Judikát Jtk 3/2012 - Zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 Tr. por. a rozsudok cudzozemského súdu. Zásada ne bis in idem  NEPREČÍTANÉ 

uznesenie KS ZA sp.zn. 1To/103/2011

1To/103/2011

U Z N E S E N I E

    Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Sučika, na neverejnom zasadnutí konanom 29. novembra 2011 prejednal sťažnosť podanú okresným prokurátorom proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, sp.zn. 3T/33/2005 zo 14.9.2011 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

    Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Čadca, sp.zn. 3T/33/2005 zo 14.9.2011 a u k l a d á okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 231 ods. 1 Tr. por., účinného do 1.1.2006, § 223 ods. 2 Tr. por., účinného do 1.1.2006, z dôvodu § 172 ods. 2 písm. a) Tr. por., účinného do 1.1.2006 a čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) zastavil trestné stíhanie vedené voči obvinenému J. B. pre skutky uvedené vo výrokovej časti označeného uznesenia, kvalifikované obžalobou ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006 a trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c) Tr. zák., účinného do 1.1.2006, pretože trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný trestný čin už právoplatne uložený.

    Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil v podstate tak, že: „Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu obvineného, jeho doterajší život, ako i následky jeho konania, ako i na okolnosť, že prostredie, v ktorom by ďalej mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti, už v podstate zaniklo, keďže obvinený je toho času vo výkone trestu odňatia slobody vo väznici v Českej republike, pričom predpokladaný koniec trestu je 16.4.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený J. B. bol rozsudkom Okresného súdu v Ostrave z 25.8.2004, sp.zn. 74T/131/2004, právoplatným 22.10.2004, odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 11 rokov a obvinenému je možno uložiť pre vyššie uvedené skutky úhrnný trest odňatia slobody v rozsahu 0 až 2 roky, pri použití ust. § 35 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, pričom ak by sudca obvinenému uložil trest odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 3 roky, tento trest by bol celkom bez významu popri treste, ktorý bol obv. J. B. uložený vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu v Ostrave, sp.zn. 74T/131/2004, rozhodol tak, že trestné stíhanie proti obvinenému J. B. pre skutky uvedené v obžalobe zastavil, pretože trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený. Súčasne súd pri rozhodovaní bral do úvahy, že tak Slovenská, ako aj Česká republika sú plnohodnotnými členmi Európskej únie, a teda sú viazaní Lisabonskou zmluvou, taktiež Slovenská a Česká republika sú viazaní Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach č. 193/1993 Zb. Súd v posudzovanom prípade aplikoval článok 6 ods. 1, 3 Dohovoru, § 172 ods. 2 písm. a) Tr. zák., účinného do 1.1.2006 a § 408 Tr. por., účinného do 1.1.2006, majúc za to, že trestné stíhanie vedené proti obvinenému pre žalovaný skutok je neúčelné, pretože trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený, hoci tento trest bol obvinenému uložený v Českej republike, súd má za to, že takéto rozhodnutie je spravodlivé a zákonné na základe vyššie uvedených multilaterálnych, resp. bilaterálnych zmlúv a v neposlednom rade na základe článku 6 ods. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11.“

    Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť okresný prokurátor v Čadci, ktorú odôvodnil tak, že: „Som toho názoru, že s predmetným uznesením nemožno súhlasiť. Postup, ktorý aplikoval súd v danom prípade, je neprípustný. V zmysle ustanovení § 408 Tr. por., účinného do 1.1.2006 a nasl. vyplýva, že rozhodnutie súdu iného štátu v trestnej veci má právne účinky na území Slovenskej republiky len vtedy, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva alebo zákon. Vykonať cudzie rozhodnutie, ktorým sa uložil trest, možno na území Slovenskej republiky, len ak bolo uznané slovenským súdom. Obvinený J. B. je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody vo väznici v ČR. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že bol rozsudkom OS v Ostrave sp.zn. 74T/131/2004 zo dňa 25.8.2004, právoplatným dňa 22.10.2004, odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 11 rokov. Zo žiadnych podkladov však nevyplýva, že by toto rozhodnutie bolo uznané na území Slovenskej republiky a teda mám za to, že pokiaľ k takejto skutočnosti nedošlo, nemôže sa súd na takéto rozhodnutie odvolať a teda ani postupovať spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého uznesenia a s odvolaním sa na takéto rozhodnutie, ktoré nebolo uznané justičnými orgánmi SR, zastaviť trestné stíhanie obvineného. Prejednaním trestnej veci obvineného J. B. navyše nemôže byť porušený čl. 6 ods. 1, 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani ustanovenie § 172 ods. 2 písm. a) Tr. por., účinného do 1.1.2006, keďže k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces nedošlo a ustanovenie § 172 ods. 2 písm. a) Tr. por., účinného do 1.1.2006, nie je zo strany obvineného nárokovateľné, ale je len dobrodením súdu, ak právo zastaviť trestné stíhanie tu uvedeného dôvodu využil. Iná by bola situácia, ak už rozsudok Okresného súdu v Ostrave bol na území Slovenskej republiky uznaný alebo by sa jednalo o konanie v rovnakej trestnej veci, pre ktorú už bol obvinený a na území Českej republiky právoplatne odsúdený (v takomto prípade by bola prirodzene porušená zásada „ne bis in idem“). Využitím práva zastaviť trestné stíhanie podľa § 172 ods. 2 písm. a) Tr. por., účinného do 1.1.2006, by naopak, došlo k porušeniu § 408 Tr. por., účinného do 1.1.2006 a nasl., na ktorý sa uznesenie Okresného súdu v Čadci nesprávne odvoláva alebo si jeho zmysel nesprávne vykladá. Opätovne zdôrazňujem, že k aplikácii ustanovenia § 172 ods. 2 písm. a) Tr. por., účinného do 1.1.2006, by mohlo dôjsť len v prípade uznania rozsudku Okresného súdu v Ostrave na území Slovenskej republiky napríklad ako podkladu výkonu rozsudku Okresného súdu v Ostrave odsúdeným na území Slovenskej republiky. Navrhujem, aby Krajský súd v Žiline zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu v Čadci a vrátil mu vec na ďalšie konanie.“

    Obvinený sa k sťažnosti prokurátora písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že: „Nemožno súhlasiť s názorom OP Čadca, že na to, aby súd mohol aplikovať ust. § 172 ods. 2 písm. a) Tr. por. sa vyžaduje, aby rozsudok OS Ostrava bol uznaný justičnými orgánmi SR. Rozhodnutie OS Čadca je spravodlivé a v súlade so zákonom a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Žiadam, aby Krajský súd v Žiline sťažnosť Okresnej prokuratúry v Čadci ako nedôvodnú zamietol.“

    Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

    Súd prvého stupňa sa v predmetnej veci „zamotal“ v spleti viacerých právnych predpisov a ustanovení, ktoré nesprávne a svojvoľne aplikoval na rozhodnutie o zastavení trestného stíhania. Napadnutým uznesením Okresný súd Čadca hrubým spôsobom porušil koncepciu štátnej suverenity Slovenskej republiky a z nej vyplývajúcu aplikáciu princípu teritoriality v trestnom práve a princípu obmedzenia účinkov súdnych rozhodnutí hranicami štátu v prípadoch, keď predmetom rozhodovania nie je ten istý skutok.

    Rozhodnutie súdu iného štátu v trestnej veci (ďalej len „cudzie rozhodnutie“) má právne účinky na území Slovenskej republiky len vtedy, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva alebo zákon. Cudzie rozhodnutie môže mať v Slovenskej republike priame právne účinky, ku ktorým sa nevyžaduje osobitný postup slovenských orgánov (najmä negatívne účinky ne bis in idem), alebo nepriame účinky, akým je výkon cudzieho rozhodnutia. K výkonu trestu sa vždy ako medzistupeň vyžaduje uznanie slovenským súdom. Medzinárodné zmluvy priznávajú priame účinky cudzím rozhodnutiam v oblasti ne bis in idem (pozri čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru, čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 54 Schengenského vykonávacieho dohovoru alebo V. časť Dohovoru o odovzdávaní trestného konania).

    Pre lepšie pochopenie krajský súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že zásada ne bis in idem znamená „nie dvakrát v tej istej veci“ (spor sa nemá viesť dvakrát v tej istej veci). Táto zásada je premietnutím ústavného princípu zakotveného v čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky slovami: „Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby.“

    Okresný súd si nesprávne vyložil nielen Ústavu Slovenskej republiky, ale i medzinárodné zmluvy a v neposlednom rade i ustanovenie § 172 ods. 2 Tr. por., účinného do 1.1.2006, keď priznal účinky rozsudku Okresného súdu v Ostrave, sp.zn. 74T/131/2004 z 25.8.2004 na území Slovenskej republiky, hoci tento súd rozhodoval o inom trestnom čine (skutku), ako sú skutky, pre ktoré teraz zastavil trestné stíhanie.

    Krajský súd uzatvára, že označený rozsudok Okresného súdu v Ostrave by mohol mať priame právne účinky na území Slovenskej republiky len vtedy, ak by obvinený J. B. bol označeným rozsudkom Českej republiky uznaný za vinného a odsúdený pre tie isté skutky, pre ktoré Okresný súd v Čadci zastavil trestné stíhanie teraz napadnutým uznesením, a aj to len v takom rozsahu, že by bolo možné uvažovať o zastavení trestného stíhania postupom podľa § 172 ods. 2 písm. b) Tr. por.

    V predmetnej veci súd prvého stupňa však rozhoduje o iných skutkoch, a preto rozsudok Okresného súdu v Ostrave nemôže mať na území Slovenskej republiky žiadne právne účinky.

    Pokiaľ okresný súd poukazoval na Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou uverejnenú v Oznámení č. 193/1993 Z.z., tak išlo o odkaz nekoncepčný, a to aj z toho dôvodu, že súd neodkázal na čl. 4 tejto zmluvy. Ak by tak učinil, zistil by, že zmluvné strany uznávajú a vykonávajú rozhodnutia druhej strany ako vlastné, ak tieto rozhodnutia boli vydané pred 1.1.1993. Rozsudok Okresného súdu Ostrava, ktorý Okresný súd Čadca uznal, ako by išlo o rozhodnutie súdu Slovenskej republiky, bol vydaný až po jedenástich rokoch od platnosti zmluvy, a teda čl. 4 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou sa na toto rozhodnutie nevzťahuje.

    Odkazy okresného súdu na ďalšie právne predpisy považuje krajský súd za neakceptovateľné, pretože súd ich vykladal spôsobom nezodpovedajúcim ich obsahu bez toho, aby chápal ich skutočný účel a podstatu. Preto závery súdu prvého stupňa odporujú zásadám právnej a formálnej logiky a vykazujú znaky zjavnej jednostrannosti, arbitrárnosti a absolútnej svojvôle.

S ohľadom na uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 29. novembra 2011    

                     JUDr. Martin Bargel
                  predseda senátu