FAQ - národné športové zväzy NEPREČÍTANÉ 

Učená právnická spoločnosť – občianske združenie (ďalej len „UčPS”) prostredníctvom svojho webového sídla www.ucps.sk, predovšetkým v sekcii (i) „Implementácia Zákona o športe” a v časti (ii) „FaQ“ (otázky a odpovede) poskytuje verejné prístupnú internetovú platformu, kde členovia pracovnej skupiny, ktorá vytvorila návrh a napomáha implementácii zákona č. 440/2015 Z.z. o športe (ďalej aj „zákon o športe“) do praxe ale aj ďalší odborníci, prezentujú svoje osobné, alebo kolektívne odborné a vedecké názory predovšetkým k otázkam a problémom získaným na pracovných stretnutiach so zástupcami športových zväzov a ich členov alebo zaslaným širokou športovou verejnosťou. Cieľom je spoločné hľadanie, formulovanie a zdieľanie odpovedí a právnych riešení všeobecnej povahy.

Prezentované stanoviská sú odborným názorom členov pracovnej skupiny a nemusia byť vo vecnom, obsahovom, teoretickom alebo právnom súlade so stanoviskami a názormi poskytnutými inými osobami. 

UčPS ako združenie združujúce právnikov viacerých právnických povolaní spolupracujúce s externými odborníkmi v oblasti športu a práva, neposkytuje komerčné právne služby, ale vytvára priestor pre zhromaždenie, zdieľanie, diskutovanie a rozvíjanie rozmanitých odborných a vedeckých právnych názorov a stanovísk.

Členovia pracovnej skupiny neumožňujú používať nimi zverejnené stanoviská na komerčné účely alebo namiesto komerčných právnych služieb. Ide výlučne o nezávislé odborné a vedecké názory, ktorých cieľom je podporiť znalostný manažment slovenskej spoločnosti nielen v oblasti športu.

Vzory právnych dokumentov zverejnené v sekcii „Implementácia zákona o športe“ - vzory dokumentov sú vytvorené ako formuláre preto v zverejnenej podobe nespĺňajú minimálne náležitosti Zákona o športe. Zmluvy, stanovy či iné vzory právnych dokumentov je potrebné podrobne dopracovať v závislosti od potrieb konkrétnych zmluvných strán, resp. členov športových organizácií, a splniť tak všetky podstatné náležitosti jednotlivých právnych dokumentov vyžadované zákonom o športe.

Tu je základnym momentom základné právo člena národného športového zväzu navrhnúť akúkoľvek inú osobu za kandidáta na volenú funkciu vo zväze, t.j. aj nečlena. Javí sa byť férove a primerané požadovať, aby sa takáto osoba (kandidát - nečlen zväzu) po zvolení stala povinne členom zväzu, v ktorom má vykonávať funkciu ale je to na členoch združenia, aké podmienky si schvália pre výkon funkcie v orgáne združenia. Často však vznikajú situácie, keď združenie zo svojich radov nevie obsadiť niektoré orgány a vtedy sa ponúka riešenie obsadenie funkcie v orgáne združenia aj bez vyžadovania členstva (napr. ak ide o členov disciplinárnych orgánov alebo orgánov na riešenie sporov)

Členstvo v národnom športovom zväze môže byť predpisom (stanovami) zväzu stanovené ako podmienka výkonu funkcie v rámci národného športového zväzu. Ak kandidát z externého prostredia (nečlen) zvolený nebude, jeho členstvo by bolo zrejme zbytočné a bolo by to nepraktické urobiť ho členom iba na akt voľby, aj preto sa požiadavka členstva osoby v národonom športovom zväze už v čase prijatia kandidatúry resp. v priebehu voľby zákonom de facto vylúčila.

Ak je podľa stanov zväzu členstvo vo zväze podmienkou výkonu funkcie v jeho orgánoch, je možné a praktické procesne to nastaviť tak, aby súčasťou podkladov kandidatúry "nečlena" zväzu bola okrem životopisu, motivačného listu, súhlasu s kandidatúrou a čestného vyhlásenia o bezúhonnosti aj prihláška za člena národného športového zväzu, ktorá bude spracovaná iba v prípade úspešnej voľby, aby náhodou nevznikla situácia, že kandidát (nečlen) bude zvolený ale až po zvolení sa z nejakého dôvodu rozhodne, že sa nechce stať členom národného športového zväzu a teda vykonaná voľba sa stane neefektívnou.

Áno, spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov sa vzťahuje aj na kluby, ktoré príjmu prostriedky pôvodne poskytnuté zo štátneho rozpočtu národnému športovému zväzu. Prostriedky zo štátneho rozpočtu nestrácajú ich "reťazením" (posunutím zo zväzu do klubu alebo športovcovi ako konečnému adresátovi) svoju povahu a je potrebné s nimi pracovať v takom režime, ako keby boli klubu alebo športovcovi poskytnuté zo štátneho rozpočtu priamo. Ich použitie musí byť vykazované klubom v IS športu. Ak športový klub vo dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach prijal viac ako 50.000 eur zo štátneho rozpočtu (viď § 10 ods. 1 ZoŠ), je povinný zvoliť alebo inak ustanoviť (napr. ak má klub právnu formu obchodnej spoločnosti) do funkcie kontrolóra spĺňajúceho podmienky podľa § 11 ods. 1 a 2 ZoŠ, ktorý na rozdiel od kontrolóra zväzu nemá povinnosť absolvovať skúšky na minsterstve školstva podľa § 11 ods. 3 ZoŠ. Kontrolór klubu plní úlohy podľa § 13 ZoŠ a vykonáva kontrolnú činnosť postupom podľa 14 ZoŠ. Uvedené platí aj vo vzťahu k prostriedkom zo štátneho rozpočtu, ktoré získajú kluby v rámci prerozdelenia 10% prostriedkov z príspevku uznanému športu alebo aj z príspevku na národný športový projekt, dotácie, či príspevku na športový poukaz, keď bude tento inštitút zavedený do praxe.

Nie, v zmysle uvedeného ustanovenia každá fyzická osoba môže kandidovať na volenú funkciu v orgánoch národného športového zväzu, ak ju navrhne člen národného športového zväzu; ak ide o voľbu zástupcu záujmovej skupiny osôb s príslušnosťou k národnému športovému zväzu, kandidátov navrhujú osoby z tejto záujmovej skupiny.

Podmienka členstva kandidáta vo zväze zákonom nie je ustanovená. Stanovy národného športového zväzu však môžu ustanoviť členstvo vo zväze ako jednu z podmienok na výkon volenej funkcie vo zväze. V takom prípade kandidát (nečlen), ktorý bol zvolený do funkcie vo zväze musí túto podmienku vyplývajúcu zo stanov splniť, aby mohol vykonávať funkciu, do ktorej bol zvolený. S podmeinkami výkonu funkcie by mal byť kandidát vopred oboznámený.

Je spravodlivé/primerané očakávať, že každý, kto zvažuje prijatie kandidatúry na volenú funkciu v občianskom združení (vo zväze) si najskôr prečíta stanovy tohto združenia, aby získal základné informácie o príslušnom občianskom združení, jeho poslaní, cieľoch, predmete činnosti, orgánoch združenia a ich pôsobnosti vrátane podmienok výkonu funkcie, do ktorej zvažuje kandidovať. Takto zistí, či sa na výkon funkcie vyžaduje členstvo vo zväze a dobrovoľne sa rozhodne, či podmienku členstva pre výkon funkcie je ochotný akceptovať alebo nie, a v takom prípade kandidatúru nepríjme. Ak by relevantná väčšina člrenov združenia chcela, aby funkcionárom v orgánoch združenia (vo všeobecnosti alebo iba pri niektorej funkcii) mohol byť aj nečlen združenia, túto svoju vôľu môže premietnúť do zmeny stanov združenia v časti upravujúcej podmienky výkonu funkcie v orgánoch združenia.

Áno, je to alternatíva naplnenia podmienok ustanovených pre uznanie športovej organizácie za národný športový zväz. Ustanovenie § 16 ods. 3 ZoŠ pokrýva situáciu, ktorá je na Slovensku pri niektorých športoch, ktoré majú

medzinárodných športových federácií (ako napr. karate, teekwondo, box a iné), kde výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na území Slovenskej republiky nevykonáva žiadna slovenská organizácia/zväz, ktorá je členom medzinárodnej športovej federácie za Slovensko. Výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport môžu na území Slovenskej republiky vykonávať tieto slovenské organizácie/zväzy iba spoločne, prostredníctvom spoločnej strešnej organizácie, ktorá bude partnerom štátu zodpovedným za rozvoj príslušného športu na území Slovenskej republiky.

Áno, ak by to tam bolo, bolo by to úplne perfektné ale myslím, že aj aktuálne znenie nám umožňuje výkladom § 16 ods. 1 a 3 v súlade s účelom a cieľom citovaných ustanovení dospieť k záveru, že odsek 3 v § 16 je iba osobitným spôsobom naplnenia podmienok uvedených v odseku 1.

V prvom rade je potrebné uviesť, že ročný členský príspevok sa podľa zákona o športe vyžaduje iba vo vzťahu k tým subjektom v športe, ktoré majú právnu formu občianskeho združenia a chcú pri svojej športovej činnosti využívať verejné prostriedky.
Vychádza sa z princípu, že ten, kto chce, aby mu bolo na jeho činnosť bolo prispievané z verejných zdrojov všetkých občanov má preukázať, že na svoju činnosť ekonomicky prispieva aj sám.
Odporúčame vyjadriť to v stanovách inak a to tak, že ročný členský poplatok zahŕňa aj poplatok za registráciu športovca alebo iného individuálneho člena športového zväzu a odporúčame ho v súlade s § 9 ods. 1 uhrádzať raz ročne. Členský príspevok sa uhrádza za rok a ročnú úhradu bude vhodné zaviesť jednotne vo všetkých zväzoch. Zákon však nevylučuje ani úhradu určeného ročného členského za dva roky súčasne.

Podstata pravidla uvedeného v § 20 ods. 1 Zákona o športe spočíva v tom, že vo VV by nemal byť človek, ktorý priamo rozhoduje o tom, či jeho firma (v ktorej je štatutárom alebo členom výkonného orgánu) bude dodávať tovar (napr. športovú výstroj, kancelárske potreby) alebo služby (ubytovanie, letenky) zväzu.

Prácu trénera pre zväz by som nekvalifikoval ako dodávanie tovaru alebo služieb zväzu, pretože činnosť trénera, rozhdocu, delegáta je v zmysle zákona o športe potrebné vnímať ako vykonávanie originálnej športovej činnosti, nie ako dodávanie tovaru alebo služby pre zväz, aj keď to vykazuje takéto znaky. V tomto smere bude rozhodujúci názor členskej základne (najvyššieho orgánu zväzu), či bude považovať za vhodné/prospešné, ak by napr. reprezentačný tréner, rozhodca alebo delegát zväzu boli členmi VV.

Na prípady možného konfliktu záujmov, keď sa členom VV stane člen Zväzu (športovec, tréner, rozhodca, delegát a pod.), ktorý vykonáva vo Zväze športovú činnosť, sa vzťahuje ustanovenie § 20 ods. 2 Zákona o športe, ktorý znie:
(2) Ak v konkrétnej veci existuje alebo hrozí konflikt záujmov člena orgánu národného športového zväzu alebo jeho člena, tento člen sa nesmie zúčastniť na jej prerokovaní a rozhodovaní. Ak je pochybnosť o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov, rozhoduje predsedajúci orgánu, o člena ktorého ide; ak ide o predsedajúceho, o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov rozhodujú ostatní členovia príslušného orgánu tajným hlasovaním.

Ak by teda napr. reprezentačný alebo iný tréner bol členom VV, nemohol by byť prítomný na rokovaní a hlasovať o otázkach, ktoré priamo súvisia s jeho záujmami, kde by sa dostal do konfliktu záujmov, t. j. na rokovaní a rozhodovaní o tom, čo súvisí s jeho zmluvou, jeho platom, hodnotením plnenia jeho zmluvy alebo jej ukončením/predĺžením a pod., ak by bol takýto bod predmetom rokovania VV.

Ak národný športový zväz podľa svojich predpisov nevytvára licenčné orgány, bude pre neho táto povinnosť vo vzťahu k licenčným orgánom bezpredmetná.

Ak by ich však niekedy v budúcnosti chcel vytvoriť, musí ich vytvoriť a obsadiť v súlade so zákonom.

Ak zväz nevykonáva licenčnú činnosť vo vzťahu ku súťažiacim klubom, ktorej predmetom je vyhodnotenie splnenia licenčných kritérií a rozhodnutie o udelení alebo neudelení súťažnej licencie a teda zväz vecne nemá potrebu ani dôvod vytvárať licenčné orgány, nie je dôvod licenčné orgány uvádzať v stanovách zväzu.

Znenie § 20 je potrebné vykladať komplexne.

V § 20 ods. 1 ZoŠ je upravený všeobecný princíp, ako majú byť nastavené pravidlá fungovania športovej/zväzovej komunity, čo sa týka konfliktu záujmu, ktorý je treba vnímať aj v kontexte úpravy v odseku 2.

Z pohľadu konfliktu záujmov je vo všeobecnosti neprípustné, aby štatutár podpisoval zmluvy sám so sebou, na jednej strane ako štatutár zväzu alebo klubu a na strane druhej ako štatutár dodávateľa tovaru alebo služby pre zväz alebo klub. Taktiež je neprípustné, aby niekto išiel kandidovať do funkcie vo zväze alebo klube preto, že je alebo sa chce stať dodávateľom tovarov alebo služieb pre zväz. To hovorí všeobecný princíp v § 20 ods. 1 písm. b), ktorý má byť povinne premietnutý do stanov národných športových zväzov.

Na druhej strane však môže nastať situácia v dôsledku zmien pomerov/okolností v každodennej činnosti zväzu/klubu, kedy nastanú okolnosti, ktoré objektívne vytvoria alebo môžu vytvoriť konflikt záujmov osoby vykonávajúcej funkciu vo výkonnom výbore zväzu alebo klubu, napríklad aj v takých prípadoch/činnostiach, ako uvádzate vo Vašej otázke.

Práve na takéto prípady bolo ustanovené pravidlo v § 20 ods. 2 ZoŠ, podľa ktorého:
"Ak v konkrétnej veci existuje alebo hrozí konflikt záujmov člena orgánu národného športového zväzu alebo jeho člena, tento člen sa nesmie zúčastniť na jej prerokovaní a rozhodovaní. Ak je pochybnosť o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov, rozhoduje predsedajúci orgánu, o člena ktorého ide; ak ide o predsedajúceho, o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov rozhodujú ostatní členovia príslušného orgánu tajným hlasovaním."

Z uvedeného vyplýva, že ak je predmetom rokovania výkonného výboru bod "Nový tréner" alebo bod "Vzdelávacie akcie pre klub", dotknutý člen výkonného orgánu (adept na funkciu nového trénera alebo potenciálny dodávateľ vzdelávacích služieb) počas prerokovania a hlasovania o takomto bode nesmie byť prítomný na zasadnutí na zasadnutí. Môže byť vypočutý, obdobne ako iné osoby, ktoré si prizýva výkonný výbor k jednotlivým bodom programu ale na diskusii výkonného výboru o návrhu rozhodnutia a na hlasovaní o tomto bode nesmie byť prítomný, aby ju neovplyvňoval ani svojou pasívnou prítomnosťou. Túto skutočnosť (existenciu konfliktu záujmov a neprítomnosť dotknutého člena výkonného výboru pri rokovaní a hlasovaní výkonného výboru o príslušnom bode) je potrebné premietnuť do zápisnice z výkonného výboru, ktorá sa v prípade národného športového zväzu a národnej športovej organizácie povinne zverejňuje v IS športu, resp. do spustenia funkcionality IS na ich vlastnom webovom sídle.

Pri odpovedi na Vašu otázku je potrebné zohľadniť a zladiť dva úplne legitímne princípy.

Na jednej strane je treba rešpektovať, ak si niektoré športové odvetvie alebo úsek (napr. v prípade lyžovania úsek alpských disciplín alebo úsek akrobatického lyžovania) zvolí svojho zástupcu, ktorý sa stane kandidátom na funkciu vo výkonnom výbore celého lyžiarskeho zväzu. Na strane druhej sa táto osoba zvolením do orgánu Zväzu stane zástupcom a funkcionárom pre celý príslušný šport (lyžovanie) a všetkých odvetví/úsekov v ňom, t. j. už nie iba toho odvetvia/úseku, ktoré ju navrhlo.

Preto je potrebné, aby mandát zástupcu príslušného odvetvia/úseku (napr. zástupcu úseku alpských disciplín, úseku akrobatického lyžovania prípadne iného úseku) zastupovať celý príslušný šport (všetky lyžiarske športy) bol potvrdený aj vo voľbách na zasadnutí najvyššieho orgánu Zväzu, ktorý je tvorený delegátmi za kluby zo všetkých športových odvetví/úsekov.

Napr. vo futbale v minulosti už nastala situácia, že kandidát do výkonného výboru SFZ navrhovaný za profesionálny futbal, nebol konferenciou SFZ zvolený (hlasovaním mu bola vyjadrená nedôvera delegátov) a nebol zvolený za člena výkonného výboru SFZ. Príslušná záujmová skupina (Únia ligových klubov) tak musela ponúknuť iného kandidáta do výkonného výboru SFZ, ktorý konferenciou bol zvolený.

Zákon je v tomto smere jednoznačný a nie je to samoúčelné, má to svoje racionálne dôvody, ktoré spočívajú v nastavení deľby moci (zákonodarnej, výkonnej a disciplinárnej/súdnej) v národných športových zväzoch ako monopoloch na konkrétny druh športu a jeho odvetvia na území Slovenskej republiky, ktoré sú podporované zo štátneho rozpočtu.

Podľa § 19 ods. 1 písm. b) ZoŠ:

"b) členom najvyššieho orgánu s právom hlasovať nemôže byť funkcionár národného športového zväzu len na základe výkonu funkcie v orgáne národného športového zväzu,"

Výkonný výbor je fakticky ako keby "vládou" v danom národnom športovom zväze, ktorá sa zodpovedá svojmu "parlamentu" (konferencii, členskej schôdzi alebo kongresu), ktorý vládu zvolil (dal jej dôveru), dáva jej úlohy, schvaľuje jej výstupy, kontroluje jej činnosť a rozhoduje o najvážnejších veciach, pričom ak "parlament" (konferencia) ako najvyšší orgán nebude spokojný s činnosťou "vlády" (výkonného výboru), môže ju dokonca odvolať ako celok alebo len niektorých členov. Ak by sme umožnili členom "vlády" hlasovať v "parlamente" úplne by sme deformovali pomer hlasov a najmä deľbu moci, pričom členovia "vlády" (výkonného výboru) by hlasovali sami o sebe, volili/odvolávali by sami seba. Práve toto bolo dôvodom minuloročnej krízy v hokeji ...

Preto sú v zákone činnosť a rozhodovanie výkonnej moci od zákonodarnej moci striktne oddelené, samozrejme ak niekto nechce mať benefity spočívajúce v dotáciach a príspevkoch zo štátnych prostriedkov, môže si vzťah výkonného výboru a konferencie upraviť tak, ako mu to umožňuje zákon o združovaní občanov, ktorý je v tomto smere úplne liberálný.

KĽÚČ DELEGÁTOV predstavuje princípy pre určenie pravidiel rozdelenia moci v národných športových zväzoch ako občianskych združeniach.

Zákonný rámec inštitútu “kľúča delegátov” je upravený v § 19 ods. 2 a 3 Zákona o športe nasledovne:
“(2) Počet členov, spôsob vytvorenia a spôsob hlasovania členov najvyššieho orgánu (ďalej len „kľúč delegátov“) musí byť upravený v stanovách národného športového zväzu.
(3) Kľúč delegátov musí zohľadňovať
počet športovcov alebo počet družstiev športovej organizácie a úroveň súťaže, v ktorej súťaží a
územný princíp, ak je určený v stanovách národného športového zväzu.”

Na úvod všeobecne k účelu a cieľu ustanovenia o kľúči delegátov:

Cieľom tohto ustanovenia bolo reagovať na situáciu, do ktorej dlhodobým spontánnym či riadeným vývojom alebo ich kombináciou dospeli viaceré športové organizácie - národné športové zväzy, v ktorých sa postupne vyvíjal názor na optimálne fungovanie a mocenské nastavenie občianskeho združenia od demokratického k autokratickému, či skupinovému a s kontrolou priamo závislou od výkonných orgánov, ktoré často mali oprávnenie ako delegáti najvyššieho orgánu voliť, odvolávať, kontrolovať a hodnotiť de facto sami seba. Vyvíjali sa systémy, v ktorých funkcionári generovali funkcionárov, často takých, ktorí neboli relevantnými zástupcami klubov, športovcov alebo športových odborníkov, ale iba lojálnymi prívržencami určitej funkcionárskej skupiny.

Tento vývoj sa priebežne premietal do obsahu znenia stanov a iných predpisov športových organizácií, ktoré sa prispôsobovali názorom a predstavám funkcionárskeho prúdu, ktorý bol aktuálne držiteľom moci v danom občianskom združení. Čím bol vplyv tohto prúdu silnejší (politicky alebo ekonomicky), tým jednoduchšie mohli byť zväzové predpisy prispôsobované jeho predstavám a potrebám s cieľom upevniť si moc vo zväze.

Treba uviesť, že mnohí funkcionári, ktorí prišli do vysokých zväzových pozícií, len pokračovali v systéme fungovania zväzu a rozdelenia moci, ktorý bol vyformovaný alebo deformovaný ich predchodcami, pričom pred prijatím Zákona o športe v tomto smere existovali v podstate iba minimálne limity zo strany právneho poriadku, ktoré boli dané ochranou základných ľudských práv a slobôd garantovaných ústavou, ktorých by sa dotknutý subjekt musel domôcť na súde. A v športe chce drvivá väčšina ľudí športovať a radšej sa podriadi a prispôsobí problematickým pravidlám, ako keby sa mala pustiť do dlhoročného súdneho sporu s neistým výsledkom.

V športe napriek obrovskému množstvu každodenných procesov, ekonomických a právnych vzťahov je pomerne malá “súdivosť”. Aj preto sa mnohé predpisy zväzov deformovali do takej miery, že to bolo na hranici primeranosti. Považujeme za legitímne ustanoviť hranicu primeranosti pre usporiadanie mocenských vzťahov, ak niekto ako národný športový zväz zastrešuje monopolným spôsobom organizovaný šport určitého druhu na území Slovenskej republiky a na tento účel mu (sú) majú byť poskytované nemalé prostriedky zo štátneho rozpočtu. Usporiadanie mocenskej štruktúry v konkrétnom národnom športovom zväze, ako národnom monopole organizovaného športu konkrétneho druhu a jeho športových odvetví, má byť obrazom ideálneho stavu distribúcie "zväzovej moci" a to tak, aby mal "kto strážiť strážcov".

V konečnom dôsledku požiadavka na zaradenie ustanovenia o kľúči delegátov do Zákona o športe vzišla zo športového hnutia, ktorého predstavitelia si uvedomujú, že mocenské nastavenia v národných športových zväzoch sú rôznymi objektívnymi či subjektívnymi vplyvmi značne deformované. Mocenské nastavenia riadenia a správy zväzov sú mnohokrát deformované spôsobom, ktorý je vzdialený od predstavy o primeranosti rozdelenia moci medzi tých, ktorí produkujú v športe kvantitu spokojných zanietených športovcov odborne vedených amatérov - alebo vysokú kvalitu na úrovni vrcholového športu. Z pohľadu spoločnosti sú obe úrovne dôležité, preto sa premietli aj do definície verejného záujmu v športe a aj do vzorca na výpočet príspevku uzannému športu. Zároveň platí, že je veľmi zložité realizovať zmeny iba na základe podnetu zvnútra národných športových zväzov na základe uvedomenia si tohto faktu funkcionármi národných športových zväzov.

Ako teda dešifrovať cieľ zákonodarcu, ktorý je premietnutý do vyššie uvedeného obsahu definície pravidiel pre vytvorenie kľúča delegátov, tak, aby obstál v teste primeranosti?

Zákonodarca vychádza z premisy, že základnou bunkou v športe je športová organizácia, ktorej športovci sa zúčastňujú na súťaži, t.j. športový klub. Ten je nositeľom moci, ktorú vykonáva v športovom zväze, do ktorého sa za účelom dosiahnutia spoločného cieľa združil s ďalšími športovými klubmi športovými klubmi, športovými odborníkmi, športovcami a prípadne aj inými členmi. Športový klub sa podieľa na moci v športovom zväze priamo (štatutárny orgán klubu alebo ním poverený zástupca je sám delegátom konferencie/kongresu/zhromaždenia zväzu) alebo prostredníctvom voleného delegáta, ktorí zastupuje viaceré kluby (využíva sa najmä v športoch, v ktorých je väčší počet klubov).

Takže prvé dôležité východisko - PRVÝ princíp (klubový) pre určenie kľúča delegátov:

Základnou bunkou moci v športe je športový klub.

Z pohľadu verejného záujmu v športe a pridanej hodnoty športového klubu pre spoločnosť zákonodarca v kľúči delegátov vyjadril, že delegáti najvyššieho orgánu zväzu zastupujú športové kluby v počte alebo s váhou hlasov stanovenom na základe kvantity a kvality športu, ktorý produkujú.

DRUHÝ princíp (kvantitatívny) pre určenie kľúča delegátov:

Kvantitatívne hľadisko posudzovania významu športového klubu pre spoločnosť sa posudzuje podľa množstva športu, ktoré športový klub pre spoločnosť produkuje, čo je merané počtom športovcov (pri individuálnych športoch), alebo počtom súťažiacich družstiev (pri kolektívnych športoch) vykonávajúcich šport za športový klub, a to bez ohľadu na vekovú kategóriu a úroveň súťaženia jednotlivcov resp. jednotlivých družstiev športového klubu. Pri tomto princípe ide iba o zohľadnenie kvantity športovcov alebo družstiev v športovom klube.

Športový klub, ktorý produkuje “viac športu”, má mať väčší vplyv na dianie v športovom zväze, väčší podiel na moci, ako športový klub, ktorý produkuje podstatne menej športu.
Je možné vytvoriť rôznu podobu pravidiel zohľadňujúcich podstatu tohto princípu.

TRETÍ princíp (kvalitatívny) pre určenie kľúča delegátov:

Kvalitatívne hľadisko posudzovania významu športového klubu pre spoločnosť sa posudzuje podľa kvality športu, ktorú športový klub pre spoločnosť produkuje, čo je dané úrovňou súťaženia, ktorú dosiahli športovci (pri individuálnych športoch) alebo družstvá (pri kolektívnych športoch), súťažiaci za športový klub.

Športový klub, ktorý produkuje “vyššiu kvalitu športu” má mať väčší vplyv na dianie v športovom zväze, väčší podiel na moci, ako športový klub, ktorého družstvá alebo športovci dosahujú podstatne nižšiu úroveň súťaženia.

Príkladom uplatnenia tohto pravidla je, keď v kolektívnych športoch majú športové kluby, ktoré majú družstvá v najvyššej súťaží dospelých, ktorá je z pohľadu záujmu verejnosti najatraktívnejšia/najsledovanejšia, priamo svojho zástupcu/delegáta na zasadnutí najvyššieho orgánu zväzu, zatiaľ čo kluby pôsobiace v nižších úrovniach súťaží zastupuje skupinu klubov iba jeden delegát volený viacerými klubmi z určitej oblasti, regiónu alebo kraja. V individuálnych športoch je možné tento princíp realizovať tak, že športové kluby, v ktorých sa pripravujú a súťažia športoví reprezentanti, resp. vrcholoví športovci, ktorí dosiahli medzinárodnú alebo najvyššiu národnú úroveň súťaženia vo verejnosťou najsledovanejšej kategórii dospelých alebo aj mládeže, budú mať viac zástupcov v najvyššom orgáne zväzu alebo vyššiu váhu hlasov ako športový klub, ktorý zabezpečuje vykonávanie športu na podstatne nižšej úrovni.

ŠTVRTÝ princíp (územný) pre určenie kľúča delegátov:

Ďalší princíp, ktorý zákonodarca považuje za legitímny pri určovaní kľúča delegátov v občianskom združení, ktoré má “vykonávať výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na území Slovenskej republiky” (§ 16 ods. 1 písm. b) Zákona o športe), je princíp územný za splnenia podmienky, že tento princíp je upravený v stanovách národného športového zväzu, t.j. že sa kluby dohodli na uplatnení tohto princípu vo svojej “zmluve” o založení a fungovaní zväzu = vo svojich stanovách. Uplatnením tohto princípu sa má zabezpečiť, aby v národnom športovom zväze mali primerané zastúpenie športové kluby pôsobiace v rôznych územných celkoch (región, kraj, oblasť) Slovenskej republiky.

Na záver si pripomeňme definíciu verejného záujmu v športe podľa § 2 Zákona o športe, cez prizmu ktorej je potrebné vykladať inštitúty nového Zákona o športe, vrátane pojmu “kľúč delegátov”, ich účel, cieľ a obsah. Definícia verejného záujmu v športe je v neposlednom rade premietnutá aj do vzorca na výpočet príspevku uznanému športu, prostredníctvom ktorého sa medzi národné športové zväzy zastrešujúce športy uznané Medzinárodným olympijským výborom alebo medzinárodnou športovou organizáciou SPORTACCORD rozdeľuje každoročne 80% prostriedkov alokovaných v štátnom rozpočte Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na šport.

“Verejným záujmom v športe je podpora a rozvoj športu mládeže, zabezpečenie prípravy a účasti športovej reprezentácie Slovenskej republiky (ďalej len „športová reprezentácia”) na významnej súťaži, ochrana integrity športu a podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva.”

V zákone o športe, ale aj v športovej terminológii je úroveň súťaží/súťaženia spájaná s výkonnostnou úrovňou súťaženia (napr. medzinárodná, národná, regionálna a pod.), ktorá je z pohľadu záujmu verejnosti o šport produkovaný športovým klubom podstatná, na rozdiel od “vekovej úrovne”, ktorá nemá výpovednú hodnotu o “kvalite športu”, ktorú športový klub prináša spoločnosti, nakoľko nevypovedá nič o kvalite športu, ktorú športový klub produkuje, za čo by mal byť odmenený a motivovaný.

V tej súvislosti je potrebné uviesť, že na označenie “vekových úrovní” súťaží sa v Zákone o športe používa pojem “veková kategória”, resp. “kategória dospelých” alebo “kategória mládeže” (napr. § 3 písm. d), § 68 ods. 2 alebo príloha č. 3 k zákonu).

Rovnakým spôsobom sú používané pojmy “úroveň súťaže” (výkonnostná) a “kategória súťaže” (veková) používané aj vo vyhláške Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 110/2016 Z.z. o odbornej príprave na nadobudnutie odbornej spôsobilosti v športe.

Podľa § 102 ods. 1 Zákona o športe:
“(1) Národný športový zväz je povinný zosúladiť svoje stanovy a predpisy upravujúce disciplinárne konanie a konanie o sporoch, ktoré uskutočňujú jeho orgány, a predpisy podľa § 5 ods. 3 a 4 s týmto zákonom najneskôr do 30. júna 2016.”

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o združovaní občanov:
“(3) Práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia.”

Podľa § 6 ods. 2 Zákona o združovaní občanov stanovy občianskeho združenia musia obsahovať:
"a) názov združenia,
b) sídlo,
c) cieľ jeho činnosti,
d) orgány združenia, spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia,
e) ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene,
zásady hospodárenia.”

Podľa § 15 Zákona o združovaní občanov, v ktorom je upravená súdna ochrana člena združenia:
“(1) Ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.
(2) Návrh na preskúmanie nemá odkladný účinok. Súd však môže v odôvodnených prípadoch výkon napadnutého rozhodnutia pozastaviť.”

Národné športové zväzy, keďže majú právnu formu občianskeho združenia, sú povinné dodržiavať ustanovenia zákona o združovaní občanov a teda fungovať podľa riadne schválených platných stanov občianskeho združenia, inak by porušili platnú “zmluvu” (stanovy) svojich členov o pravidlách fungovania občianskeho združenia. Každé stanovy obsahujú aj pravidlá, ako sa schvaľujú zmeny samotných stanov a keď sa členovia občianskeho združenia zhodnú na tom, že v záujme získania benefitov podľa Zákona o športe (príjem štátnych dotácií, príspevku uznanému športu, príspevku na národný športový projekt, príspevku na športový poukaz alebo sponzorského), chcú zmeniť svoje stanovy - svoju “zmluvu” podľa požiadaviek Zákona o športe, musia tak urobiť spôsobom dohodnutým v stanovách národného športového zväzu.

Ak sa občianske združenie, ktoré je národným športovým zväzom rozhodne, že nechce dať svoje stanovy do súladu so Zákonom o športe, je to právo občianskeho združenia a jeho členov, občianske združenie môže fungovať ako doposiaľ, podľa platných stanov. V tejto situácii však zväz nebude spĺňať podmienky spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov podľa § 66 ods. 3 Zákona o športe, ktorých splnenie je predpokladom pre využitie benefitov podľa Zákona o športe. Z uvedeného vyvstáva záver, že ekonomické motívy budú pravdepodobne viesť národné športové zväzy - a koniec koncov aj ich členov v podobe športových klubov - k zosúladeniu ich stanov so Zákonom o športe. Inak sa sami pripravia o možnosť uchádzať sa o verejné financie.

Zákon v prechodných ustanoveniach vytvára časový priestor na to, aby si národné športové zväzy dali do súladu svoje predpisy vrátane stanov, t.j. predpokladá sa, že do 30.6.2016 budú postupovať podľa platných stanov, ktoré ešte nebudú v súlade so zákonom o športe a teda bude sa rešpektovať v nich uvedený kľúč delegátov. Ak by niektorý národný športový zväz hoci s dobrým úmyslom zvolal zasadnutie najvyššieho orgánu občianskeho združenia a pozval naň delegátov podľa kľúča delegátov, ktorý síce (i) bude v súlade s princípmi podľa Zákona o športe, ale bude (ii) v rozpore s platnými stanovami, a teda ktorýkoľvek člen združenia alebo “vynechaný” delegát najvyššieho orgánu občianskeho združenia by sa mohol zrejme úspešne domáhať porušenia svojich práv na civilnom súde, čo k stabilite pomerov, pracovnej atmosfére a pohode v národnom športovom zväze a celej jeho komunite určite neprispeje. Preto je potrebné, aby funkcionári/lídri, ktorí v súčasnosti vedú, spravujú a riadia národné športové zväzy zodpovedne zvážili svoje postupy a rozhodnutia.

Pod “úrovňou súťaže” je potrebné rozumieť výkonnostnú úroveň súťaženia, t.j. dosiahnutú kvalitatívnu úroveň vykonávania športu v konkrétnom športovom klube, ktorá je daná úrovňou súťaže (regionálnou, národnou, medzinárodnou), na ktorej súťaží družstvo alebo športovec - jednotlivec športového klubu. Je na každom národnom športovom zväze, aby na základe svojho systému súťaženia na medzinárodnej a národnej úrovni rozlíšil úrovne súťaženia v príslušnom športe alebo športovom odvetví a určil si matematické pravidlá zohľadňujúce princípy pre zostavenie “kľúča delegátov”.

Jednoznačný návod alebo usmernenie ako matematicky nastaviť “kľúč delegátov” zatiaľ neexistuje, je vecou internej dohody národného športového zväzu ako pri dodržaní princípov ustanovených zákonom pre kľúč delegátov “odmení” a motivuje podielom na moci v národnom športovom zväze jednak tých, ktorí v rámci zväzu vytvárajú kvantitu, ktorá je jedným z parametrov “vzorca”, ako aj tých, ktorí v rámci národného športového zväzu vytvárajú športovú kvalitu, starajú sa o najvyššiu úroveň súťaženia - najvyššiu úroveň športového majstrovstva v danom športe, vytvárajú úspešné športové vzory, zdieľajú odborné poznatky v danom športe a produkujú parametre úspešnosti (výsledky) do “vzorca”, podľa ktorého sa vypočítava výška nárokovateľného príspevku uznanému športu, ktorý každoročne poskytuje národnému športovému zväzu ministerstvo školstva podľa dosiahnutých parametrov v predchádzajúcom období.

V súvislosti s “vekom” športovcov sa v Zákone o športe, ako aj vo vykonávacích predpisoch, používa výlučne pojem “kategória”, nie v spojení s pojmom “úroveň”, ktorá je vždy spojená s výkonnostnými parametrami súťaže, resp. súťaženia, nie vekovými. Laicky povedané, úroveň súťaže/súťaženia je v zmysle uvedeného úroveň ligy, súťaže alebo preteku, nie veková kategória súťažiacich.

Platí združovacia sloboda, ak nemáte záujem na čerpanie výhod vyplývajúcich zo zákona o športe, napríklad sponzorského, alebo podielu na príspevku uznanému športu, v takom prípade sa nemusíte združovať v žiadnom národnom športovom zväze. Ak ide o prekážkové behy, pravdepodobne, možno, Slovenský atletický zväz, je to však na vzájomné stretnutie medzi zväzom a Vami o prediskutovaní veci.

Áno, dá sa to bez problémov a prijatím nových stanov sa rušia staré. Schvaľuje sa zmena a doplnenie stanov vo forme úplného znenia stanov. Ide o rozsiahlu novelizáciu, ale stále sú to tie isté stanovy, len v novom znení.
Nové stanovy (bez ohľadu na rozsah novelizácie) majú na ministerstve vnútra stále to isté číslo s tým, že za pomlčkou sa dáva číslo zmeny stanov (nové "ID listiny" v registračnom spise) a ministerstvo vnútra prijme na vedomie zmenu stanov.
Poplatok je vždy 16,50 eur bez ohľadu na rozsah novelizácie, resp. zmenu stanov za úplne nové stanovy. A nie je potrebné uvádzať pre ministerstvo vnútra ani rozsah ich zmeny, ministerstvo vnútra si ich spravidla číta celé, aj keď sa menia len časti stanov.

Odporúča sa dať prechodné resp. zrušovacie ustanovenie s odkazom na zrušenie starých stanov, ale nie je to nevyhnutné, tzn. aj bez takýchto ustanovení by došlo k zmene.
Taktiež sa odporúča zrušenie starých stanov a nahradenie novými ideálne s okamžitou účinnosťou s výnimkami v prechodných ustanoveniach, najmä čo sa týka už zvolených, resp. neskôr dovolených, resp. kooptovaných orgánov občianskeho združenia (zväzu, klubu alebo inej športovej organizácie s právnou formou o. z.) vrátane dĺžky ich funkčného obdobia, na to sa často zabúda a spôsobuje to problémy.

Zákon hovorí o "súlade" stanov s § 19 až 23, nie o doslovnom prevzatí, t. j. ak cieľom a účelom tej lehoty je, aby sa kandidáti "neobjavili" na poslednú chvíľu až v deň konferencie, je podľa môjho názoru v súlade s týmto cieľom, keď si zväz určí lehotu 5 dní namiesto 3 dní a pri zverejnení kandidátov ponecháme zákonnú lehotu 3 dni. Za tie 2 dni sa to aspoň stihne relatívne v kľude pripraviť na zverejnenie, zverejniť a prípadne doplniť chýbajúce podklady.

Na základe právnej úpravy účinnej do 31.12.2016, konkrétne § 8 ods. 1 zákona č. 300/2008 Z.z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol národný športový zväz definovaný nasledovne:

§ 8
Národný športový zväz
(1) Národný športový zväz je občianske združenie, ktoré
a) uznal Slovenský olympijský výbor ako národného predstaviteľa športu uznaného Medzinárodným olympijským výborom,
b) uznala Medzinárodná federácia školského športu alebo Medzinárodná federácia univerzitného športu, alebo
c) je členom medzinárodného športového zväzu v športe, ktorý nie je uznaný podľa písmena a) alebo b), ale ktorý združuje najmenej 10 národných športových zväzov ako svojich riadnych členov, a súčasne spĺňa tieto požiadavky:
1. má najmenej 10 aktívnych športových klubov a najmenej 200 športovcov s preukazom športovca,
2. pravidelne organizuje celoštátnu športovú súťaž najmenej 3 roky,
3. zabezpečuje výber a prípravu športovcov na športovú reprezentáciu a starostlivosť o športové talenty.

Občianské združenia, ktoré spĺňali podmienky uvedené v citovanom § 8 ods. 1 zákona č. 300/2008 Z. z. sa ku dňu nadobudnutia účinnosti nového Zákona o športe považovali za národné športové zväzy.
Nový Zákon o športe im tento status neodníma ale predpokladá jeho potvrdenie v procese uznania za národný športový zväz, ktorý je upravený v § 59 Zákona o športe nasledovne:

§ 59
Uznávanie národných športových zväzov
1. Ministerstvo školstva vydá osvedčenie o uznaní za národný športový zväz na základe žiadosti športového zväzu s prílohami, ktorými sú
a. potvrdenie príslušnej najvyššej medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre uznaný šport preukazujúce členstvo národného športového zväzu v tejto organizácii; ak je pre jeden uznaný šport medzinárodných športových organizácií viac, rozhodujúce je členstvo medzinárodnej športovej organizácie v Medzinárodnom olympijskom výbore,
b. potvrdenia alebo prehlásenia preukazujúce splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 písm. b) až e).
2. Žiadosť s prílohami podľa odseku 1 sa podáva prostredníctvom informačného systému športu.
3. Ak ministerstvo školstva vydá osvedčenie o uznaní za národný športový zväz, uznanie za národný športový zväz zverejní.
4. Ak športový zväz nespĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1, ministerstvo školstva rozhodne o odmietnutí vydania osvedčenia o uznaní za národný športový zväz.
5. Ak ministerstvo školstva zistí, že národný športový zväz, ktorý je držiteľom osvedčenia podľa odseku 3, prestal spĺňať podmienky na jeho vydanie, vydá rozhodnutie o zrušení osvedčenia aj bez návrhu a zmenu zverejní.
6. Rozhodnutie ministerstva školstva podľa odsekov 4 a 5 sa doručuje príslušnému športovému zväzu.

To že národné športove zväzy ostávajú národnými športovými zväzmi aj po nadobudnutí nového Zákona o športe vyplýva aj z obsahu § 102 ods. 1 nového Zákona o športe, podľa ktorého národný športový zväz je povinný zosúladiť svoje stanovy a predpisy upravujúce disciplinárne konanie a konanie o sporoch, ktoré uskutočňujú jeho orgány, a predpisy podľa § 5 ods. 3 a 4 s týmto zákonom najneskôr do 30. júna 2016.

Touto úpravou zákonodarca predpokladá, že národné športové zväzy budú určitý čas fungovať v nesúlade so Zákonom o športe a zároveň vytvoril polročný časový priestor na to, aby si národné športové zväzy zosúladili svoje stanovy a iné predpisy s § 19 až 23 ale aj ďalšími povinnými ustanoveniami Zákona o športe bez dopadu na ich status národného športového zväzu. Postavenie národného športového zväzu stratia iba tie športové zväzy, ktoré nedokážu predložiť potvrdenie podľa § 59 ods. 1 Zákona o športe alebo nebudú spĺňať podmienky uznania za národný športový zväz podľa § 16 ods. 1 Zákona o športe.

Audit za rok 2015 je potrebné urobiť. Prechodné ustanovenie v tomto prípade nie je potrebné. Ide o povinnosť športovej organizácie v roku 2016. Čiže účtovná závierka za rok 2015.
Rovnako je to aj s povinnosťou mať kontrolóra, podľa § 10 ods. 1. Tiež ide o dva predchádzajúce roky, 2015 - 2014.

Funkčné obdobie, je jedno obdobie vykonávania konkrétnej funkcie, to znamená, že podľa § 19 ods. 1 písm. l) v spojení s § 24 ods. 2 národné športové zväzy a národné športové organizácie majú mať vo svojich stanovách upravené pravidlo, že jedno takéto funkčné obdobie volených orgánov môže byť najviac 6 rokov, t.j. môže byť 6, 5, 4, 3 roky a pod. Je na dohode členov národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie, ktorá je vyjadrená v stanovách týchto športových organizácií, či tá istá osoba bude môcť vykonávať tú istú volenú funkciu iba jedno funkčné obdobie (iba raz v živote alebo sa po prestávke najmenej jedného funkčného obdobia bude môcť uchádzať o tú istú volenú funkciu znovu), dve alebo tri funkčné obdobia alebo bez obmedzenia počtu funkčných období, ako to má v aktuálnych stanovách väčšina národných športových zväzov a národných športových organizácií.

V tomto prípade sú relevantné najmä ustanovenia § 16, 59 a 68 zákona o športe.

Podmienky, ktoré musí splniť športový zväz, aby sa mohol stať národným športovým zväzom, upravuje § 16 ods. 1 zákona o športe. Teda v prvom rade národným športovým zväzom nemôže byť akákoľvek športová organizácia, ale len taká, ktorá už je športovým zväzom [ním je podľa § 3 písm. m) zákona o športe "športová organizácia, ktorá je občianskym združením, združujúca iné športové organizácie, športovcov a športových odborníkov"].

Podľa § 16 ods. 1 zákona o športe sa teda od športového zväzu vyžaduje splnenie týchto podmienok:
"a) je členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport,
b) vykonáva výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na území Slovenskej republiky,
c) má najmenej päť súťažiacich športových klubov registrovaných v registri právnických osôb v športe a najmenej 100 aktívnych športovcov registrovaných za športový klub v registri fyzických osôb v športe,
d) organizuje celoštátnu súťaž dospelých a celoštátnu súťaž mládeže najmenej dva po sebe nasledujúce roky,
e) zabezpečuje výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť na medzinárodných súťažiach a
f) zabezpečuje starostlivosť o talentovaných športovcov."

Na to, aby sa športový zväz stal národným športovým zväzom, však nestačí len splnenie uvedených podmienok (športový zväz sa "národným" nestáva ex lege), ale je potrebné, aby ho za "národný" uznalo MŠVVaŠ SR, a to na základe žiadosti tohto športového zväzu podľa § 59 ods. 1 zákona o športe, pričom MŠVVaŠ SR preskúmava splnenie zmienených podmienok a osvedčenie o uznaní vydá len v tom prípade, ak žiadateľ splní zároveň všetky tieto podmienky.

Ak existujú popri sebe pre jeden šport dva alebo viaceré športové zväzy, nie je vylúčené aby každý z nich spĺňal takmer všetky uvedené podmienky, s výnimkou jednej, a to, že "vykonáva výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na území Slovenskej republiky,".
Z požadovanej podmienky vyplýva podstatná skutočnosť, že pre jeden šport môže na území SR existovať len jeden národný športový zväz. Vzhľadom na to, pri paralelnej existencii niekoľkých obdobných športových zväzov pre jeden šport by sa malo postupovať podľa § 16 ods. 3 zákona o športe.

Podľa § 16 ods. 3 zákona o športe za národný športový zväz sa považuje aj športová organizácia, ktorej členovia
a) sú členmi rôznych medzinárodných športových organizácií s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport,
b) spĺňajú podmienky podľa odseku 1 písm. c) až f) každý samostatne a
c) spĺňajú podmienku podľa odseku 1 písm. b) spoločne.

To znamená, že tieto "paralelné" športové zväzy by spolu vytvorili jednu akúsi tzv. "strešnú" športovú organizáciu, čím by bola v zmysle § 16 ods. 3 písm. c) zákona o športe splnená aj podmienka výlučnej pôsobnosti, a teda by mohlo dôjsť k uznaniu za národný športový zväz.

Výlučná pôsobnosť má vplyv tak na uznanie za národný športový zväz, ako aj na financovanie. Vplyv na uznanie spočíva v tom, že pre jeden šport nemôže byť uznaných viacero športových zväzov za "národný".
Zákon o športe vychádza zo zásady, že pre každý šport bude jeden partner s plnou zodpovednosťou za rozvoj príslušného športu a plnenie úloh podľa zákona o športe (najmä § 16 a 17), na plnenie ktorých štát poskytuje prostriedky.
Vplyv na financovanie spočíva v tom, že podľa § 68 ods. 1 zákona o športe má na príspevok uznanému športu výhradne nárok národný športový zväz. Teda aj v prípade, ak pre niektorý uznaný šport pôsobia viaceré športové organizácie ako kvázi "národný športový zväz" (medzinárodné federácie ich považujú za národných zástupcov za Slovensko bez ohľadu na to, či podľa zákona o športe budú mať status národného športového zväzu), ale žiadna z nich nebola doposiaľ za národný športový zväz uznaná, príspevok uznanému športu žiadna z týchto športových organizácii získať nemôže.

Na základe uvedeného sa tak pre prípady viacerých paralelne existujúcich športových zväzov pre jeden šport javí ako najvhodnejšie vytvorenie jednej ("strešnej") športovej organizácie, ktorej členmi by boli tieto dva (viaceré) športové zväzy a táto "strecha" by mohla by byť uznaná za národný športový zväz.
Vnútorné vzťahy medzi oboma (všetkými) členskými športovými zväzmi by mali byť v takom prípade upravené zmluvou (dohodou), ktorá môže upravovať napríklad pôsobnosti členských športových zväzov, spôsob prerozdelenia príspevku uznanému športu, spôsob fungovania vedenia/orgánov členských športových zväzov vo vzťahu k budúcemu národnému športovému zväzu, napr. striedanie štatutára členských zväzov vo funkcii štatutára národného zväzu, podpisové právo k spoločnému účtu, reprezentáciu, členstvo v medzinárodných športových organizáciách a podobne.

Športová organizácia uznaná Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako národná športová organizácia podľa § 24 zákona o športe nemá generálne rovnaké práva a povinnosti ako národný športový zväz, čo je dané jej osobitným charakterom a statusom. Športová organizácia, ktorú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky uzná za národnú športovú organizáciu, musí mať podľa § 24 ods. 1 zákona o športe stanovy v súlade s § 19 až 23 zákona o športe. Týmto je pre členov národnej športovej organizácie, ktorá vo svojej oblasti organizovaného športu na území Slovenskej republiky vytvára a drží monopol podporovaný z verejných prostriedkov, zabezpečený demokratický štandard riadenia a správy športu vrátane transparentnosti projektov a rozhodovacích procesov prebiehajúcich v rámci subjektu, ktorý má priznaný status národnej športovej organizácie.
Národná športová organizácia by mohla byť nositeľom rovnakých práv a povinností ako národný športový zväz, len ak by kumulatívne splnila podmienky ustanovené v § 16 ods. 3 zákona o športe. Základné práva a povinnosti národného športového zväzu sú upravené najmä v § 16 až 18 zákona o športe, pričom tieto práva a povinnosti sa nevzťahujú na národnú športovú organizáciu, ktorá je spravidla vždy multišportovou organizáciou. V súlade s vyššie uvedeným môže v niektorých prípadoch napríklad Slovenský paralympijský výbor pre niektoré druhy športov a členské športové organizácie plniť aj niektoré úlohy národného športového zväzu.

ÁNO, ak predpisy určia výchovné iba do 21 rokov, nebude sa mať na akom základe uhrádzať výchovné do 23 rokov, lebo výchovné sa môže uplatňovať/uhrádzať iba "ak tak určujú predpisy športového zväzu; predpisy športového zväzu, ktoré zároveň určia výšku výchovného alebo spôsob jej určenia" (§ 15 ods. 4 Zákona o športe). Ak predpisy neurčia výchovné nemôže sa vyžadovať.

ÁNO je to kritérium, ktoré si zväzy môžu upraviť tak, že prostriedky dostanú len tie kluby, ktoré majú 2 alebo 3 družstvá, t.j. tie kluby, ktoré majú iba jedno družstvo túto podmienku nebudú spĺňať.

Odporúčame Vám schváliť si v rokovacom poriadku najvyššieho orgánu jednak to, že delegát musí uviesť, či chce uviesť faktickú poznámku, ktorú odporúčame časovo obmedziť pre všetkých delegátov rovnako (napríklad max. 3 minúty) alebo chce podať pozmeňujúci návrh a pre tento prípad je treba v rokovacom poriadku upraviť, že návrhy musia byť podané písomne predsedajúcemu, inak sa o nich hlasovať nebude, lebo v opačnom prípade delegáti často ani nevedia o akom návrhu presne hlasujú. Je fér i v záujme veci, aby si hlasujúci delegát mohol prečítať text navrhovanej zmeny, o ktorej má hlasovať. Potom je už len na obratnosti predsedajúceho, ktorí vedie zasadnutie orgánu, aby dobre ovládal rokovací poriadok a usmernil priebeh zasadnutia tak, aby zasadnutie bolo efektívne i v súlade s rokovacím poriadkom.

V prvom rade je potrebné povedať, že zrejme takmer všetky zväzy ale aj iné športové organizácie už majú zlú skúsenosť s prijímaním rozhodnutí na rýchlo, bez prípravy, pod tlakom emócií, väčšinou negatívnych, ktoré niekto zámerne vyvolal, bez rozvahy a často aj vecne nesprávne, či nespravodlivo. Z takýchto rozhodnutí sa potom rodia dlhoročné neprekonateľné anymozity a niekedy aj spory.

Je možné sa zhodnúť na tom, že je férové, keď účastníci/delegáti zasadnutia najvyššieho orgánu s právom hlasovať, vedia vopred o čom sa bude rokovať, a teda mali by mať k dispozícii program s podkladmi k jednotlivým bodom programu niekoľko dní vopred, aby sa na rokovanie mohli pripraviť. Preto sa v § 21 ods. 1 písm. b) Zákona o športe ustanovila pre národné športové zväzy a národné športové organizácie (viď § 24 ods. 2 Zákona o športe), že:
"pozvánka, návrh programu zasadnutia a podklady na zasadnutie sa zasielajú osobám oprávneným zúčastniť sa na riadnom zasadnutí najmenej sedem dní pred konaním zasadnutia,"

Aby sa vylúčili možné komplikácie, či chaos pri schvaľovaní programu najvyššieho orgánu je vhodné a efektívne, aby sa v predpisoch zväzu (stanovy alebo rokovací poriadok) upravilo, že prípadné návrh na zmeny v programe zasadnutia najvyššieho orgánu, ktoré je oprávený predkladať každý delegát najvyššieho orgánu prípadne aj ďalšie osoby oprávnené podľa stanov, musia byť predložené v písomnej forme predsedajúcemu najvyššieho orgánu pred otvorením zasadnutia konferencie.

Na základe ich príjmov a napojenia na štátny rozpočet by sme ich tak mohli vnímať avšak je potrebné rozlišovať dve základné roviny jedna jefiskálna rovina a druhá rovina je právna.

Na fiskálne účely je možné vnímať športové organizácie, ktorých príjmy z dotácií a príspevkov zo štátneho rozpočtu vysoko prekračujú 50% ich celkových príjmov, za subjekty verejnej správy.

Subjekty verejnej správy sú právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií a zaradené vo verejnej správe v súlade s európskou metodikou ESA 2010 (European System of National and Regional Accounts) ustanovenou Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii.
Posledný zoznam subjektov verejnej správy publikovaný na oficiálnom webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej republiky, aktuálny k augustu 2016, neobsahuje ani jeden z dodnes, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky uznaných národných športových zväzov resp. národných športových organizácii.

Z právneho hľadiska však tieto športové organizácie, aj napriek ich vysokej finančnej závislosti od štátneho rozpočtu, nemôžu stratiť právne postavenie občianskeho združenia s určitými podmeinkami navyše, ktoré pre prijímateľov verejných prostriedkov ustanovuje Zákon č. 440/2015 Z.z. o športe.

Z uvedeného je teda zrejmé, že pri posudzovaní takýchto športových organizácii ako subjektov verejnej správy je potrebné mať na zreteli za akým účelom je posudzovaný ich status.

Zákon o športe nevylučuje to, aby členom výkonného výboru zväzu bol aj reprezentačný tréner, bývalý alebo aj aktuálny.

V jednotlivých bodoch programu zasadnutia výkonného výboru prejednávaných výkonným výborom, kde existuje alebo hrozí konflikt záujmov člena výkonného výboru so záujmami reprezentačného trénera (napríklad pri rozhodovaní o skončení alebo o predĺžení jeho trénerskej zmluvy a jej podmienkach) nemôže byť člen výkonného výboru/tréner prítomný pri prerokovaní a rozhodovaní, aby ho nemohol ovplyvňovať. Pri prerokovaní takého bodu, ho môže výkonný výbor požiadať o prezentáciu stanoviska alebo vyjadrenie obdobne, ako keď sú k rokovaniu o iných bodoch programu výkonného výboru prizývané iné osoby. Následne však musí tréner opustiť rokovaciu miestnosť a výkonný výbor prerokuje a rozhodne o bode, kde existuje alebo hrozí konflikt záumov, bez prítomnosti dotknutého člena výkonného výboru/trénera. To je všeobecné pravidlo, ktoré platí aj v prípade iných členov výkonného výboru, ak by aj u nich hrozil alebo existoval v konkrétnej veci z nejakého dôvodu konflikt záujmov.

Národný športový zväz je povinný prevziať do svojich stanov a aplikovať pravidlo uvedené v § 20 ods. 2 Zákona o športe podľa ktorého:
(2) Ak v konkrétnej veci existuje alebo hrozí konflikt záujmov člena orgánu národného športového zväzu alebo jeho člena, tento člen sa nesmie zúčastniť na jej prerokovaní a rozhodovaní. Ak je pochybnosť o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov, rozhoduje predsedajúci orgánu, o člena ktorého ide; ak ide o predsedajúceho, o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov rozhodujú ostatní členovia príslušného orgánu tajným hlasovaním.

V prvom rade je potrebné uviesť, že zákon v § 19 ods. 1 písmeno e) garantuje športovcom iba jedno miesto v najvyšších orgánoch (ak stanovy nepredpokladajú vyšší počet zástupcov športovcov) s tým, že kandidáta na túto funkciu musí navrhovať záujmová skupina športovcov a to buď prostredníctvom záujmovej organizácie alebo priamo najmenej 50 športovcov sa podpíše pod návrh kandidáta za člena výkonného výboru. Kandidátov môže vzniknúť aj viacero.

Zároveň však platí pre všetkých členov výkonného výboru aj pravidlo uvedené v § 19 ods. 1 písmeno e) Zákona o športre, podľa ktorého "najvyšší orgán volí členov najvyšších výkonných orgánov, predsedov a podpredsedov disciplinárnych orgánov, orgánov na riešenie sporov, licenčných orgánov a kontrolných orgánov, ak nie sú volení členmi národného športového zväzu priamo,"

Každý člen výkonného výboru teda musí byť zvolený najvyšším orgánom (delegátmi konferencie, zjazdu, kongresu alebo členskej schôdze zväzu). Výnimkou je priama demokracia, kedy by volili priamo členovia zväzu, napríklad všetci členovia alebo všetky kluby.
V prípade člena výkonného výboru - zástupcu športovcov, môžu kandidáta (jedného alebo viacerých) navrhnúť iba zo strany športovcov ale volí ho najvyšší orgán. Ak je kandidátov viac, počet členov výkonného výboru za športovcov predpokladaný stanovami (minimálne jedného) zvolí spomedzi navrhnutých kandidátov najvyšší orgán. Ten z kandidátov navrhnutých zo strany športovcov, ktorý dostane najviac hlasov (pri jednokolovom systéme voľby) bude zvolený za člena výkonného výboru za športovcov. Pri dvojkolovom systéme sa najprv vyžaduje nadpolovičná alebo kvalifikovaná väčšina a v druhom kole, do ktorého postupujú najlepší dvaja alebo traja kandidáti postačuje už len jednoduchá väčšina. Detaily volebného systému upravujú stanovy zväzu, prípadne volebný poriadok zväzu.

Spomedzi navrhnutých kandidátov najvyšší orgán zvolí iba stanovami určený počet, spravidla jedného.

Rodné číslo je potrebné uviesť do IS športu v záujme jednoznačnej identifikácie osoby a jeho spárovania pri prepojení IS športu s IS zväzov a registrom obyvateľov Slovenska (REGOB) ako základným referenčným registrom. Na základe zákona o ochrane osobných údajov, ak je právnym základom spracúvania osobných údajov zákon, ktorý zoznamom určuje, ktoré osobné údaje fyzickej osoby majú byť na týmto zákonom vymedzený účel spracúvané, nie je potrebné, aby fyzická osoba s takýmto spracúvaním vyjadrila svoj súhlas. Prevádzkovateľ, ktorý takto môže osobné údaje spracúvať je povinný zabezpečiť, aby sa takto spracúvané osobné údaje spracúvali iba na účel osobitným zákonom vymedzený, a aby takéto spracúvanie vykonávali iba oprávnené osoby. Po skončení účelu je potrebné, ak osobitný zákon neustanovuje inak, aby osobné údaje boli zlikvidované.

Základné východisko, ktoré nám pomôže pri odpovedi na túto otázku je, že § 19 obsahuje zákonné vymedzenie pravidiel, podľa ktorých má vytvárať národný športový zväz svoje orgány a zabezpečiť ich činnosť.

Z uvedeného vyplýva, že je povinnosťou národného športového zväzu (ak chce získať/udržať si tento status a z neho plynúce oprávnenia a nároky) upraviť si stanovy a pravidlá v nich obsiahnuté tak, aby vyhovovali požiadavkam uvedeným v Zákone o športe.

V prípade zástupcu športovcov majú byť úpravou pravidiel zväzu (stanov) vytvorené predpoklady pre to, aby mohol byť do najvyššieho orgánu zvolený zástupca športovcov.

To, či športovci možnosť garantovanú zavedením tohto pravidla do zväzových stanov využijú, je ďalšou úplne nezávislou otázkou. Je možné, že budú športy, kde športovci nebudú mať ambíciu, potrebu alebo vhodného kandidáta na obsadenie funkcie v najvyššom výkonnom orgáne a túto možnosť garantovanú pravidlami v stanovách ani nevyužijú.

Popri § 19 ods. 1 písm. e) Zákona o športe, podľa ktorého "členom najvyššieho orgánu a najvyššieho výkonného orgánu je najmenej jeden zástupca športovcov, ak ho navrhne záujmová organizácia športovcov alebo najmenej 50 športovcov," sa musí dodržať:

1. vo vzťahu k najvyššiemu orgánu (napr. Kongres, Konferencia, Členská schôdza, Valné zhromaždenie, Zjazd a pod.) aj § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o športe, podľa ktorého "členmi najvyššieho orgánu s právom hlasovať sú zástupcovia športových klubov, športovcov, športových odborníkov a ďalších členov národného športového zväzu alebo zástupcovia zvolení športovými klubmi, športovcami, športovými odborníkmi a ďalšími členmi národného športového zväzu," z čoho je zrejmé, že členom/delegátom najvyššieho orgánu má byť osoba, ktorá je zástupcom športovcov (napríklad štatutár organizácie združujúcej športovcov, hráčskej asociácie a pod.) alebo osoba zvolená príslušnou záujmovou skupinou (voľbu preukáže pri prezentácii pred zasadnutím najvyššieho orgánu zápisnicou o svojom zvolení), v prípade zvoleného zástupcu môže ísť o osobu zvolenú na zasadnutí príslušného orgänu organizácie združujúcej športovcov alebo o osobu zvolenú najmenej 50 športovcami. Ak je viac takýchto zástupcov a ak zo stanov vyplýva, že zástupcom športovcov má byť len jedna osoba, je potrebné, aby si športovci spomedzi nich vybrali osobu, ktorá bude delegátom na najvyššom orgáne. 
2. vo vzťahu k najvyššiemu výkonnému orgánu (napr. Výkonný výbor, Predsedníctvo, Rada a pod.) aj § 19 ods. 1 písm. f) Zákona o športe, podľa ktorého "najvyšší orgán volí členov najvyšších výkonných orgánov, predsedov a podpredsedov disciplinárnych orgánov, orgánov na riešenie sporov, licenčných orgánov a kontrolných orgánov, ak nie sú volení členmi národného športového zväzu priamo". Každý člen najvyššieho výkoného orgánu, hoci musí byť podľa Zákona o športe navrhnutý príslušnou záujmovou skupinou, musí byť zvolený najvyšším orgánom, t.j. dostať mandát od najvyššieho orgánu na vykonávanie funkcie v najvyššom výkonnom orgáne, ktorý riadi a prijíma rozhodnutia s dopadom pre celý šport zastrešený národným športovým zväzom, nie sú to rozhodnutia záujmovej skupiny, ktorá má iba zákonok garantované, že je navrhovateľom, t.j. že má výhradné oprávnenie ponúknuť národnému športovému zväzu kandidáta, ktorého úlohou bude priniesť do najvyššieho výkonného orgánu pohľad príslušnej záujmovej skupiny a prenášať informácie aj opačným smerom. Pri rozhodovaní najvyššieho výkonného orgánu však má tento člen rovnocenný hlas ako ostatní členovia výkonného výboru, ktorým hlasuje o všetkých otázkach a problémoch príslušného športu, nie iba tých, ktoré sa týkajú záujmovej skupiny, ktorá ho navrhla. Preto má dostať mandát = dôveru na výkon funkcie vo výkonnom výbore voľbou od delegátov najvyššieho orgánu. Je možné, že na funkciu člena výkonného výboru za športovcov bude navrhnutých viacero kandidátov. V takom prípade najvyšší orgán voľbou rozhodne, ktorý kandidát je pre danú športovú komunitu a jej členov/delegátov najvyššieho orgánu najprijateľnejší, ktorému dá najvyšší orgán mandát na vykonávanie funkcie v najvyššom výkonnom orgáne. Ak by mal byť zástupca športovcov členom najvyššieho výkonného orgánu automticky (bez voľby), na konci ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) by muselo byť uvedené "okrem zástupcu športovcov". Tu je však potrebné doplniť, že ak je navrhnutý kandidát za člena VV za športovcov a nie je delegátmi zvolený, tak jedno miesto pre zástupcov športovcov bude neobsadené a mala by prebehnúť doplňujúca voľba. Pri tejto úvahe vychádzame zo znenia § 19 ods. 1 písm. e), podľa ktorého je členom najvyššieho výkonného orgánu najmenej jeden zástupca športovcov. Z toho vyplýva, že stanovy musia takéto miesto garantovať, nemusí však byť obsadené.

Tento návrh by mal na začiatku zrozumiteľne vyjadrovať, ktorá osoba sa navrhuje ako kandidát a do akej funkcie, a na ktoré funkčné obdobie.

Osoba kandidáta by mala byť v návrhu jednoznačne identifikovaná (meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko a číslo ID karty, ktorou sa v prípade potreby preukáže) a následne by mali byť uvedené jedinenčné a jednoznačné identifikačné údaje športovcov vrátane klubovej príslušnosti, ktorí navrhujú kandidáta uvedeného v návrhu a ich vlastnoručné podpisy, ako aj vlastnoručný podpis kandidáta, prejavujúci súhlas s kandidatúrou.

Veľmi dôležitý údaj je aj dátum, kedy bol návrh vytvorený.

Napr.

......

Nižšie vlastnoručne podpísaní športovci týmto v súlade s § 19 ods. 1 písm. e) Zákona o športe a čl. X stanov ... zväzu navrhujeme ako kandidáta na člena najvyššieho výkonného orgánu - zástupcu športovcov na funkčné obdobie rokov 2017 až 2021 osobu menom:

Meno X, Priezvisko Y, nar. ..., trvale bytom ..., ID: ... podpis kandidáta ...

ktorý spĺňa podmienky podľa stanov ... zväzu vrátane podmienky bezúhonnosti podľa § 7 ods. 2 Zákona o športe na vykonávanie uvedenej funkcie a s kandidatúrou súhlasí.

V Bratislave dňa ...

Zoznam športovcov, ktorí navrhujú osobu XY za kandidáta na funkciu člena najvyššieho výkonného orgánu:
Meno, Priezvisko, nar. ..., trvale bytom ..., ID: ..., športovec klubu: ... podpis ...
Meno, Priezvisko, nar. ..., trvale bytom ..., ID: ..., športovec klubu: ... podpis ...
Meno, Priezvisko, nar. ..., trvale bytom ..., ID: ..., športovec klubu: ... podpis ...
...

Ak kandidáta na zástupcu športovcov do najvyššieho výkonného orgánu navrhuje športovec vo veku do 15 rokov, k identifikačným údajom športovca sa pripoja identifikačné údaje a podpis zákonného zástupcu (spravidla rodiča) športovca.

Ak chce byť národný športový zväz prijímateľom verejných prostriedkov, okrem iného, podľa § 66 ods. 3 písm. a) zákona o športe musí mať „stanovy v súlade s § 19 až 23,“.

Zákon o športe vo vzťahu k stanovám národného zväzu upravuje dva druhy ustanovení:
1. tie, kde má národný zväz pri implementácii určitú voľnosť a
2. tie, kde je norma ustanovená priamo zákonom a národný športový zväz sa pri jej implementácii nesmie odchýliť.

Vami uvádzané ustanovenie, t.j. § 21 ods. 1 písm. d) zákona o športe patrí do tej druhej skupiny ustanovení, teda pri jeho implementácii sa národný športový zväz od zákonnej požiadavky odchýliť nesmie (s výnimkou možnosti určiť prípady, kedy sa na určitý typ rozhodnutia vyžaduje kvalifikovaná väčšina členov najvyššieho orgánu.

Podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona o športe:
"(1) Zasadnutia najvyššieho orgánu národného športového zväzu sa uskutočňujú podľa týchto pravidiel
d) na uznášaniaschopnosť zasadnutia je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých členov najvyššieho orgánu s právom hlasovať a rozhodnutia sa prijímajú nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov s právom hlasovať; stanovy určia, na ktoré rozhodnutia sa vyžaduje súhlas kvalifikovanej väčšiny,"

Ak ustanovenie stanov NŠZ upraví podmienky uznášaniaschopnosti najvyššieho orgánu inak - miernejšie, ako to vyžaduje zákon, v takom prípade stanovy nie sú v súlade s § 21 ods. 1 písm. d) zákona o športe, pretože toto ustanovenie zákona o športe nedáva národnému športovému zväzu možnosť odchýliť sa od požiadavky na nadpolovičnú väčšinu všetkých členov najvyššieho orgánu.

Ak by sa uskutočnilo zasadnutie najvyššieho orgánu NŠZ, ktoré bolo uznášaniaschopné iba podľa miernejších pravidiel upravených v stanovách NŠZ, ktoré sú však v rozpore so zákonnou požiadavkou pre uznášaniaschopnosť najvyššieho orgánu, takéto zasadnutie najvyššieho orgánu a všetky rozhodnutia na ňom prijaté, sú napadnuteľné pred súdom z dôvodu porušenia kogentného (povinného) ustanovenia zákona o športe, čo značne ohrozí právnu istotu v národnom športovom zväze. Ďalším možným dôsledkom v prípade neodstránenia tohto závažného nedostatku (rozpor stanov so zákonom) v lehote určenej kontrolórom zväzu (§ 13 ods. 3 písm. c) a § 14 ods. 8 zákona o športe), respektíve hlavného kontrolóra športu (§ 61 ods. 6 zákona o športe) po podaní podnetu kontrolórom zväzu (§ 14 ods. 8 zákona o športe) je strata spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.

Podľa § 66 ods. 5 zákona o športe „Športová organizácia stratí spôsobilosť prijímateľa, ak prestane spĺňať podmienky podľa odseku 3 („stanovy v súlade s § 19 až 23,“) alebo podľa osobitného predpisu.“.

Ak chce mať NŠZ spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov, respektíve, ak ju nechce stratiť, je nevyhnutné, aby jeho stanovy boli v súlade s § 19 až 23 zákona o športe [t.j. vrátane súladu s ustanovením § 21 ods. 1 písm. d) zákona o športe].

Ustanovenie § 21 ods. 1 písm. d) v citovanom znení nadobudlo účinnosť 1.1.2016. Pre národný športový zväz to znamenalo povinnosť do 30.6.2016 zosúladiť svoje stanovy so zákonom o športe. Ak tak neurobil a zistil nedostatok až teraz (na základe upozornenia člena zväzu alebo kontrolóra zväzu), mal by na najbližšom zasadnutí najvyššieho orgánu zosúladiť svoje stanovy s týmto znením zákona, ak si chce zachovať spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov. Ak tak neurobí, jeho stanovy nebudú v súlade s § 19 až 23 zákona o športe.

V prípade, že na zasadnutí najvyššieho orgánu nastane situácia, že nie je uznášaniaschopný, je potrebné priamo aplikovať účinné znenie § 21 ods. 1 písm. d) zákona o športe.

Zástupca športovcov vo výkonnom výbore, musí byť na základe zákona generovaný záujmovou skupinou športovcov (§ 19 ods. 1 písm. e) Zákona o športe), ale akonáhle sa takáto osoba stane členom výkonného výboru, stáva sa jedným z členov výkonného výboru ako najvyššieho výkonného orgánu pre daný šport a hlasuje o rozhodnutiach ovplyvňujúcich celý tento šport, nie iba záujmovú skupinu, ktorá ho navrhla/zvolila za kandidáta na člena výkonného výboru.

Preto je správne a primerané vyžadovať a očakávať, aby bol aj zástupca športovcov zvolený/navrhnutý športovcami za kandidáta do výkonného výboru (za športovcov) v súlade s § 19 ods. 1 písm. f) Zákona o športe zvolený za člena výkonného výboru na valnom zhromaždení a tým získal mandát zastupovať celý daný šport od členov jeho najvyššieho orgánu, t.j. aj od valného zhromaždenia.

Priama voľba, ktorá je spomenutá ako alternatíva v § 19 ods. 1 písm. f) Zákona o športe umožňuje to, aby kandidáti do orgánov boli volení priamo všetkými členmi s právom hlasovať, nie iba členmi jednej záujmovej skupiny.

A nie je vylúčená aj situácia, že bude viac kandidátov a ponad to ide princíp (mal by byť), že každý člen výkonného orgánu by mal odvodzovať svoju legitimitu od rozhodnutia najvyššieho orgánu.
V takom prípade je vhodné použiť argumentáciu spojenia § 19 písm. e) a pís, f).
§19 písm. e) vraví kto je členom výkonného orgánu NŠZ, vymedzuje ex lege najmenej jedno miesto pre zástupcu športovcov vo výkonnom orgáme NŠZ a potom písm. f) definuje spôsob ako je výkonný orgán NŠZ kreovaný - cestou volieb na najvyššom orgáne NŠZ.

Odlišná situácia ale bude pri zástupcovi pre najvyšší orgán NŠZ.
Tam ak sa dostavia viacerí zástupcovia športovcov, bude sa musieť so situáciou priamo na mieste vysporiadať plénum najvyššieho orgánu. Plénum bude musieť rozhodnúť a teda zvoliť (vybrať) kto nakoniec z nich bude zástupcom na najvyššom orgáne. Prípadne túto záležitosť je vhodné upraviť napríklad v Rokovacom poriadku, kde sa určia presné pravidlá. (napr. podľa toho, ktorý z nich bude mať viacej poverení....)