Právny inštitút / Téma: Pracovnoprávne vzťahy športovcov

Križovatka športu a európskeho práva je momentálne jedným z najdôležitejších aspektov súčasného športového práva. Od čias kľúčového rozhodnutia súdneho dvora v prípade „Bosman“, sa stalo európske právo priamo uplatniteľné vo vzťahoch, v ktorých sa stretáva šport s právom. Priamo usmerňuje jednotlivcov a inštitúcie ako správne chápať a aplikovať európske právo v športe.

Autor sa v predkladanom príspevku snaží uvažovať o možnosti vyvrátenia tvrdenia, že športová činnosť je len jedna a nie je možné ju ďalej deliť na jej ďalšie - akési podskupiny či formy. Na základe vzťahu medzi športujúcim subjektom a športovým klubom či iným subjektom, na základe odplatnosti, prípadne na základe neexistencie týchto skutočností uvažuje o možnosti rozdelenia športovej činnosti na jej ďalšie druhy. Formuluje definíciu profesionálneho výkonu športovej činnosti, poloprofesionálneho a amatérskeho výkonu športovej činnosti.

Už celé desaťročia sa šport zaraďuje k významným sociálno-kultúrnym javom. Okrem toho je však aj hospodárskym fenoménom a zdrojom významných príjmov pre jednotlivé subjekty, ktoré sa aktívne podieľajú na jeho fungovaní. Ekonomický rozmer sa dostal do popredia s postupnou profesionalizáciou športu, ktorá neobišla ani Slovenskú republiku. Zákony regulujúce šport, a najmä jeho profesionálnu zložku, nie vždy v dostatočnej miere reflektujú stupeň spoločenského a hospodárskeho vývoja športovej činnosti i celej spoločnosti. Medzi sporné témy môžeme zaradiť aj takú základnú vec, ktorou je právne postavenie profesionálneho športovca vykonávajúceho športovú činnosť v kolektívnych športoch. Od toho sa odvíjajú ďalšie vzťahy spojené s nežiaducim únikom z pôsobnosti predpisov pracovného práva významnej skupiny ekonomicky činných fyzických osôb – profesionálnych športovcov.

Autor sa v príspevku zamýšľa nad právnou povahou vzťahu profesionálneho športovca a športového klubu. Bližšie analyzuje dva protichodné právne názory. Podľa prvého názorového prúdu by športovec kolektívneho športu mal mať právny status zamestnanca. Proti týmto záverom sa vyslovujú argumenty opierajúce sa o prax a čiastočne o právne predpisy sociálneho zabezpečenia. V závere autor poukazuje na možné alternatívy zmeny právnej úpravy de lege ferenda.      

Približne od 60.-70. rokov 20. storočia sa v západnej Európe hráči kolektívnych športov pokladajú za zamestnancov. Tento prístup k športovcom prevzal aj Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) v rade prípadov, spomedzi ktorých možno uviesť prípady Walrave a Koch, Donà vs. Mantero, Bosman, Lehtonen, či najnovšie Olivier Bernard vs. Olympic Lyonnaise.

Posúdenie uznateľnosti cestovných výdavkov hokejového hráča z miesta trvalého bydliska na klubový štadión ako oprávnených daňových výdavkov, v súvislosti s otázkou, či ide o pracovnú cestu v rámci pracovného pomeru, alebo iba o cestu do zamestnania, resp. o cestu na stále pracovisko samostatne zárobkovo činnej osoby. 

Magister Officiorum - PRACOVNOPRÁVNE VZŤAHY PROFESIONÁLNYCH ŠPORTOVCOV V SÚVISLOSTI S VÝKONOM ZÁVISLEJ PRÁCE - článok prvého vydania odborného časopisu Učenej právnickej spoločnosti

Dňa 14.9.2011 delegácia SFZ a osobitne Stáleho rozhodcovského súdu pri SFZ v zložení Dr. Kuráň, Dr. Števček, Dr. Rybánsky, Mgr. Žiak a Dr. Gábriš absolvovala krátku diskusiu (workshop) o rozhodovaní právnych sporov so športovým prvkom na pôde Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR v Prahe.