Magister Officiorum 1/2019 - jún 2019 (3. ročník) NEPREČÍTANÉ 

Príspevok analyzuje protiprávne konanie, ktorého sa môže dopustiť príslušník Policajného zboru, ak poruší predpisy o ochrane utajovaných skutočností. Prináša postupy príslušných orgánov realizujúcich disciplinárne konanie voči príslušníkovi Policajného zboru, charakterizuje právne následky, ktoré môžu byť vyvodené voči príslušníkovi Policajného zboru porušujúcemu predpisy o ochrane utajovaných skutočností.

Profilovanie a automatizované rozhodovanie sa používa v rastúcom počte sektorov, súkromných aj verejných. Bankovníctvo a financie, zdravotná starostlivosť, zdaňovanie, poistenie, marketing a reklama sú len niekoľkými príkladmi oblastí, v ktorých sa profilovanie vykonáva pravidelnejšie na podporu rozhodovania. Technologický progres, vývoj umelej inteligencie a strojového učenia značne uľahčujú vytváranie profilov a prijímanie automatizovaných rozhodnutí s potenciálom výrazne ovplyvniť práva a povinnosti dotknutých osôb. Ľahko dostupné osobné údaje na internete a zo zariadení internetu vecí, schopnosť nájsť prepojenia medzi nimi a vytvárať korelácie dokáže umožniť analýzu a predvídanie určitých aspektov osobnosti jednotlivca alebo jeho správania. Síce profilovanie a automatizované rozhodovanie majú veľa komerčných využití, nesmieme zabudnúť na riziká spojené s nimi. Na jednej strane môžu byť prospešné pre vzdelávanie, dopravu, zdravotnú starostlivosť, na lepšie segmentovanie trhov a prispôsobenie služieb a výrobkov tak, aby boli v súlade s individuálnymi potrebami. Na druhej strane však automatizované rozhodovanie a profilovanie môže zachovávať už existujúce stereotypy a ďalšie formy sociálnej segregácie, môže ohroziť slobodu dotknutej osoby na výber určitých produktov alebo služieb, v krajných prípadoch dokonca môže viesť k neodôvodnenej diskriminácii. Automatizované rozhodovanie a profilovanie tak predstavujú značné riziká a môžu ohrozovať práva jednotlivcov, ktoré si vyžadujú primerané záruky.

V prvej polovici tohto kalendárneho roka prijali európske normotvorné orgány dve nové spotrebiteľské smernice – jedna z nich sa týka zmlúv o poskytovaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb a druhá zmlúv o predaji tovaru. Na transpozíciu smerníc majú členské štáty Európskej únie dva roky. Príspevok pojednáva o podstate a cieľoch oboch smerníc, ako aj o tom, aký dopad budú mať na doterajšiu slovenskú úpravu právnej ochrany spotrebiteľa.