FAQ - dane, odvody, účtovníctvo NEPREČÍTANÉ 

Učená právnická spoločnosť – občianske združenie (ďalej len „UčPS”) prostredníctvom svojho webového sídla www.ucps.sk, predovšetkým v sekcii (i) „Implementácia Zákona o športe” a v časti (ii) „FaQ“ (otázky a odpovede) poskytuje verejné prístupnú internetovú platformu, kde členovia pracovnej skupiny, ktorá vytvorila návrh a napomáha implementácii zákona č. 440/2015 Z.z. o športe (ďalej aj „zákon o športe“) do praxe ale aj ďalší odborníci, prezentujú svoje osobné, alebo kolektívne odborné a vedecké názory predovšetkým k otázkam a problémom získaným na pracovných stretnutiach so zástupcami športových zväzov a ich členov alebo zaslaným širokou športovou verejnosťou. Cieľom je spoločné hľadanie, formulovanie a zdieľanie odpovedí a právnych riešení všeobecnej povahy.

Prezentované stanoviská sú odborným názorom členov pracovnej skupiny a nemusia byť vo vecnom, obsahovom, teoretickom alebo právnom súlade so stanoviskami a názormi poskytnutými inými osobami. 

UčPS ako združenie združujúce právnikov viacerých právnických povolaní spolupracujúce s externými odborníkmi v oblasti športu a práva, neposkytuje komerčné právne služby, ale vytvára priestor pre zhromaždenie, zdieľanie, diskutovanie a rozvíjanie rozmanitých odborných a vedeckých právnych názorov a stanovísk.

Členovia pracovnej skupiny neumožňujú používať nimi zverejnené stanoviská na komerčné účely alebo namiesto komerčných právnych služieb. Ide výlučne o nezávislé odborné a vedecké názory, ktorých cieľom je podporiť znalostný manažment slovenskej spoločnosti nielen v oblasti športu.

Vzory právnych dokumentov zverejnené v sekcii „Implementácia zákona o športe“ - vzory dokumentov sú vytvorené ako formuláre preto v zverejnenej podobe nespĺňajú minimálne náležitosti Zákona o športe. Zmluvy, stanovy či iné vzory právnych dokumentov je potrebné podrobne dopracovať v závislosti od potrieb konkrétnych zmluvných strán, resp. členov športových organizácií, a splniť tak všetky podstatné náležitosti jednotlivých právnych dokumentov vyžadované zákonom o športe.

Povinnosť ustanovená v § 9 ods. 4 Zákona o športe sa týka športových organizácii, ktoré majú právnu formu občianskeho združenia a súčasne majú status prijímateľa verejných prostriedkov. Ďalšou podmienkou pre to, aby bola športová organizácia povinná mať riadnu účtovná závierku a výročnú správu overenú audítorom je, že dosiahne príjem z verejných prostriedkov viac ako 100.0000 eur alebo celkové príjmy, ktoré presiahnu 400.000 eur. V prípade, ak tieto športové organizácie splnia niektorú z alternatívnych podmienok uvedených v § 9 ods. 4 písm. a) alebo b) Zákona o športe, majú povinnosť zostaviť výročnú správu v rozsahu podľa § 9 ods. 5 ako aj povinnosť overenia účtovnej závierky a výročnej správy audítorom. Ak športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia ani jednu z uvedených podmienok nespĺňa povinnosť uvedená v § 9 ods. 4 Zákona o športe sa na ňu nevzťahuje.

Športové organizácie, ktoré majú inú právnu formu ako občianske združenie sa pri zostavovaní účtovnej závierky, povinnosti auditu a zostavovania výročnej správy riadia Zákonom o účtovníctve, Zákonom o dani z príjmov resp. podľa predpisov, na základe ktorých sú zriadené napr. nadácie a pod.

ŠTÁT SI NEBERIE členské príspevky, tieto prostriedky si má vybrať športová organizácia a použiť ju na svoju športovú činnosť, čím sa napĺňa filozofické východisko nového zákona o športe, že "ten kto chce, aby mu štát - občania prispeli na jeho športovú (záujmovú) činnosť, musí sa na takúto činnosť zbierať aj sám z vlastných zdrojov". Peniaze z členského príspevku ostávajú v plnom rozsahu v dispozícii športovej organizácie. Členské príspevky sú príjmom športovej organizácie, sú predmetom dane, ale zároveň sú príjmom oslobodeným od dane (§ 13 ods. 2 písm b) zákona o dani z príjmov).

Audit za rok 2015 je potrebné urobiť. Prechodné ustanovenie v tomto prípade nie je potrebné. Ide o povinnosť športovej organizácie v roku 2016. Čiže účtovná závierka za rok 2015.
Rovnako je to aj s povinnosťou mať kontrolóra, podľa § 10 ods. 1. Tiež ide o dva predchádzajúce roky, 2015 - 2014.

Súhlas, takto to upravuje § 13 ods. 2. písm. b) zákona o dani z príjmov.

Pokiaľ ide o povinnosť študenta, ktorý uzatvorí zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, nemusí sa registrovať na daňovom úrade. To vyplýva z odseku 4 § 49a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, podľa ktorého "Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu týchto príjmov. ". Keďže je príjem zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu príjmom podľa § 5 ods. 1 písm. m) citovaného zákona, registračná povinnosť sa na profesionálneho športovca nevzťahuje. Registračnú povinnosť však má jeho zamestnávateľ (klub, zväz), pokiaľ dovtedy nebol ako zamestnávateľ registrovaný, t.j. iba pri uzatvorení prvej zmluvy s prvým zamestnancom, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla klubu ako zamestnávateľovi povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, je klub povinný požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane (pozri § 49a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z.)

Otázka odvodov do sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne je riešená v príslušnej právnej úprave takto:
Odvody do Socialnej poisťovne by profesionálni športovci na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu platiť nemali, pretože v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v § 293do je uvedná výnimka až do 31.12.2018, a to, že sa takýto športovec nepovažuje za zamestnanca.
"Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2016
Zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.124)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 124 znie:
„124) § 35 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

Zároven nie je takýto športovec ani SZČO na účely sociálneho poistenia, lebo nespadá do definície SZČO:
"§ 5
Samostatne zárobkovo činná osoba
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.".

Podľa § 3 ods. 1 pism. b) zákona č. 461/2003 Z.z. " b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6)". Odseky 2 a 3 sa vzťahujú na činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov, čo nie je prípad profesionálnych športovcov.

Z uvedeného teda vyplýva, že športovci vykonávajúci šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu nie sú povinne sociálne poistení do 31. decembra 2018. Od 1.1.2019 však budú povinne poistený v plnej výške odvodov, ak medzičasom nedôjde k legislatívnej zmene.

Vzhľadom na to, že osoba, ktorá nie je poistená v Sociálnej poisťovni, nemá nárok na nemocenské (v prípade práceneschopnosti), doporučili by sme športovcovi, ktorý nie je z iného dôvodu povinne poistený v Sociálnej poisťovni (napr. na základe iného zmluvného vzťahu), aby sa poistil dobrovoľne. Musí však dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt, povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (§ 14 ods. 2, § 15 ods. 4, § 19 ods. 2 zák. 461/2003 Z.z.). Od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 je minimálny vymeriavací základ 441,50 eur (mesačne) a maximálny vymeriavací základ 6 181,00 eur). Z tohto vymeriavacieho základu si vypočíta 4,40 % na nemocenské poistenie, 18 % na starobné poistenie, 6 % na invalidné poistenie, 4,75 % do rezervného fondu solidarity a 2 % na poistenie v nezamestnanosti.

Pokiaľ ide o zdravotné odvody za roky 2017 a 2018, tak športovec, vykonávajúci šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu nie je povinný platiť zdravotné odvody ako zamestnanec, avšak bez zdravotného poistenia ošetrenie športovca nepreplatí poisťovňa, t.j. ošetrený bude iba za poplatok (okrem urgentných zákrokov). V prípade študenta za neho odvody platí štát, v prípade ostatných športovcov by si mal zdravotné poistenie platiť len ako samoplatiteľ, ak nemá príjmy z iného zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. To vyplýva z ustanovenia § 38ei zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého:

"§ 38ei
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017
(2) Zamestnanec na účely tohto zákona nie je v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 fyzická osoba, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.64)".

A to aj preto, že nespadá ani do definície povinne verejne zdravotne poistenej osoby. (§ 3 ods. 2 a nasl. zák. 580/2004 Z. z.)

Športovec, ktorý je študentom, je poistencom štátu v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 582/2004 Z. z.,

Iná osoba, ktorá nie je ani zamestnancom, ani samostatne zárobkovo činnou osobou je tiež povinná platiť poistné, a to v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., a teda, ak by takýto športovec prestal byť poistencom štátu, musel by platiť zdravotné poistné, a to vo výške určenej sadzbou poistného vo výške 14% z vymeriavacieho základu [§ 12 ods. 1 písm. e)] z ním určenej sumy.

Vymeriavací základ poistenca (samoplatiteľa) podľa § 11 ods. 2 je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e). Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma. Samoplatiteľ alebo poistenec štátu, ktorý má príjem z dividend, má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je suma vyplatená v kalendárnom roku z dividend. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len „priemerná mesačná mzda“); táto suma sa alikvotne upraví o obdobie poistenia v cudzine. Samoplatiteľ alebo poistenec štátu, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období. V období, v ktorom je poistenec považovaný za samoplatiteľa, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ 50 % z priemernej mesačnej mzdy za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné, ktoré sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za samoplatiteľa.
Preddavok na poistné samoplatiteľov je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Samoplatitelia môžu na základe písomnej dohody so zdravotnou poisťovňou zaplatiť preddavok na poistné vopred.
Samoplatiteľ bude v roku 2017 uhrádzať preddavok najmenej 61,81 €.

Bola o tom diskusia a prevážil názor, že ak chceme kvantifikovať parametre športu, potrebujeme jednotne vykazovať príjmy a výdaje vrátane rovnakého obdobia a keďže dotácie obcí, VÚC i štátu sú viazané na kalendárny rok, určilo sa jednotné účtovné obdobie ako kalendárny rok.
Šport bol považovaný pracovníkmi MF za čiernu dieru, bez známych merateľných parametrov, preto bola snaha v športe zjednotiť niektoré prvky, aby sme vedeli spoločnosti lepšie kvantifikovať výkon športu nielen pre MF ale najmä pre slovenskú spoločnosť, ktorá na šport prispieva z verejných zdrojov na miestnej i štátnej úrovni.

Odvodové a daňové povinnosti sa líšia podľa právneho titulu, na základe ktorého športový odborník vykonáva činnosť pre športovú organizáciu:

• Príjem športového odborníka, ktorý vykonáva činnosť športového odborníka ako podnikanie /§ 6 ods. 3 písm. a) zákona o športe/ na základe obchodnoprávnych zmluvných vzťahov sa zdaňuje ako príjem z inej salmostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
• Príjem športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka /§ 6 ods. 3 písm. b) zákona o športe/ sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
• Príjem športového odborníka, ktorý vykonáva činnosť športového odborníka na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu /§ 6 ods. 3 písm. c) zákona o športe/ sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
• Príjem športového odborníka, ktorý vykonáva činnosť športového odborníka na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti v športe /§ 6 ods. 3 písm. d) zákona o športe/ vo forme náhrady za stratu času sa zdaňuje ako príjem podľa § 8 ods. 1 písm. r) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
  Plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 2 zákona č. 406/2011 Z.z. o dobrovoľníctve - materiálne zabezpečenie dobrovoľníka, ak bolo dohodnuté, najmä spôsob stravovania a ubytovania dobrovoľníka, spôsob dopravy alebo úhradu cestovných náhrad spojených s cestou na miesto výkonu dobrovoľníckej činnosti, príspevok na úhradu nevyhnutných výdavkov na miesto vykonávania dobrovoľníckej činnosti, alebo poskytnutie jednotného oblečenia alebo iného osobného vybavenia) sú oslobodené od dane na základe § 9 ods. 2 písm. x) zákona o dani z príjmu.
• Ak ide o príjem z činnosti bez zmluvy môže ísť o príležitostný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, prípadne pri príjme z činnosti, ktorá nie je príležitostnou činnosťou na základe ústnej dohody pôjde zrejme o príjem podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Dobrovoľníctvo:
V zákone o dani z príjmov sa pre rok 2018 nič nemení v ustanoveniach týkajúcich sa dobrovoľníctva:
§ 8, ods. 1
r) náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,37afb)
§ 9 ods. 1
m) podľa § 8 ods. 1 písm. r), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,

Príležitostný príjem:
Ustanovenie § 8 ods. 1 písm a) zákona o dani z príjmov:
a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu,33)

Toto ustanovenie nesúvisí s náhradou za stratu času dobrovoľníka.

Zmena v tomto ustanovení spresňuje, že ak na základe zmluvy vykoná fyzická osoba za odmenu akúkoľvek činnosť, hoci pôjde o jediný príjem fyzickej osoby v roku, a táto odmena bude napr. v s.r.o. daňovým nákladom, tento príjem bude pre fyzickú osobu zdaniteľným.

Zákon o dani z príjmov: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20180101

Podiel zaplatenej dane sa musí použiť na účely, ktoré sú uvedené v § 50 Zákona o dani z príjmov a súčasne sú uvedené aj v Stanovách/Štátútoch/Nadačných listinách.
Ak predmetom činnosti je organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti (§ 50 ods. 5 písm. i), tak je možné použiť podiel zaplatenej dane na tento účel.
K otázke týkajúcej sa nákladov na kúpu auta, nemáme dostatok informácií, ale pokiaľ sa použije podiel zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci, ktorá sa bude využívať na účely podľa odseku 5, tak by sa to nemalo považovať za porušenie finančnej disciplíny (§ 50 ods. 11). Obmedzenie by sa mohlo týkať účtovných pravidiel (odpisovanie dlhodobého hnuteľného majetku).

§ 50
(5) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú
a) ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,
b) podpora a rozvoj športu,
c) poskytovanie sociálnej pomoci,
d) zachovanie kultúrnych hodnôt,
e) podpora vzdelávania,
f) ochrana ľudských práv,
g) ochrana a tvorba životného prostredia,
h) veda a výskum,
i) organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

(11) Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku 5 najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,74) pričom je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa do 90 dní odo dňa vzniku skutočnosti, s ktorou je spojená povinnosť vrátiť poskytnutý podiel zaplatenej dane. Ak prijímateľ použije poskytnutý podiel zaplatenej dane v rozpore s účelom podľa odseku 5, poruší finančnú disciplínu podľa osobitného predpisu.146) Použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré sa využívajú na účely podľa odseku 5 sa nepovažuje za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.146) Rovnako sa posudzuje aj použitie podielu zaplatenej dane na reklamu,146aa) ktorá bola vynaložená na účely podľa odseku 5. Za použitie podielu zaplatenej dane sa považuje aj vklad do výšky 25 % z prijatého podielu zaplatenej dane do nadačného imania146aaa) nadácie.

Novela zákona o dani z príjmov, platná od 1.1.2018 aktualizovala § 8, odstavec 1), písmeno a) pod ktorý spadajú tzv.ostatné príjmy vyplácané napríklad na základe Občianskeho zákonníka. Do aktualizovaného znenie bolo doplnené:

Novela zákona o dani z príjmov § 8 odstavec 1), písmeno a)

„…za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu“.

Keďže však odmena za stratu času dobrovoľníka je vyplácaná podľa zákona o dani z príjmov, § 8, odstavec 1), písmeno r) v tomto prípade nenastali zmeny a platí oslobodenie od dane za tento príjem do výšky 500 euro/rok.

Nasledujúce zmeny sa týkajú len príjmov a výdavkov vyplácaných na základe iných zmlúv, napríklad zmluvy podľa Občianskeho zákonníka:

Zákon teda ustanovuje, že za príjem oslobodený od dane pre fyzickú osobu nie je považovaný príjem na základe zmluvného vzťahu, avšak za podmienky, že si vyplácajúca organizácia oň môže znížiť základ dane. V praxi to znamená, že vyplácajúcim daňovníkom môžu byť dva druhy subjektov:

Športová organizácia s príjmami podľa § 6 (obchodná spoločnosť, občianske združenie so živnostenským listom)

• úhrada fyzickej osobe na základe zmluvy je daňovým výdavkom, zníži si oň základ dane
• fyzická osoba v tomto prípade tento príjem považuje za zdaniteľný príjem a uvádza ho v daňovom priznaní
• tento príjem vstupuje do ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré spracuje zdravotná poisťovňa

Športová organizácia bez príjmov podľa § 6 (občianske združenie, záujmové združenie právnických osôb....

• úhrada fyzickej osobe na základe zmluvy je pre občianske združenie výdavkom k príjmom oslobodeným od dane alebo príjmom, ktoré nie sú predmetom dane, vyplácajúca organizácia si o ne teda nezníži základ dane
• fyzická osoba v tomto prípade tento príjem považuje do výšky 500 euro/rok za oslobodený od dane a neuvádza ho v daňovom priznaní, v daňovom priznaní uvádza len takýto príjem nad 500 euro/rok

Zákon 580/2004 o zdravotnom poistení
§ 3 ods. 3 písm. a)
Verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len „členský štát”) a
a) vykonáva u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) dohodnutú s mesačným príjmom z tejto činnosti najmenej v sume určenej osobitným predpisom3aa) pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou; to neplatí, ak je zamestnaná v Slovenskej republike u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva,

§ 10b ods. 1 písm. a)
Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu18) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu,19a)

poznámka pod čiarou 18)
§ 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

§ 5 ods. 1 písm. m) zák. 595/2003
príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu.22a)

Z uvedeného vyplýva, že verejne poistený je športovec, ktorý má príjmy na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, aj keď nemá trvalý pobyt v SR a je z tretej krajiny.

Vzhľadom na ustanovenie § 38ei ods. 2 zákona 580/2004, podľa ktorého " Zamestnanec na účely tohto zákona nie je v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 fyzická osoba, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.64)",

je pri profesionálnych športovcoch potrebné do 31.12.2018 aplikovať § 11 ods. 2 písm. a) zákona 580/2004, a teda:
"Poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je
a) zamestnancom,
b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo
c) osobou podľa odseku 7.".

Čiže verejne zdravotne poistený je ten, kto má príjmy zo závislej činnosti, čo profesionálny športovec má, ak však podľa prechodných ustanovení nie je zamestnancom, je povinný platiť poistné podľa § 11 ods. 2, teda tzv. dobrovoľné poistenie, obdobne ako zamestnanec na neplatenom voľne alebo pri absencii v práci.

Hranica príjmov fyzickej osoby (mimo príjmu zamestnanca podľa § 5 zákona o dani z príjmov), pri ktorej podľa zákona o dani z príjmov ešte nie je potrebné podávať daňové priznanie a teda ani platiť daň a odvody z dosiahnutého príjmu je ustanovená v § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov:
"(1) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak
a) vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť ( § 43 ods. 6) alebo
b) daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.

(4) Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy
a) podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2 alebo
b) z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo
c) ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo, 122a)
d) zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo
e) ktoré sú od dane oslobodené."

Podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov:
(2) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý
a) sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima 39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima 39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"),
b) ...".

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka závisí od výšky životného minima, ale aj od základu dane daňovníka.
Ak je v roku 2018 základ dane rovný alebo nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima (19 948 €), výška ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka zodpovedá 19,2-násobku sumy životného minima, t. j. 3 830,02 € (319,17€/mesiac),
Z uvedeného vyplýva, že 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, t.j. 50% zo sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia je pre rok 2018 suma 1915 €. (50% zo sumy 3 830,02 €)

Daňové priznanie nie je povinná podať fyzická osoba, ktorá má zdaniteľný príjem nižší alebo rovný 1915 €. Pôjde najmä o študentov, dôchodcov a osoby vedené na úrade práce alebo dobrovoľne nezamestnané. Netýka sa to príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, kde sa vysporiadava daň bez ohľadu na výšku príjmu.

Väčšinou býva zadefinované v zmluve o dotácii, že pokiaľ sa jedná o platiteľa DPH, tak DPH nie je oprávneným výdavkom z dotácie, pretože platiteľ DPH si ju môže riadne odpočítať a pýtať od štátu.
V takomto prípade vyúčtovávaju mestu bez DPH a DPH si odpočítavajú voči štátu.

V stanovách v časti činnosti, ktoré bude občianske združenie vykonávať na dosiahnutie cieľa, za účelom ktorého vzniklo by určite malo byť uvedené okrem iného:

• Podpora a rozvoj športu
• Podpora vzdelávania
• Organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti

Všetky sú presným znením zo zákona o dani z príjmov ako účely, na ktoré možno použiť 2% a charitatívnu reklamu, ale okrem nich je možné uviesť aj ďalšie činnosti súvisiace so športom, ktoré bude občianske združenie vykonávať.

V stanovách v časti hospodárenie pri zdrojoch príjmov okrem klasických, ako sú dary, dotácie, príjmy z vlastnej činnosti združenia, prijaté podiely zaplatenej dane, príjmy z charitatívnej reklamy, sponzorského doporučujeme uvádzať:

• Členské príspevky (lebo len členské uvedené v stanovách je oslobodené od dane)
• Príspevky na činnosť od fyzických a právnických osôb (možnosť získať príspevky aj od nečlenov a oslobodiť ich od dane)
• Ostatné príjmy (možno sem zaradiť náhodné príjmy, ktoré sa nedajú zaradiť do vyššie uvedených zdrojov, ako napríklad výchovné a pod.)

Príjmy z reklamy, prenájmu, prípadne podnikania nie je potrebné v stanovách uvádzať, možno ich zaradiť pod ostatné príjmy.

Väčšinou býva v zmluve o dotácii zadefinované, že pokiaľ sa jedná o platiteľa DPH, tak DPH nie je oprávneným výdavkom z dotácie, pretože platiteľ DPH si ju môže riadne odpočítať a pýtať od štátu. V takomto prípade sa vyúčtuje mestu bez DPH a DPH sa odpočíta voči štátu.

"Pozastavenie podnikania“ športového odborníka a „pozastavenie prevádzkovania živnosti“ sú prakticky totožné inštitúty s rovnakými následkami.

- Podľa § 6 ods. 6 a 7 zákona o športe: Športový odborník môže oznámiť ministerstvu školstva alebo jednotnému kontaktnému miestu pozastavenie podnikania. Po pozastavení podnikania športový odborník nadobudne oprávnenie na podnikanie uplynutím obdobia pozastavenia podnikania alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene obdobia pozastavenia podnikania. Pozastavenie podnikania nemôže trvať kratšie ako tri mesiace a dlhšie ako tri roky; pozastavenie podnikania je možné aj opakovane.

- Podľa § 57 ods. 4 a 5 živnostenského zákona: „Podnikateľ môže oznámiť miestne príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti. ... Po pozastavení prevádzkovania živnosti podnikateľ nadobudne živnostenské oprávnenie uplynutím ...“

Vo vzťahu k zdravotnému poisteniu má „pozastavenie podnikania“ športového odborníka rovnaký následok ako „pozastavenie prevádzkovania živnosti“.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. „Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti.“.

Podľa § 10b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. „Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá ... dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu20) okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta,21)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 20 odkazuje na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. „Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy ... príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu29aa) vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.29ab)“.

Pozastavením podnikania športový odborník prestáva byť na účely zdravotného poistenia samostatne zárobkovo činnou osobou a dochádza u nej k zmene platiteľa poistného (bude zaňho platiť štát alebo si ho bude platiť ako zamestnanec či samoplatca); túto skutočnosť má oznámiť zdravotnej poisťovni podľa § 24 zákona č. 580/2004 Z. z.

Vo vzťahu k sociálnemu poisteniu má „pozastavenie podnikania“ športového odborníka tiež rovnaký následok ako „pozastavenie prevádzkovania živnosti“.

Podľa § 26 zákona č. 461/2003 Z. z. „Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.“.

Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. „Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.“.

Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. „Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá ... dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6)“ s odkazom na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Teda pri pozastavenom výkone činnosti dochádza aj pri sociálnom poistení pre športového odborníka k rovnakému následku ako pre živnostníka, t.j. prerušuje sa mu povinné poistenie.

Riešenie ako neplatiť príplatky a mzdové zvýhodnenia za víkendy, sviatky a nočnú prácu v zmysle poslednej novely Zákonníka práce s účinnosťou od 1.5.2018, je napr. zmluva o výkone činnosti športového odborníka, ktorý ako nový zmluvný typ zaviedla novela ZoŠ s účinnosťou od 31.12.2017 v novom §49a.

Ide o iný pracovno-právny vzťah. Príjem športového odborníka z tejto zmluvy sa považuje za príjem zo závislej činnosti, platí z neho sociálne aj zdravotné poistenie ako športová organizácia, tak aj športový odborník a zráža sa preddavok na daň zo závislej činnosti. Na odmenu na jej základe sa však nevzťahujú príplatky a mzdové zvýhodnenia za víkendy, sviatky a nočnú prácu v zmysle poslednej novely Zákonníka práce s účinnosťou od 1.5.2018 (na rozdiel od pracovnej zmluvy a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, kde sa príplatky počítajú).

Zmluva musí byť písomná, na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov, možné je uzavrieť ju aj opakovane. Musí byť v nej dohodnutý druh činnosti v športe, odmena a doba, na ktorú sa uzatvára. Na rozdiel od dohody o pracovnej činnosti, kde je maximálny rozsah práce limitovaný na max.10 hodín týždenne, nesmie rozsah činnosti športového odborníka (musí byť zapísaný v IS športu) v zmysle tejto zmluvy prekročiť 30 hodín týždenne, čo je výhodnejšie pre obe zmluvné strany. Čas výkonu činnosti športového odborníka pre športovú organizáciu v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého športového odborníka v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín.

Vzor zmluvy o výkone činnosti športového odborníka v zmysle § 49a ZoŠ, používaný STZ - https://docs.google.com/document/d/1B8AAB9nVeEfTUSYlBePRK7pb_xILw3uvtKP12t7UYkU/edit,
Vzor zmluvy o výkone činnosti športového odborníka - pripravený členom UčPS - http://www.ucps.sk/zmluva_trener_rozhodca_sportovy_odbornik_jaroslav_collak

Ďalšie informácie k problematike športových odborníkov nájdete v UčPS prezentácii na rok 2019, najmä slide 37 a okolo neho- https://docs.google.com/presentation/d/1d3wmU90EUhMQuXhtYSknboZjIWvmUnapFRdg4zYKRlo/edit#slide=id.g393c16dff0_0_0

Novinka z NR SR, ktorá od 1.1.2020 významne podporí používanie tejto zmluvy pre študentov a dôchodcov úpravou odvodových povinností pri uzavretí tohto typu zmluvy- http://www.ucps.sk/Novela_zakona_o_socialnom_poisteni_a_zakona_o_zdravotnom_poisteni_zvyhodnila_zmluvu_o_vykone_cinnosti_sportoveho_odbornika_pre_studentov_a_dochodcov

Zmluvu o výkone funkcie s kontrolórom nie je potrebné uzatvárať, ani to nie je vhodné. Kontrolór sa zodpovedá iba najvyššiemu orgánu NŠZ, ktorý ho zvolil do funkcie, preto sa nesmie dostať do stavu podriadenosti voči iným najmä výkonnným orgánom zväzu, vrátane štatutárnych zástupcov, ktorých činnosť má kontrolovať. Právny titul na odmeňovanie kontrolóra je rozhodnutie najvyššieho orgánu/zjazdu o výške odmeny, ktoré je zaznamenané v zápisnici zo zasadnutia zjazdu.
Podotýkame, že u kontrolóra ide o odmenu za výkon funkcie v orgáne právnickej osoby t. j. pôjde o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. d ZoDP.

Predmetom dane daňovníka - občianskeho združenia, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, sú v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ZDP) príjmy z činností, ktorými sa dá zisk dosiahnuť, vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Príjmy takýchto daňovníkov plynúce z činností, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom (stanovami), sú od dane oslobodené (okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe).

Podávanie daňového priznania právnickou osobou je v zákone o dani z príjmov riešené v ustanovení § 41 ods. 1. ZDP. Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie v tom prípade, ak majú iba také príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, alebo príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP.

Ak občianske združenie dosiahlo okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane (prijaté dary, podiel zaplatenej dane ) a príjmov oslobodených od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP (členské príspevky určené v stanovách) aj dotáciu na svoju činnosť, napriek skutočnosti, že tento príjem je následne oslobodený od dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, občianskemu združeniu vzniká povinnosť podať daňové priznanie, pretože dosiahlo aj príjem (dotáciu od obce na svoju činnosť), pri ktorom vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Ak nezisková organizácia v roku 2019 dosiahne príjem z dotácie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obce, alebo VÚC na výkon hlavnej činnosti, táto dotácia je predmetom dane, ale je od dane z príjmov oslobodená podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP. Na základe uvedeného má nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby povinnosť podať vecne príslušnému správcovi dane v stanovenej lehote daňové priznanie k dani z príjmov PO za rok 2019, v ktorom si prijatú dotáciu uplatní ako oslobodený príjem.

Daňovníci, ktorí nie sú zriadení na podnikanie a nie sú platiteľmi DPH, nemajú povinnosť podávať daňové priznanie elektronicky.

Keďže príjem OZ z charitatívnej reklamy je až do 20.000 eur ročne oslobodený od dane, tento príjem v daňovom priznaní k DPPO za rok 2019 uvádzate na riadku 230 (Príjmy oslobodené od dane podľa § 13 zákona, ak sú súčasťou sumy v r. 100).
Pri vypĺňaní daňového priznania postupujete tak, že na r.100 uvediete výsledok hospodárenia (v JÚ rozdiel medzi príjmami a výdavkami), následne na r.210 až 300 položky znižujúce výsledok hospodárenia, t.j. najmä príjmy ktoré nie sú predmetom dane a ktoré sú oslobodené od dane) a na r.110 až 200 výdavky, ktoré prislúchajú k príjmom, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené alebo výdavky, ktoré nie sú daňovo uznané. Rozdiel, ktorý týmto spôsobom vznikne predstavuje základ dane.
Viac informácií o príjmoch OZ je uvedených tu : http://www.ucps.sk/UCTOVNICTVO_A_DANE_V_SPORTOVEJ_ORGANIZACII__KTORA_JE_OBCIANSKYM_ZDRUZENIM_

Vo Výkaze o príjmoch a výdavkoch Úč NO 1-01 tento príjem uvádzate na r.13 (Príjmy z poskytovania služieb a predaja vlastných výrobkov) v stĺpci 1 (Nezdaňovaná činnosť).

Právna úprava zákona o športe nemá dosah na právnu upravu ani na vyber či oslobodenie od daní. Jednotlivé dane sú upravené v iných samostatných daňových zákonoch, do ktorých sa "športovci" snažia dostať výnimky pre šport, ktoré sú odôvodnené osobitnou povahou športu a jeho úlohami v spoločnosti.

To platí aj o dani z nehnutelnosti.

Zákon o športe nám pri dani z nehnuteľnosti môže pomôcť len tým, že v § 3 písm. o) definuje, čo sa považuje za športovú infraštruktúru, ktorá by potom v inom - daňovom zákone mohla byt úplne oslobodená od dane z nehnutelnosti.

Ďalšou definíciou, ktorá by mohla pomôcť je definícia "športového zariadenia" a definícia "športoviska" v § 2 písm. g) a h) zákona č. 1/2014. Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí.

Daň z nehnuteľnosti (daň z pozemku, daň zo stavieb a daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome) je upravená v zákone č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady tak, že je plne v kompetencii samosprávy, aby si všeobecne záväzným nariadením upravila, ktoré nehnuteľnosti budú od tejto dane oslobodené a ktoré nehnuteľnosti vo svojom obvode pôsobnosti zdaní.
Mnohe menšie mestá a obce majú úpravou vo VZN športové zariadenia oslobodené od dane z nehnuteľností.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z.:
"(2) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov
e) pozemky verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk,"

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z.:
"(3) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov
a) stavby alebo byty vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie,12)".

Sú však aj také mestá a žiaľ sú to najmä Bratislava a Košice, ktoré športoviská od dane z nehnuteľností neoslobodili.

V opatreniach COVID-19 bola identifikovaný ako problém v bode 6 aj daň z nehnuteľností:
https://beta.ucps.sk/odporucane-navrhy-opatreni-k-20042020-vypracovane-na-zaklade-vyhodnotenia-vysledkov-ankety-ucps-k-ekonomickym-dopadom-pandemie-covid-19-na-oblast-sportu

V niektorých prípadoch daň z nehnuteľnosti pôsobí aj ako neférový prvok pri hospodárskej súťaži najmä keď v rovnakej lokalite je športové zariadenie, ktoré patrí súkromnému vlastníkovi a konkurenčné športové zariadenie, ktoré patrí mestu. V hospodárskej súťaži pri tvorbe ponuky ceny nájmu je podstatne znevýhodnené súkromné športové zariadenie nakoľko musí mať v cenách nájmu zakalkulovanú aj daň z nehnuteľnosti, ktorú však mestské športové zariadenie neplatí (viď § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z.z.)

Z uvedeného vyplýva, že daň z nehnuteľností, vrátane zdanenia športovej infraštruktúry je plne v kompetencii samosprávy (oslobodenie môže v rámci VZN vydať príslušný orgán samoprávy).

Do budúcnosti by bolo veľmi veľkou pomocou pre šport, ak by sa podarilo dostať športoviská a športovú infraštruktúru do § 17 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. tak ako sa to podarilo napr. aj cirkvi.

Takže na záver len zopakujem, že pri riešení problému dane z nehnuteľností riešenie nemožno hľadať ani čakať v zákone o športe.

Musíme spoločne s ministerstvom školstva, SOŠV a zväzmi presvedčiť ministerstvo financií, aby športovú infraštruktúru doplnila do § 17 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z.

Čo sa týka splatnej dane z nehnuteľností, toto si zrejme bude riešiť každá obec/ mesto vo vlastnej kompetencii, lebo ide o ich príjem. Štát do toho podľa mňa nebude vstupovať, ak si to nebude výsloven želať ZMOS a Únia miest Slovenska.

Úhradu nájmu športovej haly prenajatej na aktivitu, ktorá spadú do niektorého z charitatívnych účelov uvedených v § 50 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a ktorá je zahrnutá aj v predmete činnosti v stanovách občianskeho združenia, JE oprávneným výdajom z asignovaných 2% pre o.z.

Samotný Zákon č. 440/2015 Z.z. o športe daň z nehnuteľnosti neupravuje.

Zdaňovanie nehnuteľnosti v obci alebo meste rieši všeobecne záväzným nariadením samospráva, ktorá môže úplne oslobodiť športoviská od dane z nehnuteľnosti alebo môže určiť osobitnú sadzbu dane.
Oslobodenie od dane a zníženie dane upravuje § 17 zákona č. 582/2004 Z.Z. o miestnych poplatkoch daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20200701#paragraf-17
Podľa § 17, ods,2, písm. a) môže správca dane (obec) všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov a) pozemky vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie a e) pozemky verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk.
Podľa § 17, ods,3, písm. a) môže správca dane (obec) všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane zo stavieb a) stavby alebo byty vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie.
Podľa § 17, ods,7, daňovník uplatní nárok na zníženie dane alebo oslobodenie od dane podľa odsekov 2 až 4 v priznaní k dani z nehnuteľností, alebo v čiastkovom priznaní na to zdaňovacie obdobie, na ktoré mu prvýkrát vzniká nárok na zníženie dane alebo oslobodenie od dane, najneskôr v lehote podľa § 99a ods. 1, inak nárok na príslušné zdaňovacie obdobie zaniká.

Takéto oslobodenie od dane ale musí byť uvedené v príslušnom VZN vydanom obcou, ktoré upravuje daň z nehnuteľností, bez toho to nie je možné.
Nárok na oslobodenie si musíte uplatniť v podanom daňovom priznaní k dani z nehnuteľnosti.
Zákon neumožňuje ani iné zníženie alebo odpustenie dane z nehnuteľnosti.

Zmluvná kompenzácia

Je možné však predpokladať, že nebyť existencie predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, nárok na zmluvnú kompenzáciu by navrhovateľovi nebol vyplatený. Z tohto dôvodu je možné zmluvnú kompenzáciu považovať, v súlade s § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov, za príjem zo závislej činnosti, v zmysle aplikácie princípu súvislosti daného príjmu s výkonom predchádzajúceho pracovného vzťahu (závislej činnosti), bez ohľadu na právny dôvod a formu vyplácania predmetného príjmu.

V tejto súvislosti poukazujeme na znenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je možné od dane oslobodiť:

• prijaté náhrady škôd
• náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
• plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti
• plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu

okrem náhrad za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami, alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40% pokles schopnosti vykonávať doterajšie činnosti.

V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov môžeme vyjadriť názor, že

• ak zmluvná kompenzácia predstavuje náhradu za stratu zdaniteľného príjmu, táto suma predstavuje príjem zo závislej činnosti, ktorý nie je možné oslobodiť od dane z príjmov. Kompenzácia by mala byť vyplatená v netto výške po zohľadnení daňových a odvodových povinností
• ak zmluvná kompenzácia predstavuje náhradu škody, táto suma predstavuje príjem zo závislej činnosti, ktorý je v súlade s ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane. Kompenzácia by mala byť vyplatená v celej výške tak ako je uvedená v Uznesení
• ak zmluvná kompenzácia predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy, táto suma predstavuje príjem zo závislej činnosti, ktorý je v súlade s ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane z príjmov. Kompenzácia by mala byť vyplatené v celej výške tak ako je uvedená v Uznesení