Zákon č. 440/2015 Z.z. o športe - OTÁZKY a ODPOVEDE NEPREČÍTANÉ 

Učená právnická spoločnosť – občianske združenie (ďalej len „UčPS”) prostredníctvom svojho webového sídla www.ucps.sk, predovšetkým v sekcii (i) „Implementácia Zákona o športe” a v časti (ii) „FaQ“ (otázky a odpovede) poskytuje verejné prístupnú internetovú platformu, kde členovia pracovnej skupiny, ktorá vytvorila návrh a napomáha implementácii zákona č. 440/2015 Z.z. o športe (ďalej aj „zákon o športe“) do praxe ale aj ďalší odborníci, prezentujú svoje osobné, alebo kolektívne odborné a vedecké názory predovšetkým k otázkam a problémom získaným na pracovných stretnutiach so zástupcami športových zväzov a ich členov alebo zaslaným širokou športovou verejnosťou. Cieľom je spoločné hľadanie, formulovanie a zdieľanie odpovedí a právnych riešení všeobecnej povahy.

Prezentované stanoviská sú odborným názorom členov pracovnej skupiny a nemusia byť vo vecnom, obsahovom, teoretickom alebo právnom súlade so stanoviskami a názormi poskytnutými inými osobami. 

UčPS ako združenie združujúce právnikov viacerých právnických povolaní spolupracujúce s externými odborníkmi v oblasti športu a práva, neposkytuje komerčné právne služby, ale vytvára priestor pre zhromaždenie, zdieľanie, diskutovanie a rozvíjanie rozmanitých odborných a vedeckých právnych názorov a stanovísk.

Členovia pracovnej skupiny neumožňujú používať nimi zverejnené stanoviská na komerčné účely alebo namiesto komerčných právnych služieb. Ide výlučne o nezávislé odborné a vedecké názory, ktorých cieľom je podporiť znalostný manažment slovenskej spoločnosti nielen v oblasti športu.

Vzory právnych dokumentov zverejnené v sekcii „Implementácia zákona o športe“ - vzory dokumentov sú vytvorené ako formuláre preto v zverejnenej podobe nespĺňajú minimálne náležitosti Zákona o športe. Zmluvy, stanovy či iné vzory právnych dokumentov je potrebné podrobne dopracovať v závislosti od potrieb konkrétnych zmluvných strán, resp. členov športových organizácií, a splniť tak všetky podstatné náležitosti jednotlivých právnych dokumentov vyžadované zákonom o športe.

Podľa znenia § 99 ods. 2 (spoločné ustanovenie) "Ak úkon, ktorý má byť vykonaný prostredníctvom informačného systému športu nemožno takto vykonať, povinná osoba ho vykoná v listinnej forme. Ak nie je možné zverejnenie, povinná osoba informáciu zverejní na svojom webovom sídle."

Z uvedeného vyplýva, že ak nebude možné zverenenie v IS športu, povinnosť zverejňovania budú môcť povinné osoby splniť na svojom webovom sídle. Pri sponzorstve bude prichádzať do úvahy splnenie povinnosti verejného vykazovania použitia sponzorského využitím transparentného bankového účtu.

V PRÍPADE OBCHODNEJ SPOLOČNOSTI:

Ak ho chceš vyplácať z pozície s.r.o./a.s., ZoŠ ponúka možnosť využiť “zmluvu o príprave talentovaného športovca”. V tomto prípade by konkrétny športovec musel byť zaradený v zozname talentovaných športovcov, ktorý ešte neexistuje. Talentovaného športovca definuje ZoŠ v ustanovení § 4 ods. 5 ZoŠ.

Možnosť 1: Hráč bude mať status normálnej „samostatne zárobkovo činnej osoby“. Limitácia výšky odmeny v tomto prípade neexistuje. V tomto prípade je potrebné využiť tzv. “nepomenovanú zmluvu” (napr. „zmluva o spolupráci pri výkone športovej činnosti, zmluva o výkone športu a pod......“) ktorá by mala byť uzatvorená buď v režime ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, alebo v režime ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odvody a všetky ostatné poistné plnenia si samozrejme v tomto prípade rieši a odvázda sám hráč.

Možnosť 2: Ak ide o študenta strednej alebo vysokej školy, je ešte alternatíva použitia “Dohody o brigádnickej práci študentov”. Tu je však aktuálna limitácia odmeny do výšky 200,- EUR, ako aj limitácia maximálneho trvania dohody na 12 mesiacov, a práca musí spĺňať maximálny rozsah 20 hodín týždenne v priemere. (ustanovenie § 227 Zákonníka práce). Odmena je v tomto prípade prirodzene možná.

Možnosť 3: Ak o študenta nejde, je možnosť využiť “dohodu o pracovnej činnosti” (ustanovenie § 228a a nasl. Zákonníka práce), kde je limitovaný výkon pracovnej činnosti 10 hodín týždenne, pričom odmena je aj v tomto prípade samozrejme možná.

Možnosť 4: Ak o študenta nejde, existuje možnosť využitia “dohody o vykonaní práce” (ustanovenie § 226 Zákonníka práce. Pracovná činnosť sa v tomto prípade dá vykonávať pre klub maximálne 350 hodín ročne, pričom odmena je samozrejme možná.

V prípadoch možností č. 2 - 4 má konkrétny športový klub postavenie zamestnávateľa, a hráč zamestnanca.

V PRÍPADE OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA:

Najlepšou možnosťou je v tomto prípade vytvorenie internej smernicu klubu, podľa ktorej talentovaný športovec v zmysle z.č. 440/2015 Z.z. (ak už bude zoznam talentovaných športovcov a ak v ňom konkrétny hráč bude zaradený).

Takýto športovec môže byť odmeňovaný v režime ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) z.č. 595/2003 Z.z. Postup športového klubu v tomto prípade vyžaduje:

• Uzavrieť s hráčom spomínanú zmluvu (§ 48 a nasl. ZoŠ) a dať si tam ustanovenie, napr:
• V zmysle tejto zmluvy bude športovcovi vyplácaná odmena vo výške 300,- EUR“.
• Odmena vyplácaná podľa ods. X je vyplácaná na základe internej smernice č....... zo dňa......., pričom táto odmena sa pre daňové účely posudzuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm.j) z.č. 595/2003 Z.z.“ plnenia. 

ZÁVEREČNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA:

• Spomínané ustanovenia “zákona o dani z príjmov” použiť nemožno pri obchodnej spoločnosti, je to ustanovenie využiteľné iba pre občianske združenia a pre neziskový sektor.
• Ak sa využijú pri OZ alebo NO, nie je možné protiplnenie, čo dostane športovec za výkon športovej činnosti (financie) definovať ako odmenu, ale je potrebné definovať toto protiplnenie ako “príspevok“ na konkrétne zadefinovanú aktivitu športovca. 

Kontrolór športovej organizácie je športovým odborníkom, ktorý má nezávislé postavenie od orgánov výkonnej moci v športovej organizácii, ktorých činnosť má byť predmetom záujmu kontrolóra. Zodpovedá sa iba najvyššiemu orgánu športovej organizácie, ktorý ho zvolil alebo inak ustanovil.

Preto má byť kontrolór voleným funkcionárom zväzu, ktorého volí najvyšší zastupiteľský orgán zväzu, nie jeho zamestnancom a teda nebude mať pracovnú zmluvu so športovou organizáciou, v ktorej bude vykonávať funkciu. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že príjem kontrolóra bude podľa § 5 ods. 1 písm d) zákona o dani z príjmov považovaný za príjem zo závislej činnosti ako "odmena za výkon funkcie v orgánoch iných právnických osôb".

Za výkon funkcie kontrolóra môže byť kontrolórovi vyplácaná náhrada za stratu času a odmena, ktorej výšku alebo spôsob jej určenia schvaľuje najvyšší orgán športovej organizácie, aby sa kontrolór nedostal do vzťahu závislosti od manažmentu zväzu.

Čo sa týka materiálneho zabezpečenia činnosti kontrolóra, kontrolór má právo na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s výkonom funkcie kontrolóra, ktoré musí vedieť preukázať, odôvodniť a príslušná športová organizácia mu je ich povinná v takom prípade uhradiť/preplatiť.

ODPOVEĎ 1):
NIE, zákon o športe nevstupuje do pôsobností miest a obcí rozhodovať o podpore športu na svojom území. Zákon o športe upravuje financovanie športu na centrálnej úrovni. Financovanie športu na miestnej úrovni je naďalej v pôsobnosti územnej/obecnej samosprávy /§ 4 ods. 3 písm. f) a h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení/. Orgány územnej samosprávy v súlade s právnym poriadkom vrátane vlastných pravidiel pre športu schválených všeobecne záväzným nariadením obce/mesta naďalej nezávisle od štátu rozhodujú o tom, v akej výške a akým spôsobom bude podporovať šport na svojom území.

ODPOVEĎ 2):
ÁNO, príspevková organizácia obce, ak je predmetom alebo cieľom jej činnosti športová činnosť a ak bude zapísaná ako športová organizácia do IS športu, bude mať postavenie, práva a povinnosti športovej organizácie. Príspevková organizácia obce nie je "orgánom verejnej správy", ktorý by vykonával určité zákonom zverené právomoci a v rozsahu zverenej právomoci rozhodoval o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb. Príspevkovú organizáciu obce by bolo možné považovať za "subjekt verejnej správy", vzhľadom na jej napojenie na verejné prostriedky a úlohy, ktoré plní, nie však za "orgán verejnej správy".

Podľa § 10 ods. 1 veta druhá (Kontrola v športovej organizácii): "Ak športová organizácia má dve bezprostredne po sebe nasledujúce účtovné obdobia príjem prostriedkov zo štátneho rozpočtu presahujúci 50 000 eur ročne, je povinná zriadiť a obsadiť funkciu kontrolóra najneskôr do 30. júna nasledujúceho roka."

Výkladom tohto ustanovenia sa dá dospieť k záveru, že športové organizácie by si mali ustanoviť/zvoliť kontrolóra, ktorý spĺňa všetky zákonné požiadavky, do 30. júna 2016 a ak ide o kontrolóra národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie, do 3 mesiacov od ustanovenia/zvolenia musí kontrolór zložiť skúšky na ministerstve školstva pozostávajúce z elektronického odborného testu.

Národné športové zväzy (NŠZ), ktoré majú tento status podľa doterajšej právnej úpravy budú navyše musieť prejsť procesom uznania za NŠZ zo strany ministerstva školstva, zmeniť si stanovy tak, aby boli v súlade s § 19 až 23 zákona o športe, tento proces má podľa zákona prebehnúť taktiež do 30. júna 2016, inak stratí športový zväz spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov a nebude môcť dostať od štátu prostriedky dovtedy, kým nesplní svoje zákonné povinnosti. To platí aj pre národné športové organizácie vrátane Slovenského olympijského výboru a Slovenského paralympijského výboru.

Od 1.1.2016 platí nasledovné:

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) živnostenského zákona živnosťou nie je:
"e) činnosť športovca a športového odborníka podľa osobitného predpisu,11b)".

Podľa § 80ab živnostenského zákona:
"Živnostenské oprávnenia na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry získané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 zostávajú zachované do uplynutia platnosti dokladu o získanej odbornej spôsobilosti."

To znamená, že staré živnostenské oprávnenia (vydané pred 1.1.2016) dobehnú, ale po novom sa už činnosť športového odborníka nepovažuje za živnosť.

Podľa § 6 ods. 2 ZoŠ oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka podľa odseku 1 písm. a) až e)^[1] vzniká dňom zápisu športového odborníka do registra fyzických osôb v športe.

Podľa § 6 ods. 3 ZoŠ športový odborník vykonáva činnosť športového odborníka ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak
a) nie sú naplnené znaky závislej práce alebo
b) sa so športovou organizáciou nedohodne inak.

Príjem športového odborníka už nie je príjmom zo živnosti (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ale príjmom podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pričom ide o príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti, čo korešponduje s vyššie citovaným znením § 6 ods. 3 ZoŠ.

Vypracovanie zoznamu telentovaných športovcov (do 23 rokov) je predovšetkým v záujme športových klubov a to formou, aby príslušný národný športový zväz tento zoznam pripravil čo najskôr.

Prečo?

Na základe jeho existencie môžu následne kluby s mladými hráčmi uzatvárať zmluvy o príprave talentovaného športovca.

Tento zoznam vypracúva primárne národný športový zväz (ustanovenie § 16 ods. 2 písm. c) a d) Zákona o športe) --> to podľa výkonnostných kritérií určených predpismi zväzu. Ak takéto predpisy neexistujú, je vhodné ich na zväzovej úrovni pripraviť.

Štát, teda MŠVVaŠ až na základe kritérií v nariadení vlády vypracuje a bude viesť zoznam najvýkonnejších športovcov, pričom tieto dva zoznamy sa nemusia prekrývať.

Medzi základné úlohy kontrolóra podľa zákona o športe patrí predovšetkým prevenčná činnosť spočívajúca v dohľade kontrolóra športovej organizácie nad dodržiavaním právnych predpisov ako aj predpisov a rozhodnutí športovej organizácie za účelom vyvarovania sa možným sankciám, opatreniam a iným negatívnym dôsledkom spôsobeným športovej organizácii ich porušením. S cieľom dosiahnuť tento účel vykonáva kontrolór konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť pre jednotlivé orgány športovej organizácie a jej členov. (§ 13 ods. 1 zákona o športe)

Kontrolór podľa zákona o športe ex lege nemá právomoci rušiť rozhodnutia orgánov športovej organizácie, ich hlasovania ani voľby, ak mu takéto oprávnenie výslovne nedali členovia zväzu vo svojej dohode o pravidlách fungovania športovej organizácie s právnou formou občianskeho združenia t.j. vo svojich stanovách.

Napriek tomu, že kontrolór je najvyšším kontrolným orgánom športovej organizácie, nemôže vykonávať právomoci iných orgánov, ktoré nemá dané zákonom alebo stanovami športovej organizácie (občianskeho združenia).

Základnou povinnosťou kontrolóra je upozorniť na zistené nedostatky ten orgán, v ktorého kompetencii (podľa stanov) je rozhodnúť o spôsobe vykonania nápravy zisteného nedostatku, často aj najvyššiemu orgánu športovej organizácie (konferencii alebo výkonnému výboru) a tento orgán následne podľa správy o kontrolnej činnosti kontrolóra alebo obsahu upozornenia kontrolóra posúdi kontrolórom navrhnuté opatrenia na nápravu nedostatkov zistených kontrolou a odstránenie príčin ich vzniku a v rámci svojich kompetencií rozhodne o ďalšom postupe pri odstránení zisteného nedostatku, resp. vyjadrí sa k k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam a k lehote na splnenie opatrení uvedených v návrhu správy o kontrolnej činnosti v lehote určenej kontrolórom.

Postup kontrolóra pri vykonávaní kontroly je upravený v § 14 zákona o športe. 

Podľa § 14 ods. 2 zákona o športe je kontrolór pri výkone kontrolnej činnosti oprávnený v nevyhnutnom rozsahu vyžadovať v ním určenej lehote
a) poskytnutie originálov alebo overených kópií dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, vyjadrení, výstupov, informácií, dokumentov a iných podkladov, okrem tých, ktoré má kontrolór k dispozícii,
b) splnenie opatrení na nápravu nedostatkov zistených kontrolou a odstránenie príčin ich vzniku.

Podľa § 14 ods. 7 zákona o športe športová organizácia je oprávnená vyjadriť sa písomne k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam a k lehote na splnenie opatrení uvedených v návrhu správy o kontrolnej činnosti v lehote určenej kontrolórom.

Podľa § 14 ods. 8 zákona o športe ak športová organizácia po upozornení na závažný nedostatok zistený pri kontrolnej činnosti, tento závažný nedostatok v lehote určenej kontrolórom neodstráni, kontrolór je povinný bezodkladne, najneskôr do desiatich dní odo dňa márneho uplynutia určenej lehoty, oznámiť vec formou podnetu hlavnému kontrolórovi športu. K podnetu kontrolór pripojí upozornenie, oznámenie dôvodov nevyhovenia a ostatné podklady potrebné na posúdenie veci. Rovnako kontrolór postupuje aj vtedy, ak príslušný orgán športovej organizácie v určenej lehote neoznámil dôvody nevyhovenia.

Podľa § 14 ods. 9 zákona o športe o výsledku kontrolnej činnosti vypracuje kontrolór správu o kontrolnej činnosti v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia kontrolnej činnosti. Pri vykonávaní kontrolnej činnosti bez podnetu sa správa vyhotovuje, ak bol zistený závažný nedostatok. Správu o kontrolnej činnosti vykonanej na základe podnetu po jej prerokovaní s osobou, ktorej činnosť bola predmetom kontroly, kontrolór bezodkladne zašle orgánu alebo osobe, ktorá dala podnet na vykonanie odbornej kontroly.

Zo žiadneho z uvedených ustanovení ani z iných ustanovení zákona o športe nie je možné odvodiť oprávnenie kontrolóra rozhodovať vo veciach, ktoré sú podľa stanov v kompetencii iných orgánov športovej organizácie.  

Čestné tituly v telesnej výchove a športe sa v období od 28.12.1958 do 15.10.1990 udeľovali na základe vládneho nariadenia č. 82/1958 z 5. decembra 1958 o čestných uznaniach v telesnej výchove.

Znenie vládneho nariadenia č. 82/1958 Zb. si môžete pozrieť TU:
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1958/82/19900601

Podľa § 1 vládneho nariadenia č. 82/1958 Zb. boli pre ocenenie športovcov, turistov, cvičiteľov, trénerov a iných telovýchovných pracovníkov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj a úspechy telovýchovného hnutia zavedené čestné tituly:
a) „Zaslúžilý pracovník v telesnej výchove a športe“,
b) „Zaslúžilý majster športu“,
c) „Zaslúžilý majster turistiky“,
d) „Zaslúžilý cvičiteľ“,
e) „Zaslúžilý trenér“,
f) „Majster športu“,
g) „Majster turistiky“,
h) „Vzorný cvičiteľ“,
i) „Vzorný trenér“.

Z citovaného znenia § 1 vládneho nariadenia č. 82/1958 Zb. vyplýva, že v tomto právnom predpise je síce spomínaný "vzorný cvičiteľ" a "vzorný trenér", ale nie "vzorný rozhodca". Takýto čestný titul podľa právnej úpravy platnej do 15.10.1990 neexistoval a preto nemohol byť ani premietnutý do prechodného ustanovenia § 102 ods. 7 Zákona o športe a to bez toho, že by sme akokoľvek spochybňovali záslužnosť činnosti dlhoročných úspešných slovenských rozhodcov v akomkoľvek športe.

Vládne nariadenie č. 82/1958 Zb. bolo zrušené zákonom č. 404/1990 Zb. o štátnych vyznamenaniach Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (§ 17 bod 17), môžete si ho pozrieť TU:
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/404/vyhlasene_znenie.html

Pre športovú obec je relevantnou definičnou pomôckou Svetový antidopingový kódex) vydaný medzinárodnou športovou organizáciou WADA, v ktorom je v prílohe č. 1 (Definície) definovaný kolektívny šport (Team Sport) jasne a jednoznačne tak, že je ním šport, v ktorom je povolené vystriedať hráčov v priebehu súťaže.
Všetky športy, ktoré nie sú kolektívnym športom sú individuálnymi športmi.
V tej súvislosti je potrebné tiež uviesť, že podľa § 17 ods. 2 a § 24 ods. 2 Zákona o športe sú národné športové zväzy a národné športové organizácie povinné zapracovať do ich predpisov pravidlá Svetového antidopingového programu, ktorých súčasťou je aj Svetový antidopingový kódex, t.j. sú povinné zapracovať a teda akceptovať aj túto definíciu kolektívneho športu a individuálneho športu.
Ak uvedené definície kolektívneho športu a individuálneho športu podľa Svetového antidopingového kódexu, ktoré majú úplne jasnú logiku, nebudú všeobecne akceptované, bude zrejme potrebné doplniť tieto definície aj do právneho poriadku SR, čo by však nemuselo byť nevyhnutné.

Slovenské znenie Svetového antidopingového kódexu je dostupné na internete na stránke Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky:
http://www.antidoping.sk/images/data/medzinarodna_regulacia/svetovy-antidopingovy-kodex.pdf

Stanovy každej športovej organizácie upravujú spravidla jednoznačne, kto je oprávnený navrhovať kandidátov na volenú funkciu v športovej organizácii, do ktorej musí byť zvolený jeden z kandidátov najvyšším orgánom šporotvej organizácie. Takže úpravu pravidla, či môže výkonný výbor navrhnúť kandidáta na kontrolóra, je treba v prvom rade hľadať v predpisoch športovej organizácie. Ak to v predpisoch upravené nie je, tak je podľa nášho názoru primerané a prirodzené, umožniť, aby sa vo voľbách uchádzali o funkciu kontrolóra všetci kandidáti navrhnutí členmi združenia, medzi ktorých nepochybne patria aj členovia výkonného výboru. Výkonný výbor nemá právnu subjektivitu, takže návrh výkonného výboru je možné vnímať ako spoločný návrh kandidáta členmi výkonného výboru ako fyzických osôb - členov združenia.

Zákon o športe s účinnosťou od 1.1.2016 ustanovil nové pravidlá pre používanie športovej infraštruktúry v školách i športovej infraštruktúry, ktorej vlastníkmi sú VÚC alebo mestá/obce.
Cieľom novej úpravy pravidiel je zabezpečiť, aby sa športová infraštruktúra využívala prednostne na šport detí a mládeže a iba príležitostne, respektíve, ak infraštruktúru nechcú využívať deti a mládež, môže sa využiť na prenájom pre súkromné športové aktivity občanov, či firiem.
Ďalším pravidlom je, že prenájom športovej infraštruktúry na športové aktivity detí a mládeže má byť dojednaný najviac vo výške réžijných nákladov na jej prevádzku. Každá športová infraštruktúra by teda mala mať v cenníku uvedenú cenu za prenájom na športové aktivity pre deti a mládeže a komerčnú cenu pri prenájme na iné účely, ktorá bude zrejme podstatne vyššia.

Konkrétne je táto zmena upravená:

1. pre samosprávne kraje v § 63 písm. c) Zákona o športe, podľa ktorého:
   "Samosprávny kraj pri výkone samosprávy
   c) zabezpečuje využívanie športovej infraštruktúry v stredných školách, ktorých je zriaďovateľom a športovej infraštruktúry vo vlastníctve alebo v správe samosprávneho kraja na šport pre všetkých so zameraním na mládež najviac za náklady s tým spojené,"
2. pre obce a mestá v § 64 písm. c)
   "Obec pri výkone samosprávy
   c) zabezpečuje využívanie športovej infraštruktúry v základných školách, ktorých je zriaďovateľom a športovej infraštruktúry vo vlastníctve alebo v správe obce na šport pre všetkých so zameraním na mládež najviac za náklady s tým spojené,".

Zákon o športe používa pojem šport, ktorý je na základe novely zákona o športe č. 354/2016 Z. z. už aj pojmovo vymedzený v § 3 písm. t) ako všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej účasti alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach.
Na odlíšenie športových aktivít, pri ktorých je možné požadovať štátny príspevok vo forme príspevku uznanému športu a ktoré sú pokryté činnosťou národného športového zväzu, bol zavedený pojem uznaný šport. Neznamená to však, že šport, ktorý nie je uznaným športom, športom nie je. Aj športové aktivity, ktoré uvádzate vo svojej otázke, sú v zmysle zákona o športe športom. Zákon o športe počíta s možnosťou finančnej podpory aj takýchto športov, či už formou dotácie, športových poukazov, alebo národných športových projektov.
To znamená, že uznaný šport je definovaný len na účely nárokovateľnej štátnej podpory vo forme príspevku uznanému športu.