Judikát Jtk 17/2012 - Nemožnosť zaistenia vecí ktoré nie sú v príkaze na domovú prehliadku vymedzené NEPREČÍTANÉ 

uznesenie KS ZA sp.zn. 1Tos/10/2012

1Tos/10/2012

U Z N E S E N I E

    Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Veroniky Poláčkovej, na neverejnom zasadnutí konanom 14. februára 2012 prejednal sťažnosť podanú okresnou prokurátorkou v Ružomberku proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1Nt/76/2011 zo 16.1.2012 a takto

r o z h o d o l :

     Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresnej prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

O d ô v o d n e n i e

    Napadnutým uznesením Okresný súd Ružomberok rozhodol podľa § 299 ods. 1 Tr. por., v spojení s § 83 ods. 1 Tr. zák. o zamietnutí návrhu Okresnej prokuratúry Ružomberok na zhabanie vecí podrobne identifikovaných vo výrokovej časti označeného uznesenia.

    Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že neboli splnené zákonné podmienky na zhabanie predmetných vecí podľa § 83 ods. 1 písm. e) Tr. zák. Poukázal na skutočnosť, že veci, ktoré sú predmetom návrhu na zhabanie veci, boli získané a odňaté nezákonným postupom orgánom činným v trestnom konaní, kedy príkaz na domovú prehliadku bol vydaný na základe dôvodného podozrenia, že v uvedenom byte a v priľahlých priestoroch sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie v trestnej veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Tr. zák. a iné. Ďalej okresný súd uviedol, že v prípravnom konaní povereným príslušníkom ani prokurátorom nebol zistený vlastník zaistených vecí a obvineného D. H., ktorý je spoluužívateľom bytu na ul. .............. č. ........... v ................., v ktorom boli predmetné veci zaistené pri domovej prehliadke, nemožno považovať za vlastníka zaistených vecí s poukazom na ustanovenie § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto návrh prokurátora na zhabanie veci zamietol.

    Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas sťažnosť okresná prokurátorka v Ružomberku. V sťažnosti uviedla, že okresný súd odôvodnenie uznesenia učinil nepresvedčivo, a to aj preto, že odkazuje na závery uznesenia Okresného súdu Ružomberok v inej trestnej veci a v nadväznosti na ňu aj na rozhodnutie Krajského súdu Žilina, ktoré sa však nevzťahujú na celkom totožnú trestnú vec. Prokurátorka zdôraznila, že v trestnej veci, v ktorej bol podaný prokurátorom dňa 21.11.2011 návrh na zhabanie veci, bolo v priebehu prípravného konania preukázané, že sa jedná o prečin prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c Tr. zák. Nebolo však preukázané, že tento prečin spáchal obvinený D. H.. Z tohto dôvodu bolo trestné stíhanie uznesením okresnej prokurátorky v Ružomberku podľa § 215 ods. 1 písm. c) Tr. por. zastavené. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že zaistené veci, ktoré sú predmetom zhabania, sú k spáchanému trestnému činu vo vzťahu v zmysle § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zák., teda v danom prípade bola naplnená formálna podmienka na rozhodnutie o zhabaní veci. Okresná prokurátorka zastáva názor, že v danom prípade nezákonne získaný dôkaz mal vplyv na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči obvinenému. Ustanovenie § 83 ods. 1 písm. e) Tr. zák. nemá však sankčný, ale ochranný charakter, aby veci určené na spáchanie trestného činu neohrozovali bezpečnosť ľudí alebo majetok, prípadne iný obdobný verejný záujem. Z uvedeného dôvodu zastáva názor, že v danom prípade boli splnené hmotnoprávne, ale aj formálne podmienky na vyhovenie návrhu prokurátora o zhabanie veci. Pokiaľ Okresný súd Ružomberok vyslovil záver, že v prípravnom konaní ani poverený príslušník ani prokurátor nezistil vlastníka zhabaných vecí, ani táto okolnosť, ktorú nebolo možné, vzhľadom na dôkaznú núdzu v prípravnom konaní, bližšie objasniť, nebola dôvodom na zamietnutie návrhu, pretože súd mohol postupovať podľa § 300 ods. 1 Tr. por. a mal vo veci ustanoviť opatrovníka. Preto okresná prokurátorka navrhla, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

    Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť okresnej prokurátorky nie je dôvodná z nasledovných dôvodov:

    Z predloženého spisového materiálu, z postupnosti krokov polície v Bardejove, prokurátora Okresnej prokuratúry v Bardejove a z priebehu výkonu domovej prehliadky vyplýva hrubá manipulácia orgánov činných v trestnom konaní so samotným návrhom na domovú prehliadku, ktorý bol predložený sudkyni pre prípravné konanie Okresného súdu Bardejov, a následne nezákonný spôsob získania vecí, ktoré majú byť predmetom zhabania.

    Z príkazu na domovú prehliadku Okresného súdu Bardejov, sp.zn. OSBJ-V-7/2010 z 15.12.2010 (č.l. 65-67) vyplýva, že návrh predložil prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove vo veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Tr. zák., pretože: „zo zistených skutočností vyplýva dôvodné podozrenie, že v uvedenom dome a priľahlých priestoroch sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie, a to rôzne náradie používané na vykonanie krádeže vlámaním, a to najmä posuvný kľúč na rozlomenie cylindrickej vložky, rôzne páčidlá, strihacie kliešte na káble a mreže, signalizačné skrinky a elektronická rušička signálu signalizačného zariadenia objektov a odcudzené veci – príklepová vŕtačka Ferm FKB-13/650k, výr. č. 0400896/2004, notebook zn. HP 6735, nezisteného výr. č., fotoaparát zn. Nikon E 3200 Pack Silver, projektor ACER P5270, výr. č. EYJ5501001819008A9591, notebook zn. HP Pavilion, výr. č. SCNF7470VP3, notebook zn. ASUS F5NAP113 nezisteného výrobného čísla, motorová píla zn. STIHL 25, počítačová zostava s monitorom zn. PRESTIGIO nezisteného výrobného čísla, počítač s príslušenstvom nezisteného výrobného čísla, ohňovzdorná kovová skrinka žltej farby o rozmeroch 0,5 m x 0,5 m x 0,9 m a stravné lístky Cheque Dejeneur nezistených sériových čísiel o celkovom počte 998 ks rôznych nominálnych hodnôt. Prokurátor ďalej v návrhu uviedol, že vyšetrovateľ ÚJKP KR PZ SR Prešov pod sp.zn. ČVS:KRP-4/OVK-PO-2010 vedie trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že doposiaľ presne nezistená skupina páchateľov v období od 18.9.2009 do 6.11.2009 vykonala krádeže vlámaním v jedenástich prípadoch do objektov obecných úradov v obci Prešovského kraja a v jednom prípade do objektu Obecného úradu Hrišovce, okres Spišská Nová Ves. K predmetným krádežiam vlámaním došlo prevažne v nočnej dobe, a to tým spôsobom, že páchatelia znefunkčnili signalizačné zariadenie prestrihnutím telekomunikačných káblov a do objektov vnikli tak, že nezisteným predmetom rozlomia vložky FAB na vchodových dverách, následne aj na iných miestnostiach v úradoch. Po nájdení plechových skríň, resp. trezorov tieto vypáčili nezisteným predmetom a z týchto odcudzili finančné hotovosti a stravné lístky. V niektorých prípadoch bola predmetom záujmu aj výpočtová technika. Doterajšie vyšetrovanie, operatívno-pátracia činnosť a modus operandi u jednotlivých prípadov krádeží vlámaním potvrdzujú skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o sériovú trestnú činnosť.“

    Okresný súd návrh prokurátora akceptoval a vydal príkaz na domovú prehliadku, pretože: „návrh prokurátora je dôvodný, nakoľko z doposiaľ vykonaných dôkazov skutočne vyplýva dôvodné podozrenie, že v označených priestoroch sa nachádzajú vyššie uvedené predmety, zaistenie ktorých by mohlo prispieť k usvedčeniu páchateľa.“

    Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky a priloženej fotodokumentácie (č.l. 72-109) vyplýva, že domová prehliadka celkom zreteľne nebola zameraná na hľadanie vecí, ktoré mali byť hľadané, tak ako to vyplýva z príkazu na domovú prehliadku, ale nájdené a následne i zaistené (č.l. 75) boli veci nesúvisiace so zločinom krádeže.

    Manipulačný postup polície pri podaní návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku dokumentuje skutočnosť, že domovú prehliadku realizovali „pracovníci zaradení na úseku extrémizmu, oddelenia extrémizmu a mládeže OKP ÚJKP KR PZ Prešov“ (č.l. 111). Z uvedeného je zrejmé, že pracovníci oddelenia extrémizmu a mládeže OKP ÚJKP KR PZ Prešov išli „naisto“, keďže mali perfektné operatívne informácie. Z nepochopiteľných dôvodov však bol návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku zavádzajúci a nesúvisiaci s extrémistickými materiálmi. Hoci mala polícia od začiatku informácie o podozrení zo spáchania trestného činu prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c Tr. zák. (o čom nemôžu byť žiadne pochybnosti, keďže sa na domovú prehliadku „vybrali“ a túto i realizovali pracovníci oddelenia extrémizmu a mládeže OKP ÚJKP KR PZ Prešov), návrh na domovú prehliadku bol daný vo veci úplne iného trestného činu a hľadať sa mali úplne iné veci. Takýto postup polície považuje krajský súd za hrubú manipuláciu a zavádzanie sudkyne pre prípravného konanie Okresného súdu v Bardejove a možno i prokurátora. Už táto okolnosť sama o sebe vylučuje možnosť považovať domovú prehliadku za súladnú so zákonom, nehovoriac už o tom, že pri výkone domovej prehliadky nikto z prítomných nebol oprávnený hľadať extrémistické materiály, pretože príkaz na domovú prehliadku zrozumiteľne a v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Tr. por. obsahoval opis vecí, ktoré sa majú zaistiť, pričom išlo o veci pochádzajúce z trestných činov krádeží alebo slúžiace na spáchanie trestných činov krádeží.

    Ďalšia nezákonnosť domovej prehliadky a jej výsledkov spočíva v tom, že ak už pri domovej prehliadke boli nájdené závadné materiály (veci) nesúvisiace so zločinom krádeže, pre ktorý bola domová prehliadka nariadená, v žiadnom prípade ich polícia nemohla odňať - zaistiť. Za legálny spôsob ich získania by sa mohol považovať postup, ak by na základe výzvy podozrivý sám dobrovoľne tieto vydal, alebo ak by ich nevydal, bolo potrebné zabezpečiť nový príkaz na domovú prehliadku zameraný už na extrémistické materiály so závadným (protizákonným) obsahom.

    Preto v prípade, ak sa pri legálnej domovej prehliadke (čo sa v tomto prípade nestalo) na mieste výkonu nachádzajú veci dôležité pre trestné stíhanie, nesúvisiace s trestným činom, pre ktorý bola domová prehliadka nariadená a ktorých hľadanie a zaistenie nebolo v príkaze na domovú prehliadku vymedzené (§ 100 ods. 1 Tr. por.), polícia ich nemôže odňať (zaistiť) postupom podľa § 91 Tr. por. Za legálny a procesne akceptovateľný spôsob získania takýchto vecí možno považovať len ich dobrovoľné vydanie podozrivou osobou na základe predchádzajúcej výzvy podľa § 89 ods. 1 Tr. por. alebo na základe nového príkazu na domovú prehliadku zameraného už na objasnenie trestného činu, ktorý mal byť týmito vecami spáchaný. Ak osoba, u ktorej sa takéto veci našli, je zároveň podozrivá a s políciou „nespolupracuje“, nie je vylúčené jej zadržanie (§ 85 ods. 1 Tr. por.) a následný postup v súlade s ustanovením § 100 Tr. por.

    Treba si uvedomiť, že nedotknuteľnosť obydlia ako ústavne garantované právo (čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky) svojou povahou a významom patrí medzi základné ľudské práva a slobody, pretože spolu s osobnou slobodou a ďalšími ústavne zaručenými základnými právami dotvára osobnostnú sféru jedinca, jeho individuálnu integritu ako celkom nevyhnutnú podmienku dôstojnej existencie jedinca a rozvoja ľudského života, a preto je nevyhnutné toto základné ľudské právo rešpektovať a dôsledne chrániť. Ak právny poriadok Slovenskej republiky pripúšťa prelom tejto ochrany, deje sa tak výlučne v záujme ochrany demokratickej spoločnosti ako takej, resp. v záujme ochrany ústavne garantovaných základných práv a slobôd iných. Prípustnosť domovej prehliadky je treba chápať ako výnimku, ktorá vyžaduje reštriktívnu interpretáciu zákonom stanovených podmienok jej prípustnosti.

Preto tento zásah musí byť vykonaný len v medziach Ústavy Slovenskej republiky a podľa pravidiel vymedzených v Trestnom poriadku. Prekročenie alebo porušenie týchto medzí a zákonných pravidiel má a bude mať za následok nezákonnosť akýchkoľvek výsledkov zásahu do práva na nedotknuteľnosť obydlia, tak ako sa to stalo i v predmetnej veci.

    Krajský súd uzatvára, že tento prípad dokonca prekračuje až medze tzv. teórie „ovocia z otráveného stromu“ („fruit of the poisonous tree doctrine“). Táto teória, ktorú po prvýkrát použil sudca Frankfurter vo veci Carbone contra US v roku 1939, rieši situáciu, keď dôkaz sám o sebe vykonaný zákonne bol objavený a zadovážený na základe iného dôkazu, ktorý však bol získaný alebo vykonaný nezákonne – „ak je nakazený strom, nemôže byť zdravé ani ovocie z neho pochádzajúce“. Príkladom takýchto dôkazov sú skutočnosti získané zákonným výsluchom svedka, o ktorého identite sa polícia dozvedela na základe nezákonného vstupu do obydlia. Americká justičná prax absolútne odmieta takéto dôkazy. V európskom kontinentálnom justičnom systéme existujú z absolútneho odmietania takýchto dôkazov tri výnimky:

a)    dôkaz bol získaný čiastočne na základe nezávislého, „nenakazeného“ dôkazu,

b)    dôkaz bol objavený bez ohľadu na nezákonný dôkaz (teória nevyhnutného objavenia dôkazu „independent source“),

c)    puto medzi nezákonným dôkazom a získanými informáciami je veľmi tenké.

    Ide o istý kompromis, ktorý vedie k záveru, že nelegálnosť dôkazu, ktorý spočíva v porušení základných práv, vedie k jeho neplatnosti a sudcovia sú povinní ho považovať za neexistujúci. Ak je porušenie menšej závažnosti, môže prevládnuť zásada proporcionality a materiálnej pravdy, no aj v takom prípade sa bude treba vysporiadať s porušenou normou (Ústavný súd Španielskeho kráľovstva z 10.5.1985, Gäfgen vs. Nemecko z 30.5.2008, Jallon vs. Nemecko z 11.7.2006).

    Zistenie materiálnej pravdy, pokiaľ ide o vinu páchateľa, môže prelomiť, resp. prekonať porušenie základných práv a slobôd len výnimočne a v extrémnych prípadoch (terorizmus, brutálne masové vraždy a podobne), keď potreba usvedčenia a potrestania páchateľa výrazne presahuje porušenie jeho základných práv a slobôd.

    V predmetnej veci o takýto prípad nejde, a preto krajský súd posúdil získanie extrémistických materiálov ich zaistením za nezákonné, postup polície pri domovej prehliadke za nezákonný a v dôsledku toho i následné stíhanie D. H. za nezákonné a ako také neexistujúce.

    Preto okresný súd správne zamietol návrh okresnej prokurátorky v Ružomberku na zhabanie veci, nakoľko tieto veci neboli získané zákonným spôsobom.

    So zreteľom na vyššie uvedené krajský súd zamietol sťažnosť okresnej prokurátorky ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 14. februára 2012

JUDr. Martin Bargel
predseda senátu