Pojem: dobrovoľnícka činnosť (dobrovoľníctvo)
Všetky pojmyPODPORA DOBROVOĽNÍCTVA (NIELEN V ŠPORTE) VO VYBRANÝCH KRAJINÁCHMagOff
Obsahom článku je priblíženie niektorých aspektov dobrovoľníctva ako samostatného právneho a spoločenského inštitútu vo vybraných krajinách sveta – Spojené štáty americké, Talianska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Rumunsko, Slovinská republika.
Fenomén prirodzenosti človeka pre dobrovoľnícku činnosť
Dobrovoľníctvo chápeme ako konanie slobodnej vôle, bez nároku na finančnú odmenu v prospech iných. Túto činnosť môžeme vnímať z viacerých aspektov. Ak pre dobrovoľníctvo hľadáme terminologicky zhodný význam, u viacerých autorov sa zhoduje základná podstata v kontexte s dobrovoľníctvom, a to je dobročinnosť, prospešnosť, nezištnosť, ochota ... a „láska“ ako hodnota k človeku, k človečenstvu. Pri klasifikácii dobrovoľníctva mi celkom prirodzene príde spojitosť s čímsi prirodzeným, samozrejmým, čo je vlastné človeku. Teda dobrovoľníctvo by malo byť a stať sa prirodzenou, ľudskou službou, ktorá vychádza z vnútorného hlasu človeka s istou „vášňou“ pre pomoc iným.
Dobrovoľníctvo - služba so srdcom
Príspevok sa zaoberá otázkami dobrovoľníctva. Je jav, ktorý je prítomný v našej spoločnosti od nepamäti. Jeho význam aj podoby sa v rôznych dobách menili. Vždy však tvorilo dôležitú súčasť života a rozvoja spoločnosti. Aký je súčasný obraz dobrovoľníctva v praxi? Dobrovoľníctvo nie je predovšetkým užitočné trávenie voľného času bez nároku na odmenu, ale je to predovšetkým prejav istej mentality, kultúry, hodnotového systému.
Sieť farských charít v Trnavskej arcidiecéze
Trnavská arcidiecézna charita buduje systém pomoci ľuďom v núdzi prostredníctvom Siete Farských Charít (SFCH). Táto sieť je akcieschopná , logisticky riadená dobrovoľnícka aktivita aktívnych jednotlivcov angažujúcich sa v charitnom diele Trnavskej arcidiecézy.
PODPORA ŠPORTU Z INÝCH AKO VEREJNÝCH ZDROJOVMagOff
Predkladaný príspevok prináša zhrnutie prezentácie Mgr. Zuzany Zajíčkovej o financovaní, resp. podpore športu z iných ako verejných zdrojov na konferencii „Šport a právo“, konajúcej sa v Poprade v októbri 2014.
Dobrovoľníctvo v slovenskom Červenom kríži
Slovenský Červený kríž je najväčšou a najstaršou neziskovou, dobrovoľnou humanitnou spoločnosťou v Slovenskej republike. Svoju činnosť a všetky aktivity zabezpečuje prostredníctvom svojich členov a dobrovoľníkov v miestnych a územných spolkoch SČK a profesionálnych pracovníkov v ústrednom sekretariáte a sekretariátoch územných spolkoch SČK.
Červený kríž bol založený v roku 1863 na podnet švajčiarskeho obchodníka Henry Dunanta.
Dobrovolnictví - malé osobní zamyšlení a zkušenosti z České republiky
„Dobrovolnictví není oběť, ale přirozený projev občanské (lidské) zralosti. Přináší konkrétní pomoc tomu, kdo ji potřebuje, ale zároveň poskytuje dobrovolníkovi pocit jeho smysluplnosti, je zdrojem jeho nových zkušeností a dovedností a obohacením jeho života“.
Olga Sozanská, Jiří Tošner, Jaroslav Slaný
Dobrovoľníctvo v podmienkach Trnavského samosprávneho kraja
Dobrovoľníctvo sa robí so srdcom a je prejavom práce jednotlivca v prospech verejnosti. Uplatnenie dobrovoľníctva ako fenoménu spolupatričnosti, nezištnosti, ochoty a vôle nachádzame v kontexte každej profesie a v každom časovom období. Dobrovoľníctvo je terminologicky popisované rôznymi klasifikáciami, ktoré korešpondujú jednotným východiskom. Tým východiskom je konať dobro, vstupovať do činnosti nezištne a bez očakávania.
Zmluva o vykonaní dobrovoľníckej činnosti - nástroj na zabezpečenie organizovania športových podujatí.
Čítajte viac...EURÓPSKA ÚNIA A JEJ POLITIKY V OBLASTI ŠPORTUMagOff
Vlastné počiatky európskeho záujmu o šport sú spojené s právne nezáväznými dokumentmi: Adoninovou správou komisie pre Európu občanov z roku 1985, ktorá prvá upozornila na význam športu v EÚ, a ďalšími dvoma správami – Larivovou (1994) a Packovej (1997). Z nich prvá trvala prísne na dodržiavaní práva aj v oblasti športu. Druhá správa už bola formulovaná inak, a dokonca volala po uznaní špecifického charakteru športu a autonómie športového hnutia.
V zmluve z Amsterdamu (1997) sa pritom šport už dostal do príloh, resp. nezáväzných záverečných protokolov: Deklarácia č. 29 výslovne uznala sociálnu hodnotu športu. V roku 1997 (13. júna) zároveň Európsky parlament prijal rezolúciu o úlohe EÚ v oblasti športu.
ZÁKON č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre (k 25.1.2013)
Znenie zákona č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 479/2008 Z. z. (účinný od 01.12.2008)