosť o výpis z registra trestov sa podáva na orgánoch prokuratúry, na obciach, ktoré vedú matriku alebo na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky.
Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky alebo súdom členského štátu Európskej únie v trestnom konaní, ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.
Výpis z registra trestov sa vydá aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania alebo na žiadosť orgánu verejnej správy, ak to ustanovuje osobitný zákon (napr. zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Odpis registra trestov je verejná listina, v ktorej sa uvádzajú údaje o každom právoplatnom odsúdení, priebehu výkonu trestu a priebehu výkonu ochranného opatrenia, odsúdeniach, hoci podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona boli zahladené. Súčasťou odpisu registra trestov sú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo o právoplatnom rozhodnutí prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, právoplatnom rozhodnutí súdu alebo o právoplatnom rozhodnutí prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky súdom iného štátu, ak právne účinky rozhodnutia na území Slovenskej republiky ustanovuje medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis. Odpis registra trestov generálna prokuratúra vydá len na žiadosť zákonom ustanovených oprávnených orgánov alebo oprávnenej osoby uvedených v tomto zákone a len na zákonom ustanovený účel.
Oprávnené orgány, ktorým sa vydáva odpis registra trestov sú obsiahlo vymedzené v § 14 ods. 1 až 3, počnúc orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi a končiac Krajským riaditeľstvom Policajného zboru na účely konania o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti.
Odpis registra trestov sa vydáva aj oprávnenej osobe, ktorou je uchádzač o zamestnanie v bezpečnostnej službe alebo technickej službe a zamestnanec bezpečnostnej služby alebo technickej služby na účely previerky bezúhonnosti a spoľahlivosti uchádzača o zamestnanie alebo zamestnanca bezpečnostnej služby alebo technickej služby. Takto vydaný odpis registra trestov oprávnenej osobe slúži výlučne na previerku bezúhonnosti a spoľahlivosti uchádzača o zamestnanie v bezpečnostnej službe alebo technickej službe a zamestnanca bezpečnostnej služby alebo technickej služby na území Slovenskej republiky; jeho použitie na iné účely je zakázané.
Generálna prokuratúra je oprávnená vyžiadať od ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území tohto iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom tohto iného členského štátu Európskej únie, súd alebo prokuratúra na účely iného ako trestného konania, orgán verejnej správy na účely správneho konania, alebo oprávnený orgán na účely uvedené v § 14. Odpisy registra trestov alebo výpisy z registra trestov a iné informácie z registra trestov možno zaslať cudzím justičným orgánom alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie na tlačive dožadujúceho orgánu alebo na formulári a v jazyku podľa citovaného predpisu elektronickou formou alebo faxom. Trestné listy, správy a oznámenia súdov, ako aj správy a oznámenia prokuratúry sa môžu zasielať registru trestov elektronickou formou. Na podávanie žiadosti o výpis z registra trestov, o odpis registra trestov a na odovzdávanie údajov súdmi Slovenskej republiky a orgánmi prokuratúry do registra trestov sa používajú tlačivá, ktorých vydávanie zabezpečuje generálna prokuratúra.
Pôvodné znenie zákona o registri trestov č. 330/2007 Z. z. (v znení zákona č. 519/2007 Z. z. a č.644/2007 Z. z.) bol k dnešnému dňu (t.j. k 1.10.2014) novelizovaný 11 krát, a to takto.
Zákon č. 598/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti v platnom znení novelizoval § 13 ods. 7 citovaného zákona o registri trestov týkajúceho sa náležitosti žiadosti oprávnenej osoby na vydanie odpisu registra trestov a pôvodne veľmi široko koncipovaný § 15 definujúci oprávnenú osobu zmenil na toto znenie: Odpis registra trestov sa vydáva aj oprávnenej osobe, ktorou je uchádzač o zamestnanie v bezpečnostnej službe alebo technickej službe alebo zamestnanec bezpečnostnej služby alebo technickej služby, alebo uchádzač o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti na účely previerky bezúhonnosti a spoľahlivosti.
Odpis registra trestov vydaný oprávnenej osobe podľa odseku 1 slúži výlučne na previerku bezúhonnosti a spoľahlivosti uchádzača o zamestnanie v bezpečnostnej službe alebo technickej službe alebo zamestnanca bezpečnostnej služby alebo technickej služby, alebo uchádzača o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti na území Slovenskej republiky; jeho použitie na iné účely je zakázané. Správnosť údajov uvedených v žiadosti potvrdí oprávnená osoba podpisom na žiadosti.
Zákon č. 59/2009 Z. z., ktorý menil a dopĺňal zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch doplnil § 14 ods. 3 písm. e, druhý bod, okrem sudcu aj o justičného čakateľa ako osobu, ktorá vo výberovom konaní musela predkladať odpis z registra trestov, pričom zákon č. 33/2011 Z. z. sa vrátil k pôvodnej právnej úprave (vypustil právneho čakateľa), ďalšie novely – zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu, zákon č. 33/2011 Z. z. sa stručne týkali § 12 ods. 1 upravujúceho výpis z registra trestov vydávaného orgánu verejnej moci, resp. organizácie alebo inštitúcie pre potrebu iného ako trestného konania a zákony č. 186/2009 Z. z. a 513/2009 Z. z. sú len nepriamymi novelami.
Zákon č. 224/2010 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Trestný zákon zároveň v § 1, § 3, § 3a a § 4 novelizoval aj citovaný zákon o registri v súvislosti so zakotvením tzv. nepriamej trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Zákon č. 220/2011 Z. z., ktorý menil a dopĺňal zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení doplnil uvádzané ustanovenie § 14 ods. 3 o asistenta prokurátora a zároveň je v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 308/2011 Z. z. v bode I konštatované pozastavenie účinnosti od 30. 9. 2011.
Za veľmi významnú novelu je potrebné považovať zákon č. 334/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V intenciách preberaných právne záväzných aktov Európskej únie, a to Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní (Ú.v. EÚ L 220, 15.8.2008), Rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácií a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (Ú.v. EÚ L 93, 7. 4. 2009), ako aj v zmysle Rozhodnutia Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) a zohľadňujúc nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2006 z 20. mája 2009, ktorým sa vylučuje možnosť žiadať o odpis z registra trestov pre účely vydania zbrojného preukazu a zbrojnej licencie, boli novelizované viaceré ustanovenia zákona o registri trestov a okrem iného došlo tiež k zakotveniu toho, že súčasťou registra trestov sú aj informácie o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach vydaných súdmi iných členských štátov Európskej únie a súdmi iných štátov, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva (§ 1 ods. 2). Generálna prokuratúra plnú úlohu ústredného orgánu pre výmenu informácií o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach s inými členskými štátmi Európskej únie. Takáto výmena informácií je zabezpečovaná spravidla prostredníctvom Európskeho informačného systému registra trestov (§ 2 ods. 1, 2).
K ďalším podstatne novelizovaným resp. doplneným ustanoveniam je potrebné zaradiť tiež § 11 upravujúci výpis z registra trestov, § 13a o odpise registra trestov, § 17 upravujúci organizáciu a obsah výmeny informácií medzi členskými štátmi Európskej únie, § 17a o žiadosti o informácie z registra trestov iného členského štátu Európskej únie a § 17b upravujúci odpoveď na žiadosť o informácie z registra trestov. Uvedený zákon tiež novelizoval a dopĺňal Trestný zákon a týkal sa najmä jeho § 76 a Trestný poriadok v ustanoveniach § 488a, § 515 a § 553.
Nakoniec menšia a posledná novela zákona o registri trestov – zákon č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa týkala už spomínaného § 14 ods. 3 písm. j tým, že slová „orgánu územnej vojenskej správy“ nahrádzala slovami „obvodnému úradu v sídle kraja“ a vypúšťala odkaz 30.
ZÁVER
Ako je zrejmé z predmetnej historickej analýzy právnej úpravy registra trestov, jeho novodobé dejiny začínajú rokom 1922, kedy bolo prijaté rozsiahle nariadenie vlády republiky Československej č. 198 zo 14. júla 1922 o evidencii súdnych previnilcov a zbieraní dát pre účely kriminálnej štatistiky. Spolu bolo doposiaľ prijatých 11 právnych noriem upravujúcich register trestov, naposledy zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Právna úprava registra trestov bezprostredne vždy súvisela s inou právnou úpravou, spočiatku najmä s Trestnými zákonmi, zákonmi o priestupkoch, prípadne so zákonmi upravujúcimi prečiny a inými zákonmi. Zjavnou tendenciou posledných noviel sú medzinárodné aspekty výmeny týchto informácií medzi členskými štátmi Európskej únie. Právne v týchto intenciách možno očakávať ďalšie právne zmeny.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
- Kolektív autorov: Dejiny Slovenska. Dátumy, udalosti, osobnosti; Vydavateľstvo Slovart, spol. s.r.o., Bratislava 2007, Libri Praha, 2007,
- PÁNIČEK, F. a kol.: Trestný zákon, Trestný poriadok a s nimi súvisiace predpisy; Obzor, Bratislava, r. 1966,
- ŠANTA, J.: História prokuratúry: obdobie rokov 1960-1969, Právnická revue, Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, ročník 64, rok 2012, č. 11,
- ŠEDIVÝ, V.: 35 let československé prokuratúry; Praha; Naše vojsko, r. 1987.
Poznámky pod čiarou:
- PÁNIČEK, F. a kol.: Trestný zákon, Trestný poriadok a s nimi súvisiace predpisy; Obzor, Bratislava, r. 1966, s. 30. ^
- Kolektív autorov: Dejiny Slovenska. Dátumy, udalosti, osobnosti; Vydavateľstvo Slovart, spol. s.r.o., Bratislava 2007, Libri Praha, 2007, s. 618 ^
- ŠANTA, J.: História prokuratúry: obdobie rokov 1960-1969, Právnická revue, Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, ročník 64, rok 2012, č. 11, s. 1382-1384 ^
- ŠEDIVÝ, V.: 35 let československé prokuratúry; Praha; Naše vojsko, r. 1987, s. 27-28 ^