DOPING A SRDCOVOCIEVNY SYSTÉM NEPREČÍTANÉ MagOff 

DOPING AND THE CARDIOVASCULAR SYSTEM

MUDR. PAVEL MALOVIČ, PHD., MPH
KLINIKA TELOVÝCHOVNÉHO LEKÁRSTVA,
UNIVERZITNÁ NEMOCNICA BRATISLAVA – STARÉ MESTO

JUDR. PETER SEPEŠI (PRÁVNE ASPEKTY DOPINGU)
ČLEN VV SFZ PRE ORGANIZAČNÉ A LEGISLATÍVNE OTÁZKY
PROKURÁTOR GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SR
ČLEN RADY UČENEJ PRÁVNICKEJ SPOLOČNOSTI

---

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
doping, náhla smrť, trestno – právna zodpovednosť, preventívne prehliadky, anaboliká

KEY WORDS:
doping, sudden death, criminal liability, preventive medical check-ups, anabolics

ABSTRAKT:
Špička dopingového ľadovca sa z času na čas vynorí z vlnobitia kulís a zákulisia športov a jej hrot má vždy iné meno. Raz sú to stimulačné látky na podporu mozgovej činnosti, inokedy anaboliká^[1] alebo rastový hormón^[2], v poslednom čase je to erytropoetín^[3]. Látky, ktoré pomáhajú umelo, neprirodzene pre ľudský organizmus, zvyšovať psychickú i fyzickú výkonnosť, spôsobujú nezvratné poškodenie srdcovo – cievneho aparátu a celkového zdravia, náhlu smrť. Napriek tomu sú stále medzi športovcami – profesionálmi, ktorí so vstupom enormného objemu peňazí do súťaží pociťujú neuveriteľnú motiváciu, konzumenti „tichej plazivej smrti“. Ale aj športujúci amatéri, túžiaci po tom, aby „dobre vyzerali“ a podobali sa vysneným svalnatým idolom, neváhajú hltať bez rozmyslu najrozličnejšie pilulky, ktoré im majú pomôcť dosiahnuť vytúžený vzhľad v čo najkratšom čase. Najstrašnejšie na tom je to, že vek chlapcov a dievčat snažiacich sa umelo pôsobiť na svoj organizmus je čoraz nižší a nižší. Situácia pripomína drogový trh…

ABSTRACT/SUMMARY:
The top of the doping iceberg comes out of the sports backstage time to time and happens to have a different name at all times. Sometimes, it is a stimulant of brain activities, some other times it is anabolics, growth hormons or erythropeitin. These items administered with the aim to improve ones psychological or physiological capacity, are not natural to the body of human beings thus may cause sudden death. For this reason, professional sportspersons who are often motivated by the vision of large amounts of money invested into sports, decide to use such drugs. However, this also applies to those sportspersons who are not professionals but would like to look that way – in many cases they would like to have the body shape of their idols. The shocking fact is that the age of girls and boys who decide to use such drugs is lower and lower... The situation reminds us of the drug market...

---

ÚVOD

Športovanie predstavuje fenomenálnu aktivitu človeka. Prináša mu pocit uspokojenia i sebarealizácie a malo by prispievať k upevňovaniu jeho zdravia. Vývoj v oblasti špičkového profesionálneho športu prináša zároveň neustálu snahu o zvyšovanie výkonnosti vo všetkých jeho odvetviach, dosahovanie rekordov a zároveň i rozširujúci sa počet pretekárov najvyššej výkonnosti. Núti tak ale zároveň hľadať aj nové spôsoby podpory ako cestu k vrcholným výkonom zracionalizovať a zefektívniť. Od začiatku novodobej histórie športu patrí k týmto aktivitám okrem inovácií tréningových metód, regenerácie a štandardnej i nadštandardnej lekárskej starostlivosti aj farmakologické zasahovanie do tréningu i ovplyvňovanie vlastného pretekárskeho výkonu. Podporné prostriedky, či už povolené alebo nepovolené, v podobe liečiv a potravinových doplnkov, tak sprevádzajú šport „ruka v ruke“ od jeho súťažných začiatkov. Neskôr sa stávajú zaujímavými pre oveľa väčšie množstvo nesúťažne a rekreačne športujúcich ľudí, amatérov, ktorí si chcú upraviť postavu a získať veľmi rýchlo lepšiu fyzickú aj psychickú výkonnosť. Ide teda o zásadný a negatívny vplyv aj na neorganizovanú športovú činnosť (organizovaná športová činnosť je telesné cvičenie, duševné cvičenie alebo ich kombinácia, napomáhajúca udržiavaniu a rozvoju telesnej kondície a duševnej kondície, ktorou sa športovec v príslušnom športovom odvetví zúčastňuje na príprave na športovú súťaž alebo na športovej súťaži v rámci amatérskeho športu alebo profesionálneho športu, ktoré sú vykonávané podľa športových pravidiel vydávaných príslušným športovým zväzom).

DOPING

V snahe dosiahnuť čo najlepší športový výkon sa pri organizovanom aj neorganizovanom športovaní rôznou mierou používajú tiež látky a metódy, ktoré protirečia kultúre športu aj princípom ochrany zdravia a klasifikujú sa ako doping.

Doping je v príkrom rozpore s etikou športu a princípmi ochrany zdravia športujúceho. Smernica pre kontrolu a postih dopingu v športe^[4] definuje doping ako:

1. používanie látok patriacich do zakázaných farmakologických skupín akými sú: liečivé prípravky obsahujúce anabolické látky, peptidické a glykoproteínové hormóny a ich analógy, beta-2agonistov, látky s antiestrogénnou aktivitou, diuretiká a iné maskovacie látky, stimulanciá, narkotické analgetiká, glukokortikosteroidy
   a – alebo
2. používanie rozličných dopingových metód (rôzne typy transfúzií krvi, farmakologická, chemická a fyzikálna manipulácia).

Užívanie preparátov, ktoré sú klasifikované ako dopingové látky, je exaktne určené na liečbu chorého pacienta a zároveň je podmienené indikáciou lekára – špecialistu. V lekárňach sa takýto preparát vydáva len na lekársky predpis a má svoje preskripčné obmedzenia. Môžeme teda klasifikovať športujúcich, ktorí si svoj výkon zvyšujú nedovoleným spôsobom pomocou dopingových preparátov, za chorých? V určitom zmysle áno...

Keď prezident National Academy of Sports Medicine v Chicagu Bob Goldman položil v roku 2000 americkým adeptom na olympijskú účasť otázku: „Keby Vám bola ponúknutá nepovolená látka zaručujúca, že zvíťazíte a nebudete prichytený a usvedčený, užil by ste ju?“ Zo 198 opýtaných 195 odpovedalo ÁNO! A čo viac – na oveľa „silnejšiu“ otázku: „Užívali vy ste zakázanú látku, ktorá by Vám zaručila, že nasledujúcich päť rokov budete víťaziť v každých pretekoch, napriek tomu, že Vás tá látka neskôr zabije?“, odpovedala viac ako polovica opýtaných tiež ÁNO...^[5]

Športovci môžu užívať nepovolené podporné preparáty len v prípade ich ordinácie lekárom – špecialistom, samozrejme však pokiaľ majú tzv. terapeutickú výnimku (TUE) – povolenie športovať a zároveň užívať tento liek. Svetová antidopingová agentúra (WADA) za týmto účelom vytvorila Medzinárodnú normu na udeľovanie terapeutických výnimiek a národné antidopingové organizácie (NADO) aj medzinárodné športové federácie (ISF) majú vytvorené postupy a mechanizmy pre ich udeľovanie. Výnimky sa zvyčajne týkajú rozličných akútnych situácií (1. pomoc, diagnostické metódy) ako aj rôznych chronických ochorení (diabetes, rôzne typy alergií, astma). Pokiaľ športovec požiada o TUE na Slovensku, môže mu ju udeliť alebo zamietnuť Antidopingový výbor SR, ktorý má za týmto účelom vytvorenú Komisiu pre terapeutické výnimky (TUEC), pozostávajúcu s nezávislých odborníkov. Tá posúdi liečbu zakázanou látkou alebo metódou podľa príslušných podkladov a vystaví Certifikát o súhlase (alebo nesúhlase) s ich užívaním4. Napriek Hippokratovej prísahe a jednoznačným direktívam aj etickým princípom sa nájdu príslušníci lekárskeho stavu, ktorí z rôznych dôvodov a príčin spolupracujú na zdravotnej deštrukcii športujúcich jedincov podávaním preparátov, ktoré sa nachádzajú na listine zakázaných podporných prostriedkov, prípadne pomáhajú dotyčným v experimentovaní s inými látkami za účelom nedovoleného a zdravie ohrozujúceho zvyšovania výkonnosti.

Najfrekventovanejšími látkami, ktoré sa používajú na nepovolené zlepšovanie výkonnosti športujúcich a významným spôsobom alterujú srdcovo – cievny systém, sú určite anabolické steroidy^[6] a erytropoetín v rôznych kombináciách s amfetamínmi^[7], afrodiziakami^[8] a hormónmi. Problematickými konzumentmi takýchto preparátov nie sú ani tak registrovaní športovci, ale skôr návštevníci rôznych typov posilňovní a zákazníci internetových lekární všetkých vekových skupín – už od 12-ročných (!), kde prebieha nedovolené podnikanie s liekmi a nelegálna distribúcia zakázaných podporných prostriedkov, ktorá patrí medzi vrcholovú ekonomickú aktivitu čierneho trhu.. Ide o mimoriadne rizikovú „šedú zónu dopingu“, takmer bez šancí na kontrolu a postih. Anaboliká a iné prostriedky s anabolickým účinkom významne negatívne pôsobia najmä na srdcovo-cievny systém.

TRESTNO – PRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ

Uvedené okolnosti a ďalšie fakty z praxe viedli zákonodarcu poskytnúť trestnoprávnu ochranu pred závažnými škodlivými následkami spojenými s ich podávaním na iné ako liečebné účely, prijatím Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. účinného od 1. januára 2006. Ochranu zdravého telesného, duševného a mravného rozvoja osôb mladších ako osemnásť rokov pred ich ohrozením podávaním anabolických látok na iný ako liečebný účel poskytuje ustanovenie § 176 ods. 1 spomínaného Trestného zákona: Zdravie osôb starších ako osemnásť rokov a morálne, etické a výchovné princípy športu (duch športu) pred ich ohrozením vyplývajúcim z neoprávneného podávania anabolických látok chráni ustanovenie § 176 ods. 2.

Páchateľom môže byť fyzická osoba (odlišná od osoby, ktorej sa anabolické látky podávajú), ktorá v čase činu dovŕšila 14 rokov (t. z. odo dňa nasledujúceho po dni štrnástich narodenín) a bola príčetná (dokázala rozpoznať protiprávnosť činu a ovládať svoje konanie). Spravidla pôjde o osoby zúčastňujúce sa na telovýchove a športe – športovci medzi sebou, pomocný personál športovca (lekári a nemocničný spolupracujúci personál, tréneri, manažéri, agenti, členovia štábu), rodičia alebo osoby nelegálne obchodujúce s anabolickými látkami.

Podľa slovenského právneho poriadku prichádza do úvahy trestnoprávny postih spravidla iba za konanie osoby, ktorá podala anabolické látky konzumentovi (osobe do 18 rokov alebo športovcovi). Aj prípadná okolnosť, že anabolické látky boli osobe podávané s jej súhlasom alebo vedomím, je z hľadiska posudzovania viny páchateľa bezvýznamná. Podanie je akýkoľvek spôsob poskytnutia anabolických látok osobe, napr. predaj, darovanie, výmena a podobne.

Ak by bolo preukázané, že v príčinnej súvislosti s podaním anabolických látok alebo iných dopingových látok došlo k ujme na zdraví alebo k smrti konzumenta/športovca, v takom prípade by prichádzalo do úvahy vyvodenie trestnej zodpovednosti aj za nedbanlivostné ublíženie na zdraví, (pri spôsobení ťažkej ujmy na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), resp. pri spôsobení ujmy na zdraví podľa § 158 Tr. zákona) alebo aj za nedbanlivostné usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Pri lekároch maséroch a iných odborne erudovaných osobách by bolo podanie anabolických látok posudzované ako závažnejší spôsob konania spočívajúci v porušení dôležitej zákonnej povinnosti vyplývajúcej z ich zamestnania, postavenia, prípadne ich funkcie.

V tej súvislosti považujeme za potrebné uviesť, že na rozdiel napr. od českej právnej úpravy (viď. § 288 ods. 1 Trestného zákonníka ČR) na Slovensku nie je trestné, keď niekto “vyrobí, prechováva, dovezie, vyvezie, prevezie, ponúka, predá alebo inému poskytne anabolickú látku v akomkoľvek množstve”, čo je medzi osobami, ktoré sa touto činnosťou zaoberajú, dobre známe a aj sa to využíva. Výnimkou sú prípady, ak by bola anabolická látka zároveň aj omamnou alebo psychotropnou látkou (drogou). V takom prípade by bolo možné za uvedené konania vyvodiť trestnú zodpovednosť a to za trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona.

Z uvedeného vyplýva, že vo väčšine prípadov užívania anabolických látok bude trestné iba podanie anabolickej látky inej osobe a to tiež iba za splnenia predpokladu, že v osobe konzumenta ide o osobu mladšiu ako osemnásť rokov (§ 176 ods. 1 Tr. zákona) alebo o športovca (§ 176 ods. 2 Tr. zákona).

V prípade, ak sa bude jednať o podanie anabolickej látky, ktorá je zároveň aj návykovou látkou, podávanie takejto látky môže byť posúdené aj ako trestný čin šírenia toxikománie podľa § 174 Tr. zákona, ktorý je trestný pri spáchaní vo vzťahu ku akejkoľvek osobe, t. j. nie iba vo vzťahu k osobám do 18 rokov alebo športovcom.

Samotná konzumácia anabolickej látky športovcom trestnoprávne nie je postihnuteľná s výnimkou prípadov, ak by bolo preukázané, že športovec užíval anabolické látky s priamym úmyslom získať finančnú odmenu za víťazstvo v súťaži. V takom prípade by bolo možné vyvodiť trestnú zodpovednosť aj voči športovcovi/konzumentovi a to za trestný čin podvodu podľa § 221 Tr. zákona, prípadne aj za trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Tr. zákona (poškodenie dobrého mena súťaže, obchodnej značky sponzora a pod.). Športovci, ktorí sa zúčastňujú súťaží, sú za preukázanie konzumácie zakázaných látok (dopingu) vrátane anabolík postihovaný prísnymi disciplinárnymi sankciami (viď § 19 ods. 3; § 21 až § 23 zákona č. 300/2008 Z.z.).

DOPING A SRDCOVO – CIEVNY SYSTÉM

Väčšina užívaných dopingových látok zvyšuje dráždivosť centrálneho nervového systému tým, že stimulujú uvoľňovanie neurotransmiterov najmä však norepinefrínu^[9] na nervových zakončeniach. Odstraňujú tak pocity fyziologickej únavy, a preto môže dôjsť oveľa skôr k stavu preťaženia a nadmerného vyčerpania alebo náhlej smrti v dôsledku akútneho zlyhania nadobličiek alebo srdca. Známkami toxicity sú nepokoj, tremor^[10], zmätenosť, anorexia, halucinácie, úzkostné stavy, suicidiálne sklony. Chronické užívanie dopingových látok, či už jednotlivo alebo v rôznych kombináciách, nezriedka vedie k ireverzibilnej hypertrofii^[11] srdca s poškodením myokardu^[12], k nekrotizujúcemu zápalu ciev a malígnym arytmiám^[13],^[14]. Užívanie dopingových látok vedie často aj k drogovej závislosti a toxikománii^[5].

Za anaboliká a iné prostriedky s anabolickým účinkom sa považujú anabolické androgénne steroidy a stimulátory^[15] ich sekrécie^[16], rastový hormón a stimulátory jeho sekrécie a rastové faktory s anabolickým účinkom^[17], erytropoetíny, inzulíny^[18] a beta – 2 sympatikomimetiká^[19] s anabolickým účinkom. V každom prípade sa však charakter látky posudzuje individuálne a rozhodujúca je chemická štruktúra a biologické účinky látky.

Anabolické preparáty športovci zneužívajú najmä za účelom zvyšovania objemu svalovej hmoty, zvyšovania sily, zaťaženia a intenzity tréningu, zlepšenia športového výkonu a zrýchlenia zotavovania po tréningu. S užívaním anabolických látok po dlhšiu dobu a vo väčších dávkach je určite spojené vysoké riziko poškodenia zdravia športovca. Ide predovšetkým o možné poškodenie srdca a srdcovo-cievne choroby, poškodenie obličiek a pečene, nádorové ochorenia, psychiatrické problémy (tzv. anabolické šialenstvo alebo steroidová agresia^[20]), poškodenie rozmnožovacích orgánov, závažné narušenia rovnováhy hormonálneho systému, zakrpatenie, virilizačné zmeny^[21] a pod. Anaboliká sú zároveň nositeľmi všetkých atribútov drog – vplývajú na centrálnu nervovú sústavu a tým i na správanie človeka. S ich konzumáciou je spojený vývoj závislosti a zvyšovania tolerancie, spôsobujú abstinenčný syndróm, pričom osobitne v prípade mladých, dospievajúcich ľudí, môže ich užívanie slúžiť ako vstupné štádium pre užívanie drog.

Srdce športujúceho je vulnerabilný terén, ktorý má množstvo špecifík a vždy nemusí predstavovať humánne čerpadlo adaptované na príslušnú fyzickú záťaž. Mnohé športové disciplíny s prevažne technickými a krátkodobými výkonmi nevedú k predpokladanej adaptácii srdca. „Učebnicovú“ predstavu tak spĺňa jedinec zaťažovaný pravidelne vyšším objemom a intenzitou vytrvalostnej fyzickej práce. V praxi aj písomníctve sa stretávame s rôznymi kompromisnými, na druhej strane ale nie úplne jednoznačnými názormi. Mnoho klinických nálezov u trénovaných vytrvalcov pripomína zistenia typické pre organické ochorenie a niekedy by mohlo byť nebezpečné označovať ich ako „fyziologické“ zväčšenie srdca, resp. jeho adaptáciu. Je nutné myslieť vždy aj na niektoré vážne srdcové ochorenie (ischemická choroba srdca^[22], kardiomyopatia^[23]), ktoré by mohlo viesť v súvislosti s extrémnou pohybovou aktivitou k ťažkému poškodeniu zdravia a náhlej smrti. Inokedy sa stretávame s názormi, že intenzívny fyzický tréning v extrémnych klimatických podmienkach môže podporovať vývoj hypertrofickej kardiomyopatie a vyprovokovať malígne poruchy rytmu, vedúce aj k náhlej smrti.^[24]

Používanie anabolických steroidov vedie k nekontrolovateľnej hypertrofii^[25] srdcového svalu a zvýšeniu krvného tlaku. Pravdepodobné je aj zníženie hladiny vysokodenzitného cholesterolu a vznik sekundárnej hyperlipoproteinémie^[26]. Častejšie úmrtia na zlyhanie srdca u športujúcich užívajúcich anaboliká sú vysvetľované aterogénnym^[27] a trombolytickým^[28] efektom alebo modelom cievneho spazmu^[29]. Užívanie anabolických steroidov v kombinácii s veľkou fyzickou záťažou jednoznačne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku zlyhania srdca. Konzumácia anabolík má za následok hypertrofiu myokardu, ale s postupujúcou hypertrofiou nedochádza k adekvátnemu zvýšeniu kapilarizácie tkanív, a tak pri veľkých nárokoch na srdcový sval dochádza v priebehu záťaže vysokej intenzity k nedostatočnému zásobeniu myokardu kyslíkom, čo môže viesť až k srdcovému zlyhaniu. Príjem anabolických steroidov môže viesť aj ku vzniku sekundárnej hypertenzie^[30], a to veľmi často u dospievajúcich – 15 až 18-ročných, u ktorých simuluje juvenilnú hypertenziu.^[31]

„Populárne“ je aj pomerne rozsiahle zneužívanie stimulancií – neraz v podobe konzumácie voľne predajných liekov, najčastejšie na zlepšovanie výkonnosti v športoch, kde je potrebné zvýšiť toleranciu voči anaeróbnej záťaži. Nezriedka sa kombinujú s anabolickými steroidmi za účelom zvyšovania agresivity. U športovca tak často vzniká závislosť, ktorá ho núti neustále zvyšovať dávky. V priebehu záťaže vysokej intenzity, často kombinovanej s nepriaznivými klimatickými podmienkami a dehydratáciou, sa objavuje rigídna hypertenzia a malígne poruchy rytmu s následnou náhlou smrťou^[32].

Vo vytrvalostných športoch (cyklistika, beh na lyžiach, biatlon) sa pomerne často vyskytuje užívanie erytropoetínu. Napriek sofistikovanému prístupu podporných tímov športovcov, ktoré sa snažia znižovať riziká nadmerného príjmu tohto hormónu, sa stáva, že konzument trpí celou škálou vedľajších príznakov („flue like“ – bolesti kĺbov a svalov, závrate, únava) s fatálnymi následkami v podobe zlyhania srdca, predznamenaného rezistentnou hypertenziou^[33], poruchami mikrocirkulácie, zvyšovaním viskozity^[34] krvi a vznikom trombóz^[35] s možnosťou následnej embolizácie^[30],^[36].

V súčasnosti stúpla obľuba užívania rastového hormónu, ktorý okrem akromegálie^[37] a zníženia glukózovej tolerancie^[38], spôsobuje zvyšovanie krvného tlaku^[31].

PREVENTÍVNE PREHLIADKY ŠPORTUJÚCICH

Kontrola aktuálneho stavu srdca a jeho výkonnosti prebieha u športovcov rozličným a často nedostatočným spôsobom, prípadne sa nevykonáva vôbec. V prípade organizovaného športu prehliadky závisia od direktív súťažných poriadkov jednotlivých športových zväzov a pokiaľ ide o neorganizovaný šport? Kontroly srdcovo – cievneho aparátu spadajú výlučne do kompetencií toho ktorého športujúceho, a závisia od jeho finančných možností. Tu nastáva etický a najmä ekonomický problém. Na pracoviskách odboru telovýchovné lekárstvo, kde by sa prehliadky registrovaných aj neregistrovaných športovcov mali vykonávať, predstavuje tento súbor výkonov nezanedbateľnú finančnú čiastku. Ide však o špecifické záťažové vyšetrenie, ktoré predstaví vyšetrovanému (a často aj jeho trénerovi, či lekárovi) skutočne aktuálny stav organizmu, resp. jeho konanie a chovanie pod vplyvom fyzického stresu. V prípade nevyhnutnosti dochádza ku konzultácii s kardiológom, endokrinológom, ortopédom, neurológom alebo ďalšími špecialistami. Nedostatočne finančne saturovaní jedinci často prehliadky zanedbávajú, prípadne sa uspokoja s návštevou praktického lekára, kde nezriedka dochádza iba k formálnemu vyšetreniu, ktoré k problému/riziku následkov fyzickej záťaže veľa nenapovie. A navyše – veľmi často ani skúsený klinik, ktorý nemá vedomosť o chápadlách dopingu mimo organizovaný šport, nepracuje dôkladne s anamnézou^[39] možného užívania zakázaných podporných prostriedkov. Problém je pravdepodobne v neinformovanosti a nedostatočnej osvete vinou nie príliš aktívnej publikačnej činnosti telovýchovných lekárov so skúsenosťami v dopingovej problematike neorganizovaného športu.

ZÁVER

Odpovede na otázku, či sa dajú v ľahkej atletike, kulturistike a v ďalších „merateľných či nemerateľných“ športoch zlepšovať výkony bez nepovolených podporných prostriedkov, teda dopingových látok, nie sú ale také jednoznačné. Mnohí farmakologickí špecialisti, tréningoví experti a lekári tvrdia, že bez dopingu sa už špičkové výkony na úrovni svetových rekordov jednoducho podať nedajú. Doping je však „priama cesta do pekla“ a následky jeho užívania sú invalidizujúce až smrteľné. A navyše – najmladšia generácia hľadá medzi športovcami často svoje vzory a keby sa nimi mali stať nejaké nadopované monštrá, nebolo by to asi to pravé.

Doping v športe nie je len vážnym porušením športových pravidiel, ale často krát priamo ohrozuje alebo porušuje záujmy chránené normami trestného práva. Slovenský trestný zákon síce neobsahuje ustanovenia upravujúce špeciálne skutkové podstaty takzvaných športových trestných činov, ale napriek tomu by bolo možné na spoločensky najzávažnejšie formy a prejavy konaní súvisiacich s používaním dopingu v športe aplikovať viaceré z platných skutkových podstát trestných činov.

Boj proti dopingu vyžaduje aktívnu pomoc všetkých, ktorým záleží na budúcnosti športu a zdraví športujúcich. Etické, morálne a výchovné princípy, s ktorými je používanie dopingu v ostrom rozpore, sú hodnotami, za ktoré sa oplatí bojovať.

Šport by mal hrať dôležitú úlohu pri ochrane zdravia, a preto je potrebné informovať a poukazovať na nebezpečné škodlivé a vedľajšie účinky zakázaných podporných prostriedkov pre zdravie. Obmedzenie a konečné vylúčenie dopingu zo športu je náročný cieľ, ktorý možno dosiahnuť len uplatňovaním všetkých vhodných opatrení, vrátane využitia prostriedkov trestného práva.

LITERATÚRA :

1. Dohovor proti dopingu Rady Európy (T-DO) – Svetový antidopingový kódex. Antidopingový výbor SR 2012. Určené pre internú potrebu.
2. Jaroslav Malchárek a kolektív: Sila osobnosti alebo ako neprehrať sám so sebou. Občianske združenie Športom proti drogám 2009, 2.vyd., 134 – 139. ISBN: 97-8809-70100-3-4.
3. Pavel Handzo a kolektív: Telovýchovné lekárstvo, Osveta/Avicenum 1988, 2.vyd., 126-128.
4. Zdeněk Placheta: „Sportovní srdce“ – desadaptace, maladaptace? Med Sport Boh Slov 1993.
5. Miloš Štejfa a spolupracovníci: Kardiologie. Avicenum/Grada Publishing 1995. 431- 433. ISBN: 80-7169-110-01: 6 – 8.
6. Pavel Jurák: Vedlejší účinky dopingu. Med Sport Boh Slov 2002; 11 (2): 83-85.
7. Jan Hnízdil a spolupracovníci: Doping aneb zákulisí vrcholového sportu. Grada Publishing 2000, 17 – 20. ISBN: 80–7169–776-1.