Tématická oblasť: Sociológia práva

Dobrovoľníctvo chápeme ako konanie slobodnej vôle, bez nároku na finančnú odmenu v prospech iných. Túto činnosť môžeme vnímať z viacerých aspektov. Ak pre dobrovoľníctvo hľadáme terminologicky zhodný význam, u viacerých autorov sa zhoduje základná podstata v kontexte s dobrovoľníctvom, a to je dobročinnosť, prospešnosť, nezištnosť, ochota ... a „láska“ ako hodnota k človeku, k človečenstvu. Pri klasifikácii dobrovoľníctva mi celkom prirodzene príde spojitosť s čímsi prirodzeným, samozrejmým, čo je vlastné človeku. Teda dobrovoľníctvo by malo byť a stať sa prirodzenou, ľudskou službou, ktorá vychádza z vnútorného hlasu človeka s istou „vášňou“ pre pomoc iným.

Príspevok sa zaoberá otázkami dobrovoľníctva. Je jav, ktorý je prítomný v našej spoločnosti od nepamäti. Jeho význam aj podoby sa v rôznych dobách menili. Vždy však tvorilo dôležitú súčasť života a rozvoja spoločnosti. Aký je súčasný obraz dobrovoľníctva v praxi? Dobrovoľníctvo nie je predovšetkým užitočné trávenie voľného času bez nároku na odmenu, ale je to predovšetkým prejav istej mentality, kultúry, hodnotového systému.