Režim uzatvárania zmlúv medzi športovými klubmi a profesionálnymi športovcami: čo priniesol "nový zákon o športe"? NEPREČÍTANÉ 

Namiesto úvodu krátke intro prečo práve táto téma:

Po 1.1.2016 si mnohé subjekty športovej obce – predovšetkým športové kluby a športovci kladú jednoduché otázky, ako napr.: (i) čo so zmluvnými vzťahmi, ktorých sme účastníkmi už dnes, (ii) „čo a ako“ na zmluvné vzťahy, ktoré sa chystáme v blízkej budúcnosti uzavrieť, a čo sa zmení po (iii) 1.1.2019 – po dátume, ktorý tak často spomínali členovia pracovnej skupiny pripravujúcej nový zákon o športe.

Na základe potreby praxe, autor sa v predkladanom príspevku pokúsi stručne zhrnúť všetky možnosti uzatvárania zmlúv medzi športovými klubmi a profesionálnymi športovcami predovšetkým po momente, kedy nadobudol účinnosť z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Príspevok vznikol na základe snahy autora napomôcť predovšetkým športovým klubom pri vstupovaní do zmluvných dojednaní s hráčmi, ktorých výkon športovej činnosti možno považovať za ich hlavnú ekonomickú činnosť, ergo činnosť, ktorou sa títo športovci živia, teda sú profesionálnymi športovcami.

1. Kto je profesionálny športovec a kedy to klub/hráča má začať zaujímať?

Je dnes známe, že poznáme profesionálnych, poloprofesionálnych a amatérskych športovcov. Zákon o športe nadväzuje na túto tzv. trojprvkovú štruktúru statusu športovcov, keďže v ustanovení § 4 ods. 1 ZoŠ sa uvádza, že športovec vykonáva šport ako profesionál, amatér alebo ako neorganizovaný športovec, pričom terminológia nie je až taká podstatná. Akékoľvek “zväzové” delenie športovcov na profesionála a amatéra, prípadné iné delenie v zmysle športových predpisov daného športu týmto nie je dotknuté (poskytnuté delenie je delením pre účely zákona o športe a jeho obsahu).

Primárna pozornosť tohto príspevku je venovaná profesionálnemu športovcovi, a jeho vzťahu so športovým klubom. Profesionálom je na účely zákona o športe športovec, ktorý vykonáva športovú činnosť ako jeho hlavnú ekonomickú činnosť, alebo inak povedané, profesionálom je ten športovec, ktorý sa vykonávanou športovou činnosťou živí, a pre ktorého profesionálny výkon športovej činnosti predstavuje hlavný zdroj príjmu. V zmysle zákona o športe sa zákonodarca rozhodol profesionálneho športovca definovať v ustanovení § 4 ods. 3 písm. a) ako športovca, ktorého výkon športovej činnosti spĺňa znaky závislej práce, pričom je zrejmé, že závislú prácu ako právny inštitút definuje z.č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Pre všetky dotknuté subjekty je dôležité, aby starostlivo zvážili, či výkon športovej činnosti vykonávanej konkrétnym športovcom spĺňa znaky závislej práce (ustanovenie § 1 ods. 2 ZP):

Závislá práca je práca vykonávaná

• vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
• osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
• podľa pokynov zamestnávateľa,
• v jeho mene,
• v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Je zrejmé, že takto definovaní profesionální športovci vykonávajúci profesionálnu športovú činnosť pre konkrétne športové kluby vykonávajú činnosť, ktorá má znaky závislej práce. Prirodzene, nehovoríme o profesionálnych športovcovch v individuálnych športoch, ktorí športovú činnosť vykonávajú ako samostatne zárobkové činné osoby. Táto skutočnosť znamená, že vzťah medzi športovým klubom a profesionálnym športovcom mal niesť znaky vzťahu zamestnaneckého. Na tomto zistení sa zhoduje odborná a vedecká verejnosť už dlhšiu dobu, aj keď športové kluby s profesionálnymi športovcami doposiaľ uzatvárali nepomenované obchodnoprávne, alebo občianskoprávne zmluvy. Uvedený stav bol dokonca v rozpore so samotným znením Zákonníka práce, ktorý ustanovuje v ustanovení paragrafu 3 ods. 2, že tieto vzťahy upravuje práve ZP, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak by hráči a kluby účelovo “zamlčali” závislú prácu športovca a uzavreli by zmluvu, ktorá by skutočný výkon športovej činnosti umelo zastierala alebo inak kryla, dalo by sa na takúto zmluvu považovať buď za iný zmluvný typ v zmysle § 41a Občianskeho zákonníka, alebo za absolútne neplatnú z dôvodu rozporu so zákonom, a to z titulu obchádzania zákona. V prípade zastretej závislej práce by mohol daňový úrad platiteľa odmeny aj dodaniť daňou zo závislej činnosti.

Je preto aj dnes dôležité, že účinnosťou ZoŠ je potrebné nezabúdať práve na ustanovenia § 1 ods. 3 a § 2 ods. 3 ZP:

• § 1 ods. 3 ZP:
• Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov
• § 2 ods. 3 ZP:
• Na právne vzťahy profesionálnych športovcov pri výkone športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje osobitný predpis.

FAKT 1: ZÁKON O ŠPORTE MÁ PREDNOSŤ PRED ZÁKONNÍKOM PRÁCE

Zákon o športe postavenie profesionálnych športovcov upravuje, preto je pre všetky dotknuté subjekty dôležitý primárne Zákon o športe a až následne Zákonník práce (v rozsahu, v akom na Zákonník práce zákon o športe odkazuje).

Príspevok v ďalšom texte vzhľadom na svoj zámer teda reflektuje iba zmluvné vzťahy tzv. profesionálnych športovcov, pričom otázkam zmluvných vzťahov amatérskych športovcov (predovšetkým so športovými klubmi) sa chystáme venovať v nasledujúcom príspevku.

2. Čo priniesol zákon o športe?

Zákonom o športe zákonodarca definoval tri zmluvné režimy, v ktorých môže profesionálny športovec vykonávať profesionálnu športovú činnosť (ustanovenie § 4 ods. 3 ZoŠ). Profesionálny športovec vykonáva šport

• na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce,
• na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku alebo
• ako samostatne zárobkovo činná osoba.

FAKT 2: PROFESIONÁL JE ZAMESTNANEC, „REZORŤÁK“ ALEBO INDIVIDUÁLNA SZČO:

Z uvedeného je teda zrejmé, že od účinnosti ZoŠ môže profesionálny športovec požívať status:

• zamestnanca v zmysle zmluvnej spolupráce so športovým klubom na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,
• „rezortného“ zamestnanca, ak je zamestnaný v niektorom z rezortných športových stredísk,
• podnikateľa – samostatne zárobkovo činnej osoby.

Zákon o športe teda vytvára právny rámec pre zmluvné vzťahy medzi športovými klubmi a profesionálnymi športovcami zavedením „zmluvy o profesionálnom výkone športu“ (ustanovenie § 35 ZoŠ a nasl.). Športový klub a športovec by pred podpisom zmluvy nemali zabúdať aj na ustanovenie § 34 ZoŠ, ktoré normuje ZoŠ v ustanovení § 34 a niektoré jeho dôsledky zahrnúť do vlastného textu zmluvy.

Z uvedeného plynie prvá podstatná povinnosť športových klubov a profesionálnych športovcov pri právno podchytení ich vzťahu:

• zistiť, či športová činnosť, ktorú športovec vykonáva, má znaky závislej práce, ak áno:

FAKT 3: OD 1.1.2016 UŽ LEN ZMLUVY O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU MEDZI KLUBOM A PROFESIONÁLNYM ŠPORTOVCOM

Po 1.1.2016 ak športová činnosť vykonávaná profesionálnym športovcom spĺňa znaky závislej práce, v prípade uzatvárania nových zmlúv medzi športovými klubmi a športovcami musia tieto subjekty využiť práve zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa ustanovenia § 35 a nasl. ZoŠ !

UPOZORNENIE: Podnikateľský výkon športovej činnosti vo forme „samostatne zárobkovo činnej osoby“ v § 4 ods.3 písm. c) sa netýka vzťahu medzi športovým klubom a profesionálnym športovcom, ktorého činnosť spĺňa znaky závislej práce), ale je adresovaný individuálnym – profesionálnym športovcom. V prípade nejasností o systematike profesionálnych športovcov ponúka obsahovo bohatú nápovedu aj dôvodová správa k zákonu o športe dostupná na stránke Učenej právnickej spoločnosti.^[1]

2.1.Čo so zmluvami, ktoré už existujú?

Prirodzene, zákonodarca musel reflektovať aj tú skutočnosť, že sa dnes nenachádzame v bode 0, a teda, že športové kluby a športovci ku dňu účinnosti ZoŠ už v zmluvných vzťahoch vystupujú, a tieto prirodzene nespĺňajú požiadavky zákona o športe. Práve z uvedeného dôvodu zákonodarca ustanovil v ustanovení § 102 ods. 4, 5 a 6 ZoŠ do prechodných ustanovení nasledujúci normatívny obsah, čím vytvoril prechodný režim pre už existujúce vzťahy:

• § 102 ods. 4:
• “Športové kluby, v ktorých športovci do 31. decembra 2015 vykonávajú šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, upravia svoje zmluvné vzťahy so športovcami v súlade s týmto zákonom do 31. decembra 2018. Po uplynutí tejto lehoty sa zmluva medzi športovcom a športovým klubom vykonávajúcim šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce bude považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa tohto zákona.”
• § 102 ods. 5:
• Vznik právnych vzťahov a nároky a práva z nich vyplývajúce, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa spravujú podľa doterajších predpisov.
• § 102 ods. 6:
• Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.

FAKT 4: PRECHODNÝ REŽIM UŽ UZATVORENÝCH ZMLÚV MEDZI KLUBOM A ŠPORTOVCAMI:

• Zmluvy, ktoré nadobudli účinnosť pred 1.1.2016 môžu tzv. „dobehnúť“ do konca svojej platnosti, najneskôr však do 31.12.2018,
• Zmluvy, ktoré sú uzatvorené na obdobie, ktoré prekračuje 31.12.2018 budú zákonnou fikciou od 1.1.2019 považované za zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

2.2 Čo je dôležité vedieť – existuje prechodné obdobie a aké benefity sprevádzajú zavedenie zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu?

Prichádza samozrejmá otázka športových klubov, aké odvody a aké poistenia bude športový klub / športovec po uzatvorení zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle ust. 35 a nasl ZoŠ odvádzať.

Zákonodarca už počas prác na návrhu zákona o športe prostredníctvom pracovnej skupiny tlmočil širšej verejnosti, ale predovšetkým subjektom športovej obce, že v snahe o minimalizáciu negatívnych ekonomických dopadov na zavedenie zamestneckého pomeru medzi profesionálnymi športovcami a klubmi urobí maximum možného – a teda že zavedie prechodné obdobie 3 rokov, v ktorých budú aj napriek existencii tohto zamestnaneckého pomeru medzi klubom a športovcom od povinných odvodov do Sociálnej poisťovne kluby oslobodené. Zákonodarca tak vo vzťahu k sociálnemu poisteniu urobil v novelizačných ustanoveniach (čl. II ZoŠ) nasledovne: 

Priamou novelizáciou z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyňal zamestnanca – športovca v zmysle zmluvy o prefesionálnom vykonávaní športu z povinnosti platiť sociálne poistenie:

• Za § 293dl sa vkladá § 293dm, ktorý vrátane nadpisu znie:
• „§ 293dm
• Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2016
• Zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu“ (odkaz na ZoŠ).

FAKT 5: DOČASNÉ NEPLATENIE SOCIÁLNYCH ODVODOV KLUBOM V PRÍPADE ZMLUVY O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU DO 31.12.2018

Z uvedeného teda plynie záver, že do 31.12.2018 neplatí klub za profesionálneho športovca odvody v prípade, ak s konkrétnym športovým klubom uzavrel zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Týmto ustanovením je splnený verejný prísľub pracovnej skupiny, že sa zavedie isté „medziobdobie“, v ktorom poskytneme predovšetkým športovým klubom čas na pripravenie sa na „nábeh“ do riadnych zamestnaneckých vzťahov od 1.1.2019.

FAKT 6: DOČASNÉ PLATENIE ZDRAVOTNÝCH ODVODOV ŠPORTOVCOM Z VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU, DO KTORÉHO SA ŠPORTOVCOVI NEZAPOČÍTAVA PRÍJEM ZO ZMLUVY O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU:

• Zdravotné odvody si platí športovec dobrovoľne z minimálneho vymeriavacieho základu,
• príjem v zmysle zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa mu do vymeriavacieho základu nezapočítava.

Uvedené vyplýva zo skutočnosti, podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca. V definícii pojmu "zárobková činnosť" podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení sa odkaz pod čiarou 18) odkazuje na § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2. a 3. zákona 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a neodkazuje však na § 5 ods. 1 písm. m) novelizovaného zákona o dani z príjmov.

3. NAMIESTO ZÁVERU VECNÉ ZHRNUTIE FAKTOV:

Zákon o športe účinný od 1.1.2016, ktorý vyšiel v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 440/2015 Z.z. vytvoril pre športové kluby a profesionálnych športovcov nové režimy zmluvných vzťahov – zhrňme si teda fakty, na ktoré sme obsahom príspevku poukázali aby sme pochopili systematiku zákonnej úpravy a aby sme zistili, ako majú športové kluby a športovci od 1.1.2016 postupovať.

FAKT 1: ZÁKON O ŠPORTE MÁ PREDNOSŤ PRED ZÁKONNÍKOM PRÁCE

Zákon o športe postavenie profesionálnych športovcov upravuje, nakoľko uvádza, že profesionálny športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v prípade, ak športová činnosť spĺňa znaky závislej práce. Pre všetky dotknuté subjekty je dôležitý Zákon o športe v rozsahu úpravy tejto zmluvy (§ 35 a nasl ZoŠ vrátane § 34), a Zákonník práce len v rozsahu, v akom naň odkazuje ZoŠ.

FAKT 2: PROFESIONÁL JE ZAMESTNANEC, „REZORŤÁK“ ALEBO INDIVIDUÁLNA SZČO

Od účinnosti ZoŠ môže profesionálny športovec požívať status:

• zamestnanca v zmysle zmluvnej spolupráce so športovým klubom na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,
• „rezortného“ zamestnanca, ak je zamestnaný v niektorom z rezortných športových stredísk,
• podnikateľa – samostatne zárobovo činnej osoby.

FAKT 3: NOVÉ ZMLUVY - OD 1.1.2016 UŽ LEN ZMLUVY O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU MEDZI KLUBOM A PROFESIONÁLNYM ŠPORTOVCOM

Po 1.1.2016 v prípade uzatvárania nových zmlúv medzi športovými klubmi a profesionálnymi športovcami, ktorí vykonávajú činnosť, ktorá vykazuje znaky závislej práce, musia tieto subjekty využiť práve zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa ustanovenia § 35 a nasl. ZoŠ (!!). Uzatvorenie akejkoľvek inej zmluvy by bolo buď zastretým právnym úkonom v zmysle § 41a OZ alebo by uzatvorenie takejto zmluvy bolo v rozpore so zákonom, a pre rozpor so zákonom by takáto zmluva bola absolútne neplatná (ustanovenie § 39 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p.).

FAKT 4: PRECHODNÝ REŽIM UŽ UZATVORENÝCH ZMLÚV MEDZI KLUBOM A ŠPORTOVCAMI

• Zmluvy, ktoré nadobudli účinnosť pred 1.1.2016 môžu tzv. „dobehnúť“ v období do skončenia svojej platnosti, najneskôr však do 31.12.2018,
• Zmluvy, ktoré sú uzatvorené na obdobie, ktoré prekračuje 31.12.2018 budú od 1.1.2016 považované ex lege (automaticky zo zákona) za zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

FAKT 5: DOČASNÉ NEPLATENIE SOCIÁLNYCH ODVODOV KLUBOM V PRÍPADE ZMLUVY O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU DO 31.12.2018

FAKT 6: DOČASNÉ PLATENIE ZDRAVOTNÝCH ODVODOV ŠPORTOVCOM Z VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU, DO KTORÉHO SA ŠPORTOVCOVI NEZAPOČÍTAVA PRÍJEM ZO ZMLUVY O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU:

Podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca. V definícii pojmu "zárobková činnosť" podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení sa odkaz pod čiarou 18) odkazuje na § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2. a 3. zákona 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, a neodkazuje však na § 5 ods. 1 písm. m) novelizovaného zákona o dani z príjmov.

Z uvedeného teda možno uzavrieť, že odmena športovca, ktorú tento dostáva za výkon profesionálnej športovej činnosti v zmysle zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa športovcovi nezarátava do príjmov v zmysle zákona o zdravotnom poistení.

Športovec si bude do 31.12.2018 platiť zdravotné odvody dobrovoľne, a to len z minimálneho vymeriavacieho základu, tj. cca 60 EUR.

4. Záverečné slovo na začiatok cesty:

Vytvorenie nového zmluvného systému v slovenskom športe môžu sprevádzať isté implementačné komplikácie. Z pohľadu autora je taktiež nemenej podstatnou skutočnosť, v akej kvalite a s akou precíznosťou budú v jednotlivých športoch zo strany športových klubov spracované a pripravené zmluvy o profesonálnom vykonávaní športu. Autor preto na stránkach Učenej právnickej spoločnosti ponúkol pre všetky zúčastnené subjekty praktickú pomôcku, myšlienku a ideu jednotného konceptu a ucelenosti zmlúv v slovenskom športe (podľa ZoŠ)^[2].

V prípade, ak by táto myšlienka prípravy štandardizovaných zmlúv - v tomto prípade zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu - našla svojich fanúšikov a ak by táto myšlienka oslovila športovú obec, autor je spoločne s ďalšími členmi UčPS a externými spolupracovníkmi ochotný na takomto projekte štandardizácie zmlúv v slovenskom športe začať pracovať a ponúknuť tak slovenskému športu jednotný systém štandardozovaných zmlúv v zmysle a súlade so ZoŠ. Praktickým dôsledkom tejto aktivity by bolo docielenie stavu, že zmluva o profesionálnom vykonávaní športu by “vyzerala rovnako” vo všetkých športoch na Slovensku, jej obsah by obsahoval minimálne zákonné náležitosti, ale zároveň by táto zmluva vytvárala priestor pre dispozitívne - dobrovoľné dojednania medzi zmluvnými stranami. Súčasne by sa zjednodušila administatívna náročnosť pri registrácii týchto zmlúv na príslušných národných športových zväzoch a zjednodušila by sa aj prípadná sporová agenda zo zmluvných vzťahov vyplývajúca.