Mlčanie ako právny úkon - hrdosť alebo potupa zákonodarcu?
Pridaj
Pošli
odkaz na stránku
oznam o chybe
oznam o neetickom
návrh na doplnenie
TlačO jednom z mnohých problémov spadajúcich do problematiky všeobecných obchodných podmienok sa už v odbornom právnom, ale aj mimoprávnom prostredí predebatovalo a napísalo mnoho. Aby toho nebolo málo, tentokrát to z našej strany nebude nekalé mnohokrát diskutované „skrývanie“ poplatkovej povinnosti do veďľajších dojednaní s názvom všeobecné obchodné podmienky (ďalej "VOP"), ale práve naopak, bude to pre civilistov situácia omnoho zaujímavejšia. Bude to spojitosť medzi VOP a paragrafom zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka hovoriaceho o mlčaní vo svetle právneho úkonu, či prijatia návrhu na uzavretie zmluvy.
Môže byť zákonodarca na zákonné znenie danej problematiky hrdý alebo sa má za neho skôr hanbiť?
Ďakujem čitateľom za odbremenenie sa od očakávania odborného článku, no tento je koncipovaný skôr do roviny teoretických úvah len podčiarkujúcich tvrdenie, že papier - v dnešnej modernej dobre modifikovanej podobe internet - znesie veľa. Je viac ako zaujímavou skutočnosť, že v konečnom dôsledku sa táto úvaha môže dotýkať aj samotnej stránky, na ktorej je tento príspevok prezentovaný.
Predstavme si nasledovnú, imaginárnu situáciu: internetová stránka xyz.sk zameraná na diskutovanie užívateľov ohľadne rôznych tém, prípadne zameraná iba na vyjadrenie subjektívneho postoja, myšlienky, či pocitu (klasické "reakcie" pod internetovými článkami) stanovuje postup registrácie systémom nevyhnutného súhlasu s VOP tejto predmetnej stránky. VOP predmetnej stránky by obsahovali nasledujúce ustanovenie:
- Poskytovateľ si vyhradzuje právo kedykoľvek upraviť uvedené všeobecné zmluvné podmienky a pravidlá z dôvodu rozširovania poskytovaných služieb[1].
- V prípade zmeny VOP poskytovateľ stránky zverejní predmetné zmeny na internetovej adrese www.xyz.sk/podmienky, a to minimálne 7 kalendárnych dní pred nadobudnutím ich účinnosti (a navyše informuje e-mailom samotného užívateľa o zmene VOP).
- V prípade, ak v tom čase už registrovaný a aktívny prispievateľ s uvedenými zmenami nesúhlasí, má možnosť svoj príspevok/príspevky odstrániť, a tým pádom "odstúpiť" od VOP, ktorými by mal byť po nadobudnutí ich účinnosti viazaný. Urobí tak kontaktovaním poskytovateľa so žiadosťou o vymazanie príspevku/príspevkov z dôvodu nesúhlasu so zmenami VOP a tento je povinný vykonať výmaz predmetného príspevku.
- Strany sa týmto dohodli, že v prípade zmien VOP stránky www.xyz.sk je mlčanie prispievateľa a nekontaktovanie poskytovateľa služby z dôvodu nesúhlasu so zmenami akceptáciou zmien vykonaných vo VOP práve vzhľadom na existujúci spôsob vyjadrenia možného nesúhlasu.
- Týmto mlčaním prejavuje prispievateľ svoj súhlas so zmenenými VOP od momentu ich účinnosti na dobu neurčitú.
V nadväznosti na uvedené si predstavme imaginárnu zmenu VOP, ktorá by hovorila o tom, že užívateľ zaregistrovaný a prispievajúci na stránke súhlasí so zverejňovaním svojho príspevku (prípadne fotografie, alebo inej "informácie" o ňom) v knižných publikáciách vydávaných prevádzkovateľom stránky, pričom toto ustanovenie v pôvodných VOP v čase registrácie užívateľa na stránke nebolo obsiahnuté, prípadne bolo, ale bez udelenia súhlasu takéhoto zverejňovania (zmení sa teda rozsah obsahu poskytovanej služby a z nej plynúcich práv a povinností, na ktorý bol súhlas poskytnutý registráciou). Ak si hore uvedenú situáciu rozmeníme na drobné zistíme, že dovolená[2] zmena VOP zo strany poskytovateľa služby vyvolá logicky iba nasledovné situácie:
- užívateľ nebude súhlasiť zo zmenou VOP a kontaktuje poskytovateľa služby s požiadavkou o vymazanie jeho doteraz uverejnených príspevkov. Poskytovateľ v súlade s VOP predmetné príspevky povinne vymaže, pričom od „zmluvného dojednania“ týmto užívateľ odstúpi.
- užívateľ so zmenou súhlasí, a poskytovateľa kontaktovať so žiadosťou o výmaz príspevkov a ukončenie vzťahu nebude. Tým sa stanú po nadobudnutí účinnosti „ nové VOP“ záväzné aj pre v minulosti zaregistrovaných užívateľov.
Štvrtá hlava občianskeho zákonníka upravujúca právne úkony, v ust. § 44 hovorí o okamihu uzavretia zmluvy:
- "zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie (v našom prípade zmenu VOP, pozn. aut.) zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu."
Prirodzene, vopred daný súhlas prostredníctvom ustanovenia stanovujúceho možnosť jednostrannej zmeny zmluvy nie je platným právnym stavom dovolený. V našom prípade však poskytovateľ vlastne uvedeným postupom ustanovil užívateľovi povinnosť vyjadriť svoj nesúhlas so zmenenými VOP a tým pádom od zmluvného dojednania odstúpiť. Ak to ale užívateľ v ustanovenej lehote neurobí logicky platí, že ho zaväzujú nové VOP. Sprvoti sa môže zdať, že sa tu samo mlčanie povýšilo na právny úkon, no de facto to tak nebolo. Bolo to mlčanie v spojitosti s nekontaktovaním prevádzkovateľa – argumentum a contrario – kontaktovanie prevádzkovateľa znamená vyjadrenie nesúhlasu so zmenou.
Otázka, na ktorú mal príspevok upozorniť a ukázať prstom znie: "Možno chápať nekontaktovanie ako ďalšiu skutočnosť pristupujúcu k mlčaniu a robiacu z mlčania právny úkon?"
Práve tu sa naskytá otázka, je § 44 odsek 1[3] svojou jednoduchosťou nedokonalý, poskytuje priestor na zneužívanie zmien všeobecných obchodných podmienok, alebo práve naopak, povedal tým legislatívotvorca presne to, čo povedať chcel? Teda to, že mlčanie alebo nečinnosť v spojitosti (ako gramatické či významové opozitum ku spojeniu „samy o sebe“) s iným úkonom znamenajú prijatie návrhu?
Osobne si myslím, že prepojenosť a existencia v „pôvodných podmienkach“ existujúceho dôvodu budúcich zmien, lehota na možnosť vyjadrenia nesúhlasu so zmenami vo VOP a samotné zákonné znenie spojenia „samy o sebe“ v prípade nečinnosti alebo mlčania robia právnu konštrukciu hovoriacu o mlčaní alebo nečinnosti v spojitosti s iným úkonom dovolenou, ktorej zákon následne logicky pripisuje právne účinky. V takto postavenej konštrukcii považujem opísané mlčanie spolu s nekontaktovaním za prijatie návrhu zmeny všeobecných obchodných podmienok a tým pádom právnu záväznosť takto zmenených VOP. Zákon nám však odpoveď na túto otázku poskytuje v inom svetle, a to v takom, že aj keby chcel užívateľ súhlasiť s predmetnnými zmenami a pokračovať ďalej v zmluvnom dojednaní (nevadí mu publikácia jeho príspevkov, komentárov v knižných publikáciách[4]), nemôže to urobiť tak, ako predpisujú VOP predmetnej stránky, a aj keby to tak urobil, bude tento súhlas považovaný ex lege (vzhľadom na citované zákonné znenie) za neplatný. Musíme jednoznačne zhodnotiť, že cesta správnosti riešenia daného prípadu nemá jasné kontúry.
Prevzaté tvrdenie "viem, že nič neviem" v tomto prípade povýšim na impulz začatia diskusie vyvracajúcej alebo potvrdzujúcej môj subjektívny, hore uvedený názor.
- Podotýkam, vzhľadom na ešte neuvedené – nie bez súhlasu užívateľa, pričom vymedzenie dôvodu v budúcnosti možných zmien VOP robí budúce zmeny platnými.^
- Práve vzhľadom na v pôvodných podmienkach existujúci a ustanovený dôvod budúcich možných zmien.^
- § 44 Občianskeho zákonníka (1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.^
- Vzhľadom na skutočnosť, že takýto súhlas by musel byť danú licenčnou zmluvou, ktorá sa uzatvára v povinnej písomnej forme, tento prípad nadobúda ešte zaujímavejší rozmer. Bude sa dať považovať zmluvný vzťah medzi autorom a prevádzkovateľom stránky spolu so znením VOP a jeho predmetnou zmenou, následným nekontaktovaním správcu autorom ako prejavom vôle pokračovať v zmluvnom vzťahu považovať za písomné dojednanie? Na tomto mieste odpovedáme v negatívnom slovazmysle, avšak pre imagináciu problému, na ktorý sme chceli poukázať (text zákonnej úpravy mlčania ako právneho úkonu) postačí dosadenie akejkoľvek inej zmeny zmluvného dojednania medzi prevádzkovateľom a autorom príspevkov, ktorý nevyvoláva potrebu jeho zmluvného podchytenia v písomnej forme. ^
Pridať komentár
Odpovedať
Hodnotenie:0
Počet hodnotení:0
