Konferencia Šport a médiá 2021 NEPREČÍTANÉ 

V diskusii vedenej moderátorom Martinom Čánikom sa diskutovalo o vzťahu a prepojení médií a športu. Pozvanie prijali prezident slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik, bývalá predsedníčka vlády Slovenskej republiky a súčasná dekanka Paneurópskej vysokej školy Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD., novinár na voľnej nohe Robert Kotian, vedúci futbalového oddelenia denníku Šport Vladimír Pančík a novinár z Denníku N Lukáš Vráblik.

Pár slov na úvod

Svojimi slovami pripomenula, aký veľký vplyv šport na rozvoj ľudí naozaj má a akú veľkú rolu v tom médiá zohrávajú. „To, ako udalosti opisujú, ako sa k nim stavajú a čím zaplnia čítané, sledované a počúvané zdroje, odkiaľ verejnosť informácie čerpá skutočne nie je jedno.“ 

„To, do akej miery sa šport a médiá potrebujú, by som prirovnal k manželstvu," vyjadril sa prezident slovenského futbalového zväzu, Ján Kováčik. „Je to také manželstvo, do ktorého ani jeden, ani druhý z manželov nevstupuje úplne dobrovoľne. Má to stredoveký nádych, ale či už pôsobíme na jednej, alebo na druhej strane, aj v manželstve sme odkázaní jeden na druhého,“ stručne priblížil svoju myšlienku a pokračoval: „V rámci spolunažívania by sme si mali vytvoriť čo najlepšie vzťahy. Médiá potrebujeme. Potrebujeme komunikáciu s nimi v každej situácii. Je nutné a korektné vnímať oprávnenú kritiku, ale treba sa vedieť aj ohradiť argumentmi, keď kritika oprávnená nie je," vysvetlil prezident SFZ. „Stáva sa aj, že médiá bez argumentácie niečo uverejnia a doslova klamú. Tam nastáva zásadný konflikt a tak, ako v manželstve, naše kroky toho druhého ovplyvňujú. Ťažko sa hľadá cesta späť a my s tým potom musíme žiť. Musíme rátať s dôsledkami, ktoré naše správanie prináša.“ 

Šport a investigatíva 

„Športové média sú do istej miery limitované tým, že ich podstatou je priniesť publiku informácie, príbehy, či rozhovory. Investigatíva nie je prioritou športových novinárov a ani športových médií. Mali by sa jej venovať ľudia, ktorí majú ekonomické, právne, či podobné vzdelanie a takých ľudí je v športových médiách veľmi málo,“ poukázal na príklad, že väčšina denníkov venuje športu iba jednu, dve strany. ,,Byť investigatívnym novinárom je k tomu aj veľmi náročné," dodal.

Ako sa rozhodujete, čo písať?

Predstaviteľ jediného športového denníka na Slovensku, Vladimír Pančík súhlasil a vysvetlil, že u nich sa kladie dôraz hlavne na domáci šport, ktorý ma veľkú sledovanosť a pri rýchlom rozvoji médií je priam nutnosť písať "niečo navyše". „Vieme, že sme denník a vieme, že nemôžeme byť všade prví, ale chceme byť vo všetkom najpodrobnejší a priviesť tak čo najviac pohľadov a analýz," zdôraznil. „Vzhľadom na neustály vývoj médií, bude v budúcnosti denník s najväčšou pravdepodobnosťou pomaly vyzerať ako týždenník v minulosti.“ K myšlienke o nezastaviteľnom rozvoji doby ešte pridal: ,,Prinášať niečo "viac" je jediná cesta ako prežiť. Informačný servis budeme mať v budúcnosti v mobiloch a noviny budú musieť priniesť niečo navyše,“ uzavrel. 

Je problém zohnať kvalitných redaktorov? 

„Keď mám niečo rád, nemalo by to byť pre mňa záťažou,“ vyjadrila sa pani profesorka a poukázala na to, že keď je niekto k svojej práci nútený, automaticky sa z toho stáva bremeno. „Som presvedčená, že ak to v dnešnej dobe chcete robiť poctivo, je to jednoducho drina.“ Na otázku, či študenti pripravení sú, odpovedala rozhodné "áno". Tiež poznamenala, že mnohí študenti dostanú príležitosť práce už počas štúdia. „Ľudia by mali byť na konci štúdia hlavne bystrí. Cieľom je, aby rýchlo a iným spôsobom dokázali spravovať množstvo informácií, ktoré majú v tom istom čase už aj všetci ostatní,“ vysvetlila. Poukázala tiež na to, že jedna vec sú zručnosti a druhá sú schopnosti, bystrosť a umenie vyhýbať sa manipulácii. „Overovať fakty je kľúčovou schopnosťou budúcich novinárov.“

Spomenula aj prípad z minulosti, kedy po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky, začali mať študenti strach. ,,Bolo to niečo, čo som u nich predtým nevidela. Zapochybovali, či majú na to, aby do tejto profesie vstúpili poctivo. Dúfam, že sme to prekonali a že sme toto obdobie zvládli,“ nadviazala na mnohé podujatia, ktorých mali študenti možnosť zúčastniť sa, ktoré podľa jej názoru k zvládnutiu situácie pomohli. ,, Aj keď táto situácia nesmie byť zabudnutá, ani premlčaná, nesmieme sa báť,“ dôrazne dodala dekanka Paneurópskej vysokej školy na záver.

Online spojenie bolo žiaľ s pani profesorkou z technických príčin nutné ukončiť skôr. Rozlúčila sa s poďakovaním všetkým prítomným, všetkým poslucháčom a aj študentkám mediálnej fakulty Paneurópskej vysokej školy, ktoré boli na konferencii prítomné. S motivačnými slovami: ,,Šport má robiť radosť. Tým, ktorí ho vykonávajú, tým, ktorí o ňom informujú, aj tým, ktorí sa na tom organizačne podieľajú,“ bolo online spojenie v diskusii ukončené. 

Aké kroky politikov by pomohli posunúť šport v spoločnosti? 

Okrajovú kritiku dostala aj komunikácia a koordinácia so športovými hnutiami v čase protipandemických opatreniach počas Covidu-19, čo hovorí samé za seba o súčasnej politickej generácii a jej postavení k športu. 

Aký šport má najvyššiu čítanosť? 

Diskutujúci zdieľali názor, že medzi najpopulárnejšie témy patria práve podujatia. Zimné a letné Olympijské hry, futbalové, či hokejové majstrovstvá. Je jasné, že zo športov vo všeobecnosti majú u nás najväčšiu pozornosť futbal a hokej, ale rastúca, aj klesajúca popularita ako športov, tak aj športovej terminológie ide ruka v ruke s výkonmi reprezentantov v nich.

Druhé a tretie miesto v súčasnosti obsadzujú cyklistika a lyžiarstvo, vzhľadom na Petra Sagana a Petru Vlhovú. Je to však vždy silno ovplyvnené samotnými športovcami. Sú to práve extrémy, pozitívne, aj negatívne, ktoré majú zväčša najvyššiu čítanosť.

Ako šport viac dostať do popredia?

Na čo predstaviteľ denníka N na diskusii nadviazal tým, že pri malých športoch je veľmi dôležitá marketingová stránka a uviedol príklad MMA, ktorého popularita na základe marketingovej stratégie výrazne v posledných rokoch narástla. Zaznel aj príklad zo zahraničia pripravovaného dokumentu Amazonu o Arsenale, či dokumentárnom seriáli ,,The Last Dance" o Michaelovi Jordanovi, ktorý je spracovaný tak, že si ho pozrie aj človek, ktorý nemusí byť nutne fanúšikom NBA. Pri takýchto projektoch je veľká šanca, že sa zvýši popularita. Stúpnu ceny produktov a zvýšia sa predaje. ,,Marketing sa vyvíja a je to recept, ako si získať popularitu,“ povedal na záver. 

Slová prezidenta SFZ na záver 

Na zakončenie diskusie ešte vyslovil pár prianí: ,,Nie som tu od toho, aby som kázal, či robil mentora, nazvem to zbožnými želaniami. Od médií by som si želal, aby sme k sebe boli hlavne v kľúčových situáciách o niečo prajnejší,“ k čomu dodal, že slovenské médiá sú v porovnaní s ostatnými krajinami často zbytočne negatívne už predtým, ako sa niečo reálne stalo.

„Tiež by som si želal, aby slovenskí diváci nesledovali športy v jazykoch, ktoré nie sú ich materinské. Pre Slovákov čeština nie je prvý jazyk. Želal by som si, aby sme tieto zápasy pozerali prioritne na slovenských kanáloch.“

Autor: Eva Kolarovská 

AquaCity hotel v Poprade tento rok už po deviaty krát otvoril svoje brány dvoj-konferencii Šport a médiá a Šport a právo 2021. Jedným z blokov na programe konferencie Šport a médiá bol aj rozhovor so spoluautorom knihy Mentalita víťaza je v každom z nás... Miroslavom Mackulínom.

Ak si myslíte, že mentalitu víťaza majú v sebe iba olympijskí víťazi, majstri sveta, alebo Európy, s najväčšou pravdepodobnosťou budete musieť pripustiť, že sa mýlite. Ak Vám ale toto tvrdenie nestačí, stačí sa len začítať do tejto jedinečnej knihy, ktorá vám ukáže, že mentalita víťaza skutočne je v každom z nás, tak ako sa to píše na jej obale.

Predstavenie knihy

Rozhovor vedený jedným z troch moderátorov v popradskej konferenčnej sále, Róbertom Kotianom, začal otázkou, čo pána Mackulína viedlo do smerov, o ktorých kniha hovorí.

Spoluautor knihy začal tým, že vyjadril vďaku za skúsenosti, ktoré mu ako jeho akademický život, tak aj manažérska prax priniesli. Priznal, že po všetkých nástrahách, ktoré mu život priniesol, sa mu už raz stalo, že takmer dospel do bodu, kde bol blízko k vyhoreniu. Ako vysvetlil hneď na úvod, je síce človekom, ktorý športové skúsenosti má, no nikdy sa žiadnemu športu profesionálne nevenoval. Boli to práve jeho dcéry, ktoré ho k myšlienkam, ktoré v knihe sú, motivovali. Obe dcéry študovali a venovali sa basketbalu v Kanade. Bol to práve výlet tam, ktorý ho prinútil o tejto tematike rozmýšľať ešte viac. Rozhovory s rôznymi ľuďmi a trénermi v Kanade Miroslava veľmi inšpirovali a mentálny tréning ho chytil za srdce tak, že sa o tieto poznatky chcel podeliť aj s ľuďmi na Slovensku.

„Ísť za mentálnym trénerom nie je pre individuálneho človeka na Slovensku s tak trochu konzervatívnym nastavením častokrát najjednoduchšie,“ podotýka Miroslav a pokračuje: „U športovcov je bežným javom to, že fyzické telo príde do stavu, kde všetko funguje tak, ako má. Už nie je čo zlepšovať okrem práve mentálnej stránky. Zápasy a kľúčové situácie sa rozhodujú práve v hlave. Sú to práve momenty zúfalstva, ktoré človeku ukážu, že mentálne je na čom pracovať a za to sa určite netreba hanbiť," vysvetľuje.
„Každý jeden z nás je originál a každý jeden z nás si vytvára bariéry sám," pripomína.

Ako sa to píše aj na zadnej strane knihy, zaručený recept na úspech neexistuje. Nie je žiadny návod a nie je ani žiadna kniha, ktorá vám proces opíše od A po Z. Také niečo nie je možné napísať a pritom zaručiť, že to bude fungovať pre každého jedného človeka na svete. „Recept má každý z nás špecifický na základe sebapoznávania. Treba sa spoznať, poznať a vedieť, čo je dobré pre nás ako pre individuálnu bytosť,“ podotkol.

Neskôr v interview so študentkami z mediálnej fakulty Paneurópskej vysokej školy, ktoré sa dvoj-konferencie zúčastnili, na otázku, čo preňho bolo hlavnou motiváciou odpovedal: „Práca so športovcami a trénermi, práca s mládežníckymi hráčmi a ich rodičmi. A hlavne to, že od slovenského autora knihu s takouto tematikou ešte nemáme.“

Je kniha iba pre športovcov?

Mentalita víťaza je rozhodne knihou aj pre širokú verejnosť. Je určená ako športovcom, tak aj ľuďom, ktorí hľadajú motiváciu a inšpiráciu v každodennom živote. Hlavným poslaním knihy je ponúknuť inšpiráciu pre všetkých, ktorí hľadajú myšlienky na zamyslenie, nové nápady a odpovede na mnohé otázky. Každý má tie svoje.

Ako si získavate dôveru?

"Snažím sa precítiť človeka. Načúvať a vcítiť sa doňho. Žijeme v tak rýchlej dobe, že na komunikáciu už poriadne ani nie je čas." Mentálny kouč Miroslav sa snaží byť práve tým, kto načúva. Získať si niekoho dôveru je často krát výzva sama o sebe a získať si ju tak, aby ľudia na vaše rady skutočne počúvali, môže byť niekedy až umením. „Prvý kontakt je veľmi dôležitý. Otvoriť náruč a povedať, dať pocítiť, že ,,som tu skutočne pre teba" je to, čo zohráva najväčšiu rolu,“ vysvetľuje a stavia na filozofiu, že empatia dokáže skutočne robiť zázraky obzvlášť vtedy, keď má byť celý tréning hlavne o mentálnej stránke človeka.

Spoluautorkou knihy je Marta Fartelová. Aký bol jej vklad?

„Chcel som získať niekoho, kto by mi v tomto smere poradil. Osobne som ju nepoznal, ale stačilo mi na Googli si nájsť, že je spisovateľkou a matkou dvoch športujúcich detí." Miroslav Mackulín ešte vyjadril svoju úprimnú vďaku za výbornú spoluprácu.

Rada pre rodičov

Na záver ešte dodal, že prostredie hrá jednu z najdôležitejších úloh. „Vytvoriť tie správne podmienky a dbať na spätné väzby dieťaťa, je to, na čom si treba obzvlášť dať záležať. Treba nechať dieťa sa rozvíjať a nič mu svojím niekedy možno až príliš ambicióznym prístupom neznechutiť.“ Ambiciózny a ctižiadostivý prístup samozrejme zväčša pramení z lásky, avšak nemusí byť pre dieťa správny a na to si treba dať pozor.

Viac o autorovi

„Kniha je odrazom mojej životnej cesty,“ píše spoluautor v diele. Pred jedenástimi rokmi vystúpil zo svojej komfortnej zóny. Post vrcholového manažéra opustil a vydal sa na, ako to sám nazval, „mínové pole,“ ktoré nesie názov mentálny koučing. Na Slovensku nebol vtedy takmer vôbec rozšírený a na mentálnych trénerov sa u nás pozerali iba tak „cez prsty.“

„Mám rád výzvy a rád ochutnávam pre mňa nepoznané veci, či situácie, ktoré ma občas zrazia na kolená, aby som sa mohol opäť postaviť a znášať život vo všetkých jeho farbách,“ hovorí pozitívne nastavený Miroslav.

Spolupracoval už s mládežníckymi reprezentáciami vo futbale a basketbale, tiež s futbalovou akadémiou MŠK Žilina a športovcami ako sú Tomi Kid Kovács, Jaroslav Kentoš, či Robo Boženík. Je organizátorom dvadsiatich ročníkov populárneho futbalového turnaja osobností Westton Cup a mnohých ďalších projektov.

Autor: Eva Kolarovská

(Foto: Miroslava Petrášová)