CHARAKTERISTIKA KRIMINALITY PÁCHANEJ NA ŽIVOTNOM PROSTREDÍ PRI NEZÁKONNOM OBCHODOVANÍ S VOĽNE ŽIJÚCIMI DRUHMI  NEPREČÍTANÉ MagOff 

IN WILDLIFE TRAFFICKING

JUDR. RÓBERT RUŽIČKA
MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR
E-MAIL: RUZICKA.ROBERT@GMAIL.COM

---

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
kriminalita, nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi, chránené druhy, CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín), biodiverzita, udržateľný vývoj, životné prostredie, nadnárodná sieť organizovaného zločinu, vláda práva

KEY WORDS:
crime, wildlife trafficking, protected species, CITES (the Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora), biodiversity, sustainable development, environment, transnational organised crime networks, rule of law

ABSTRAKT:
Nelegálne obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi je jedným z najviac rozšírených nezákonných obchodov. Odstraňovanie chránených druhov z regiónov, ktoré sú časťou nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi vedie k závažným problémom pre lokálne ekosystémy a tiež ohrozuje mier a bezpečnosť v dotknutých regiónoch. Medzinárodné spoločenstvo prijíma viacero opatrení, tieto však nedokážu zabrániť súčasnému nárastu nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, ktorý je zapríčinený zvyšovaním dopytu, chudobou a nedostatočnou správou verejných záležitostí vo východiskových krajinách pôvodu týchto živočíchov. EÚ výrazne podporuje iniciatívy zamerané na boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, ako je napríklad lepšie riadenie chránených území, budovanie kapacít a medzinárodná spolupráca pri presadzovaní právnych predpisov.

ABSTRACT/SUMMARY:
Wildlife trafficking is one of the largest illegal trade in volume. The removal of protected species from regions which are part of illegal wildlife trafficking leads to severe problems for the local ecosystem and threats peace and stability in concerned regions. International community has adopted number of measures, but these cannot prevent the concurrent increase in the wildlife trafficking, caused by increasing demand, poverty and lack of public affairs in source countries of origin of those animals. EU strongly supports initiatives aiming to combat wildlife trafficking, such as better management of protected areas, capacity building and international cooperation in enforcement.

---

I. POVAHA, ROZSAH A VPLYV NEZÁKONNÉHO OBCHODOVANIA S VOĽNE ŽIJÚCIMI DRUHMI

Svet v súčasnosti čelí výraznému nárastu nezákonného cezhraničného obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami (nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi). Toto obchodovanie sa stalo jedným z najvýnosnejších druhov trestnej činnosti na svete. Nejde o nový jav, v ostatných rokoch sa však významne zmenil jeho rozsah, povaha aj vplyv. V nedávnej rezolúcii OSN^[1] sa nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi označuje ako „závažná organizovaná trestná činnosť“, ktorú páchajú rovnaké typy globálnych organizovaných zločineckých skupín, ktoré sú zodpovedné napríklad za nezákonné obchodovanie s ľuďmi, drogami či strelnými zbraňami. Generálny tajomník OSN a Bezpečnostná rada OSN uznali, že pytliactvo a nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi patria medzi faktory podnecujúce nestabilitu v strednej Afrike a ohrozujúce mier a bezpečnosť v tomto regióne, keďže výnosy z tejto trestnej činnosti používajú niektoré skupiny domobrany na financovanie svojej činnosti.^[2]

Niektoré číselné údaje týkajúce sa objemu a hodnoty nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi^[3]

• Podľa odhadov sa za uplynulých desať rokov zdvojnásobil počet nezákonne zabitých afrických slonov a strojnásobilo množstvo zachytenej slonoviny. V roku 2012 pytliaci zabili približne 22 000 slonov. V roku 2013 bolo zachytených viac ako 40 ton nelegálnej slonoviny. Populácia afrických slonov, ktorá sa odhaduje na 500 000 kusov, sa v súčasnosti zrejme zmenšuje vo všetkých afrických podregiónoch.
• V Južnej Afrike sa prudko zvyšuje pytliacky lov nosorožcov. V roku 2013 pytliaci zabili viac ako 1000 nosorožcov (v porovnaní s 13 nosorožcami v roku 2007). Od roku 2010 sa v Južnej Afrike stalo obeťami pytliakov spolu približne 2500 exemplárov, čo predstavuje 80 % celkovej populácie afrických nosorožcov. Ak bude pytliactvo v Južnej Afrike naďalej rásť rovnakým tempom, populácia nosorožcov sa začne zmenšovať okolo roku 2016.
• Svetová populácia tigrov sa zmenšila zo 100 000 kusov pred sto rokmi na menej než 3 500 kusov v súčasnosti. Pytliactvo má na svedomí 78 % zabitých sumatrianskych tigrov.
• Hodnota rohov nosorožcov pri ďalšom predaji sa odhaduje na 40 000 EUR za kilogram (súčasná cena 1 kg zlata je približne 31 000 EUR) a ceny surovej slonoviny na čiernom trhu dosiahli 620 EUR za kilogram. Tigrie kosti sa predávajú až za 900 EUR za kilogram.
• Odhaduje sa, že nezákonná ťažba dreva sa podieľa až 30 % na celosvetovom obchode s drevom a viac ako 50 % na odlesňovaní tropických oblastí v strednej Afrike, v povodí Amazonu a v juhovýchodnej Ázii.
• Odhaduje sa, že globálna hodnota nezákonného rybolovu dosahuje približne 10 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 19 % oznámenej hodnoty úlovkov.

Dôvodmi nárastu nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi sú predovšetkým vysoký a rastúci dopyt po výrobkoch z voľne žijúcich druhov, najmä v niektorých častiach Ázie^[4], chudoba, nedostatočná správa verejných záležitostí, nestabilita a krízové situácie v kľúčových východiskových regiónoch, ako aj nedostatky pri presadzovaní práva a nedostatočne odrádzajúce sankcie, ktoré nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi uľahčujú.

Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi predstavuje vážnu hrozbu pre biodiverzitu a udržateľný rozvoj. Týka sa predovšetkým typických druhov, ako sú slony, nosorožce, ľudoopy, tigre alebo žraloky, a to do takej miery, že je ohrozené prežitie niektorých z nich vo voľnej prírode. Pytliacke zabíjanie slonov a nosorožcov dosiahlo najvyššiu úroveň v nedávnej histórii a oslabuje výsledky obnovenia badateľného v posledných troch desaťročiach. Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi sa týka oveľa väčšieho počtu živočíšnych a rastlinných druhov (napr. koralov, plazov, šupinavcov a rastlín a živočíchov používaných na medicínske účely) a výrobkov (napr. dreva, dreveného uhlia a mäsa z voľne žijúcej zveri z buša). Ohrozené je aj verejné zdravie z dôvodu šírenia chorôb, keďže zvieratá sa pašujú bez akýchkoľvek sanitárnych kontrol.

Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi oberá časť ľudí, ktorí patria k najmarginalizovanejším na svete (vrátane komunít pôvodného obyvateľstva), o významné príležitosti na udržateľné živobytie. Výrobky z voľne žijúcich druhov tvoria veľké hospodárske odvetvie v mnohých rozvinutých a rozvíjajúcich sa krajinách, a to buď priamo, alebo nepriamo (napr. prostredníctvom cestovného ruchu). Nezákonný obchod s voľne žijúcimi druhmi pripravuje štáty o dôležitý zdroj príjmov, je však výnosný pre medzinárodné siete trestnej činnosti. Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi úzko súvisí s korupciou a nezákonnými tokmi peňazí, napríklad prostredníctvom prania špinavých peňazí, a negatívne ovplyvňuje právny štát a dobrú správu verejných záležitostí. Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi stojí aj ľudské životy: pri operáciách proti pytliakom bolo za uplynulých desať rokov usmrtených približne 1 000 členov lesnej stráže.

Hlavným cieľovým trhom s nezákonnými výrobkami z voľne žijúcich druhov naďalej zostáva Európska únia. Na tomto trhu je dopyt predovšetkým po druhoch, ktoré sľubujú vysoké ceny na čiernom trhu. Dôležitými tranzitnými miestami pre nezákonné obchodovanie, najmä medzi Afrikou a Áziou, sa stali veľké prístavy a letiská EÚ. V EÚ každoročne dochádza približne k 2 500 záchytom výrobkov z voľne žijúcich druhov.^[5] Určité vzácne druhy vtákov, koralov, rýb a korytnačiek sa vyvážajú aj z členských štátov EÚ, v rámci EÚ alebo do tretích krajín.

Podľa Europolu rastie význam organizovaných zločineckých skupín pri nezákonnom obchodovaní s voľne žijúcimi druhmi v rámci EÚ, a to na základe očakávania vysokých ziskov s nízkym rizikom zistenia a malými postihmi.^[6]

Nový rozsah a rozmer nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi vyvoláva zvýšenú politickú pozornosť. V decembri 2012 vyjadrilo hlboké znepokojenie Valné zhromaždenie OSN. Lídri skupiny G8, ako aj africkí ministri financií a lídri fóra Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) sa v roku 2013 zaviazali, že prijmú opatrenia na boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi.

II. PRÁVNA REGULÁCIA OBCHODU S CHRÁNENÝMI DRUHMI

Cieľom Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „dohovor CITES“), ktorý bol prijatý v roku 1973 vo Washingtone^[7] je zaistiť, aby medzinárodný obchod s 35 000 druhmi chránených živočíchov a rastlín neohrozoval ich prežitie. Európska únia dôrazne podporuje tento dohovor a zohrala kľúčovú úlohu pri prijímaní uvedených opatrení.

Obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi smerom do EÚ aj v rámci EÚ je regulované komplexným súborom predpisov, ako je nariadenie č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi, ktorým sa vykonáva dohovor CITES v EÚ, nariadenie č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva a nariadenie č. 1005/2008 o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom rybolove zabraňujúce umiestneniu nezákonne vyťaženého dreva a nezákonne ulovených rýb na trh Európskej únie.

Európska únia takisto prijala právne predpisy, ktorými sa zakazuje zabíjanie ohrozených druhov, konkrétne smernicu 147/09 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a smernicu 43/92 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Komisia prijala plán na elimináciu zabíjania a chytania vtákov do pascí a obchodu s nimi a podrobne sleduje jeho vykonávanie.^[8]

Siete zločineckých skupín v niektorých prípadoch využívajú vo svoj prospech zložitosť pravidiel týkajúcich sa obchodu s voľne žijúcimi druhmi, a to najmä skutočnosť, že na jeden a ten istý druh sa môžu vzťahovať rôzne režimy obchodu podľa pôvodu daného druhu alebo typu dotknutého výrobku. Príkladom je obchod s poľovníckymi trofejami, ktorý bol vyňatý z určitých obmedzení týkajúcich sa obchodu. Európska únia nepretržite aktualizuje a podľa potreby sprísňuje svoje vnútorné predpisy s cieľom zaistiť dôraznejšie monitorovanie zo strany orgánov presadzovania práva.

Na vnútroštátnej úrovni Slovenskej republiky túto problematiku pokrýva zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.

III. NIEKTORÉ ŠPECIFIKÁ TEJTO KRIMINALITY NA ÚZEMÍ SR

Pokiaľ ide o špecifiká tejto kriminality na území Slovenskej republiky a Českej republiky možno konštatovať, že v nedávnej minulosti sa táto trestná činnosť realizovala aj na oficiálnych predajných výstavách, ktoré mali pravidelný čas a miesto. Vďaka ráznym opatreniam Slovenskej inšpekcie životného prostredia a policajných orgánov na týchto predajných výstavách sa v poslednej dobe nelegálne aktivity spojené s „podpultovým“ predajom vzácnych živočíšnych a rastlinných exemplárov presunul mimo priestorov týchto oficiálnych akcií (možní záujemcovia o nelegálne obstaranie CITES exempláru tak majú iba možnosť získať informáciu, kde možno konkrétneho exemplára získať, samotná ponuka a predaj však prebehne niekde úplne inde (na priľahlom parkovisku a pod.).

Do Slovenskej republiky sa nelegálne dovážajú predovšetkým tieto CITES exempláre:

1. živé exempláre: papagáje, draví vtáci, ostatné exotické vtáctvo, suchozemské korytnačky, jaštery a hady, opice, motýle a ďalšie.
2. mŕtve exempláre: motýle, morské koráli a ďalšie.
3. časti exemplárov a výrobky z nich: kože a výrobky z nich (obuv, kabelky, peňaženky a pod., najmä z hadej a krokodílej kože), kožušiny, rôzne lovecké trofeje, produkty tradičnej čínskej medicíny (tigria masť, výrobky proklamované ako afrodiziaka s komponentmi, ako sú tigrie zuby a kosti, extrakty z medvedích žlčníkov, pohlavných žliaz šeliem a pod.), slonovina (surová alebo umelecké predmety zo slonoviny), tropické drevá, kozmetické prípravky alebo potraviny.

Uskutočnenie samotného nelegálneho dovozu alebo vývozu exemplárov má nespočetne veľa variant, ktoré sú podriadené jedinému cieľu: musia prebehnúť skryte. Napríklad sú známe prípady, v rámci ktorých sú drobné živočíchy prevážané v cestovnej batožine medzi vecami na oblečenie, papagáje boli úplne znehybnené a vtesnené do upravených PET fľašiek a takto akoby v „kontajneroch“ skrytým spôsobom uložené napr. v spodnej časti vozidla. Rovnako nie je ojedinelé zasielanie balíkov s kontrabandom na tuzemskú adresu, pričom ako odosielateľ je uvedená v krajine pôvodu žijúca osoba, ktorá o existencii zásielky preukázateľne nemá vedomosť alebo je uvedená neexistujúca osoba a adresa.

Ďalej sú známe prípady, kedy boli hady, jaštery, korytnačky, žaby a pod. naskladané tesne vedľa seba do improvizovanej schránky, bez možnosti pohybu, príjmu tekutín a potravy. Ich znehybnenie je často doplnené prelepením leukoplastu (u korytnačiek) či podaním utlmujúcich látok (hlavne u cicavcov a vtákov).

Väčšina prepravovaných jedincov je pri kontrole nájdená už mŕtva. Jedinci, ktorí takúto prepravu prežili sú v dôsledku prekonaného stresu neschopní pohybu, resp. dlhodobé prehriatie, dehydratácia organizmu, nedostatok kyslíka a kinetóza sú príčinami ich úhynu v následnom období po preprave.

Ďalšie riziko v súvislosti s takýmto nelegálnym transportom chránených živočíchov spočíva v nebezpečenstve zavlečenia rôznych parazitárnych a infekčných chorôb do SR, vrátane chorôb prenosných na človeka, keďže zdravotný stav všetkých úspešné „prepašovaných“ exemplárov do vnútrozemia nie je podrobený veterinárnej kontrole, pri ktorej sa prihliada aj k aktuálnej nákazovej situácii v krajine pôvodu.

Podobných zistených prípadov je v SR veľké množstvo. Bolo by naivné sa domnievať, že všetky prípady nelegálneho dovozu chránených druhov jedincov a rastlín sa podarí odhaliť. Pravda bude skôr opačná: odhaliť sa podarí iba zlomok týchto prípadov.

V posledných rokoch sa rozširuje spôsob pašovania vykrádaním hniezd v období hniezdenia chránených vtákov a prevoz vajec v malých mobilných nádobách. Takto je možné vajcia prevážať prakticky na akúkoľvek vzdialenosť. Pri colnej kontrole sa veľmi obtiažne dokazuje druhová príslušnosť pašovaných vajec, pretože páchateľ spravidla uvádza, že sa jedná o vajce bežných druhov vtákov, napr. holubov. Možnosť vyvrátiť či spochybniť tvrdenie páchateľa ponúka pomerne zložitá, ale jednoznačná dôkazná metóda – genetická analýza DNA pašovaných exemplárov.

Vyliahnuté mláďaťa sú následne páchateľom zaregistrované na okresnom úrade pod označením, že ide o úspešné odchovy chovných párov držaných v zajatí. Na Slovensku sa predovšetkým v oblasti Vysokých Tatier vykrádajú hniezda orla skalného. Podobná situácia je u exotického vtáctva, najmä u niektorých vzácnych druhov papagája, ktorých ceny dosahujú na našom trhu rádovo desiatky tisíce eur. V takýchto prípadoch je preto pre chovateľ výhodné cestovať do tropických oblastí, kde domorodci vykrádajú hniezda a záujemcom predávajú vajce v podstate za symbolickou cenu.^[9]

IV. ZÁVER

Existujú komplexné celosvetové a celoeurópske predpisy, ktorými je regulovaný obchod s voľne žijúcimi druhmi. V kontexte nášho priestoru je nutné konštatovať, že EÚ výrazne podporuje iniciatívy v rámci boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, ako je napríklad lepšie riadenie chránených území, budovanie kapacít a medzinárodná spolupráca pri presadzovaní právnych predpisov.

Opatrenia, ktoré v ostatných rokoch prijalo medzinárodné spoločenstvo, však nedokážu zabrániť súčasnému nárastu nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, ktorý je zapríčinený zvyšovaním dopytu, chudobou a nedostatočnou správou verených záležitostí vo východiskových krajinách pôvodu týchto živočíchov.

Hlavný problém spočíva v tom, že pretrvávajú výrazné nedostatky, pokiaľ ide o účinné presadzovanie platných predpisov, a to vnútroštátnej úrovni, na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni. Uvedené nedostatky často súvisia s nízkou politickou prioritou tohto problému, nedostatkom zdrojov nielen finančných, ale aj personálnych, znalostných, technických a tiež procesnou náročnosťou dokazovania na vnútroštátnej úrovni.