Judikát Jtk 10/2011 - Rozhodnutie o väzbe: o ponechaní obvineného vo väzbe (§ 238 ods. 3 Tr. por.) a o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu (§ 79 ods. 3 Tr. por.); sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe (§ 83 ods. 2 Tr. por.) NEPREČÍTANÉ 

uznesenie KS ZA sp.zn. 1Tos/70/2011 z 9.8.2011

1Tos/70/2011

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Milana Repáňa, na neverejnom zasadnutí konanom 9. augusta 2011 prejednal sťažnosť podanú obvineným I. F. proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č.k. 23T/53/2011-456 z 28.7.2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného I. F. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin uznesením, č.k. 23T/53/2011-456 z 28.7.2011, podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu z 28.6.2011. Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. zamietol žiadosť obvineného o nahradenie väzby peňažnou zárukou. Zároveň podľa § 238 ods. 3 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodol o ponechaní obvineného I. F. vo väzbe.

Svoje rozhodnutie o ponechaní obvineného vo väzbe, ako i o zamietnutí žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, odôvodnil okresný súd v podstate tým, že aj v tomto štádiu trestného konania sú splnené tak materiálne, ako i formálne podmienky ďalšieho väzobného stíhania obvineného. K zamietnutiu žiadosti obvineného o nahradenie väzby peňažnou zárukou okresný súd uviedol, že vzhľadom na osobu obvineného, ako aj závažnosť trestnej činnosti, z ktorej je dôvodne podozrivý, rozhodnutie o nahradení väzby týmto prostriedkom neprichádza do úvahy.

Proti uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť obvinený. Podanú sťažnosť odôvodnil priamo do zápisnice o neverejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Martin 28.7.2011 nasledovne: „Podávam sťažnosť voči vyhlásenému uzneseniu, nakoľko tu nemám svojho advokáta. Zároveň mi nebolo doručené upovedomenie, že dnes sa bude konať neverejné zasadnutie, teda čo sa týka ponechania vo väzbe, žiadal by som o iný termín pojednávania za prítomnosti môjho obhajcu podľa § 238 ods. 3 Tr. por. Zároveň žiadam, aby boli prešetrené lehoty v tomto prípravnom konaní, nakoľko žiadosť o prepustenie z väzby bola podaná 28.6.2011, táto bola prokurátorom zamietnutá a mala byť bezodkladne predložená na Okresný súd Martin a bola podaná až 18.7.2011 spolu s obžalobou.“ Písomným podaním doručeným krajskému súdu 1.8.2011 obvinený doplnil odôvodnenie sťažnosti nasledovne: „Mám za to, že o mojom prepustení z väzby mal rozhodovať ešte sudca pre prípravné konanie. Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie. Pán prokurátor tak neučinil a predložil ju Okresnému súdu v Martine až 18.7.2011 spolu s obžalobou. Ďalej podávam sťažnosť na spojenie pojednávania o rozhodnutí o mojej žiadosti o prepustenie z väzby spolu s pojednávaním o rozhodnutí o väzbe podľa § 238 ods. 3 Tr. por. Dňa 28.7.2011 nebolo takéto pojednávanie vytýčené a nebol som o ňom upovedomený a ani môj advokát, ktorý sa tohto pojednávania nezúčastnil. Preto žiadam o vytýčenie nového termínu pojednávania o rozhodnutí o väzbe obvineného podľa § 238 ods. 3 Tr. por.“

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť obvineného I. F. nie je dôvodná, hoci okresný súd sa v rámci procesného postupu dopustil pochybenia, keď vo vzťahu k výrokom podľa § 79 ods. 3 Tr. por. a § 81 ods. 1 Tr. por. obvineného nesprávne poučil o lehote na podanie sťažnosti.

Odhliadnuc od tohto konštatovania, však konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané súdom prvého stupňa v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Výrok o ponechaní obvineného I. F. vo väzbe zodpovedá stavu veci a zákonu.

Okresná prokuratúra Martin podala 18.7.2011 na obvineného I. F. obžalobu sp.zn. 1Pv 629/10 v bode 1/ pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák. a v bode 2/ pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe. Podozrenie, že obvinený I. F. je páchateľom skutkov, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, sa teda zvýraznilo natoľko, že na neho bola podaná obžaloba. Dôvodnosť trestného stíhania obvineného vo vzťahu ku skutku opísanému v bode 1/ obžaloby vyplýva predovšetkým z výpovedí svedkov – M. Z. (č.l. 74-78 spisu), M. S. (č.l. 82-86 spisu), K. H. (č.l. 65-68 spisu), z výsledkov vykonanej domovej prehliadky a znaleckej expertízy zaistených vecí. Pokiaľ ide o skutok opísaný v bode 2/ obžaloby, dôvodné podozrenie, že jeho páchateľom je práve obvinený, vyplýva okrem výsledku domovej prehliadky i z výpovedí svedkov – S. V. (č.l. 114 spisu) a T. H. (č.l. 117 spisu). Rozhodnutie o vine či nevine obvineného bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom trestnom konaní.

Treba stručne pripomenúť, že obvinený bol v tejto trestnej veci z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. vzatý do väzby uznesením sudkyne pre prípravné konanie tamojšieho okresného súdu, sp.zn. Tp/4/2011 z 25.1.2011 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. Lehota väzby začala plynúť 22.1.2011 o 20.50 h. a menovaný ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Žiline. V priebehu doterajšieho trestného stíhania nebolo rozhodnuté o zmene dôvodov väzby (§ 79 ods. 2 Tr. por. a § 76 ods. 8 Tr. por.) tak, aby sa dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozšíril na žalovaný skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin. Aj podľa názoru nadriadeného súdu takýto postup zatiaľ nebol nevyhnutný, keďže v tomto štádiu konania neexistuje časová tieseň, pretože „zločinová lehota väzby“ plynúca v tomto trestnom konaní poskytuje dostatočný časový priestor na to, aby v nej mohlo byť právoplatne rozhodnuté.

Ustálená súdna prax a judikatúra je jednotná v tom, že väzba je zákonná a opodstatnená iba vtedy, ak sú na použitie tohto zabezpečovacieho inštitútu kumulatívne splnené tak materiálne podmienky (t.j. skutkové okolnosti vzatia do väzby - § 71 ods. 1 Tr. por. a existencia niektorého z väzobných dôvodov taxatívne uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ Tr. por.), ako i formálne podmienky (t.j. vznesenie obvinenia vrátane jeho oznámenia obvinenému a včasné podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby). Väzba ako zabezpečovací inštitút nemá sankčnú povahu ani výchovné poslanie a nesmie byť prostriedkom na získanie priznania ani na uľahčenie trestného stíhania. Väzba nie je trestom, ale je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Trestný poriadok podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania, označovanej ako dôvod väzby. Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z následku alebo viacerých následkov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Tr. por. sa rozumejú také skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú takúto obavu.

Po komplexnom preskúmaní spisového materiálu i krajský súd dospel k záveru, že u obvineného sú dané dôvody na ponechanie vo väzbe, a to najmä vzhľadom na sociálne postavenie obvineného (ktorý je viac rokov nezamestnaný, pričom nebol evidovaný na úrade práce a nijakým spôsobom nepreukázal, z akých zdrojov získaval prostriedky na živobytie, z čoho možno vyvodiť, že týmto zdrojov príjmov bola zrejme stíhaná trestná činnosť), závažnosť stíhanej trestnej činnosti (obzvlášť závažný zločin ohrozujúci zdravie + prečin z kategórie všeobecne nebezpečných) a skutočnosť, že obvinený už bol jedenkrát súdne postihnutý (podmienečné odsúdenie v trestnej veci vedenej na tamojšom súde pod sp.zn. 3T/34/2001). Vyššie uvedené skutočnosti preukazujú dôvodnú obavu, že obvinený by v prípade jeho prepustenia na slobodu pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Doposiaľ zabezpečený dôkazný materiál nijako neoslabil dôvodnosť trestného stíhania obvineného a ani existenciu dôvodu preventívnej väzby. Všetky skutočnosti, na ktoré okresný súd pri rozhodovaní prihliadal, v ich súhrne tvoria dostatočný podklad pre rozhodnutie o ponechaní obvineného vo väzbe.

Z tých istých dôvodov zodpovedá stavu veci a zákonu i výrok o zamietnutí žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu (§ 79 ods. 3 Tr. por.) a výrok o zamietnutí žiadosti o nahradenie väzby peňažnou zárukou (§ 81 ods. 1 Tr. por.).

S ohľadom na sťažnostnú námietku obvineného, týkajúcu sa lehoty na rozhodnutie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, krajský súd konštatuje, že o tejto žiadosti obvineného (ako i o jeho žiadosti o nahradenie väzby) bolo rozhodnuté v lehote, ktorá zodpovedá kritériám urýchleného rozhodovania o väzbe. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky je jednotná v tom, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty počítané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavkám rýchlosti (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 7/2000, I. ÚS 18/2003, III. ÚS 126/05). Požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru preto zodpovedá lehota konania nepresahujúca na jednom stupni dobu jedného mesiaca. Pri posudzovaní neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o zákonnosti väzby sa vychádza aj z pravidla, v zmysle ktorého, ak sa o návrhoch osoby pozbavenej osobnej slobody na preskúmanie zákonnosti tohto pozbavenia rozhoduje na viacerých stupňoch, berie sa do úvahy celková dĺžka konania, t.j. od podania návrhu až do právoplatného rozhodnutia o ňom, teda lehota sa posudzuje globálne (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 7/00, I. ÚS 223/04). Obdobne to platí aj vo vzťahu k rozhodovaniu podľa § 238 ods. 3 Tr. por.

Predmetom rozhodnutia o väzbe podľa § 238 ods. 3 Tr. por. je zabezpečenie kontinuálneho pokračovania väzby pred súdom po podaní obžaloby tak, aby väzba pred súdom bola opretá o rozhodnutie súdu a nie o obžalobu podanú prokurátorom (viď I. ÚS 187/07, II. ÚS 129/08, I. ÚS 24/08, III. ÚS 209/06 a ďalšie), čím sa reaguje na ústavnú požiadavku, aby sa väzba vždy opierala o rozhodnutie súdu.

V zmysle § 238 ods. 3 Tr. por. je potrebné o väzbe rozhodnúť prednostne a urýchlene, tak ako to vyplýva zo znenia samotného § 238 ods. 3 Tr. por., ale aj zo znenia § 2 ods. 6 Tr. por.

Za prednostné a urýchlené rozhodnutie o väzbe možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je počítané na dni či týždne, nie však mesiace (III. ÚS 255/2003).

Okresný súd v tomto smere postupoval správne, keď o väzbe rozhodol desiaty deň po podaní obžaloby.

Rovnako tak je nedôvodná a právne irelevantná sťažnostná námietka obvineného vytýkajúca súdu prvého stupňa „spojenie rozhodovania podľa § 238 ods. 3 Tr. por. s rozhodovaním podľa § 79 ods. 3 Tr. por. a § 81 ods. 1 Tr. por.“. V tejto súvislosti nadriadený súd poukazuje na to, že rozhodnutie podľa § 238 ods. 3 Tr. por. je obligatórne, teda konajúci súd je po podaní obžaloby na obvineného, ktorý je vo väzbe, ex lege a ex offo (teda bez ohľadu na žiadosť obvineného) vždy povinný rozhodnúť o väzbe obvineného, t.j. o tom, či ho vo väzbe ponecháva, alebo ho prepustí z väzby na slobodu, pričom, ako už bolo vyššie uvedené, musí tak rozhodnúť urýchlene. Pokiaľ je obžaloba podaná spolu so žiadosťou obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, resp. obvinený podá takúto žiadosť po podaní obžaloby, ale ešte pred tým, ako konajúci súd rozhodol podľa § 238 ods. 3 Tr. por., neexistuje žiaden zákonný ani iný dôvod, aby o tejto žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu nebolo rozhodnuté na tom istom neverejnom zasadnutí, na ktorom súd rozhoduje podľa § 238 ods. 3 Tr. por.

K ďalšiemu sťažnostnému dôvodu, namietajúcemu „subjekt“ príslušný na rozhodovanie o predmetnej väzbe, nadriadený súd poznamenáva, že po podaní obžaloby nemôže o väzbe obvineného rozhodovať sudca pre prípravné konanie (s výnimkou postupu podľa § 348 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), pretože jeho procesná jurisdikcia končí podaním obžaloby (judikát trestnoprávneho kolégia tunajšieho krajského súdu Jtk 2/09 prijatý 8.9.2009).

Podľa § 72 ods. 1 Tr. por. sa rozhodnutím o väzbe rozumie rozhodnutie o

a) vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,

b) prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby,

c) zmene dôvodov väzby obvineného,

d) návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného,

e) ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní,

f) prepustení zatknutého obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.

Nadriadený súd tiež konštatuje, že procesným postupom okresného súdu pri rozhodovaní o väzbe obvineného nedošlo k porušeniu práv obvineného vyplývajúcich mu tak z Trestného poriadku, ako i mimotrestných právnych noriem (Ústava Slovenskej republiky, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd). V tomto konaní týkajúcom sa posúdenia zákonnosti ďalšieho trvania väzby bol obvinený osobne prítomný a bola mu poskytnutá možnosť vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcich sa dôvodnosti a zákonnosti väzby a predložiť súdu argumenty a dôvody proti jeho ponechaniu vo väzbe. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že na tomto neverejnom zasadnutí nebol prítomný obhajca obvineného JUDr. J. R., ktorý svoju neúčasť na tomto neverejnom zasadnutí ospravedlnil. Vzhľadom na už vyššie spomínanú neodkladnosť a urýchlenosť rozhodovania vo väzobných veciach okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď nevyhovel žiadosti menovaného obhajcu o odročenie neverejného zasadnutia a neverejné zasadnutie vykonal v jeho neprítomnosti, nakoľko z Trestného poriadku nevyplýva, že by neverejné zasadnutie, na ktorom sa rozhoduje o väzbe obvineného, nemohlo byť v neprítomnosti obhajcu vykonané.

Na tomto mieste v súvislosti s poučením o podaní opravného prostriedku proti výrokom napadnutého uznesenia však krajský súd poznamenáva a zároveň dáva do pozornosti okresného súdu nasledovné.

Okresný súd pochybil, keď po vyhlásení predmetného uznesenia (ktoré správne v súlade s ustanovením § 72 ods. 3 Tr. por. v plnom znení s odôvodnením i poučením uviedol v zápisnici o neverejnom zasadnutí), uviedol, že „proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia...“.

K takto formulovanému poučeniu krajský súd vo vzťahu k lehote na podanie opravného prostriedku podotýka, že ho možno považovať za správne len vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol podľa § 238 ods. 3 Tr. por., ohľadne výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu podľa § 79 ods. 3 Tr. por. a o zamietnutí žiadosti o nahradenie väzby peňažnou zárukou podľa § 81 ods. 1 Tr. por., je však takéto poučenie nesprávne, pretože v tomto prípade možno podať – zahlásiť sťažnosť vo všeobecnej trojdňovej lehote od oznámenia uznesenia (ktoré bolo v danom prípade urobené vyhlásením).

V obdobnom prípade je pre prehľadnosť a jasnosť žiaduce, aby písomné vyhotovenie uznesenia obsahovalo dve poučenia, v ktorých sa dôsledne rozlíši režim podania sťažnosti „ihneď po vyhlásení uznesenia“ (§ 83 ods. 2 Tr. por.) v prípade rozhodovania o ponechaní obvineného vo väzbe podľa § 238 ods. 3 Tr. por. (§ 76 ods. 3 Tr. por.) a „všeobecná“ trojdňová lehota na podanie sťažnosti (§ 187 ods. 1 veta prvá Tr. por.) v ostatných prípadoch, na ktoré sa ustanovenie § 83 ods. 2 Tr. por. nevzťahuje. Uvedené je samozrejme potrebné zachytiť i v zápisnici dokumentujúcej priebeh konania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia s takýmto obsahom.

Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené pochybenie okresného súdu – nesprávne poučenie o lehote na podanie sťažnosti proti rozhodnutiam podľa § 79 ods. 3 Tr. por. a § 81 ods. 1 Tr. por., nemalo žiaden vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a nijakým spôsobom neukrátilo obvineného na jeho práve domáhať sa prostredníctvom podania sťažnosti preskúmania napadnutého rozhodnutia nadriadeným súdom, krajský súd na tento nedostatok len „pro futuro“ poukazuje.

Na účely odstránenia vytýkanej procesnej formálnej chyby by však zrušenie prvostupňového rozhodnutia a obsahovo zhodné rozhodnutie vo veci postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. bolo formalistickým riešením, ktoré by na podstate rozhodnutia ani ochrane práv procesných strán nič nezmenilo. Preto krajský súd sťažnosť obvineného I. F. postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol ako nedôvodnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 9. augusta 2011