Tématická oblasť: Trestné právo procesné
Pridaj medzi moje oblastiJudikát Jtk 17/2012 - Nemožnosť zaistenia vecí ktoré nie sú v príkaze na domovú prehliadku vymedzené
Čítajte viac...Judikát Jtk 19/2012 - Rozdelenie právomocí medzi sudcu pre prípravné konanie a samosudcu
Podstatou, účelom a hlavným cieľom tzv. superrýchleho konania podľa § 204 Tr. por. a postupu podľa § 348 Tr. por., v ktorom právomoc konať a rozhodovať patrí sudcovi pre prípravné konanie, je urýchlené vybavenie veci. Ak tento účel nemožno dosiahnuť v lehote podľa § 87 ods. 2 Tr. por., právomoc konať a rozhodovať prechádza na samosudcu. Preto po podaní obžaloby podľa § 204 ods. 1 Tr. por. môže sudca pre prípravné konanie rozhodnúť v zmysle § 348 ods. 1 písm. c) Tr. por. len o návrhu na vzatie obvineného do väzby. V ďalšom konaní už nemôže ako sudca pre prípravné konanie rozhodovať o väzbe, pretože takáto jurisdikcia patrí samosudcovi určenému rozvrhom práce.
Judikát Jtk 16/2012 - Vplyv začatia trestného stíhania, počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.
Čítajte viac...Judikát Jtk 15/2012 - Špecifiká hlavného pojednávania pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy
Čítajte viac...Niekoľko ďalších poznámok k výkladu pojmu svedok a k tomu, či páchateľ môže byť svedkom vo svojej vlastnej trestnej veci
Reakcia JUDr. Petra Šamka na predchádzajúci komentár JUDr. Matúša Harkabusa ku komentáru JUDr. Petra Šamka.
Korektná odborná dišputa - cesta hlbšieho poznania rozvíjanej odbornej témy, diel číslo 4.
ZÁVERY Z KONFERENCIE ŠPORT A PRÁVO (POPRAD, 12. – 13.9.2012)MagOff
Predkladaný príspevok prináša zhrnutie myšlienok, otázok, záverov i návrhov konkrétnych riešení z historicky prvej konferencie venovanej téme "Šport a právo", ktorá sa konala v Poprade v dňoch 12. – 13. septembra 2012. Príspevok prináša taktiež úvahy o minulosti a budúcnosti konferencie spoločným, vzájomne sa doplňujúcim pohľadom hlavného garanta celého podujatia (Peter Sepeši), aktívneho prednášajúceho (Ladislav Križan) a účastníka konferencie (Jaroslav Čollák).
Ešte raz k výpovedi páchateľa ako svedka, ničeniu dôkazov a zákazu donucovania k sebaobvineniu
V čísle 2/2012 časopisu Magister Officiorum bol uverejnený môj príspevok s názvom „Likvidácia dôkazov zo strany páchateľov trestnej činnosti a princíp nemo tenetur se ipsum accusare“. V tomto príspevku som v podstate argumentoval v prospech trestného stíhania páchateľa pre trestný čin krivej výpovede, ak likviduje dôkazy svedčiace o jeho trestnej činnosti a následne podá vymyslené trestné oznámenie a vypovedá v procesnom postavení svedka - poškodeného k vymyslenému trestnému činu, ktorým mali byť tieto dôkazy zničené/odstránené. Typicky ide o prípad páchateľa, ktorý skráti daň a následne v úmysle zakryť stopy už spáchanej trestnej činnosti finguje krádež účtovných dokladov.
Na stránke www.pravnelisty.sk bola uverejnená reakcia JUDr. Petra Šamka na môj príspevok. Autor v reakcii moje závery označil za nelogické, účelové, nesprávne, neakceptovateľné, atď. Zároveň na tejto stránke bolo uverejnené aj anonymizované rozhodnutie OS Pezinok k tejto problematike, z ktorého vyplývajú obdobné závery.
K týmto reakciám na môj pôvodný príspevok považujem za potrebné sa vyjadriť. Po uverejnení reakcií na môj príspevok som sa snažil o hlbšie naštudovanie problematiky najmä na základe zahraničných prameňov. Myslím si totižto, že právna argumentácia ohľadne uplatňovania princípu nemo tenetur v česko-slovenskom právnom prostredí je len málo rozvinutá a príliš zbytočne posunutá do roviny nadmernej ochrany páchateľov trestnej činnosti, čo iste vyplýva aj zo špecifík a nedostatkov nášho trestného procesu.
ZÁKON č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste (stav k 1.1.2013)
Zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste z 19. októbra 2011, redakčne spracovaný na portáli UčPS.