BIOMETRIA NEPREČÍTANÉ MagOff 

BIOMETRICS

JUDR. PAVEL KYPTA, PHD.
PRÁVNICKÁ FAKULTA UMB
KATEDRA VEREJNÉHO PRÁVA
ODDELENIE TRESTNÉHO PRÁVA, KRIMINOLÓGIE, KRIMINALISTIKY A PENOLÓGIE
E-MAIL: PAVEL.KYPTA@UMB.SK

---

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
biometria, biometrické prvky, daktyloskopia, hlas, identifikácia, lokomócia, oko, pach ľudského tela, ucho, verifikácia

KEY WORDS:
biometrics, biometrics of human body, dactylography, sound, identification, motions, eye, odor of human body, ear, verify

ABSTRAKT:
Autor odborného príspevku predkladá výklad pojmu „biometria“ a biometrických údajov z pohľadu samostatnej vedy – kriminalistiky. Venuje pozornosť kriminalistickým metódam na identifikáciu osôb, ktoré sa využívajú v kriminalistickej praktickej činnosti. V závere ponúka možnosti využitia jednotlivých metód pri identifikácii, resp. verifikácii chuligánov na futbalových zápasoch.

ABSTRACT/SUMMARY:
The autor of the article introduces commentary on basic concepts in separate degree in criminology. He pays attention to criminalistics methods for identification and authentification of persons, which are used in field proceeding. In the conclusion of the article the author suggests possibility of using the criminalistic methods for identification and verification persons for example hooligans and rowdies in sport arenas.

---

1. PRVÁ BIOMETRICKÁ METÓDA

V minulosti mala identifikácia páchateľov trestných činov a utečencov z väznice skôr význam vizuálneho odlíšenia, odstrašenia alebo prevencie. V rôznych kultúrach a dobách boli zločinci označovaní rozmanitými spôsobmi – odstraňovanie prstov, rúk, uší a znetvorenie tváre. Využívali sa i metódy vypaľovania a tetovania určitých znakov, najvýhodnejšie na viditeľné časti tela.

Popisom osoby (portrait parlé) sa ako prvý zaoberal Aphonse Bertillon (1853 – 1914), francúzsky policajný úradník. Pracoval v archíve a navrhol svoj spôsob identifikácie zločincov – tzv. bertilonáž. Antropometrická metóda zaznamenávala 11 telesných rozmerov, ktoré boli zaregistrované na kartách zločincov^[1]. Metódu prakticky po Francúzoch začali používať v cárskom Rusku, neskoršie i v USA.

Na území Čiech a Slovenska sa od r. 1900 začal antropometrii venovať František Protiwenski. Do roku 1908 bolo na kartách zaregistrovaných 4 252 antropometrických popisov. Potom sa začala éra daktyloskopických kariet.

2. ZÁKLADNÉ POJMY

V poslednom období dosť často výrazne vzrastali požiadavky na spoľahlivejšiu a rýchlu metódu identifikácie osôb. Možnosti využívania tradičných technológií a technických postupov pri identifikácii osôb sú postupne nahradzované novými metódami. Jednou z nich je aj využívanie biometrickej identifikácie.

Biometria predstavuje súbor vedeckých odborov, ktorý skúma človeka a iné živé organizmy podľa jedinečných merateľných charakteristík, a to buď podľa anatomicko-fyziologických, alebo behaviorálnych (zaoberajúcich sa správaním, pohybom jednotlivých častí tela, týkajúcich sa správania) charakteristík. Biometria využíva jedinečné, merateľné fyzikálne a fyziologické znaky, resp. markanty alebo prejavy človeka na jednoznačné zistenie identity.

Identita, lat. „identitas – presná zhoda, totožnosť osoby“ znamená byť sám sebou a nie niekto iný; ide o totožnosť niekoho s niekým alebo so sebou samým.

Identifikácia je proces porovnávania jednej osoby voči viacerým; je typická pre policajnú kriminalistickú prax. O identifikácii hovoríme, napr. ak páchateľ, ktorý zanechal na mieste trestného činu daktyloskopickú upotrebiteľnú stopu, ktorá bola individuálne stotožnená pomocou systému AFIS s odtlačkom v zbierke známych páchateľov. Individuálna identifikácia sa potvrdí v znaleckom posudku. Kriminalistická identifikácia odpovedá na otázku Kto to je?

Verifikácia úzko súvisí s identifikáciou. Verifikácia je overenie, potvrdenie pravdivosti alebo správnosti. Ide o autentizáciu jedného s jedným, príp. s viacerými, ale len s okruhom ľudí, patriacich do rodiny, na pracovisko a pod. Cieľom je zistiť, či preverovaná osoba je naozaj osobou, ktorá sa za ňu vydáva. Verifikácia je typická pre komerčno-bezpečnostnú sféru. Takýmto spôsobom sa uskutočňuje kontrola vstupu člena rodiny do bytu, zamestnanca na pracovisko a pod.

Medzi základné podmienky realizácie kriminalistickej identifikácie nielen osôb, ale aj vecí patrí :

• stálosť objektov v závislosti od času za pôsobenia bežných podmienok; ide o relatívnu stálosť,
• individuálnosť objektov – určité osoby, ale aj veci a zvieratá vo svojej vnútornej a vonkajšej štruktúre sú individuálne, jedinečné, neopakovateľné a priestorovo ohraničené,
• schopnosť objektov odrážať svoje vlastnosti na ostatných objektoch, ale aj naopak,
• proces zobrazenia znakov v stopách je podmienený vzájomným pôsobením odrážaného objektu na odrážaný, resp. na okolité prostredie; ide o stopový kontakt – vytvorenie stopy.

Najvyšší stupeň kriminalistickej identifikácie osôb je zistenie individuálnej zhody. Hovoríme, že v procese identifikácie bol dosiahnutý vrchol.

3. BIOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY

Biometrická identifikácia je založená na skúmaní anatomicko-fyziologických a behaviorálnych charakteristík každého ľudského jedinca. Podľa toho ich rozdeľujeme do dvoch skupín:

1. skupina predstavuje charakteristiky ľudského jedinca, vyznačujúce sa stabilnosťou charakteristík a údajov,
2. skupina s menším počtom biometrických prvkov sa vyznačuje nestabilnosťou údajov alebo dynamických a statických charakteristík správania sa, príp. pohybom častí tela.

3.1. ANATOMICKO-FYZIOLOGICKÉ BIOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY – PRVKY:

• daktyloskopické odtlačky prstov, dlaní a chodidiel,
• tvár,
• ucho – vonkajší tvar,
• pach ľudského tela,
• geometria prstov a ruky,
• topografia žíl zápästia,
• oko – dúhovka a sietnica,
• obsah solí v ľudskom tele,
• analýza DNA,
• rozmery a hmotnosti ľudského tela.

Uvedené charakteristiky nachádzame na jednotlivých častiach ľudského tela – oko, hlava končatiny, ako i na celom tele.

3.2. BEHAVIORÁLNE BIOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY – PRVKY:

• ľudský hlas,
• podpis,
• písmo,
• lokomócia – chôdza,
• stopy zubov, chrupu a iných častí tela,
• dynamika písania na klávesnici.^[2]

Kriminalistická prax v súčasnom období nevyužíva všetky anatomicko-fyziologické a behaviorálne charakteristiky. Orgány činné v trestnom konaní v dokazovaní a pracovníci kriminálnej polície na potreby operatívneho pátrania po osobách kriminálnou políciou využívajú tieto biometrické charakteristiky: daktyloskopické odtlačky, tvár, ucho, analýzu DNA, rozmery a hmotnosti ľudského tela, ľudský hlas, podpis, písmo, lokomóciu a stopy zubov, chrupu a iných častí tela, napr. pier, lakťov.

V systéme kriminalistiky zaraďujeme jednotlivé biometrické charakteristiky do viacerých kriminalisticko-technických metód, ktoré sa zaoberajú identifikáciou osoby.

4. KRIMINALISTICKO–TECHNICKÉ METÓDY NA IDENTIFIKÁCIU OSOBY

Kriminalistika využíva v praktickej činnosti tieto kriminalisticko-technické metódy na identifikáciu osoby:

4.1. DAKTYLOSKOPIA

Názov daktyloskopia je zložený z gréckych slov daktylos – prst a skopeo – pozerať. Kriminalistická daktyloskopia je metóda kriminalistickej techniky, ktorá u ľudí skúma obrazce papilárnych línií, vytvárané na vnútornej strane posledných článkov prstov rúk, papilárne línie na ďalších článkoch prstov rúk z vnútornej strany, na dlaniach (cheiroskopia) a spodnej časti chodidiel prstov nôh (podoskopia). Vznik a existencia obrazcov papilárnych línií na prstoch, dlaniach a chodidlách sa riadi daktyloskopickými zákonitosťami: individuálnosť, nemennosť a neodstrániteľnosť. Daktyloskopia ďalej skúma vznik daktyloskopických stôp ako odrazu papilárnych línií na vhodnom nosiči stôp, zaoberá sa vyhľadávaním, zaisťovaním a porovnávaním týchto stôp navzájom alebo ich porovnáva s odobratými kontrolnými odtlačkami s cieľom individuálne identifikovať osobu, ktorá daktyloskopické stopy vytvorila.

Na Slovensku, ale aj v Čechách sa využíva automatizovaný daktyloskopický informačný systém AFIS (Automated Fingerprint Identification System). Daktyloskopický systém obsahuje dve databázy – databázu daktyloskopických kariet známych páchateľov a databázu odtlačkov prstov a dlaní neznámych osôb, zaistených na mieste trestného činu. Po naskenovaní daktyloskopickej stopy z miesta činu systém AFIS porovnáva túto stopu s odtlačkami na daktyloskopických kartách známych páchateľov a taktiež so stopami v databáze odtlačkov neznámych osôb. Pri zistení individuálnej zhody stopy z miesta činu a odtlačku od konkrétnej osoby systém AFIS na obrazovej prílohe vyznačí jednotlivé markanty, minimálne 10, v tomto prípade 14 individuálnych znakov.

Obrázok č. 1: Individuálna zhoda daktyloskopickej stopy a odtlačku od podozrivej osoby s vyznačením individuálnych znakov^[3]

Systém je schopný podľa konfigurácie uchovať 800 000 daktyloskopických kariet a 20 000 daktyloskopických stôp. Odtlačky známych páchateľov sa uchovávajú v zbierke AFIS do dosiahnutia 70 rokov fyzického veku. Na Slovensku sú na tento systém napojené všetky pracoviská Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave, Košiciach a Slovenskej Ľupči.

Nariadením Rady ES č. 2 725/2000 na základe tzv. Dublinského dohovoru bola aj na Slovensku zriadená národná centrála EURODAC, ktorá slúži na identifikáciu a porovnávanie odtlačkov prstov žiadateľov o azyl a osôb zadržaných pri nezákonnom prekročení vonkajšej hranice EU. Systém EURODAC je európska databáza odtlačkov s centrom v Luxemburgu.

4.2. PORTRÉTNA IDENTIFIKÁCIA

Portrétna identifikácia je vedný odbor kriminalistickej techniky, zaoberajúci sa skúmaním zákonitostí vonkajších znakov osoby a rozpracovaním metód a prostriedkov na zisťovanie totožnosti osôb podľa ich vonkajších znakov pre potreby kriminalisticko-bezpečnostnej praxe. Je to najstaršia identifikačná metóda, ktorej základy položil už uvedený Alphonse Bertillon.

Každý človek je z antropologického hľadiska charakterizovaný mnohými relatívne stálymi morfologickými a metrickými znakmi, ktorých komplex sa nevyskytuje u žiadnej inej osoby. Súhrnne ich možno označiť vonkajšie znaky. Delia sa na statické (anatomické) a dynamické (funkčné) znaky.

Statické (anatomické) znaky sú dané stavbou jednotlivých častí tela, najmä tváre; možno ich zisťovať a opisovať, aj keď je osoba v statickej situácii, v pokoji. Dynamické (funkčné) znaky sa hodnotia pri pohybe osoby a sú prejavom dynamického stereotypu (gestikulácia, chôdza, spôsob reči a pod.)

Vonkajšie znaky tváre možno rozdeliť do kategórií podľa rôznych hľadísk.

Znaky z hľadiska spôsobu hodnotenia (nemetrické a metrické):

• morfologické – t. j. kvalitatívne (tvar očnej štrbiny, priebeh chrbta nosa a pod.),
• metrické – t. j. kvantitatívne (výška tváre, vzdialenosť očných štrbín a pod.).

Znaky z hľadiska výpovednej hodnoty:

• všeobecné (skupinové, typové), t. j. znaky, ktoré sa v populácii bežne vyskytujú. Ich frekvencia v rámci určitej populácie sa uvádza v odbornej literatúre (frekvenčné tabuľky). Hodnotí sa tvarová charakteristika, relatívna miera vyvinutia,
• špecifické (individuálne, osobitné), t. j. znaky z hľadiska svojho prejavu alebo zastúpenia v populácii veľmi málo frekventované. Pravdepodobnosť ich výskytu pri dvoch či viacerých jedincoch v populácii je nízka. Ďalej sa delia na znaky vrodené (rázštep podnebia a pod.), alebo získané (jazvy, vrásky, tetovanie a pod.).

Znaky z hľadiska relatívnej premenlivosti:

• vekom zanedbateľne premenlivé, t. j. v priebehu vývoja jedinca pri nich nedochádza k významným zmenám (reliéf ušnice s výnimkou lalôčika a pod.),
• vekom premenlivé, t. j. najmä vplyvom procesu starnutia (oblasť čeľustí v dôsledku straty zubov, pokles viečok.

Podľa spôsobu, akým sa uskutočňuje činnosť, ktorej následkom je vznik opisu osoby, rozoznávame úradný opis a laický opis.

Úradný opis vyhotovuje úradná osoba, spravidla kriminalistický technik špeciálne na to vyškolený. Táto činnosť vyžaduje schopnosť cieľavedomého sústredeného pozorovania a vnímania jednotlivých charakteristických znakov a podrobnú znalosť terminológie na čo najpresnejšie a úplne jednoznačné vystihnutie jednotlivých charakteristických znakov. Obsahom úradného opisu je telesná výška, telesná hmotnosť, postava, zdanlivý vek, tvar lebky, tvár, vlasy, čelo, obočie, uši, nos, ústa a zvláštne znamenia a tetovanie.

Laický opis získava odborne školený pracovník polície výsluchom osoby – laika (spravidla svedka alebo poškodeného) na opis inej osoby (páchateľa). Vypočúvajúci sa musí snažiť o získanie čo najpresnejšieho opisu všetkých vonkajších znakov a zvláštnych znamení a údaje svedka potom previesť do terminológie úradného opisu. Na kvalitu získaného opisu majú vplyv rôzne – objektívne a subjektívne okolnosti.

Grafické znázornenie laického opisu osoby na potreby pátrania možno zostaviť niekoľkými spôsobmi:

• grafickou metódou,
• plastickou metódou,
• fotomontážou,
• metódou skladaného portrétu (IDENTIKIT, MIMIC),
• využitím informačných a komunikačných technológií (PORIDOS).

V súčasnej dobe sa na zostavenie portrétu využíva počítačová technika – systém PORIDOS, ktorý využíva metódy fotomontáže a skladaného grafického portrétu. Prínosom počítačových metód je podstatné zrýchlenie procesu vytvorenia portrétu, ľahké a prehľadné uchovávanie obrazových súborov, jednoduché rozmnožovanie obrazov a ich distribúcia. Portrét je zostavený pomocou špeciálneho softvéru a fotografickej databázy vybraných tvárových partií.

4.3. ANTROPOLÓGIA

Kriminalistická antropológia sa zaoberá identifikáciou kostrových pozostatkov, morfologickým skúmaním trichologického materiálu a identifikáciou osôb na snímkach. Podľa skúmaného materiálu členíme antropológiu na osteologickú, trichologickú a somatoskopickú expertízu.

Somatoskopické komparatívne skúmanie sa vykonáva, ak je potrebné preveriť totožnosť osoby, ktorá sa vydáva za niekoho iného, má pri sebe doklady rôznych osôb a pod. Somatickou a deskriptívne-aspektívnou morfologickou metódou preukazuje zhodnosť, resp. preukazujeme vylúčenie zhodnosti osôb na skúmaných fotografiách, snímkach vyhotovených zo záberov bezpečnostných kamier, snímkach vyhotovených z videonahrávok a pod. V prípade požiadavky identifikácie podozrivej osoby zo záznamov z bezpečnostných kamier je potrebné predložiť CD nosič, príp. videokazetu s označením názvu, miesta, času a čísla stopy. Osoba, ktorá vystupuje ako podozrivá musí byť lokalizovaná, príp. určený čas na záznamovej stope výskytu osoby.

4.4. ANALÝZA DEOXIRIBONUKLEOVEJ KYSELINY

Genetická analýza DNA patrí medzi biometrické metódy na identifikáciu osoby. Objavením DNA (v niektorej literatúre označená ako DNK, DNA daktyloskopia alebo genetický odtlačok) ako materiálového nosiča dedičných a nededičných znakov živých organizmov a človeka, odhalením jej chemickej štruktúry, jej stavby sa dokázalo, že štruktúra molekuly DNA je u každého ľudského jedinca jedinečná, s výnimkou jednovaječných dvojčiat. Jednovaječné dvojičky rozlišujeme na základe odtlačkov prstov, ktoré nemajú zhodné do všetkých podrobností.

Metóda analýzy DNA zavedená do forenznej praxe koncom 80. rokov sa osvedčila ako vhodný nástroj na individuálnu identifikáciu osôb a v podstate nahradila konvenčné sérologické skúmanie. V roku 1995 krajiny ako Anglicko, Francúzsko, Holandsko a Nemecko oficiálne proklamovali na rôznych fórach (1. Európske sympózium ľudskej identifikácie v Toulouse, 11. sympózium Interpolu o forenzných vedách v Lyone atď.) svoje rozhodnutie o komplexnom prechode od konvenčných metód sérologického skúmania k metódam analýzy DNA.

Analýzu DNA využívame v kriminalistike na identifikáciu

• páchateľa trestného činu, ktorý zanechal na mieste činu biologické stopy,
• páchateľa trestného činu v prípade, že sa na jeho tele alebo odeve nachádzajú biologické stopy,
• obetí katastrof, živelných a hromadných dopravných nehôd v prípade, že ostali upotrebiteľné zvyšky tkanív alebo kosti ľudského tela,
• určenia otcovstva,
• určenia rodičky usmrteného novorodenca,
• ľudského tela alebo na určenie pohlavia.

Na analýzu DNA sa zaisťujú biologické materiály:

• krv vo všetkých formách,
• sliny na pohári, cigaretový ohorok, žuvačka,
• ľudské kosti a nechty,
• spermie,
• vlasy a chlpy,
• mäkké tkanivá,
• zuby.^[4]

Cieľom analýzy DNA je individuálna identifikácia osôb na účely trestného konania, príp. na potreby súkromného práva na určenie otcovstva.

Odoberanie vzoriek na vykonanie DNA analýza sa vykonáva z dôvodu

• identifikácie osôb na účely trestného konania,
• pátrania po nezvestných osobách,
• identifikácie osôb neznámej totožnosti.

Osoby sú povinné podstúpiť odber vzorky; to aj tie osoby, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody.

V súvislosti s identifikáciou nezvestnej osoby a neznámej totožnosti sa odber vykonáva u prvostupňových príbuzných len z ich súhlasom.

Odber vzorky DNA sa vykonáva

• sterom bukálnej sliznice (vnútornej strany líc),
• vytrhnutím 10 kusov vlasov s korienkami.

Každá vzorka má pridelený číselný kód. Vykonávateľ analýzy (oprávnená fyzická alebo právnická osoba) musí oznámiť výsledok analýzy DNA správcovi databázy do siedmich dní od jej vykonania za účelom založenia profilu a s ním súvisiacich údajov do databázy. Pri poskytovaní údajov z DNA databázy sa postupuje podľa príslušných ustanovení zákona o Policajnom zbore, pretože DNA databáza tvorí súčasť informačného systému polície.

Úprava podmienok odoberania vzoriek na analýzu DNA, príslušnosť na vykonávanie analýzy a zriadenie národnej databázy profilov DNA je predmetom Zákona č. 417/2002 Z. z. o používaní analýzy deoxiribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb.

4.5. TRASOLÓGIA

Trasológia je metóda kriminalistickej techniky, ktorá sa zaoberá aj identifikáciou osoby, t. j. vyhľadaním, zaisťovaním, skúmaním bosých nôh, ľudskej lokomócie, chrupu, zubov a iných častí tela, napr. ucha.

Stopy bosých nôh bez zistenia papilárnych línií sú predmetom skúmania trasologickej expertízy. V prípade zistenia papilárnych línií v stope bosých nôh sa expertíza vykonáva na daktyloskopii.

Stopy ľudskej lokomócie sa vyskytujú zriedkavo na miestach trestných činov. Vyhľadané stopy v podobe cestičky môžu byť vytvorené chôdzou, behom, príp. skokom. Meriame dĺžku a šírku stopy – odtlačky pravej a ľavej obuvi alebo bosej nohy, dĺžku kroku a dvojkroku, šírku chôdze, uhol osí chodidiel k osi chôdze. Získané údaje porovnávame s údajmi z kontrolnej vzorky chôdze.

Chrup, príp. jednotlivé zuby sú predmetom skúmania v kriminalistickej praxi pri pohryzení poškodenej osoby alebo predmetu páchateľom a pri zisťovaní totožnosti neznámej mŕtvoly.

Odtlačok ucha ako stopa sa najčastejšie vyskytuje pri krádežiach vlámaním do bytov. Páchateľ pred vlámaním pritlačí ucho na vchodové dvere a počúva, či sa z bytu ozývajú zvuky a podľa toho ďalej postupuje. Vonkajší tvar ucha poskytuje dostatočný počet znakov na individuálnu identifikáciu stopy ucha z miesta činu s kontrolným odtlačkom ucha získaného od podozrivej osoby.

4.6. ODOROLÓGIA

Kriminalistická odorológia (franc. odor – zápach, vôňa, pach) vychádza zo skutočností, že všetky látky majú za určitých podmienok schopnosť uvoľňovať molekuly, príp. atómy, ktoré tvoria podstatu najrôznejších pachov – prírodných alebo umelých. Kriminalistická odorológia je metóda kriminalistického objasňovania, ktorá sa zaoberá vlastnosťami pachov, zákonitosťami vzniku, uchovávania a využívania pachov.

Zdroje ľudského pachu môžu pochádzať zo živých a neživých objektov človeka. Nositeľom pachu sú aj biologické materiály pochádzajúce z jeho organizmu – vlasy, sliny, ejakulát, časti ľudských tkanín, mŕtvola a časti mŕtveho tela ako neživé objekty.

Pach, ktorého nositeľom je človek, je komplexný a tvorí ho niekoľko zložiek:

• individuálny pach je ovplyvňovaný vekom, rasou, pohlavím, spôsobom života (napr. pôvodom, stavom a skladbou prijímanej potravy),
• pach predmetov, ktoré človek používa (kozmetika, lieky, tabak, drogy),
• pach obydlia, pracovného prostredia.^[5]

Individuálna zložka pachu je pre daného človeka charakteristická. Jej zdrojom je pot, ktorý je nepretržite vylučovaný potnými žľazami, rozmiestnenými po celom povrchu tela. Potenie prebieha nepozorovateľným únikom vodnej pary cez póry pokožky a viditeľným potením pri fyzickej námahe, príp. strese.

Metódou pachových konzerv sa zaisťujú nielen pachové stopy na mieste činu, ale aj porovnávacie vzorky pachov od osôb dôvodne podozrivých zo spáchania konkrétneho trestného činu. Na účely skúmania a vyhodnocovania pachových stôp slúži subjektívna metóda, pri ktorej sa využíva vysoko citlivý čuchový orgán psa. Požiadavkám na skúmanie pachovej stopy človeka sa najviac približuje plynová chromatografia s vysoko citlivými detektormi v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou.

4.7. FONOSKOPIA

Kriminalistická fonoskopia je metóda kriminalistického objasňovania, zaoberajúca sa identifikáciou osôb alebo typovaním osôb na základe analýzy reči a identifikáciou alebo typovaním technických zariadení a ostatných prvkov, ktoré vystupujú v procese záznamu zvuku.

Identifikácia osoby podľa hlasu je známa už z dávnej minulosti. Toto poznávanie bolo založené len na subjekte, ktorý osobu počul, avšak ju nevidel. Moderná kriminalistika však využíva poznatky vedy, pomocou ktorých je možná identifikácia osoby skúmaním ľudského hlasu na základe využitia objektívnych metód.

Individuálnosť ľudského hlasu je teda daná jedinečnosťou celého komplexu všetkých orgánov ľudského organizmu, ktoré sa na vytváraní ľudského hlasu podieľajú. Ľudský hlas sa v priebehu života mení, ale jestvujú obdobia, počas ktorých je relatívne nemenný.

Význam kriminalistickej fonoskopie spočíva hlavne v jej využití pri objasňovaní trestných činov, v ktorých bol zvukový záznam prostriedkom na spáchanie trestného činu (napr. zvukové záznamy obsahujúce vyhrážky rôzneho charakteru, ohovárania a iné nezákonné prejavy), alebo môže inak prispieť k pátraniu či k dokazovaniu objasnením niektorých dôležitých okolností, ktoré obsahujú zvukové záznamy.

Predmetom skúmania fonoskopickej expertízy môžu byť zvukové nahrávky najrôznejšieho charakteru. V prípade, ak je k dispozícii porovnávací materiál, možno vykonať individuálnu identifikáciu osoby. Vyhodnotením rôznych zvukov, ktoré nahrávka obsahuje, môžeme získať poznatky napr. o mieste, na ktorom vznikol zvukový záznam.

Objekty skúmania vo fonoskopii možno vo všeobecnosti rozdeliť na

• sporné záznamy zvuku,
• porovnávacie záznamy zvuku.

Sporné záznamy zvuku sú nahrávky hovorených prejavov, ktoré sú v príčinnej súvislosti s objasňovanou udalosťou. Najčastejšie to môžu byť anonymné telefonáty vydieračského alebo výhražného charakteru. Zaznamenávajú sa na linkách tiesňového volania, dispečerských pracoviskách, súkromných telefónnych odkazovačoch alebo sú priamo zasielané na záznamových médiách. Ich pôvodca nie je známy, je potrebné ho identifikovať alebo treba dokázať jeho účasť na nahrávke.

Porovnávacie záznamy zvuku sú nahrávky hovorených prejavov známych (podozrivých) osôb, nahrávky rôznych známych zvukov alebo samotné objekty, ktoré sa na nahrávke podieľali (magnetofón, mikrofón, páska, diktafón). Podľa spôsobu ich získania možno porovnávacie materiály rozdeliť na

• ukážky reči a rôznych zvukov,
• skúšky reči a hlasu a skúšky rôznych zvukov.^[6]

Vzájomné porovnávanie a skúmanie sporných a porovnávacích materiálov je možné subjektívnou a objektívnou metódou. Subjektívna metóda (sluchová analýza) nemá dôkazovú hodnotu. Je využiteľná v prvej fáze skúmania, keď sa s jej pomocou dajú napr. vylúčiť výrazne odlišné vzorky. Je však významnou súčasťou hodnotenia. V ďalšom podrobnejšom skúmaní sa pristupuje k využitiu objektívnych metód (analýza za pomoci rôznych špeciálnych prístrojov a výpočtovej techniky), ktoré slúžia na detailné vyhodnocovanie všetkých vzoriek a na získanie maximálneho množstva informácií. Ich vyhodnotením možno typovať alebo identifikovať osoby.

Cieľom fonoskopickej expertízy je dosiahnuť čo najväčšiu objektívnosť výsledkov najmä v analýze ľudského hlasu. Preto je potrebné využívať najnovšie poznatky z oblasti zvukovej techniky, hlavne snímania, spracovania a záznamu zvuku. I sem v súčasnej dobe stále viac prenikajú informačné a komunikačné technológie.

Nové perspektívy sa črtajú v možnostiach zautomatizovania niektorých častí takejto analýzy, napr. určenie veku skúmanej osoby, automatická analýza sporného a porovnávacieho záznamu, automatický výber možných páchateľov z archívu a pod.

4.8. PÍSMOZNALECTVO, RUČNÉ PÍSMO

Písmoznalecká expertíza ručného písma je jedna z kriminalistických expertíz, používaných vo vyšetrovateľskej a súdnej praxi. Úlohou expertízy je zistiť pisateľa rukou písaného textu alebo pôvodcu podpisu.

Základ kriminalistického skúmania písomného prejavu tvoria metódy

• grafologická – vychádza z predpokladu, že zvláštnosť a osobitosť písomného prejavu osoby nie je len výsledkom mechanických pochodov, ale sa snaží určiť vzťah medzi písomným prejavom a inými osobnými dispozíciami človeka,
• patografická – jej obsahom je štúdium telesných a psychických porúch, ktoré pôsobia na písanie,
• porovnávacia – je založená na analogickom úsudku. Porovnanie písem je možné vykonať vo viacerých kombináciách, napr. porovnanie s normou písma, s ukážkou písma známej osoby a pod.

Rukou písaný prejav, rukopis má grafickú a jazykovú stránku. Znaky grafického prejavu sú identifikačnými znakmi pisateľa. Grafosynkritická analýza a znaky jazykového prejavu, ktoré skúma logosynkritická analýza, charakterizujú autora.

Na tvorbu rukopisu má vplyv celý rad faktorov, ktoré možno rozdeliť na

• vnútorné – sú dané stavom organizmu a vlastnosťami pisateľa; ovplyvňujú grafickú, ale aj vyjadrovaciu, jazykovú stránku prejavu,
• vonkajšie – sú určené prostredím, v ktorom pisateľ písal, jeho polohou pri písaní, ako aj stavom použitých písacích prostriedkov a materiálov.

Sporné materiály sú písomnosti, ktoré majú aspoň časť napísanú rukopisom. V praktickej kriminalistickej expertíznej činnosti ide o písomnosti, ktorých obsah má vzťah k vyšetrovanému prípadu, pseudonymné a anonymné listy, písomnosti s pozmeňovanými a dopisovanými časťami s podpismi, pri ktorých nie je možné inými dôkaznými prostriedkami preukázať pravosť.

Porovnávacie materiály členíme na skúšky a ukážky písma.

Za skúšky písma a podpisov sa považujú písomnosti, ktoré obsahujú ručne písaný prejav známeho autora a ktorých napísanie bolo vyžiadané na potreby expertízy. Vykonávajú sa po výskyte sporného materiálu. Aby bola skúška úspešná, je potrebné venovať pozornosť jej príprave. Je nevyhnutné dôkladne preštudovať sporný materiál a okolnosti, v ktorých vznikol, a celú prípravu na skúšku rozdeliť na úvodný rozhovor, prípravu materiálov a miestnosti.

Skúšky písaných prejavov sa dajú získať

• diktátom – ide o hovorený prejav jednej osoby zaznamenaný do písaného prejavu druhej osoby – podozrivej; podozrivej osobe sa diktuje vopred pripravený text podobný ako sporný,
• odpisom – nikdy sa však nepredkladá na odpisovanie priamo sporná písomnosť; predkladá sa podobný text pripravený na písacom stroji alebo rovnaký text, taktiež napísaný na písacom stroji,
• obrázkovou metódou, t. j. predkladaním obrázkov, fotografií a kresieb podobného obsahu ako je obsah spornej písomnosti; od podozrivého sa vyžaduje popis týchto obrázkov,
• kombináciou popisu diktátu a odpisu.

Ukážky písma a podpisov sú písomnosti, ktoré boli napísané na potreby expertízy spravidla napísané skôr než sporná písomnosť. Ukážky písma a podpisov je možné získať z úradných zdrojov, t. j. získaním písomností, ktoré sa nachádzajú na príslušných úradoch, personálnych oddeleniach a školách, príp. ďalších inštitúciách.

Z hľadiska ucelenosti grafického prejavu sa materiály delia na súvislé prejavy, napr. listy referáty, a izolované zápisy, t. j. podpisy, parafy, číslice, skratky, značky. Z hľadiska druhu písma sa delia na materiály písané kurzívovým písmom, perličkovým a paličkovým písmom. Z hľadiska jazykových aspektov, resp. štýlu sa materiály delia na podpisy, listy a odkazy, referáty a správy.

Rýchly vývoj písmoznaleckej expertízy vyvrátil mnohé názory o tom, čo je a čo nie je možné spracovať a s akým výsledkom. Spracovateľnosť sporného materiálu je závislá od charakteru a rozsahu materiálu.

Medzi objekty kriminalistického skúmania považujeme

• rukopisy malého, stredného a veľkého rozsahu,
• podpisy textové, nacvičené, pravé, napodobnené,
• číslice,
• skratky,
• nesúvislé heslovité poznámky.

Medzi náročne spracovateľné objekty skúmania patria

• parafy,
• primitívne písmo,
• písomnosť malého rozsahu,
• písmo písané hrubými písacími prostriedkami,
• písmo reprodukované kopírovaním alebo fotograficky,
• písmo písané na hrubých podložkách,
• písmo a podpisy čiastočne roztečené a rozmazané, obtiahnuté,
• kreslené prejavy.

Rukopis ako celok delíme na písmo prirodzené a neprirodzené. Prirodzeným písmom je bežný spontánny rukopis, príp. podpisy. Neprirodzeným písmom nazývame písmo perličkové a paličkové. Je to preto, že tento druh písma sa u nás bežne nepoužíva alebo ani nevyhovuje bežnej pisárskej praxi. Rukopis ďalej delíme na nemenený a menený. O nemenenom rukopise sa nemusíme zvlášť vyjadrovať; menený rukopis je také písmo, pri ktorom sa pisateľ pokúša akýmkoľvek spôsobom o zmenu jeho osobitného vzhľadu.

Príčinou rozdielu vo vzhľade písma písaného ľavou rukou a písmom pravej ruky je len v menšej pohybovej zručnosti ľavej ruky, ktorá sa dá odstrániť určitým návykom a cvikom. Písanie ústami a nohou je raritou, s ktorou sa stretávame iba výnimočne.

ZÁVER

Nie všetky kriminalisticko-technické metódy uznávané a používané v praktickej činnosti sa môžu využiť pri identifikácii, resp. verifikácii páchateľov vandalizmu na futbalových štadiónoch.

Daktyloskopický systém AFIS využívaný políciou má v digitálnej forme v jednej z dvoch databáz zaregistrovaných páchateľov trestnej činnosti.

Na identifikáciu výtržníkov by sa systém mohol využiť len v prípade, ak osoba výtržníka už bola v predchádzajúcej dobe daktyloskopovaná a daktyloskopická karta je uložená v systéme AFIS-e a pri obhliadke miesta výtržníctva by boli zaistené daktyloskopické stopy.

Na miestach výtržností na štadiónoch sa nevykonáva vyhľadávanie a zaisťovanie daktyloskopických stôp. Kriminalistická prax nepozná, že by pri výtržnostiach na štadiónoch boli zaistené daktyloskopické stopy a následne zaslané, archivované a využívané na daktyloskopickú identifikáciu výtržníka systémom AFIS. Preto je nutné vytvárať vlastnú zbierku daktyloskopických odtlačkov od osôb potencionálnych výtržníkov.

Jedna z možností ako získať odtlačok do daktyloskopickej zbierky je získať aspoň jeden odtlačok prsta napr. ukazováka pri registrácii členov fanklubov. Pomocou live skenera, ktorý by bol umiestnený pri vstupoch na štadióny, odtlačok elektronicky a šifrovane preniesť do aplikácie AFIS a identifikovať osobu.

Pri medzinárodných futbalových zápasoch na identifikáciu výtržníka je možné využiť aj systém EURODAC. Je to európska databáza odtlačkov, ktorá slúži na identifikáciu a porovnávanie odtlačkov prstov žiadateľov o azyl a osôb zadržaných pri nezákonnom prekročení vonkajšej hranice EU.

Zákon č.479/2008 Z.z. o organizovaní verejných telovýchovných, športových, turistických podujatí ukladá organizátorom futbalových a hokejových podujatí dvoch najvyšších celoštátnych súťaží s kapacitou štadióna nad 2000 účastníkov povinnosť používať kamerové zabezpečovacie systémy.

Kamerové systémy okrem priameho sledovania jednotlivých scén s negatívnym javom sú schopné záznam ukladať, archivovať, detekovať a analyzovať. IP kamerové systémy používajú na prenos obrazu bežne počítačovú sieť. Snímanie scény príp. osoby aj na veľkú vzdialenosť sa vykonáva bezkontaktne pričom pozorované, kontrolované a sledované osoby si neuvedomujú, že sa o nich niekto zaujíma.

Skúmanie záznamov z bezpečnostných kamier sa vykonáva v dvoch etapách. Prvá sa venuje detekcii a lokalizácii tváre, druhá rozpoznávaniu. Cieľom rozpoznávania je nájdenie rozdielov na každej tvári na scéne. Tieto odlišnosti sú využívané pri verifikácii príp. identifikácii osoby. Pre identifikáciu resp. verifikáciu sa využívajú podľa formy spracovaného obrazu 2D – dvojrozmerné a 3D – trojrozmerné snímky tváre. Obraz 3D nám poskytuje viacej informácii. Obraz vo forme 2D je ľahšie prispôsobiteľný pre počítačové spracovanie. Biometrické systémy rozpoznávania tvári pracujú na základe troch princípov – verifikácia, identifikácia a porovnávanie.

Digitálna identifikácia tváre s použitím IP kamier a aj infračervených kamier je určite najvhodnejšou metódou na identifikáciu osoby chuligána na futbalových štadiónoch. Táto síce neposkytuje až takú vysokú individuálnu identifikačnú jednoznačnosť ako daktyloskopia, ale na verifikáciu osôb na účely následného zákazu vstupu na futbalové štadióny postačuje.

Kriminalisticko-technické metódy analýza DNA, trasológia, odorológia, fonoskopia, písmoznalectvo – ručné písmo je možné využiť len v prípadoch, ak na miestach výtržností na štadiónoch boli zaistené príslušné upotrebiteľné stopy vhodné na identifikáciu osoby páchateľa.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:

1. INNES, B.: Vědci proti zločinu: svět moderní forenzní vědy. (Preklad z angl. orig. Body in Question.) Praha: Naše vojsko, 2010.
2. LUKOVIČ, M., SNOHOVÁ, D., TRVALEC, H.: Kriminalistická fonoskopia. Bratislava: Akadémia PZ SR, 1997.
3. MÁLEK, J., MUSILOVÁ, V.: Fonoskopie. Praha: KÚVB, 1989.
4. NĚMEC, B. A kol.: Učebnice kriminalistiky I/1, Praha: MV – Hlavní správa VB, 1959.
5. PORADA, V. a kol.: Kriminalistika, Bratislava: IURA EDITION, 2007.
6. RAK, R., MATYÁŠ, V., ŘÍHA, Z. A kol.: Biometrie a identita člověka. Praha: Grada, 2008.
7. STRAUS, J.: Kriminalistická technika. Plzeň: A. Čeněk, 2007.
8. ŠEJNOHA, J., FANTA, O., MORAVEC, L.: Systém kriminalistického vzdělání. Praha: F. Kodym, 1936.
9. ŠIMOVČEK, I. a kol.: Kriminalistika. Banská Bystrica: Právnická fakulta UMB, 1999.
10. ŠIMOVČEK, I., KYPTA, P. A kol.: Kriminalistika. Plzeň: Aleš Čeněk, 2011.
11. Zákon NR SR č. 417/2002 Z. z. o používaní analýzy deoxiribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb.

---

Poznámky pod čiarou: