Judikát Jtk 2/2012 - Ustanovený obhajca podľa § 40 ods. 2 Tr. poriadku a pojem “nedostatok prostriedkov” NEPREČÍTANÉ 

uznesenie KS ZA sp.zn. 3To/89/2011

3To/89/2011

U Z N E S E N I E

Senát Krajského súdu v Žiline, zložený z predsedu senátu Juraja Krupu a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Vladimíra Sučika na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.1.2012 v Žiline, o odvolaní obžalovaného Ing. M. L. proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 3T/40/2011-216 zo dňa 24.5.2011

r o z h o d o l :

    Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e .

    Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

    Citovaným rozsudkom Okresný súd Martin uznal obžalovaného Ing. M. L., nar. ............, bytom ................., okr. .........., t. č. Pardubice, ....................., ČR, za vinného z trestného činu (prečinu) zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák.

    Skutkovým základom tohto rozsudku je tvrdenie súdu, že obžalovaný ako otec dcéry R. L., narodenej .................., ku ktorej má vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu v zmysle ustanovení Zákona o rodine a určenú rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 6C 168/89, vydaným dňa 20.10.1989, právoplatným dňa 6.11.1989, prispievať na výživu dcéry R. sumou 450,- Kčs mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, t.j. od 6.11.1989 vždy do každého 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky J. L., narodenej ................., trvalé bytom ulica ......................, ............, rozsudkom Okresného súdu Martin pod sp.zn. 16P 357/2003, vykonateľným 21.06.2006, prispievať na výživu dieťaťa zvýšeným výživným v sume 2 000,-Sk (66,38 Eur) mesačne od 1.12.2003 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. L., týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 6C 168/89, obvinený si túto povinnosť neplní pravidelne tak, ako mu bolo súdom určené, nie je evidovaný ako poberateľ dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, nepoberá štátne sociálne dávky, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol naposledy evidovaný do 15.5.2006, od 16.5.2006 do 9.6.2006 pracoval v spoločnosti ............. s.r.o. so sídlom v Žiline, kde pracovný pomer s ním bol ukončený v skúšobnej dobe a pri nástupe do zamestnania vyživovaciu povinnosť nenahlásil, od 22.2.2007 do 28.2.2007 pracoval v spoločnosti ................ s.r.o. so sídlom v Sládkovičove, kde taktiež s ním bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe, od 1.5.2007 do 17.5.2007 pracoval v spoločnosti ........................... s.r.o. so sídlom v Martine, kde bol s ním ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe a pri nástupe do zamestnania vyživovaciu povinnosť nenahlásil, od 7.8.2007 do 4.9.2007 pracoval v spoločnosti ..................... a.s. so sídlom v Bratislave, kde pracovný pomer s ním bol ukončený v skúšobnej dobe a vyživovaciu povinnosť v tejto spoločnosti pri nástupe do zamestnania neuviedol, od 5.11.2007 do 30.6.2010 pracoval v spoločnosti ................. a.s. so sídlom v Brne, od 5.7.2010 doposiaľ pracuje v spoločnosti ....................... s.r.o. so sídlom v Brne, takto svojím konaním dlhuje na výživnom matke dieťaťa J. L., za obdobie od 08.06.2005 do mája r. 2011 (vrátane) sumu najmenej 2 431,81 Eur.

    Za to bol obžalovaný odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok (§§ 207 ods. 3, 38 ods. 3, 36 písm. j/, 49 ods. 1 písm. a/, 51 ods. 1 Tr. zák.).

    Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré je zjavne namierené proti výroku o vine, a teda aj proti výroku o treste. Poukazuje na to, že napriek jeho žiadosti nebol mu ustanovený obhajca a pokiaľ ide o výživné tvrdí, že ho hradil priamo peňažnými sumami a aj inou formou.

Keď odvolací súd nerozhodol o odvolaní podľa § 316 ods. 1, 3 Tr. por., podľa § 317 ods. l Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Zo spisu plynie, že hlavné pojednávanie vo veci sa konalo v Martine dňa 24.5.2011 o 13.10 h. v neprítomnosti obžalovaného. V tento deň doručila pošta okresnému súdu žiadosť obžalovaného o ustanovenie obhajcu „z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov“. Keďže na prijímacej pečiatke okresného súdu nie je vyplnený čas prijatia zásielky, potrebné je vychádzať v prospech obžalovaného tak, že táto jeho žiadosť bola doručená súdu pred hlavným pojednávaním (viď č.l. 224, 226 p.v.).

***

Podľa § 2 ods.9 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.

Zásada práva na obhajobu, vyjadrená v tomto ustanovení Trestného poriadku, je zásadou ústavnou (čl. 50 ods. 3 Ústavy SR) ako aj zásadou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 3 písm. b/, c/). Vzťahuje sa na celé trestné konanie. Jej zabezpečenie je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní aj súdu.

Podľa § 40 ods. 2 Tr. por. obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a požiada o ustanovenie obhajcu, je povinný v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obhajcu z advokátov aj v prípade, že neexistujú dôvody povinnej obhajoby. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí obvinený preukázať.

Hoci niet dôvodov povinnej obhajoby (§§ 37, 38 Tr. por,), ak obvinený v ktoromkoľvek štádiu konania v prípravnom konaní a v konaní pred súdom požiada o ustanovenie obhajcu s poukazom na nedostatok prostriedkov na úhradu trov obhajoby, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu preskúmať toto tvrdenie a, ak obvinený tento nedostatok preukáže, je povinnosťou súdu (sudcu pre prípravné konanie, samosudcu alebo predsedu senátu) obhajcu ustanoviť. Absencia takého postupu je porušením zásady práva na obhajobu. Zákonom nedefinovaný pojem „nedostatok prostriedkov“ sa najviac blíži pojmu „materiálna núdza“.

Podľa § 4 ods. l písm. i) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, materiálnou núdzou je stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

Podľa § 2 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Podľa § 1 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Podľa súčasného stavu textu § 2 tohto zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a)    189,83 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b)    132,42 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c)    86,65 eura mesačne, ak ide

1.    o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2.    o nezaopatrené dieťa.

***

Okresný súd neskúmal na základe podnetu obvineného potrebu ustanoviť obhajcu. Pre toto pochybenie musel krajský súd postupovať podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., podľa ktorého odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť (...) právo obhajoby. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu opäť prerokoval a rozhodol.

Hoci k zrušujúcemu rozhodnutiu nedošlo z dôvodov nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku je zjavné, že v novom konaní bude úlohou okresného súdu, či sa bude alebo nebude konať s ustanoveným obhajcom, presne vyjadriť aké platby a v akej výške uznáva súd za úhrady výživného, ak niektoré neuznáva, prečo je tomu tak, tiež bude potrebné ujasniť o aké dodatočne doložené doklady ide na č.l. 225 a ako sa tieto sumy odrážajú na plnení vyživovacej povinnosti obžalovaného.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, dňa 19. januára 2012    

                                         Juraj Krupa      predseda senátu