Judikát Jtk 16/2010 - Zahladenie odsúdenia (§ 92 Tr. zák., § 470 ods. 1 Tr. por.; § 50 Tr. zák., § 419 Tr. por.) NEPREČÍTANÉ 

uznesenie KS ZA sp.zn. 1Tos/93/2009

1Tos/93/2009-35

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudkýň JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na neverejnom zasadnutí konanom 10. novembra 2009 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Žilina, sp.zn. 22Nt/5/2009 z 28.9.2009.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina uznesením, sp.zn. 22Nt/5/2009 z 28.9.2009, podľa § 470 ods. 1 Tr. por. zamietol návrh žiadateľa J. Š. z 18.3.2009 na zahladenie odsúdenia na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 12 mesiacov trestným rozkazom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica, sp.zn. 4T/115/2001 z 13.9.2001.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nemožno zahladiť odsúdenie, ktoré platne neexistuje. Poukázal na to, že výrok o treste trestného rozkazu Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica, sp.zn. 4T/115/2001 z 13.9.2001, bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 3T/334/2002 zo 14.1.2003, ktorým bol žiadateľ J. Š. odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky. Vzhľadom na uvedené dospel okresný súd záveru, že odsúdenie trestným rozkazom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica, sp.zn. 4T/115/2001 z 13.9.2001, ako také z hľadiska platného práva neexistuje, nakoľko bolo zrušené, z ktorého dôvodu nemožno hovoriť o jeho zahladení.

Proti uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť žiadateľ J. Š.. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že žiada preskúmať zákonnosť napadnutého uznesenia, pričom považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ budú súdy páchateľom aj v prípade zahladení vyčítať minulé odsúdenia (zahladené rozhodnutím, či zákonnou fikciou), má inštitút zahladenia zbytočné uplatnenie. Súčasťou odsúdenia je aj výrok o vine, nielen samotný výrok o treste, a keďže výpis a odpis registra trestov vedie evidenciu oboch výrokov, má právo dožadovať sa zahladenia.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na prípadné chyby, ktoré neboli sťažnosťou vytýkané, a zistil, že sťažnosť žiadateľa J. Š. je dôvodná, i keď z úplne iného dôvodu, ako vo svojej sťažnosti žiadateľ J. Š. uvádzal.

Krajský súd zistil, že vydanie napadnutého uznesenia bolo nadbytočné, nakoľko nebolo v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku. Výrok o zamietnutí návrhu žiadateľa J. Š. na zahladenie odsúdenia na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 12 mesiacov (t.j. podmienečného odsúdenia), vysloveného trestným rozkazom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica, sp.zn. 4T/115/2001 z 13.9.2001, vzhľadom na nasledovné nemá oporu v zákone.

Súd prvého stupňa posudzoval hmotnoprávne podmienky na zahladenia odsúdenia podľa § 92 Tr. zák. V zmysle tohto zákonného ustanovenia zahladenie odsúdenia výrokom súdu, dôsledkom ktorého je vznik zákonnej fikcie neodsúdenia podľa § 93 ods. 1 Tr. zák., vždy predpokladá, že trest uložený v rámci odsúdenia, o zahladenie ktorého ide, bol už vykonaný alebo odpustený, alebo jeho výkon bol premlčaný, ku ktorým skutočnostiam môže nepochybne dôjsť v súvislosti s odsúdením na nepodmienečný trest odňatia slobody. Čo sa týka odsúdenia na trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, je situácia odlišná. Vznik zákonnej fikcie neodsúdenia v prípade odsúdenia na trest odňatia slobody, výkon ktorého bol podmienečne odložený, sa spravuje osobitnými zákonnými ustanoveniami, konkrétne § 50 ods. 4 až 7 Tr. zák. V zmysle § 50 ods. 6 Tr. zák. je vznik fikcie neodsúdenia na trest odňatia slobody, výkon ktorého bol podmienečne odložený, podmienený buď nadobudnutím právoplatnosti uznesenia, ktorým súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že podmienečne odsúdený sa osvedčil, alebo vznikom zákonnej fikcie o osvedčení sa, ktorá môže nastať za splnenia podmienok uvedených v § 50 ods. 5 alebo § 50 ods. 6 Tr. zák.

Z uvedeného je zrejmé, že v prípade odsúdenia na trest odňatia slobody vznik zákonnej fikcie neodsúdenia, znamenajúcej, že „na odsúdeného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený“, je upravený v odlišných ustanoveniach Trestného zákona (i Trestného poriadku) rozdielne v závislosti od toho, či sa jedná o odsúdenie nepodmienečné alebo odsúdenie podmienečné. Zákonná fikcia neodsúdenia nastáva v prípade odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo odsúdenie podľa § 92 Tr. zák. zahladené. Zahladenie odsúdenia na trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený (t.j. podmienečného odsúdenia), podľa § 92 Tr. zák. prichádza do úvahy len vtedy, ak sa nariadil výkon trestu odňatia slobody, pretože odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil (teda v prípade premeny podmienečne uloženého trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný), z ktorého dôvodu sa pri zahladení odsúdenia potom postupuje, ako by bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (obdobne Rt 20/1976, V 16/1975). V ostatných prípadoch podmienečného odsúdenia, kedy k nariadeniu trestu odňatia slobody nedošlo, sa o zahladení v zmysle § 92 Tr. zák. (§ 470 ods. 1 Tr. por.) nerozhoduje, a vznik zákonnej fikcie neodsúdenia sa spravuje osobitným režimom ustanoveným v § 50 Tr. zák. (§ 419 Tr. por.).

V súvislosti s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého zahladiť možno iba také odsúdenie, ktoré platne existuje, krajský súd poznamenáva, že tento záver je správny. V danom prípade však súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené nemal vôbec vydať rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zahladenie predmetného odsúdenia podľa § 470 ods. 1 Tr. por., nakoľko pre vydanie takéhoto rozhodnutia neboli splnené zákonom požadované predpoklady. Okresný súd totiž negatívnym výrokom rozhodol o tom, o čom by ani za iných okolností (t.j. v prípade, ak by predmetné podmienečné odsúdenie platne existovalo), nemohol v zmysle § 470 ods. 1 Tr. por., s poukazom na § 92 Tr. zák. vydať pozitívne rozhodnutie, t.j. návrhu vyhovieť.

V obdobných prípadoch považuje krajský súd za dostatočné vybaviť vec – obdobný návrh na zahladenie odsúdenia neformálnym prípisom, ktorým žiadateľa o zahladenie odsúdenia oboznámi nielen s tým, že o jeho návrhu nemožno rozhodovať súdnym výrokom podľa § 92 Tr. zák., ale i s režimom vzniku zákonnej fikcie neodsúdenia vzťahujúcim sa na podmienečné odsúdenie.

V danom prípade odsúdenie (na základe trestného rozkazu Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica, sp.zn. 4T/115/2001 z 13.9.2001), ktorého zahladenia sa žiadateľ J. Š. dožadoval, bolo v dôsledku uloženia súhrnného trestu v ďalšej trestnej veci rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 3T/334/2002 zo 14.1.2003 zrušené, z ktorého dôvodu, keďže predmetné odsúdenie vlastne neexistuje, nemožno naň ani prihliadať. Naviac z odpisu z registra trestov vyplýva, že zákonná fikcia neodsúdenia nastala, i pokiaľ ide odsúdenie v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 3T/334/2002, a to v zmysle § 50 ods. 5 Tr. zák. priamo ex lege, t.j. zo zákona nastala fikcia, že sa v tamtej trestnej veci podmienečne odsúdený J. Š. osvedčil.

S ohľadom k uvedenému v predmetnej veci tak neprichádzal do úvahy iný spôsob rozhodnutia krajským súdom, nakoľko akékoľvek rozhodnutie by v dôsledku nerešpektovania ustanovení upravujúcich vznik zákonných fikcií neodsúdenia bolo rozhodnutím bez zákonného podkladu.

Vzhľadom k tomu krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 10. novembra 2009