Judikát Jtk 10/2013 - Určenie rozsahu amnestie prezidenta NEPREČÍTANÉ 

uznesenie KS ZA sp.zn. 1Tos/14/2013 z 12.2.2013

1Tos/14/2013

U Z N E S E N I E

    Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 12. februára 2013 prejednal sťažnosť podanú prokurátorom proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, sp.zn. 29T/134/2012 zo 16.1.2013 a takto

r o z h o d o l :

    Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením rozhodol Okresný súd Žilina podľa § 474 Tr. por. v spojení s čl. I. amnestie prezidenta SR zo dňa 2.1.2013 tak, že M. H., nar. ..............., odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 29T/134/2012 z 8.11.2012, právoplatným 8.11.2012, na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody a skúšobnou dobou 2 roky s probačným dohľadom, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák., je účastný amnestie a odpúšťa sa mu trest odňatia slobody, ktorého výkon je podmienečne odložený, s účinkom, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť prokurátor. V sťažnosti uviedol nasledovné: „S napadnutým uznesením sa nestotožňujem, nakoľko podľa môjho názoru sa na posudzovanú trestnú vec nevzťahuje rozhodnutie prezidenta SR zo dňa 2.1.2013 o amnestii. Podľa čl. I uvedeného rozhodnutia prezident odpúšťa tresty odňatia slobody právoplatne uložené predo dňom tohto rozhodnutia, ktorých výkon je podmienečne odložený, s účinkom, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Citované ustanovenie sa podľa môjho názoru vzťahuje len na tie tresty odňatia slobody, ktorých výkon bol podmienečne odložený, a nie aj na tie tresty odňatia slobody, ktorých výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom. V tejto súvislosti poukazujem na príslušné ustanovenia Trestného zákona, upravujúce podmienky ukladania trestov, z ktorých vyplýva samostatný režim pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a samostatný režim pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom.“

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že súd prvého stupňa rozhodol správne, a teda sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

    K sťažnosti prokurátora krajský súd poznamenáva, že ju považuje za neprimerane stručnú, bez toho, aby prokurátor svoj názor i argumentačne podložil. Odkaz na samostatný režim pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a samostatný režim pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom je nič nehovoriaca veta, ktorú mal prokurátor ako odborník na trestné právo podrobnejšie a hlbšie rozobrať. Takéto „argumenty“ prokurátora krajský súd nepresvedčili o správnosti ním podanej sťažnosti.

    Aj napriek tomu, že krajský súd v podstate nemá na čo reagovať, považuje za potrebné uviesť, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom je a vždy bude podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody, pretože s takýmto rozhodnutím sa nespája výkon trestu odňatia slobody, ktorý by musel obžalovaný ihneď nastúpiť a vykonať. V podstate ide len o sprísnený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, ku ktorému pristupuje probačný dohľad.

    V tejto súvislosti je dôležité správne vyložiť čl. I amnestie prezidenta Slovenskej republiky a pochopiť, s akým zámerom a účelom prezident Slovenskej republiky odpustil tresty odňatia slobody právoplatne uložené predo dňom amnestie, ktorých výkon bol podmienečne odložený.

    Podľa názoru krajského súdu a ako je zrejmé, nepochybne aj okresného súdu, zámerom prezidenta Slovenskej republiky v čl. I jeho amnestie bolo amnestovať všetky tresty odňatia slobody, ktorých výkon bol podmienečne odložený, samozrejme s obmedzeniami uvedenými v čl. V. V predmetnej veci nemožno na prípad odsúdeného M. H. aplikovať čl. V amnestie, preto podľa názoru krajského súdu okresný súd rozhodol správne, keď vyslovil, že odsúdený M. H. je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky z 2.1.2013.

    S ohľadom na uvedené preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 12. februára 2013

                                 JUDr. Martin Bargel
                                      predseda senátu