Dumka o jednom národnom štadióne
Článok bol nastavený ako .
Na začiatku výstavby Národného futbalového štadióna bola sľúbená dotácia 27,2 milióna, na konci sa má vyplatiť trojnásobok tejto sumy. A štát vraj nemohol robiť nič iné.
Dumka o jednom národnom štadióne
V roku 2019 hrala slovenská futbalová reprezentácie na Slovensku šesť (číslom 6) zápasov, z toho päť (5) kvalifikačných na ME 2020 v Trnave a jeden priateľský v Bratislave. V roku 2018 boli takéto zápasy iba štyri, dva prípravné a dva patrili do Ligy národov, všetky boli odohrané v Trnave. V roku 2017 hrala mužská futbalová reprezentácia na Slovensku iba tri zápasy – dva boli kvalifikácia na MS 2018, jeden prípravný, všetky sa hrali v Trnave. V roku 2016 hrala reprezentácia v Trnave päť (5) zápasov, tri kvalifikačné na MS 2018 a dva prípravné. V roku 2015 hrala reprezentácia sedem zápasov, z toho 6 v Žiline a jeden v Trnave – štyri zápasy boli kvalifikácia na ME 2016, tri zápasy boli prípravné. V roku 2014 hrala reprezentácia na Slovensku iba štyri (4) zápasy, tri v Žiline a jeden v Senci – jeden zápas bola kvalifikácia na ME 2016, tri boli prípravné.1562 eur
Netreba ísť ďalej do minulosti, zámer je azda jasný, ale sumár nezaškodí – za posledných šesť rokov odohrala slovenská futbalová reprezentácia na domácich štadiónoch 29 zápasov, čo je priemerne takmer päť zápasov za rok. Presun zo Žiliny (či dokonca Senca) do Trnavy bol logický, v Trnave bol v auguste 2015 slávnostne otvorený nový štadión s kapacitou 19200 divákov a trnavské futbalové prostredie je známe a reprezentáciou aj vyhľadávané; zrejme je však vhodné pripomenúť, že trnavského investora stála športová časť štadióna 30 miliónov, štát dotoval túto stavbu sumou 13 miliónov eur. Občas sa štadióny porovnávajú sumou vynaloženou na jedno sedadlo, tu sú počty celkom jednoduché: 30 miliónov eur delené 19200 sedadiel je 1562 eur a 50 centov na jedno sedadlo.V budúcnosti je veľmi pravdepodobné, že svoje zápasy bude slovenská reprezentácia hrávať predovšetkým na dvoch „národných štadiónoch“ s kapacitou okolo 20-tisíc divákov, teda trnavskom a bratislavskom (22500), prípadne niektoré menej významné zápasy sa odohrajú aj v inom meste. Pri porovnateľnom počte reprezentačných zápasov, teda päť ročne, sa budú v Bratislave alebo Trnave hrávať priemerne dva-tri zápasy. Zopakujem, dva až tri zápasy (číslom 2-3) za rok.
Opäť bez pripomienok
Vláda v stredu 29. januára schválila materiál „Informácia o postupe Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR s cieľom splniť uplatnenú opciu na kúpu Národného futbalového štadióna“, podľa ktorého by mala odkúpiť Národný futbalový štadión – v materiáloch sa spomínali sumy v rozmedzí 92-98 miliónov bez DPH, vyplývajúce z odlišných výsledkov viacerých znaleckých posudkov, pričom jeden dokonca oceňoval hodnotu nielen športovej časti štadióna, ale aj ne-športových súčastí celého komplexu – konečné rozhodnutie však znie, že vláda zaplatí za odkúpenie štadióna 92,197 milióna eur (pôvodná cena 98,447 milióna eur sa znižuje o príjem za prenájom parkovacích miest vo výške 6,25 milióna eur). To, že materiál nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, je v prípade materiálov z ministerstva školstva už skoro pravidlom – detailne tento fenomén (nielen) Lubyovej ministerstva rozoberá článok autorov Učenej právnickej spoločnosti pod názvom Vážny poznatok o zmene pravidiel legislatívneho procesu, ktorý je v rozpore s princípmi otvoreného vládnutia. Je to náročné čítanie, ale veľmi drsné a presnejšie odhaľuje, akým spôsobom táto koalícia vyblokovala kritické pripomienky odbornej verejnosti, ale aj svojich „vlastných” odborníkov na ministerstvách, či v legislatívnej rade vlády SR, a poslaneckými návrhmi presadzovala vlastné, neraz nie veľmi férové záujmy (prehľad schválených poslaneckých návrhov zákona, pri ktorých bol tento postup využitý, nájdete tu).Bez pripomienok, ale nie bez preverenia ceny
Ale vráťme sa k meritu veci – podľa už spomínaného materiálu je vláda povinná odkúpiť Národný futbalový štadión, ak o to požiada majiteľ NFŠ, čo sa stalo listom vlani v októbri. Teraz dajme slovo správe TASR.Štát bude akceptovať zvýšenie kúpnej ceny za Národný futbalový štadión. Vláda v stredu odsúhlasila dodatok k zmluve o budúcej kúpnej zmluve na štadión, podľa ktorého sa cena zvyšuje na 98.447.000 eur.
Zvýšenie vychádza z dodatočných nákladov na výstavbu a auditu oprávnenosti týchto nákladov, ktoré pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR realizovala poradenská spoločnosť KPMG. Aktuálna suma je o vyše 23,247 miliónov eur vyššia ako maximálna čiastka na odkúpenie, dohodnutá v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Po odpočítaní príjmu za prenájom parkovacích miest (6,25 milióna eur) sú celkové nároky na verejné financie 92,197 miliónov eur, teda o 16,997 miliónov vyššie oproti kúpnej cene dohodnutej v Zmluve o budúcej zmluve.
„Zvýšené náklady vznikli v dôsledku dodatočných prác súvisiacich s bezpečnostnou infraštruktúrou štadiónu a štandardom Európskej futbalovej únie, takisto predĺžením výstavby, nárastu cien práce i materiálov,“ pripomenul rezort.
Pozitívne na celom procese je, že proces odkúpenia so zvýšenou cenou musí ešte z hľadiska prípustnosti štátnej pomoci odobriť Európska komisia, k charakteru transakcie sa musí vyjadriť aj Úrad pre verejné obstarávanie. „Splatnosť prípadne zvýšenej časti kúpnej ceny by mala byť podmienená pozitívnym rozhodnutím uvedených úradov a EK,“ dodáva rezort a trošku tak upokojuje verejnosť, že snáď nebude schválená a zaplatená cena bez preverenia opodstatnenosti zvýšených a dodatočných nákladov.
4097 eur
Oki, pripusťme teda, že po súhlasných stanoviskách Európskej komisie, Protimonopolného úradu a Úradu pre verejné obstarávanie bude potvrdená (férová) cena za uskutočnené práce a vybavenie štadióna a Ivan Kmotrík sa konečne dostane k „svojim“ peniazom. A po tom, ako zmenežoval súťaž o prenájom štadióna, keď si sám určil podmienky prenájmu a aj ich splnil, bude ďalej hrávať jeho klub na NFŠ a diváci si budú sadať na sedadlá v cene 4097 eur za jedno. 92,197 milióna eur delené 22500 sedadlami nás totiž privedie presne k tomuto výsledku. Zopakujem, 4097 eur za jedno sedadlo (v Trnave si sadajú na dvaapolkrát lacnejšie sedadlá). Ak totiž viete, že vám štát tie náklady preplatí, prečo by ste sa mali krotiť?Ak si kúpite Mercedes, nemáte nárok fňukať, že vás to auto toľko stojí, pretože do práce a za rodinou ste sa mohli porovnateľne presunúť aj niekoľkonásobne lacnejším Opelom či Fiatom. Že Kmotríkovi ten mercedes zaplatia občania, teda aj tí, čo na ten štadión v živote nevkročia, je už iná stránka veci - a možno sa celkom oprávnene pýtať, že ak v Trnave stačilo tridsať miliónov, prečo bolo potrebných v Bratislave trikrát toľko? Bude mať NFŠ aj kapacitu trojnásobnú? Bude zážitok diváka v oveľa drahšom sedadle viacnásobný?
Ivan Kmotrík však urobil iba to, čo mu táto koalícia umožnila. Čo mu umožnili správcovia našich peňazí. Radosť vládnuť takejto krajine.
A na ministerstve môžu mať dva či tri razy do roka pocit, že tých 92 melónov bola dobrá investícia.
RÓBERT KOTIAN
Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
Prihlásenie
Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…