Ing. Simoneta Sepešiová

Článok je súčasťou dlhodobého výskumu zisťovania organizačnej štruktúry záujmovej telesnej výchovy a školského športu na Slovensku, hľadania riešení na ich skvalitnenie a zvýšenie verejného záujmu o túto oblasť. Cieľom je identifikovať systém organizácie a financovania subjektov, ktoré zabezpečujú telovýchovné a športové aktivity pre deti a mládež. Kvalitatívnymi a kvantitatívnymi metódami chceme zistiť a následne popísať aktuálny stav systému v sledovanej oblasti a navrhnúť odporúčania pre ďalší výskum.

Publikovaný konferenční příspěvek se dotýká aktuální problematiky právní odpovědnosti sportovců za sportovní úrazy způsobené v průběhu realizace sportovní činnosti. Jedná se o téma, kterému v českém ani slovenském právním prostředí nebyla dosud věnována odpovídající pozornost jak na úrovni teoretické, literární ani praktické. Zkušenosti posledního období však naznačují, že tato otázka se dostává stále více a více do popředí zejména v souvislosti s mediálními případy, které se v médiích pravidelně objevují. Cílem příspěvku je proto přispět k objasnění základů problému s navržením možných řešení při respektování složitosti dané problematiky.

V tomto příspěvku je věnována pozornost vztahu sportu a práva. Autorka se snaží analyzovat sportovní vztahy z hlediska legislativy české i zahraniční. Poukazuje na to, jak judikatura Soudního dvora Evropské unie a dalších zemí ovlivnila legislativu v České republice. V závěru vyvozuje, že sport se stává stále více oblíbenou činností a, že stát se této problematice musí věnovat v daleko větší míře než dosud.

Autor sa v článku venuje rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie v oblasti športu, resp. športového práva. V jeho rámci rozoberá a analyzuje niektoré z najdôležitejších judikátov Súdneho dvora Európskej únie v tejto oblasti.

Autor odborného príspevku predkladá výklad pojmu „biometria“ a biometrických údajov z pohľadu samostatnej vedy – kriminalistiky. Venuje pozornosť kriminalistickým metódam na identifikáciu osôb, ktoré sa využívajú v kriminalistickej praktickej činnosti. V závere ponúka možnosti využitia jednotlivých metód pri identifikácii, resp. verifikácii chuligánov na futbalových zápasoch.

Článok je detailným rozborom inštitútu dopingu, pričom autorka v ňom tento inštitútok skúma v historickej rovine, ako aj v režime súčasnosti. Autorka v článku vymedzuje pôvod pojmu, ako aj jeho obsahovú náplň – definíciu. V rámci prípadových štúdií – rozhodnutí príslušných orgánov autorka poukazuje na genézu vnímania tohoto pojmu a na niektoré jeho súčasné konotácie. Osobitný priestor v príspevku venuje právam a povinnostiam dotknutých subjektov, ako aj právnym následkom porušenia ich povinností. Skúma režimy právnej zodpovednosti, podrobne analyzuje inštitút tzv. objektívnej zodpovednosti. Analyzuje aj inštitút hlásenia „miesta pobytu“ (v rámci športového práva), jeho realizáciu v podmienkach Českej republiky a v závere príspevku skúma niektoré dopingové prípady.

Trestný poriadok sa mení v právnom priestore Slovenskej republiky až príliš často, efektivita trestného konania sa však stále ani len nepribližuje k uspokojivej úrovni (názor autora). Príspevok predostiera na diskusiu a ďalšie rozpracovanie odbornej právnickej verejnosti viaceré problémy súvisiace s efektivitou trestného konania, najmä v štádiu do podania obžaloby (t.j. predsúdne/prípravné konanie) a ich možné riešenia. O naznačených problémoch už dlhšie intenzívne uvažujú a diskutujú kolegovia z justičnej praxe, najmä prokurátori, ktorým je problematika predsúdneho konania logicky najbližšia.
Významným prvkom zakomponovaným do príspevku je aj pripravovaný koncept elektronického výkonu verejnej moci – elektronických služieb orgánov verejnej moci smerom k občanovi, ako aj k právnickým osobám, či elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci navzájom a podpora vytvorenia, rozumnej implementácie tohto progresívneho celospoločenského konceptu do každodennej justičnej praxe tak z hľadiska technických, ako aj právnych riešení.
Cieľom autora a jeho príspevku je hľadať možnosti zjednodušenia, zrýchlenia a zlacnenia predsúdneho konania, čo umožní posilnenie kapacít na úseku boja so závažnou trestnou činnosťou. Viacerými zdanlivo jednoduchými úpravami Trestného poriadku by bolo možné dosiahnuť relevantné, možno až prekvapivé výsledky.
Základom pre napísanie príspevku boli poznatky a skúsenosti autora z jeho prokurátorskej praxe, vrátane poznatkov o efektívnych riešeniach obdobných problémoch v iných štátoch a jeho vlastných vízií súvisiacich s elektronizáciou spoločnosti a služieb orgánov verejnej moci.

Uvedený článek se zabývá problematikou správního trestání na úseku smíšených správních deliktů upravených živnostenským zákonem. Autorka vymezuje jednotlivé skutkové podstaty správních deliktů, poukazuje na jejich zákonné znaky a popisuje jejich projednávání. Článek zdůrazňuje potřebu klást důraz nejen na kritéria při ukládání sankcí za tyto delikty, ale v celém procesu jejich projednávání jsou důležité základní zásady spravedlivého procesu.

Autor sa v predkladanom príspevku zaoberá právnymi princípmi a pravidlami, ich pôvodom, systematikou, obsahom, významom, ako aj ich pozíciou v platnom právnom poriadku. Poukazuje taktiež na skutočnosť, že súdy pri aplikácii práva na konkrétny prípad môžu logicky využívať tieto princípy a pravidlá, ktoré sa nachádzajú či už v legálnej, alebo extralegálnej oblasti. Táto skutočnosť má za dôsledok, že súdne rozhodnutia konkrétnych sporov, ktoré majú byť rozhodované v prvom rade podľa platného práva, budú deformované aplikáciou obsahových konštrukcií právnych princípov, a to najmä pri verifikácii podstát týchto súdnych rozhodnutí, čo v niektorých prípadoch nie je stavom dobrým. Autor v príspevku predkladá taktiež návrh systematiky dnes sa vyskytujúcich, existujúcich a známych pravidiel a princípov. Upozorňuje taktiež na skutočnosť, že vplyv „judikatizácie“ európskej právnej oblasti má potenciál do značnej miery ovplyvňovať, v horšom prípade znemožňovať fungovanie niektorých inštitútov vnútroštátneho práva. Deje sa to na pozadí vydávania „dogmatických“ rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ktorý často pri verifikácii a odôvodňovaní záverov svojich rozhodnutí využíva práve právne princípy a pravidlá (v niektorých prípadoch dokonca nové), ktoré síce čerpá zo zakladajúcich zmlúv (mnohokrát extenzívnym výkladom), no tieto nemusia byť jednotlivým právnym poriadkom známe, ani blízke. Následná – faktická „záväznosť“ takýchto rozhodnutí v európskom priestore môže v konkrétnych právnych poriadkoch konkrétnych členských štátov podkopávať inštitút právnej istoty, ktorý by mal byť smerodajným pri akejkoľvek aplikácii práva.