Pojem: športová činnosť

Autor sa v predkladanom príspevku snaží uvažovať o možnosti vyvrátenia tvrdenia, že športová činnosť je len jedna a nie je možné ju ďalej deliť na jej ďalšie - akési podskupiny či formy. Na základe vzťahu medzi športujúcim subjektom a športovým klubom či iným subjektom, na základe odplatnosti, prípadne na základe neexistencie týchto skutočností uvažuje o možnosti rozdelenia športovej činnosti na jej ďalšie druhy. Formuluje definíciu profesionálneho výkonu športovej činnosti, poloprofesionálneho a amatérskeho výkonu športovej činnosti.

PROJEKTY UČPS k ZÁKONU o ŠPORTE

IMPLEMENTÁCIA zákona č. 440/2015 Z. z. o športe do praxe (2016, 2017) - projekt UčPS

SÉRIA 11 SEMINÁROV - Zmluvné vzťahy, dane a odvody v športe (2017) - projekt UčPS

SÉRIA 7 SEMINÁROV - Zmluvné vzťahy, dane, odvody a účtovníctvo v športe (2018) - projekt UčPS

SÉRIA 7 SEMINÁROV - Zmluvné vzťahy, dane, odvody a účtovníctvo v športe (2019) - projekt UčPS

ODPOČET dodržiavania Zákona o športe po dvoch rokoch účinnosti - analytické materiály UčPS

---

"Nový ZÁKON o športe" FACEBOOK UčPS “Fair play, to nie sú iba jeho vonkajšie prejavy,  fair play je aj spôsob myslenia, spôsob života.”

ZÁKON č. 440/2015 Z. z. o ŠPORTE: novela č. 335/2017 Z.z. + dôv. správa novela č. 354/2016 Z.z. + dôv. správa zákon č. 440/2015 Z.z. + dôv. správa zákon č. 1/2014 Z.z. + dôv. správa FAQ - odpovede na časté otázky VZORY predpisov, zmluv a iné STANOVISKÁ UčPS PREZENTÁCIE k témam zákona PRÍPRAVA návrhu zákona MINISTERSTVO ŠKOLSTVA - dôležité ŠPORT - hlavná stránka SPONZORSKÁ zmluva - usmernenie ŠPORTOVÝ PORTÁL ministerstva: športové zväzy / športové kluby vzdelávacie zariadenia

"Fair play nielen na športovisku, ... ale aj v manažmente slovenského športu."

Už celé desaťročia sa šport zaraďuje k významným sociálno-kultúrnym javom. Okrem toho je však aj hospodárskym fenoménom a zdrojom významných príjmov pre jednotlivé subjekty, ktoré sa aktívne podieľajú na jeho fungovaní. Ekonomický rozmer sa dostal do popredia s postupnou profesionalizáciou športu, ktorá neobišla ani Slovenskú republiku. Zákony regulujúce šport, a najmä jeho profesionálnu zložku, nie vždy v dostatočnej miere reflektujú stupeň spoločenského a hospodárskeho vývoja športovej činnosti i celej spoločnosti. Medzi sporné témy môžeme zaradiť aj takú základnú vec, ktorou je právne postavenie profesionálneho športovca vykonávajúceho športovú činnosť v kolektívnych športoch. Od toho sa odvíjajú ďalšie vzťahy spojené s nežiaducim únikom z pôsobnosti predpisov pracovného práva významnej skupiny ekonomicky činných fyzických osôb – profesionálnych športovcov.

Autor sa v príspevku zamýšľa nad právnou povahou vzťahu profesionálneho športovca a športového klubu. Bližšie analyzuje dva protichodné právne názory. Podľa prvého názorového prúdu by športovec kolektívneho športu mal mať právny status zamestnanca. Proti týmto záverom sa vyslovujú argumenty opierajúce sa o prax a čiastočne o právne predpisy sociálneho zabezpečenia. V závere autor poukazuje na možné alternatívy zmeny právnej úpravy de lege ferenda.      

Autor sa v príspevku snaží jasne preukázať, že legislatívna podmienka založenia športového klubu hovoriaca o tom, že tento musí byť založený za účelom iným ako podnikanie, nie je správna. Charakteristika a typizovaná systematika jednotlivých každodenných a opakujúcich sa činností športového klubu jasne napĺňa obsahové náležitosti inštitútu podnikania, a to dokonca v súlade so zákonom č. 513/1991 Z.z Obchodným zákonníkom. Prirodzene, netreba tu pojem či definíciu podnikania chápať v klasickom (iba ekonomickom) význame, ale možno s väčšou citlivosťou športovej oblasti vlastnou a toľkokrát deklarovanou. Pod prizmou uvedeného, korelácia uvedených a rozobratých činností via facti neguje spomenutú zákonnú požiadavku a posúva ju do roviny obsolentných.

Príspevok o systematike organizácie športových odvetví má za cieľ poskytnúť stručný prehľad toho, ako sú tieto odvetvia inštitucionálne, kvalitatívne, funkcionálne a administratívne zložené, na základe akej vzťahovej štruktúry fungujú a aké sú konzekvencie tejto skladby subjektov súkromného práva. Zameriame sa jednak na národnú úroveň ako nevyhnutné minimum akejkoľvek organizačnej štruktúry športového odvetvia, a nadviažeme aj na prípadné vzťahy presahujúce hranice štátu, či dokonca presahujúce hranice rôznych svetových kontinentov. Netreba zabúdať na skutočnosť, že celá táto množina vzťahov nadradenosti a podriadenosti sa deje na súkromnoprávnom základe.

Magister Officiorum - PRACOVNOPRÁVNE VZŤAHY PROFESIONÁLNYCH ŠPORTOVCOV V SÚVISLOSTI S VÝKONOM ZÁVISLEJ PRÁCE - článok prvého vydania odborného časopisu Učenej právnickej spoločnosti