Zmluvné typy podľa „nového zákona o športe“: ideový návrh konceptu, systematiky a ucelenosti zmlúv ponúknutých športovej obci alebo - jednota naprieč celým slovenským športom NEPREČÍTANÉ 

• Zmluvné typy podľa „nového zákona o športe“: ideový návrh konceptu, systematiky a ucelenosti zmlúv ponúknutých športovej obci alebo - jednota naprieč celým slovenským športom
• Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu
• Zmluva o sponzorstve v športe
• Zmluva o príprave talentovaného športovca
• Zmluva o výkone dobrovoľníckej činnosti
• Zmluva o amatérskom vykonávaní športu
• Zmluva o výkone činnosti športového odborníka

IN MEDIAS RES:

Po tom, čo zákon o športe č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj “ZoŠ”) vstúpil do platnosti a účinnosti od 1.1.2016, vznikne bezpochyby potreba vytvorenia zmlúv, ktoré budú kopírovať zmluvné systémy, ktoré sme zákonom o športe do jednotlivých úrovní výkonu športu na Slovensku zaviedli do života.

Bremeno praktickej prípravy týchto zmlúv prirodzene padne na samotné subjekty týchto zmluvných vzťahov - ergo športové organizácie a športovcov. Ako všetci iste vieme, športovcov, ktorí formulujú zmluvné dojednania so športovými organizáciami je zrejme (česť výnimkám) málo, preto podľa môjho názoru vyvstáva potreba podať pomocnú ruku športovým klubom.

Nie je to patetický a sugestívny výmysel, výsledok tejto úvahy a celkovej myšlienky môže na konci dňa zjednotiť zmluvné vzťahy v slovenskom športe do jednotnej línie. Ako? 

Ihneď na úvod treba poznamenať - možno subjektívne - že najlepším riešením bude vytvorenie JEDNOTNÉHOHO TYPU jednotlivých zmlúv, ktorý bude ponúknutý športovej obci so želaním, že na Slovensku nebudú „lietať“ zmluvy s rôznou úrovňou, hĺbkou, obsahom a pedantnosťou spracovania. Jednotu športovej obce ktorej sa dnes tešíme treba využiť na zjednotenie zmluvných dojednaní naprieč celým Slovenskom. Verím, že to je v našich silách. Samozrejme, bude to možnosť využitia takto ponúknutých zmlúv - kto ju nevyužije, pripraví si zmluvy sám. Minule som však počul, že slovač je - povedzme pragmatická (chápme lenivá, ergo poznáme výsledok). Prirodzene, dopyt po takejto aktivite - teda vytvorení zmlúv v zmysle zákona o športe -musí nastať opäť zdola. Subjekty v športe musia prejaviť o takúto aktivitu záujem a zároveň počkať na jej výsledky v podobe konkrétnych zmlúv, inak bude celá takáto snaha nadbytočná a neefektívna.

Otázkou, ktorú si musí subjekt alebo skupina ľudí, ktorá sa podujme do role „generátora“ týchto zmlúv vyjasniť je UCELENÝ KONCEPT, na základe ktorého sa budú tieto zmluvy pripravovať. Je potrebné si uvedomiť, že nepôjde o jednu zmluvu,ale tých zmlúv bude viac, minimálne pôjde o tieto zmluvy:

1. Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu
2. Zmluva o amatérskom vykonávaní športu
3. Zmluva o príprave talentovaného športovca
4. Zmluva o sponzorstve v športe
5. Zmluva o dobrovoľníckej činnosti v športe
6. Zmluva o výkone činnosti športového odborníka (zavedená novelou 335/2017. Z.z ako ustanovenie § 49a)

Ak by sa chcela konkrétna skupina odborníkov, alebo niektorí členovia pracovnej skupiny podujať tejto určite neľahkej úlohy, je potrebné, aby sa zjednotil na už spomínanom koncept prípravy týchto zmlúv. Vyjasnená a definovaná by musela byť aj ich VNÚTORNÁ SYSTEMATIKA, či ich VLASTNOSTI, medzi ktoré môžu patriť otázky ako napr.:

• či pôjde o štandardizované zmluvy 
• bezpochyby áno,
• Ide o zmluvy súkromnoprávneho charakteru, takže ich systematika musí umožňovať budúcim zmluvným stranám odchýliť sa od ich znenia – teda od DISPOZITÍVNEHO znenia zákona o športe (na ktorého základe budú pripravované) priamo v ich texte,
• Do zmlúv sa ne/bude kopírovať zákonný obsah týkajúci sa konkrétneho vzťahu o ktorom UŽ pojednáva normatívnym spôsobom ZoŠ.
• Môj názor je, že by sa zákonný text do týchto zmlúv kopírovať nemal
• Zmluvy svojím obsahom vytvoria predpoklad pre to, aby zmluvné strany POVINNE INKORPOROVALI prípadné odchýlne – alebo akékoľvek iné mimozmluvné dojednania svojich vzájomných práv a povinností do týchto zmlúv formou NEODELITEĽNÝCH PRÍLOH
• Zároveň, túto technikáliu definovania vzájomných práv a povinností JEDNOZNAČNE ZMLUVNÝM STRANÁM prikázať
• Ide napr. o to, že odmeňovanie športovca v rozsahu prémiových, sankčných a iných poriadkov môžu upraviť vnútroklubové pravidlá pričom V ZMLUVE POVIEME, že ak tieto existujú, musia sa stať POVINNOU PRÍLOHOU ZMLUVY (a môžeme variovať ďalej – musia byť podpísané, v prípade ich budúcej zmeny OPÄŤ SCHVÁLENÉ OBOMA ZMLUVNÝMI STRANAMI atď....)

Je veľký predpoklad, že ak sa táto výzva stojaca pred skupinou ľudí, ktorá by sa podujala na prípravu týchto zmlúv jasne ZADEFINUJE, pomenujú sa jednotlivé TYPOLOGICKÉ VLASTNOSTI takto pripravených zmlúv, môžeme dosiahnuť stav, že pripravíme napr. „zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu“, ktorá nájde uplatnenie vo viacerých / všetkých športoch. BUDE VŠAK MUSIEŤ BYŤ VYUŽITÁ DOHODNUTÁ SYSTEMATIKA TEJTO ZMLUVY.

“Zmluvy nemôžu odzrkadľovať len zákon o športe”. Nesmierne dôležité je si uvedomiť, že aj keď dnes máme Zákon o športe a jednotlivé ustanovenia o zmluvných typoch, TIETO BUDÚ NEVYHNUTNE DOPĹŇANÉ v konkrétnych zmluvách O USTANOVENIA PREDPISOV A PORIADKOV KONKRÉTNYCH ŠPORTOV (národné a nadnárodné športové predpisy). Preto je NEVYHNUTNÉ V TÝCHTO ZMLUVÁCH vytvoriť priestor PRE DISPOZITÍVNE – dobrovoľné a vopred nedefinované DOJEDNANIA zmluvných strán.

Na to, aby sme tento smelý cieľ naplnili jednotnou aktivitou je potrebný (i) odborný nadhľad nad zreteľnou snahou týmito štandardizovanými zmluvami zastrešiť čo najväčšie množstvo vzťahov (naprieč rôznymi športami) V ROZSAHU VZÁJOMNÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ MEDZI ZMLUVNÝMI STRANAMI, pri nevyhnutnom zohľadnení skutočnosti, že (ii) ČO JE V ZÁKONE, V ZMLUVE BYŤ NEMUSÍ, pri akceptovaní stavu, že v rozsahu súkromného práva (iii) SA MÔŽU (a budú) STRANY OD ZÁKONNÝCH USTANOVENÍ ODCHÝLIŤ – samozrejme mimo kogentných ustanovení zákona.

Ďalej, Zákon o športe zavádza mnohé nové pojmy, ktoré môžu byť pre tú – ktorú zmluvu podstatné, preto treba do týchto zmlúv (iv) PRI TEJ – KTOREJ ZMLUVE ZAČLENIŤ AJ PRE NAPLNENIE JEJ ÚČELU NEVYHNUTNÝ POJMOVÝ APARÁT. Pojmový aparát nebude pre všetky zmluvy rovnaký - načo do zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu dávať a vysvetľovať pojmy ako talentovaný športovec a opačne. Začlenenie pojmového aparátu do zmlúv súčasne interiorizuje tieto pojmy práve u adresátov týchto zmlúv, čo je bezpochyby pozitívnym vývojom vzájomného vzťahu práva - zmluvných vzťahov a vnímania práva ako normatívneho systému.

NÁVRH SYSTEMATIKY ZMLÚV PODĽA NOVÉHO ZÁKONA O ŠPORTE:

Systematika týchto zmlúv by podľa môjho názoru bola najlepšia v tomto formáte, ktorý by sa využil pri každom zmluvnom type.

Išlo by o systematiku, ktorá by bola nasledujúca (na príklade zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu), pričom samozrejme, tento nástrel nie je nutné chápať doslovne:

ZMLUVA

ZMLUVNÉ STRANY

↓

 VŠEOBECNÝ OBSAH 

↓

KOGENTNÝ OBSAH

↓

DISPOZITÍVNY OBSAH

↓

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

↓

PRÍLOHY

KONKRÉTNY KONCEPT ZMLUVY NA PRAKTICKOM PRÍKLADE

 ZMLUVA

o profesionálnom vykonávaní športu

uzatvorená v zmysle ustanovenia § 35 a nasl. z.č. 440/2015 Z.z. zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len ”zmluva”)

• Čl. I – ZMLUVNÉ STRANY
• Čl. II. - VŠEOBECNÝ OBSAH 
• definovanie postavenia subjektov
• definovanie charakteru zmluvy
• odkazy na záväznosť mimoprávnych - športových predpisov a pod.  

• Čl. II. – KOGENTNÝ OBSAH ZMLUVY:

• Do tohto článku zmluvy by mal byť včlenený POJMOVÝ APARÁT PRE ÚČELY TEJTO ZMLUVY
• Tu sa dajú tie pojmy, ktoré budú pre danú zmluvu dôležité
• V tejto časti by sme pri každej konkrétnej zmluve povedali, čo v nej chceme mať ako jej minimálne náležitosti.
• V tejto časti by sa nachádzali kogentné časti Zákona o športe pre tú – ktorú konkrétnu zmluvu.
• Túto časť vieme využiť napr. na inkorporovanie tých častí zákona, ktoré by si možno do zmlúv potom subjekty nedali (napr. predzmluvné vzťahy pri zmluvách a pod….)
• Zároveň by platilo, že mnoho obsahu tejto časti by sa riešilo blanketne
• Napr. „základné povinnosti športovca“ / “športového klubu”
• Znenie: „Základné povinnosti športovca vykonáva športovec v zmysle ustanovenia § ...... ZoŠ.“
• Ak by si chceli zmluvné strany dohodnúť SVOJE PRÁVA A POVINNOSTI ŠIRŠIE NAD RÁMEC ZÁKONA, UPRAVILI BY SI ICH V čl. III – TEDA V DISPOZITÍVNEJ ČASTI ZMLUVY (na čo by samozrejme v tejto časti pripravil zmluvný text, napr.: „V prípade, ak si zmluvné strany dohodli ďalšie vzájomné práva a povinnosti nad rámec ods. 1, uvedú ich v čl. III........“
• Do kogentnej časti zmluvy nemôžeme dávať ustanovenia napr. (ako som videl v niektorých návrhoch) o rozhodcovskom súde, lebo nie každý šport ho má zriadený - ostane im prázdna časť kogentnej časti zmluvy? NIE, to si dajú - ak chcú - do čl. III. → to je zrejmý okruh vzťahov dispozitívnej povahy.

• Čl. III. – DISPOZITÍVNY OBSAH:

V rámci privátnej autonómie, ktorá je daná ako zákonná licencia subjektom súkromného práva týmto článkom vytvoríme priestor pre VŠETKY ĎALŠIE DOJEDNANIA ZMLUVNÝCH STRÁN, ktoré dnes nevieme a nepoznáme

• Vytvorený priestor na odchýlne dojednania zmluvných strán od dispozitívnych ustanovení Zákona o športe.
• Môžu byť zohľadnené ľubovoľné charakteristiky konkrétneho zmluvného vzťahu.
• Inkorporujú si tu jednotlivé športy to, čo potrebujú aj vzhľadom na svoje medzinárodné záväzky a členstvo v medzinárodných asociáciách.
• Napr. systém prémiového odmeňovania, pokút, iné dojednania, prípadné rozhodcovské doložky, medzinárodné založenia právomocí nadnárodných organizácií v konkrétnych športoch a pod.
• Napr. systém prémiového odmeňovania, pokút, iné dojednania, prípadné rozhodcovské doložky, medzinárodné založenia právomocí nadnárodných organizácií v konkrétnych športoch a pod
  
• časť zmluvy otvorená pre špecifické charakteristiky konkrétnych vzťahov / športov a pod.

• Čl. IV. - ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
• pojednávali by o všeobecných zmluvných ustanovenia ako o účinnosti, právnom režime a pod.

PRESAHY: 

Výhoda umiestnenia KOGENTNEJ ČASTI ZMLUVY ako časti ktorá predchádza DISPOZITÍVNEJ ČASTI je aj v tom, že DISPOZITÍVNA jednak umožňuje odchýlne dojednania zmluvných strán, a jednak umožňuje zmluvným stranám kontrolu, či niektoré ustanovenia dispozitívnej časti nie sú v priamom rozpore s kogentnými časťami zmluvy podľa Zákona o športe.

Prirodzene, tento KONCEPT a SYSTEMATIKA NIE JE KONEČNÝ, dá sa na ňom pracovať, či vylepšovať ho. Ide však o to, že ak by sme si niečo takéto zadefinovali, vedeli by sme tento koncept využiť pri každej zmluve, ktorú by sme športovej obci na Slovensku chceli ponúknuť.

Vytvorenie kogentnej časti zmlúv je v možnostiach akejkoľvek skupiny odborníkov, ktorá túto časť vytvorí v súlade so zákonom športe. Dispozitívna časť zmlúv je sťa “zadné vrátka” pre autonómiu subjektov v športe v rozsahu stanovovania si vzájomných práv a povinností nad rámec zákona.

Dôležité je pochopiť, že tento koncept týchto zmlúv sa nerobí pre konkrétny šport, robí sa ako univerzálny obligačný koncept zmluvných typov podľa zákona o športe, pričom jednotlivé špecifiká a jednotlivé skutočnosti, ktoré musí mať konkrétny šport v zmluvách (napr. regulácia zmlúv FIFA-ou, RaPP v SFZ, predpisy IIHF, predpisy nadnárodných športových asociácií) si už zmluvné strany “vtiahnu” do zmluvy v čl. III.

“JEDEN ZMLUVNÝ KONCEPT - VŠETKY ZMLUVNÉ TYPY ZÁKONA O ŠPORTE - JEDNOTNÉ SLOVENSKO”