FAQ - športová reperezentácia NEPREČÍTANÉ 

Učená právnická spoločnosť – občianske združenie (ďalej len „UčPS”) prostredníctvom svojho webového sídla www.ucps.sk, predovšetkým v sekcii (i) „Implementácia Zákona o športe” a v časti (ii) „FaQ“ (otázky a odpovede) poskytuje verejné prístupnú internetovú platformu, kde členovia pracovnej skupiny, ktorá vytvorila návrh a napomáha implementácii zákona č. 440/2015 Z.z. o športe (ďalej aj „zákon o športe“) do praxe ale aj ďalší odborníci, prezentujú svoje osobné, alebo kolektívne odborné a vedecké názory predovšetkým k otázkam a problémom získaným na pracovných stretnutiach so zástupcami športových zväzov a ich členov alebo zaslaným širokou športovou verejnosťou. Cieľom je spoločné hľadanie, formulovanie a zdieľanie odpovedí a právnych riešení všeobecnej povahy.

Prezentované stanoviská sú odborným názorom členov pracovnej skupiny a nemusia byť vo vecnom, obsahovom, teoretickom alebo právnom súlade so stanoviskami a názormi poskytnutými inými osobami. 

UčPS ako združenie združujúce právnikov viacerých právnických povolaní spolupracujúce s externými odborníkmi v oblasti športu a práva, neposkytuje komerčné právne služby, ale vytvára priestor pre zhromaždenie, zdieľanie, diskutovanie a rozvíjanie rozmanitých odborných a vedeckých právnych názorov a stanovísk.

Členovia pracovnej skupiny neumožňujú používať nimi zverejnené stanoviská na komerčné účely alebo namiesto komerčných právnych služieb. Ide výlučne o nezávislé odborné a vedecké názory, ktorých cieľom je podporiť znalostný manažment slovenskej spoločnosti nielen v oblasti športu.

Vzory právnych dokumentov zverejnené v sekcii „Implementácia zákona o športe“ - vzory dokumentov sú vytvorené ako formuláre preto v zverejnenej podobe nespĺňajú minimálne náležitosti Zákona o športe. Zmluvy, stanovy či iné vzory právnych dokumentov je potrebné podrobne dopracovať v závislosti od potrieb konkrétnych zmluvných strán, resp. členov športových organizácií, a splniť tak všetky podstatné náležitosti jednotlivých právnych dokumentov vyžadované zákonom o športe.

Podľa § 29 ods. 2 ZoŠ športovým reprezentantom je občan Slovenskej republiky, ktorý bol nominovaný ako športovec za člena športovej reprezentácie národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov alebo rozhodnutí.

Podľa § 29 ods. 3 ZoŠ práva a povinnosti športového reprezentanta upravuje predpis športovej organizácie podľa odseku 2.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že status športového reprezentanta získa športovec na základe nominácie za člena športovej reprezentácie národným športovým zväzom alebo inou oprávnenou ŠO (napr. SAUŠ, SOP alebo SPV) spravidla na konkrétnu významnú súťaž alebo do prípravy na takú súťaž.

Podľa zákona práva a povinnosti športového reprezentanta upravuje predpis športovej organizácie. Z uvedeného je zrejmé, že Zákon o športe vôbec nevyžaduje, aby medzi športovým reprezentantom a ŠO, ktorá ho nominovala do športovej reprezentácie bola uzavretá zmluva podľa Zákona o športe.

V tej súvislosti si je potrebné uvedomiť, že športovými reprezentantmi nie sú iba dospelý športovci v TOP sledovaných športoch, kde za športovú reprezentáciu športovci dostávajú odmenu, bonusy z dosiahnuté výsledky alebo tzv. štartovné v paušálnej výške.

Športovými reprezentantmi sú aj športovci nominovaní do športovej reprezentácie v žiackych, dorasteneckých alebo aj v seniorských kategóriách, ktorí nedostávajú za športovú reprezentáciu žiadnu odmenu a nemajú so zväzom žiadnu písomnú zmluvu. Športová reprezentácia je vecou cti a národnej hrdosti, zákon nepredpokladá, že by to mal byť obligatórne odplatný vzťah. V mnohých športoch je aj v kategórii dospelých bežné, že športovci si uhrádzajú časť nákladov súvisiacich s účasťou na významných súťažiach.

V návrhu zákona o športe pôvodne bolo ustanovenie, ktoré predpokladalo zmluvný vzťah medzi zväzom a športovcom. Toto ustanovenie však práve z vyššie uvedených dôvodov bolo modifikované tak, že práva a povinnosti športového reprezentanta upraví predpis NŠZ, resp. ŠO, ktorá ho nominovala a to podľa možností konkrétneho športu, pričom nie je vylúčené, že niektorý šport si určí, že so športovcami v kategórii dospelých bude uzatvorená počas reprezentačných akcií zmluva o amatérskom vykonávaní športu alebo zmluva o profesionálnom vykonávaní športu podľa ZoŠ. V tomto smere bola ponechaná voľnosť zväzom, aby si podľa konkrétnych podmienok príslušného športu nastavili pravidlá vzťahov medzi športovým reprezentantom a zväzom, čo najoptimálnejšie.

Takže odpoveď je, že športový reprezentant nemusí mať so zväzom alebo inou ŠO, ktorá ho nominovala do športovej reprezentácie, uzavretú žiadnu písomnú zmluvu.

To, že športovec bude nominovaní do športovej reprezentácie, kde nebude mať uzavretú písomnú zmluvu s národným športovým zväzom (športová reprezentácia je vecou cti a národnej hrdosti) neznamená, že športovec so svojím športovým klubom, za ktorý inak súťaží v klubových národných alebo aj medzinárodných súťažiach, nemôže mať uzavretú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, t.j. na účely tejto zmluvy má status profesionála, v reprezentácii však môže mať status amatéra. Napríklad športovec do 18 rokov môže mať v klube uzavretú profesionálnu zmluvu ale v juniorskej reprezentácii štartovať bez zmluvy alebo môže mať uzavretú zmluvu o amatérskom vykonávaní športu, ak pre to sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 4 ods. 4 písm. a) Zákona o športe, prípadne inú zmluvu uvedenú v § 4.

Predpísaná (povinná) šablóna štatútu reprezentranta neexistuje a ani nebude existovať, každý zväz si autonómne môže vypracovať vlastnú podobu štatútu reprezentanta, ktorý môže mať podobu predpisu zväzu alebo podobu zmluvy alebo sa môže kombinovať štatút ako predpis s doplňujúcou zmluvou, ktorá rieši osobitosti vo vzťahu ku konkrétnym športovcom a ich osobitným potrebám/záujmom/možnostiam.

Zákon nepredpokladá existenciu záväzného formulára štatútu rovnakého pre všetky športy a ich športovcov/reprezentantov.

Zákon predpokladá iba vo všeobecnosti existenciu štatútu reprezentanta, ktorý by mal vymedzovať štandardné pravá a povinnosti reprezentanta počas obdobia, keď je nominovaný do reprezentácie SR na podujatie ale aj do prípravy.

Vzorový štatút reprezentanta, ktorý sa môžu zväzy inšpirovať nájdete na tejto stránke: http://www.ucps.sk/vzory_formulare_pracovne_nastroje_k_implementacii_zakona_o_sporte_do_praxe

Legislatíva v regionálnom školstve takúto povinnosť neupravuje.

Pokiaľ ide o VŠ, zákon o VŠ v tretej hlave venovanej systému sociálnej podpory študentov uvádza: Vysoká škola podľa svojich možností utvára podmienky a podporuje športovú činnosť a kultúrnu činnosť študentov. (§ 99).

Nemáme však v zákonoch špecificky definovanú povinnosť škôl uvoľniť žiaka alebo študenta na významné súťaže a iné športové aktivity. Predpokladáme, že školy vychádzajú týmto žiakom a študentom v ústrety na základe vzájomnej dohody alebo majú postup v takýchto situáciách upravený vnútorným predpisom.

Podľa § 29 ods. 7 zákona o športe:

"(7) Príprava podľa plánu prípravy schváleného národným športovým zväzom a účasť športového reprezentanta na významnej súťaži a účasť člena realizačného tímu na významnej súťaži sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme,14) na ktorý sa poskytuje pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.".

Odkaz v poznámke pod čiarou 14) smeruje na § 136 a 137 Zákonníka práce.

Podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce:

“(1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.”.

Práva a povinnosti športového reprezentanta majú byť podľa § 29 ods. 3 zákona o športe štandardne v národných športových zväzoch upravené predpisom zväzu, napríklad štatútom) alebo smernicou zväzu platnou pre všetkých reprezentantov a členov ich realizačného tímu nominovaných na reprezentačné podujatie (príprava podľa schváleného plánu a súťaže).

Športový klub, ktorý má so športovcom uzavretú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu je ako zamestnávateľ povinný v súlade s § 136 Zákonníka práce uvoľniť športovca do reprezentácie t. j. “na výkon iného úkonu vo všeobecnom záujme”.

Odmeňovanie športovca alebo aj športového odborníka za jeho pôsobenie v reprezentácii “za výkon iného úkonu vo všeobecnom záujme” môže byť vyriešené viacerými spôsobmi a to:

1. ustanovením paušálnej odmeny predpisom zväzu (štatútom, smernicou alebo iným predpisom)
2. ustanovením pravidiel pre určenie/výpočet odmeny podľa dosiahnutných výsledkov/limitov a pod. predpisom zväzu (štatútom, smernicou alebo iným predpisom) 
3. určením paušálnej odmeny rozhodnutím orgánu zväzu (spravidla najvyšším výkonným orgánom zväzu) 
4. určením pravidiel pre určenie/výpočet odmeny rozhodnutím orgánu zväzu (spravidla najvyšším výkonným orgánom zväzu) zmluvou s reprezentantom a členom realizačného tímu (zmluvný typ je možné vybrať najmä podľa predmetu, obsahu a trvania zmluvného vzťahu)
5. zmluvou s reprezentantom a členom realizačného tímu (zmluvný typ je možné vybrať najmä podľa predmetu, obsahu a trvania zmluvného vzťahu)

Odmena môže byť vyplácaná "brutto" (bez akýchkoľvek zrážok) na základe titulu “predpis zväzu” alebo "rozhodnutie orgánu zväzu" vydané na základe predpisu vydaného podľa § 29 ods. 3 zákona o športe a športovec si rieši daň z príjmov a odvody sám, ale nie je vylúčené ani uzavretie zmluvného vzťahu so športovcom a vyplácanie odmeny podľa pravidiel/dojednaní uvedených v zmluve.

Typ uzavretej zmluvy, respektíve obsah konkrétneho zmluvného vzťahu športovca so zväzom, následne determinuje daňový a odvodový režim príjmu športovca podľa príslušnej zmluvy a typu právneho vzťahu, ktorý sa ňou založil (pracovnoprávny, obchodnoprávny alebo občianskoprávny).

Príspevok úrady ani súd za daných okolností (osobe bez štátneho občianstva SR) nemôžu priznať, kým bude obligatórnou zákonnou podmienkou uvedenou v § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov to, že:
"(1) Nárok na príspevok má fyzická osoba, ktorá" ... "b) je občan Slovenskej republiky,"

Toto je možné považovať za legitímnu podmienku/požiadavku suverénneho štátu, keďže Československo sa rozdelilo a všetci občania vrátane úspešných reprezentantov dostali na výber, aké občianstvo chcú mať po rozdelení Československa, t.j. ku ktorému štátu majú svojim cítením alebo z iných dôvodov (aj ekonomických) bližšie.

Po rozdelení Československa je už vecou ČR a SR, aby si ako suverénne štáty upravili pravidlá, či a ako sa postarajú či už formou "príspevku športovému reprezentantovi" alebo formou iného dôchodku o svojich úspešných športovcov, ktorí sa prihlásili k jednému alebo druhému štátu ako ich štátni občania a žijú na ich území.

Slovenský parlament schválil pravidlo, že príspevok (z vybratých daní Slovákov) sa bude vyplácať tým úspešným športovým reprezentantom (medailistom), ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku a zároveň sú štátnymi občanmi SR, t.j. nie Čechom ani tým, ktorí prijali občianstvo iného štátu (v rámci EÚ alebo aj iného štátu) alebo majú prihlásený domicil v inom štáte.

Nomináciu na podujatie štátnej športovej reprezentácie schvaľuje v súlade s § 29 ods. 2 ZoŠ národný športový zväz alebo iná športová organizácia (napr. SOŠV alebo SPV), ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov alebo rozhodnutí.

Tréner reprezentácie, ktorého schválil rovnako NŠZ (dal mu teda dôveru pripravovať a vyberať/navrhovať členov reprezentácie), pripravuje a odôvodňuje (napr. technickému úseku NŠZ) návrh nominácie, ktorý predkladá na schválenie orgánu NŠZ, ktorý je podľa predpisov NŠZ oprávnený nomináciu schváliť. Spravidla ju predkladá prezidentovi, generálnemu sektretárovi alebo výkonnému orgánu zväzu. Obdobným spôsobom (ale spravidla operatívnejšie, čo si často vynucujú náhle okolnosti determinujúce potrebu zmeny nominácie) sa v prípade potreby schvaľuje aj zmena nominácie.

Súčasťou schválenej nominácie často bývajú už aj náhradníci, ktorých NŠZ povolá v prípade zranenia, choroby alebo iného dôvodu absencie nominovaného reprezentanta. Vtedy sa postupuje operatívne a je vecou vnútorných pravidiel NŠZ, a často aj dlhodobo zaužívaných zvyklostí v NŠZ, či výber a povolanie náhradníka prebieha výlučne podľa inštrukcií trénera, ktorý o tom informuje prezidenta a/alebo sekretariát NŠZ. Alebo čo podľa predpisov alebo rozhodnutia o schválení nominácie prezident NŠZ alebo administratíva NŠZ prípadne výkonný orgán musí ešte odsúhlasiť výber náhradníka podľa trénera reprezentácie. Môže napr. nastať aj taká situácia, že náhradník nebude pozvaný z časových alebo aj iných dôvodov (napr. ekonomických, výkonnostných a pod.).

Zákon o športe túto otázku vôbec neupravuje a ubezpečujem Vás, že žiadne športy, v pracovnej skupine neboli nijako vedome zámerne diskriminované.

Tu je tabuľka vývaja finacovania zväzov:
https://docs.google.com/presentation/d/19rna8vLpawCclC26sxvw3gTwU71QUseMxCFXf80sxSo/edit?usp=sharing

Celkovo má šport dnes cca 40 mil eur garantovaných navyše oproti roku 2015.

Príspevok športovému reprezentantovi upravuje zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Tento zákon navrhla skupina poslancov Národnej rady SR a išiel úplne mimo pracovnej skupiny, ktorá pripravovala návrh zákona o športe.
Tu si môžete pozrieť priebeh legislatívneho procesu.
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/112/20160101

Tento zákon, aj preto, že išlo o poslanecký návrh zákona mal a stále má viacero rezerv, ktoré by sa možno boli odstránili, ak by išiel riadnym legislatívnym procesom, ktorého sme zástancami. Možno by sa tým vyriešil aj Váš problém, ktorý je možné riešiť iba novelou zákona č. 112/2015 Z. z.
Súhlasím s tým, že rozsah osôb, ktorým je poskytovaný tento prípsevok by sa mohol prehodnotiť, ale k tomu by mal rezort práce i školstva a aj SOŠV pripraviť vecnú analýzu, zoznamy športovcov a na takom základe pripraviť dlhodovo udržateľné spravodlivé pravidlá.

Nielen tento návrh zákona (o príspevku športovému reprezentantovi), ale aj iné návrhy zákonov potrebujú dlhodobejší proces prípravy a vecnú analýzu, že koho a ako sa návrh zákona dotkne a to v štandardnom legislatívnom procese za participácie pripomienkujúcej odbornej verejnosti.
Pri poslaneckých návrhoch zákona je vzhľadom na zrýchené konanie takáto možnosť časovo i procesne obmededzená.

Definícia reprezentanta Slovenskej republiky je v zákone o športe uvedená na účely slovenského právneho poriadku vrátane financovania zo štátnych prostriedkov.
To, za akých podmienok môže štartovať za konkrétnu krajinu športovec, upravujú na športové účely predpisy príslušnej medzinárodnej športovej federácie, pričom pre každý šport to môže byť odlišné. Táto úprava medzinárodných športových federácií je autonómna od zákonných úprav v jednotlivých štátoch a vyvíja sa individuálne v závislosti od vývoja a osobitostí jednotlivých športov.

Z uvedeného vyplýva, že úprava zákona o športe nemá vplyv na to, že či v určitom športe môže reprezentovať krajinu športovec, ktorý nie je občanom tejto krajiny, pretože športové pravidlá upravujúce možnosť športovca štartovať za krajinu v medzinárodnej súťaži upravuje autonómne príslušná medzinárodná športová federácia vo svojich predpisoch jednotne pre celý svet - pre všetky svoje členské národné asociácie. Členmi medzinárodných športových federácii nie sú štáty ale národné športové asociácie čiže národné športové zväzy pre príslušný šport.

A čo sa týka významu definície štátneho reprezentanta Slovenskej republiky, v zákone o športe štát definoval, že koho bude považovať za športového reprezentanta na právne účely ako aj na účely financovania jeho športovej prípravy a účasti na súťažiach.
To znamená, že štát v tejto zákonnej práve ustanovil, že bude podporovať prípravu a účasť na medzinárodných súťažiach takých športovcov - športových reprezentantov SR, ktorí sú aj občanmi Slovenskej republiky.

Je vecou budúcej diskusie, či je vhodné túto definíciu rozšíriť aj o takých športovcov, ktorí nie sú síce občanmi Slovenskej republiky, ale v súlade s predpismi príslušnej medzinárodnej športovej federácie Slovenskú republiku reprezentujú na medzinárodných športových podujatiach.
Kým zákonná definícia športového reprezentanta Slovenskej republiky nebude takto rozšírená, zastávame názor, že štátne prostriedky by nemali byť použité na financovanie prípravy a účasti tohto športovca na medzinárodných športových podujatiach.

V tomto smere má však rozhodujúce slovo štátna autorita, preto by sme Vám odporučili obrátiť sa s vašou prvou otázkou na ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré je vecným gestorom zákona o športe, aby k tejto otázke dali jednoznačné stanovisko a podľa toho budete vedieť nastaviť financovanie nákladov prípravy a účasti takého športovca vo vzťahu k štátnym prostriedkom.

1. Ak sú odôvodnené náklady športovca aj športovkyne rovnaké, nemala by byť ich podpora rozdielna, najmä ak sú na rovnakej výkonnostnej úrovni.
NŠZ sa však v záujme dosiahnutia čo najlepších športových výsledkov do vzorca môže rozhodnúť, že nepodporí všetkých športovcov rovnako. Nesmie to však urobiť s ohľadom na pohlavie. Odôvodnené rozdiely vo výške môžu byť na základe rozdielneho programu (počet a športová úroveň súťaží), rozdielnej výkonnosti športovcov a stanovených výkonnostných cieľov, či individuálnych potrieb športovcov alebo športovkýň (napr. potreba špeciálnych športových pomôcok, špeciálnych tréningových podmienok, rehabilitácie po zranení, fyziterapeuta, športového psychológa a pod.). NŠZ však športové dôvody odlišného prístupu k športovcom musí vedieť zdôvodniť svojej členskej základni, ktorej sa zodpovedá.

2. Cieľom NŠZ je pokryť náklady na prípravu reprezentantov. Ak by mali športovci TOP tímu plne pokryté všetky svoje náklady na prípravu, vzhľadom na to, že ide o účelovo určené prostriedky na prípravu športovca, NŠZ im v takom prípade už nemá ako pokryť iné náklady nesúvisiace s prípravou a reprezentáciou a nemôže takým reprezentantom, ktorí sú zároveň v top tíme poskytnúť ďalšie štátne prostriedky bez účelu, takže v takom prípade prostriedky využije na prípravu ďalších športovcov.

3. Platí obdobne odpoveď na otázku č. 2

4. VV nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia a zodpovedá sa najvyššiemu orgánu, ktorý ho zvolil. VV by mal svoje rozhodnutie vysvetliť a zdôvodniť všetkým zainteresovaným, aby poznali všetky východiská, pravidlá a aj ciele a na základe poskytnutých informácií akceptovali rozhodnutie VV alebo aby položili ďalšie otázky, resp. v prípade pochybenia, aby naň poukázali a požiadali o nápravu. Tu by mal byť v štandardne fungujúcom systéme veľmi nápomocný kontrolór NŠZ, prípadne aj HKŠ. VV môže svoje rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Interný predpis NŠZ, ktorý by obsahoval kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri rozhodovaní VV o pridelení štátnych prostriedkov by bol veľmi prínosný z hľadiska predvídateľnosti rozhodnutia VV o rozdelení prostriedkov a jeho preskúmateľnosti, čo je veľmi dôležité pre dôveru k NŠZ a prirodzenú autoritu VV a jeho rozhodnutí.

5. Smernica by bola veľmi prínosná. Ide o peniaze, takže najlepšou prevenciou spochybňovania rozhodnutí VV je všetko ukázať a vysvetliť dôvody rozhodnutia v zápisnici zo zasadnutia VV, na ktorom toto rozhodnutie bolo prijaté.