Judikát Jtk 14/2013 - Dobrovoľné vydanie veci a osobná prehliadka NEPREČÍTANÉ 

uznesenie KS ZA sp.zn. 1To/109/2012

    1To/109/2012

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 8. januára 2013 prejednal odvolanie podané prokurátorom Okresnej prokuratúry Dolný Kubín proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 2T/31/2011-171 zo 4.9.2012 a takto

r o z h o d o l :

    Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 2T/31/2011-171 zo 4.9.2012.

    Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

    Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 2T/31/2011-171 zo 4.9.2012 bol obžalovaný M. Z. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby, ktorú voči nemu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín pod sp.zn. Pv 64/2010 zo dňa 21.11.2011 pre skutok, ktorý prokurátor navrhol právne kvalifikovať ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. a v zmysle ktorého obžalovaný

    začiatkom januára 2010 kúpil v pohostinstve zv. Kováč v Dolnom Kubíne od neznámej osoby 8,72 g rastliny rodu konope s koncentráciou 8,0 % hmotnostného THC, ktorá je zaradená do 1. skupiny zoznamu omamných a psychotropných látok, čo predstavuje 17,44 jednorazových dávok drogy, ktoré prechovával od 28.1.2010, keď okolo 23.35 hod. pred zlatníctvom Zafír na ulici Radlinského v Dolnom Kubíne mu bola zaistená príslušníkmi polície,

pretože nebolo dokázané, že sa tento skutok stal.

    Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 4.9.2012 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravných prostriedkoch prokurátor prehlásil, že sa k opravnému prostriedku zatiaľ nevyjadruje, doslova uviedol: „Ja sa zatiaľ nevyjadrujem, či podávam odvolanie.“ Obžalovaný po porade s obhajcom uviedol, že sa vzdáva práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku, a to aj vo vzťahu ku všetkým osobám, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v jeho prospech. Nechcel, aby niektorá z oprávnených osôb podala v jeho prospech odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.

    Dňa 6.9.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené písomné podanie prokurátora, ktorým podal odvolanie proti rozsudku zo dňa 4.9.2012. Dňa 26.11.2012 súdu prvého stupňa boli doručené písomné dôvody odvolania prokurátora. Prokurátor odvolanie odôvodnil v podstatnom nasledovne:

    „S rozsudkom prvostupňového súdu nesúhlasím a mám za to, že postup príslušníkov OO PZ Dolný Kubín bol v súlade s ust. zákona č. 171/1993 Z.z., ako aj ustanoveniami Trestného poriadku. Na základe vykonaného dokazovania je možné ustáliť, že obžalovaný vydal podozrivý sáčok policajtom dobrovoľne, na základe predchádzajúcej výzvy, ktorú vec príslušníci OO PZ Dolný Kubín Z. K. a A. J. zaistili podľa § 21 ods. 1 zákona o policajnom zbore a následne odovzdali poverenému príslušníkovi PZ D. K. do trestného konania podľa § 92 Tr. por., ktorý ju následne podľa tohto ustanovenia prevzal. Tieto skutočnosti potvrdzuje zápisnica o výsluchu zadržaného - podozrivého č.l. 10, kde obžalovaný v procesnom postavení zadržaného uvádza, že sáčok vydal dobrovoľne, pre potreby trestného konania. Rovnako tak z výpovede príslušníkov OO PZ Dolný Kubín a na hlavnom pojednávaní vyplýva, že príslušníci OO PZ obžalovaného vyzvali, aby vybral sáčok z vrecka von a odovzdal im ho, pričom tak urobil. Mám za to, že obžalovanému osobná prehliadka podľa § 99 ods. 3 Tr. por., pokiaľ ide o vrecko, nebola vôbec vykonaná. Ak sa v zázname o obmedzení osobnej slobody, uvedenom na č.l. 5 uvádza, že bola vykonaná osobná prehliadka podľa § 99 ods. 3 Tr. por., uvádzam, že v danom prípade nešlo o osobnú prehliadku podľa tohto ustanovenia, ale o tzv. bezpečnostnú prehliadku podľa § 22 zákona o policajnom zbore. Táto prehliadka však prebehla po tom, ako obžalovaný vec - vrecko dobrovoľne odovzdal príslušníkom OO PZ, ktorí ju následne zaistili podľa § 21 zákona o policajnom zbore. V tomto smere uvádzam, že príslušníci OO PZ Dolný Kubín Z. K. a A. J. nemali postavenie poverených príslušníkov PZ, teda policajtov v zmysle § 10 ods. 8 Tr. por., a teda osobnú prehliadku v zmysle ustanovení Trestného poriadku ani nemohli vykonať (§ 102 ods. 2 Tr. por.). Z tohto dôvodu títo policajti ani nevykonávali zadržanie podľa § 85 ods. 1 Tr. por., ale len obmedzenie osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Tr. por. Zo záznamu o obmedzení osobnej slobody na č.l. 5 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovanému bola obmedzená osobná sloboda dňa 28.1.2010 o 23.45 h. príslušníkmi OO PZ Dolný Kubín podľa § 85 ods. 2 Tr. por. Následne bol obžalovaný podľa poslednej vety § 85 ods. 2 Tr. por. odovzdaný dňa 29.1.2010 o 01.06 h. poverenému príslušníkovi OO PZ Dolný Kubín spolu so zaistenou vecou - vreckom, ktorý poverený príslušník následne vykonal osobnú prehliadku podľa § 99 ods. 4 Tr. por. Počas tejto druhej prehliadky už, ako vyplýva zo zápisnice na č.l. 7, obžalovaný nemal u seba veci - vrecko, nakoľko táto vec už v danom okamihu bola podľa § 99 Tr. por. zákonne prevzatá do trestného konania policajtom. Pokiaľ by mal súd za to, že osobná prehliadka bola predsa len za účelom zaistenia vrecka policajtmi vykonaná, uvádzam nasledovnú analýzu zákonnosti tejto prehliadky. Podľa § 99 ods. 3 Tr. por. osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie. Podľa § 102 ods. 1 Tr. por. osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť predseda senátu a pred začatím trestného konania, alebo v prípravnom konaní prokurátor, alebo s jeho súhlasom policajt. Podľa § 102 ods. 4 Tr. por. bez príkazu alebo súhlasu podľa ods. 1 môže policajt vykonať osobnú prehliadku len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno vopred dosiahnuť a vec neznesie odklad, alebo o osobu, pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie. O vykonaní takéhoto úkonu musí však bez meškania upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa ods. 1. Bez príkazu alebo súhlasu nemožno vykonať osobnú prehliadku podľa § 99 ods. 4 Tr. por. Je nesporná existencia dôvodného podozrenia, že podozrivý mal pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, a to vrecko so sušinou. Mám za to, že v danom prípade boli splnené podmienky na vykonanie osobnej prehliadky bez súhlasu prokurátora. Z ust. § 102 ods. 4 Tr. por. vyplývajú následné dôvody, kedy policajt môže vykonať osobnú prehliadku bez súhlasu prokurátora

-    ak príkaz, alebo súhlas nemožno vopred dosiahnuť a vec neznesie odklad,

alebo

-    ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo

-    ak ide o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie.

V danom prípade bol obžalovaný nesporne pristihnutý pri trestnom čine, k spáchaniu ktorého sa v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní priznal. Teda mám za to, že súhlas prokurátora nebol k vykonaniu osobnej prehliadky potrebný. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd Žilina rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 2T/31/2011 zo dňa 49.2012 v celom rozsahu zrušil a prikázal mu vo veci znova konať a rozhodnúť.“

    K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne a vo vyjadrení uviedol nasledovné skutočnosti:

„Súd v rámci odôvodnenia rozhodnutia podrobne popísal skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru, že podaná obžaloba bola postavená výlučne na dôkazoch, ktoré boli nezákonné, resp. boli odvodené od nezákonného dôkazu, a tak nepoužiteľné ako dôkaz v trestnom konaní. So závermi súdu sa obžalovaný plne stotožňuje. V rámci podaného písomného odôvodnenia sám prokurátor poukazuje na skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú potvrdenie rozhodnutia súdu ako odvolanie samotného prokurátora. Napr. zo záznamu o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo dňa 28.1.2010 jednoznačne vyplýva, že práp. A. J. v zmysle § 99 ods. 3 Trestného poriadku vykonal osobnú prehliadku. Predmetnú informáciu potvrdzuje svojím podpisom priamo príslušník PZ, ktorý prehliadku vykonal. Je na zváženie, prečo prokurátor v rámci písomného odôvodnenia odvolania túto skutočnosť popiera a presviedča tak súd, ako aj obžalovaného o tom, že ak je na zázname uvedený § 99 ods. 3 Trestného poriadku (dopísaný priamo príslušníkom PZ), v skutočnosti je to ust. § 22 ods. 1 zák. č. 171/93 Z.z. Obžalovaný má za to, že prokurátor zrejme prehliadol podstatný dôvod, pre ktorý súd rozhodol v zmysle ust. § 285 Trestného poriadku. V zmysle ust. § 21 ods. 1 zákona o policajnom zbore je policajt oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku... V zmysle § 8 ods. 2 citovaného zákona policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď, ako je to možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise. Ako však vyplýva z prevedeného dokazovania, príslušníci PZ nepostupovali v zmysle citovaných ustanovení a vec od obžalovaného získali bez zákonného postupu. Súd nezákonnosť ich konania podrobne popisuje v rámci svojho rozhodnutia, pričom obžalovaný sa so závermi súdu plne stotožňuje. Dôkaz, ktorý bol zaistený podľa zákona o policajnom zbore, musí prokurátor podrobiť previerke zákonnosti, pričom takýto dôkaz možno v trestnom konaní použiť len vtedy, ak sú zároveň splnené dve podmienky: 1/ Dôkaz musí byť získaný zákonným spôsobom, t.j. dôkaz musí byť získaný z dôkazného prostriedku, ktorý zákon o policajnom zbore výslovne upravuje a považuje za prípustný, pričom dôkaz musí byť zároveň získaný z dôkazného prostriedku spôsobom, ktorý neodporuje zákonu o policajnom zbore, ale ani iným právnym predpisom, a v neposlednom rade, dôkaz musí byť získaný z dôkazného prostriedku oprávneným subjektom (povereným policajtom) pri plnení úloh PZ. Pôjde spravidla o plnenie úloh PZ podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o policajnom zbore, pričom policajt musí byť výslovne svojím nadriadeným orgánom poverený na plnenie tejto úlohy. Ak nebol dôkaz získaný zákonným spôsobom, nie je možné ho použiť v trestnom konaní, pričom v takomto prípade už nie je potrebné skúmať splnenie podmienky uvedenej pod písmenom b). 2/ Získanie dôkazu zákonným spôsobom podľa zákona o policajnom zbore nesmie odporovať alebo obchádzať príslušné ustanovenia Trestného poriadku. V prípade, ak bol dôkaz získaný v súlade so zákonom o policajnom zbore, neznamená to jeho automatickú použiteľnosť v trestnom konaní, nakoľko je potrebné zisťovať, či dôkaz nemal byť získaný podľa ustanovení Trestného poriadku. Táto podmienka vychádza z toho, že Trestný poriadok je v pomere špeciality k zákonu o policajnom zbore, a to pokiaľ ide o konkrétne podozrenia zo spáchania trestného činu, ktoré sú spojené so zásahmi do základných práv a slobôd fyzických osôb. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti obžalovaný žiada, aby Krajský súd v Žiline odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne, sp.zn. 2T/31/2011 zo dňa 4.9.2012 v zmysle ust. § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.“

    Z hľadiska procesného odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože napadnutý rozsudok trpí takými chybami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

    Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) Tr. por. v neprospech obžalovaného, obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

    Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

    Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

    Odvolací súd primárne konštatuje, že súd prvého stupňa síce správne zistil skutkový stav, ale nestotožňuje sa s úvahami právneho charakteru, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj oslobodzujúci rozsudok. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa analyzoval postup zasahujúcich policajtov pri vykonávaní zákroku voči obžalovanému z hľadiska ustanovení Trestného poriadku a zákona č. 171/1993 Z.z. v platnom znení (ďalej len „zákon o PZ“). Postup policajtov konfrontuje s ustanovením § 18, § 21, § 8 ods. 2 a § 22 zákona o PZ, ako i s ustanoveniami § 102, § 104 Tr. por. Poukazuje na zásadu, podľa ktorej nikto nie je povinný vypovedať proti sebe a obviniť seba samého. Vzhľadom na tieto skutočnosti konštatuje, že podaná obžaloba bola v celom rozsahu (ohľadom preukázania, či sa skutok stal) postavená výlučne na dôkazoch, ktoré sú nezákonné, resp. odvodené od nezákonného dôkazu, a tak nepoužiteľné ako usvedčujúci dôkaz v trestnom konaní. Takéto pochybenie (nezákonnosť postupu) už, pochopiteľne, nemožno dodatočne odstrániť (napraviť), a tak ide o absolútnu neúčinnosť takého dôkazu.

    Súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku popísal, podľa jeho názoru, správny postup policajtov pri vykonávaní zákroku voči obžalovanému takto: „Ak teda u zasahujúcich policajtov po zbadaní podozrivého sáčku skrslo podozrenie, že obžalovaný má u seba omamnú látku, nemohli ho spontánne vyzvať, aby vyložil z vreciek všetky veci. Najskôr ho mali poučiť o jeho právach (§ 8 ods. 2 zákona o PZ), vrátane práva nepriznať sa k spáchaniu trestného činu (priestupku) a práva neprispieť žiadnym spôsobom k svojmu obvineniu a až následne mohli obžalovaného požiadať, aby im vydal konkrétnu vec (sáčok), pričom muselo byť zrejmé, že ide o vydanie výlučne na báze dobrovoľnosti. Ak by na základe tejto výzvy k vydaniu konkrétnej veci nedošlo, mali postupovať podľa Trestného poriadku a s predchádzajúcim súhlasom prokurátora vykonať osobnú prehliadku obžalovaného podľa § 102 Tr. por. Zo známych okolností prípadu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by policajtom bránili realizovať takýto postup.“

    Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

    Pokiaľ súd prvého stupňa tvrdí, že usvedčujúci dôkaz získaný od obžalovaného, a to igelitové vrecko, ktoré obsahovalo rastliny rodu konope, získali policajti v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, ako i v rozpore s ustanoveniami osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade zákon č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, tak sa mýli a jeho argumentácia je krajským súdom neakceptovateľná.

    Rozhodujúci dej obžalovaný M. Z. na hlavnom pojednávaní popísal nasledovne: „Ja som si bol v mojej predajni zlatníctva vybrať kľúče od bytu, kde som chcel prespať a viackrát, keď som z tej predajne odchádzal, tak okolo prechádzali policajti a tí ma vyzvali, aby som sa legitimoval, ale ja som bol opitý a nevedel som, kde mám občiansky preukaz, preto ma policajti vyzvali, aby som vyložil všetko z vrecák. Vtedy bol január a ja som bol pred zlatníctvom v mikine, pričom kapucňu som mal prehodenú cez hlavu a pokúšal som sa za sebou zamknúť vchodové dvere, na ktorých máme až tri zámky v rôznych úrovniach. Keďže som bol opitý, tak ma pri zamykaní aj potácalo a aj vzhľadom na spôsob oblečenia sa nečudujem, že som bol policajtom podozrivý. Pýtali sa ma, čo tam robím, a keď som im povedal, že som majiteľ a zamykám dvere, chceli, aby som sa legitimoval. Nevedel som však nájsť občiansky, a preto ma vyzvali, aby som z vreciek všetko vyložil. Pri vykladaní vecí som vybral z vrecka okrem iného aj priesvitný sáčok s marihuanou a oni sa ma hneď opýtali, čo je v tom sáčku a ja som im povedal, že je to marihuana. Oni mi ten sáčok hneď tam pred zlatníctvom zobrali.“ (č.l. 143 spisu).

    Služobný zákrok vykonávali dvaja policajti, ktorí boli vypočutí ako svedkovia, a to Z. K. a A. J.. Svedkyňa Z. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní doslova uviedla. „Počas výkonu služby spolu s kolegom, policajtom J., sme vyzvali tu prítomného obžalovaného, aby preukázal svoju totožnosť. On na základe tejto našej výzvy z vrecka vybral hrču niečoho a medzi tým bol aj igelitový sáčok s nejakou sušenou zelenou rastlinou. On sa hneď zbadal, že nám ukázal niečo, čo nemal, tak to schoval späť do vrecka. Ale my sme ho vyzvali, aby nám ukázal a povedal, čo to je. On teda sáčok opäť z vrecka vybral a povedal, že je to marihuana. Následne nám na základe nášho pokynu tento sáčok hneď na mieste vydal.“ (č.l. 164 spisu). Svedok A. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal nasledovne: „Pri prejazde služobným autom okolo miestneho zlatníctva sme pred vchodom zbadali obžalovaného, ktorý tam pri dverách niečo robil a javil známky požitia alkoholu. Vyzvali sme ho teda, aby preukázal svoju totožnosť. Obžalovaný sa začal ohmatávať na bunde po jednotlivých vreckách, až napokon z jedného z nich vytiahol igelitový sáčok. Ale hneď sa zbadal a schoval ho späť do vrecka. My sme si to však všimli a vyzvali sme ho, aby uviedol, že čo má v tom sáčku. On dobrovoľne povedal, že tam má trávu. Preto sme ho vyzvali, aby nám ten sáčok odovzdal a on nám ho dobrovoľne hneď na mieste dal.“ (č.l. 165 spisu).

    Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) Policajný zbor plní tieto úlohy: odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.

    Podľa § 8 ods. 2 zákona o Policajnom zbore policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď, ako je to možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise.

    Podľa § 8 ods. 3 zákona o Policajnom zbore služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

    Podľa § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.

    Podľa § 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

    Podľa § 17a zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa; to neplatí, ak ide o osobu uvedenú v § 17 ods. 5.

    Podľa § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.

    Podľa § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.

    Podľa § 34 zákona o Policajnom zbore každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov.

    Podľa názoru krajského súdu policajti Z. K. a A. J. pri vykonávaní služobného zákroku, ktorým plnili úlohy Policajného zboru, postupovali v súlade s ustanoveniami zákona o Policajnom zbore a pri služobnom zákroku neprekročili rozsah svojich oprávnení, ktoré im dáva zákon o Policajnom zbore na realizáciu služobného zákroku. Bol to práve obžalovaný M. Z., ktorý svojím správaním pri zisťovaní jeho totožnosti vzbudil u policajtov podozrenie, že má pri sebe vec, ktorá má súvis s trestným činom. Mali nielen právo, ale i povinnosť vyzvať ho, aby túto vec vydal, a v okolnostiach prípadu mali právo i povinnosť sa ho spýtať, čo vydaná vec, ktorou bolo priesvitné igelitové vrecko so sušinou zelenej rastliny, v skutočnosti obsahuje. Je úplne nesporné, že obžalovaný vydal igelitové vrecko so sušenou marihuanou dobrovoľne a dobrovoľne aj uviedol, aký je obsah tohto vrecka.

    Jednotlivé ustanovenia zákona o Policajnom zbore treba vykladať vo vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Krajskému súdu nie je zrejmé, z akých dôvodov súd prvého stupňa považuje výzvu na „vyloženie vecí“ za priame obchádzanie ustanovení o osobnej prehliadke v zmysle § 102 Tr. por. Ak na výzvu policajta, ktorý postupuje podľa ustanovení zákona o Policajnom zbore, osoba dobrovoľne vydá vec, k vydaniu ktorej bola vyzvaná, a následne ju aj identifikuje, nie je žiaden zákonný dôvod vykonať osobnú prehliadku, účelom ktorej by bolo nájdenie veci, na vydanie ktorej bola osoba už vyzvaná.

    Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, o akých právach vyplývajúcich zo zákona o Policajnom zbore mal byť pred výzvou obžalovaný policajtmi poučený. Podľa názoru súdu prvého stupňa mal byť poučený aj o práve nepriznať sa k spáchaniu trestného činu (priestupku) a práve neprispieť žiadnym spôsobom k svojmu obvineniu. Tento názor potom súd prvého stupňa spája so zásadou „nemo tenetur se ipsum prodere et seipsum accusare“ (nikto nie je povinný vypovedať proti sebe a obviniť seba samého) s poukazom na judikatúru všeobecných súdov Slovenskej republiky a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

    Podľa názoru krajského súdu zásadu práva mlčať a neobviňovať seba samého, ktorá vyplýva z ústavného princípu prezumpcie neviny, v tomto prípade okresný súd aplikoval veľmi zjednodušene. Právo mlčať sa vzťahuje len na konanie, v ktorom sa rozhoduje o trestnom obvinení. Verejný záujem nemôže ospravedlniť použitie výpovede získanej donútením pri mimosúdnom vyšetrovaní na usvedčenie obvineného v trestnom konaní. Nie je však porušené právo obvineného mlčať, ak takto získaná výpoveď nie je pred súdom použitá alebo nemá usvedčujúcu povahu a obvinený sa na ňu sám odvoláva ako na súčasť svojej obhajoby. Samotné donútenie k výpovedi mimo tohto konania nie je predmetom rozhodovania Európskeho súdu pre ľudské práva z hľadiska čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože ten sa môže zaoberať len použitím takejto výpovede v trestnom konaní.

Použitá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva okresným súdom v napadnutom rozsudku nevystihuje okolnosti prejednávanej veci. Vo veciach Heaney & McGuinness vs. Írsko, vo veci Saunders vs. Spojené kráľovstvo, ale napr. aj vo veci Quinn vs. Írsko konštatoval Európsky súd pre ľudské práva, že právo mlčať bolo porušené tým, že sťažovatelia boli nútení pod hrozbou sankcií oznamovať údaje, ktoré ich mohli usvedčovať z trestnej činnosti.

V konaní policajtov pri výzve adresovanej obžalovanému nebol ani náznak priameho alebo nepriameho donútenia hrozbou nejakej sankcie, pod ktorou by bol obžalovaný donútený vydať policajtom označenú vec. Jednoduché vydanie alebo strpenie odňatia veci alebo iných objektívnych dôkazov nie je v rozpore s právom osoby (dokonca ešte neobvinenej z trestnej činnosti) neprispievať k vlastnému obvineniu. V okolnostiach individuálneho prípadu treba vždy skúmať pri hodnotení porušenia, resp. dodržania práva mlčať aj verejný záujem a nevyhnutnosť zákroku orgánu verejnej moci v demokratickej spoločnosti. V prejednávanej veci bola a je v hre drogová trestná činnosť a verejný záujem vyžaduje, aby sa pri posudzovaní úkonov policajtov pred začatím trestného konania nepresadzoval prehnaný formalizmus. V tomto prípade má odvolací súd na mysli obsah záznamu o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby (č.l. 5 spisu), ktorý policajti spísali zjavne nesprávnym spôsobom. Z okolností prípadu bez najmenších pochybností vyplýva, že „jeden ks igelitový klip sáčok o rozmeroch 10 x 17 cm so sušenou látkou rastlinného pôvodu, podľa podozrivého by sa malo jednať o 9 g sušenej marihuany“ nebol nájdený pri ohliadke vykonanej v zmysle § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, ako sa tvrdí v zázname o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby, ale takto špecifikované igelitové vrecko s obsahom sušenej rastliny vydal obžalovaný policajtom na ich výzvu dobrovoľne, bez vykonania akejkoľvek prehliadky alebo ohliadky. Zakladať nezákonnosť získaného dôkazu na nesprávne vypísanom zázname o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby policajtmi je práve výsledkom prehnaného formalizmu príslušného orgánu pri posudzovaní zákonnosti pri získavaní dôkazov použitých neskôr v rámci trestného konania. Nadriadený súd si ctí a rešpektuje zásadu, podľa ktorej nikto nie je povinný vypovedať proti sebe a obviniť seba samého, ale pri jej aplikácii nie je viazaný rozhodnutiami všeobecných súdov, na ktoré odkazuje okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, a už vôbec nie je viazaný interným predpisom orgánu činného v prípravnom konaní, na ktorý odkazuje okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia (Krajská prokuratúra Bratislava).

    Za existujúceho skutkového a právneho stavu potom odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

    Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

    Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj hmotného práva.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, dňa 8. januára 2013

JUDr. Pavol Polka
predseda senátu