K PROBLEMATIKE VECNEJ PRÍSLUŠNOSTI POLICAJTOV A PRÁVNEHO PONÍMANIA ČASU PRI VYKONÁVANÍ OBHLIADKY MIESTA ČINU NEPREČÍTANÉ MagOff 

V trestnoprávnej praxi pomerne často nastávajú situácie, kedy poverený príslušník Policajného zboru vykoná obhliadku miesta činu ku skutku, o ktorom sa dôvodne domnieva, že na konanie o ňom je z hľadiska právnej kvalifikácie skutku vecne príslušný, avšak až po vykonaní obhliadky miesta činu a realizáciou nadväzujúcich úkonov trestného konania vyjdú najavo skutočnosti odôvodňujúce stratu jeho vecnej príslušnosti. Najtypickejším trestným činom v zmysle predchádzajúcej vety je trestný čin krádeže vlámaním, pri ktorom deliacim (hraničným) kritériom medzi právnou kvalifikáciou skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona je výška spôsobenej škody. Práve na uvedenom príklade bude v tomto príspevku demonštrovaná problematika vydávania nadväzujúcich uznesení o začatí trestného stíhania, ako aj rozbor postupu lege artis.

V prípadoch naznačených predchádzajúcim odsekom, keď po vykonaní obhliadky miesta činu a po nej nasledujúcimi úkonmi skráteného vyšetrovania (spravidla výsluch poškodeného alebo zabezpečenie listinných dôkazov k hodnote odcudzených vecí) vyvstanú nové skutočnosti odôvodňujúce stratu vecnej príslušnosti povereného príslušníka Policajného zboru, títo pri vydávaní nadväzujúceho uznesenia o začatí trestného stíhania zvyčajne postupujú tak, že trestnú vec odstúpia vyšetrovateľovi a až ten vydá uznesenie o začatí trestného stíhania pre skutok, ktorý z hľadiska právnej kvalifikácie spadá do jeho vecnej príslušnosti. Takýto postup je v rozpore s právom.^[1]

Ab initio je potrebné konštatovať, že naznačená právna situácia, je výsledkom nedostatočnej a nejasnej legislatívy. Obhliadka miesta činu je dôkazným prostriedkom, ktorého vykonanie je ako neodkladným, tak aj neopakovateľným úkonom. Zákonodarca v ustanovení § 199 ods. 4 Trestného poriadku koncipoval, že nie je vadou takéhoto úkonu, ak ho vykoná miestne nepríslušný policajt, opomínajúc pritom možnosť jeho vykonania aj vecne nepríslušným policajtom. Aplikujúc princípy právnej logiky sa síce javí, že diferencovať (ne)príslušnosť policajta k vykonaniu neodkladných, neopakovateľných a predovšetkým zisťovacích úkonov na vecnú a miestu by bolo z pohľadu zákonodarcu nedôvodné, avšak v zmysle platného právneho stavu je pravdou presný opak^[2].

Vykonaním obhliadky miesta činu sa začína trestné stíhanie bezprostredne. V čase pred vykonaním obhliadky miesta činu policajt spravidla nie vždy dokáže identifikovať všetky znaky skutku, a tým určiť jeho správnu právnu kvalifikáciu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva záver, že ak v čase pred vykonaním obhliadky policajt nevie, aká je presná právna kvalifikácia skutku, ergo nepozná všetky pojmové znaky objektívnej stránky trestného činu a vzhľadom na doposiaľ známe skutočnosti sa dôvodne domnieva, že ide o skutok, na konanie o ktorom je vecne príslušný, obhliadku miesta činu vykonať môže, a ak neskôr vyjdú najavo nové skutočnosti determinujúce, že skutok nebol trestným činom, na ktorý bol realizujúci policajt vecne príslušný, nespôsobuje to nezákonnosť takto vykonaného procesného úkonu a ním získaného dôkazu.

Začatiu trestného stíhania vykonaním obhliadky miesta činu zodpovedá povinnosť policajta vyhotoviť následne "ihneď" uznesenie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.^[3] Vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania je conditio sine qua non k vykonávaniu nasledujúcich úkonov vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; to neplatí v prípade neodkladných, neopakovateľných a zaisťovacích úkonov, kedy sa trestné stíhanie začína práve ich vykonaním. Vydanie uznesenia podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku je úkonom, ktorý musí policajt vykonať v primeranej časovej nadväznosti, nakoľko spomenuté zaisťovacie úkony, neodkladné úkony, resp. neopakovateľné úkony, sú s týmto uznesením časovo, vecne a procesne úzko prepojené. Medzi vykonaním obhliadky miesta činu a začatím trestného stíhania neexistuje, z právneho hľadiska, časový priestor na vykonanie a zabezpečenie akýchkoľvek ďalších dôkazov, a to vrátane tých, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu právnej kvalifikácie skutku. Aplikujúc právne ponímanie času, vykonanie obhliadky miesta činu sa s vydaním nadväzujúceho uznesenia o začatí trestného stíhania stretáva na pomyselnej časovej osi v jednom a tom istom bode.

Ak v čase pred vykonaním obhliadky je dôvodné predpokladať, že ide o trestný čin, na ktorého skrátené vyšetrovanie je poverený príslušník vecne príslušný, obhliadku miesta činu vykoná a následne vydá uznesenie o začatí trestného stíhania s právnou kvalifikáciou, ktorá odôvodňuje, že vôbec bol z hľadiska vecnej príslušnosti oprávnený takúto obhliadku vykonať. Dôvody, ktoré ho oprávňovali ako vecne príslušného policajta vykonať obhliadku miesta činu, musia byť tými istými dôvodmi, ktoré ho oprávňujú vydať nadväzujúce uznesenie o začatí trestného stíhania. Prepožičiavajúc si terminológiu súkromného práva, uznesenie založené na dôvodoch podľa tretej vety ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku má účinky výlučne deklaratórne, nakoľko v čase jeho vydania je trestné stíhanie už začaté vykonaním úkonu, na rozdiel od uznesenia podľa § 199 ods. 1 vety druhej Trestného poriadku, ktoré má účinky konštitutívne, a práve až jeho vydaním sa trestné stíhanie začína.

Uznesením o začatí trestného stíhania nemožno deklarovať iné právne a skutkové okolnosti, než aké boli v čase, kedy poverený príslušník pristúpil k vykonaniu obhliadky miesta činu!

Ako už bolo vyššie v texte vyjadrené, obhliadka miesta činu sa s uznesením podľa tretej vety ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku stretáva na časovej osi v jednom bode. Potom platí, že nemožno z tých istých právnych a skutkových okolností vyvodiť taký právny záver, že poverený príslušník bol na vykonanie obhliadky miesta činu vecne príslušný (preto ju aj vykonal), avšak zároveň pre vydanie nadväzujúceho uznesenia vecne príslušný nie je, a preto považuje za dôvodné trestnú vec odstúpiť vyšetrovateľovi, aby ten ako vecne príslušný policajt vydal predmetné uznesenie.

Druhou a zároveň poslednou alternatívou, ktorá môže nastať v naznačenom prípade je, že ak policajt v čase pred vykonaním obhliadky miesta činu má k dispozícii informácie spochybňujúce, že ide o skutok, na konanie, o ktorom je vecne príslušný, obhliadku preto nevykoná, a túto musí vykonať až vecne príslušný policajt, ktorý následne vydá aj zodpovedajúce uznesenie o začatí trestného stíhania.

Vzhľadom na charakter príkladom uvádzaného trestného činu - krádeže spáchanej vlámaním, keď hraničným deliacim kritériom medzi prečinom s trestnou sadzbou do dvoch rokov a zločinom s trestnou sadzbou tri až desať rokov, je spôsobenie škody na odcudzených veciach - sa poverený príslušník môže v čase a na mieste skutku v určitých prípadoch dôvodne domnievať, že ide o prečin spadajúci do jeho vecnej príslušnosti, ak v čase pred vykonaním obhliadky nemá k dispozícii informácie, ktoré by jeho vecnú príslušnosť spochybňovali. Ak po reálnom vykonaní obhliadky miesta činu poverený príslušník zabezpečil dôkazy preukazujúce výšku škody, ktorá odvodňuje iné právne posúdenie skutku, tieto sa vždy považujú za dôkazy z časového hľadiska získané až po začatí trestného stíhania.

Poverený príslušník by mal pri vydávaní uznesenia o začatí trestného stíhania postupovať spôsobom, že skutok pojmovými znakmi a právnou kvalifikáciou vymedzí tak, aby zodpovedal dôvodom, pre ktoré sám seba považoval za vecne príslušného na vykonanie obhliadky miesta činu ako prvotného úkonu trestného stíhania, in concreto vyhodnotiť skutok ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko z právneho hľadiska neexistuje pred jeho vydaním časový priestor na to, aby sa dozvedel skutočnosti odôvodňujúce zmenu právnej kvalifikácie, ktorej dôsledkom je zmena vecnej príslušnosti na vyšetrovanie trestného činu.

Z hľadiska reálneho ponímania času, poverený príslušník vykoná obhliadku miesta činu ku skutku, o ktorom sa domnieva, že je na konanie o ňom vecne príslušný. Následne zabezpečí skutočnosti preukazujúce výšku spôsobenej škody, z ktorých môže vyplývať, že skutok nemôže byť ďalej posudzovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ale musí byť posúdený ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, a následne pre tento skutok vydá (fyzicky napíše) uznesenie o začatí trestného stíhania.

Z hľadiska právneho ponímania času, poverený príslušník vykoná obhliadku miesta činu ku skutku, o ktorom sa domnieva, že je na konanie o ňom vecne príslušný. Z materiálneho hľadiska už v tomto čase existuje uznesenie podľa tretej vety ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku, a to abstraktne, napriek tomu, že formálne ešte nebolo vydané (napísané), a až následne sa poverený príslušník dozvie o skutočnostiach odôvodňujúcich zmenu právnej kvalifikácie a vecnej príslušnosti.

Poverený príslušník musí po správnosti postupovať spôsobom naznačeným vyššie, a teda, že vydá uznesenie o začatí trestného stíhania pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pričom aj skutková veta musí z hľadiska zákonných znakov zodpovedať zvolenej právnej kvalifikácii a musí opisovať právne a skutkové podmienky k času vykonania obhliadky miesta činu! Následne na základe získaných informácii odôvodňujúcich zmenu právnej kvalifikácie, a tým aj zmenu vecnej príslušnosti poverený príslušník odstúpi spis vecne príslušnému policajtovi (vyšetrovateľovi), ktorý je oprávnený na každý ďalší úkon trestného konania, pričom spravidla bude prvým úkonom upovedomenie poškodeného alebo oznamovateľa o zmene právnej kvalifikácie skutku.

In fine nastolený právny problém pre svoje pochopenie a riešenie vyžaduje istú mieru abstraktnosti, ktorú je potrebné aplikovať vzhľadom na nedostatočnú a zmätočnú legislatívu na neho dopadajúcu.

Obiter dictum k vyhláške Ministerstva vnútra SR č. 192/2017 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní (ďalej len "vyhláška"), ktorá nadobúda účinnosť dňom 01.08.2017, uvádzam, že táto vyvoláva krajne paradoxný právny stav. Z textácie ustanovenia § 10 ods. 10 Trestného poriadku vyplýva, že predmetná vyhláška sa môže vzťahovať iba na tých policajtov zaradených do služby poriadkovej polície, ktorí nie sú poverenými príslušníkmi; uvedené vyplýva aj z príslušnej dôvodovej správy k vyhláške.^[4] Samotná vyhláška nerozlišuje policajtov podľa vecnej príslušnosti a takúto úpravu zrejme úmyselne opomína. Z ustanovenia § 3 písm. g) vyhlášky upravujúceho možnosť vykonávania obhliadky miesta činu "vyhláškovými" policajtmi potom vyplýva taký právny záver, že okrem povereného príslušníka každý policajt zaradený do služby poriadkovej polície, hoc aj policajt z odboru hipológie, ktorý vedie služobného koňa, môže vykonať obhliadku miesta činu ku skutku, ktorý je prima facie zločinom a reductio ad absurdum napríklad aj ku skutku úkladnej vraždy. Na strane druhej poverený príslušník nemôže vykonať obhliadku miesta činu ani k trestnému činu krádeže vlámaním do vozidla, o ktorom pred vykonaním obhliadky vie, že škoda na odcudzených veciach dosahuje napríklad sumu 270 Eur... ^[5]

ZOZNAM PRÁVNYCH PREDPISOV, KTORÝCH SA PRÍSPEVOK TÝKA:

1. Trestný zákon
2. Trestný poriadok
3. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 192/2017 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní