Ing. Simoneta Sepešiová

Nasledujúci príspevok sa zaoberá problematikou, za akých podmienok je možné vyhodnotiť ako trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona prípady, keď príslušník tretej krajiny predloží na kontrolu pravý cestovný doklad s vyznačenou falošnou vstupnou alebo výstupnou pečiatkou. Napísanie tohto príspevku si vyžiadala aplikačná prax, ktorá dotknutú problematiku posudzuje rozlične.

Autor sa v predkladanom príspevku pokúša priblížiť možnosti unifikovaného riešenia sporov v športe, to aj vo svetle subjektov, ktoré by unifikovaný systém riešenia sporov mohli športovej obci predložiť. Prezentuje pozitíva a negatíva takejto možnosti, pričom sa zamýšľa nad procesnoprávnymi vlastnosťami takto zvoleného modelu riešenia sporov v športe, to predovšetkým vo svetle aktuálnej zákonnej úpravy ako aj už existujúcej úpravy riešenia sporov v športe na zväzovej úrovni.

Cieľom tohto príspevku je poukázať na zmeny v odmeňovaní úspešných športovcov so štátnym občianstvom Slovenskej republiky a to formou príspevkov, či už jednorazových alebo mesačných. Samotný príspevok poukazuje aj na zmenu právnych predpisov v otázkach odmeňovania úspešných športových reprezentantov podľa novej právnej úpravy po 1. januári 2020 a rozdielov medzi jednotlivými príspevkami.

Prinášame Vám reportáž z konferencie Šport a médiá 2019, ktorá sa konala v dňoch 3. - 4. apríla 2019 v konferenčných priestoroch X-BIONIC® SPHERE.

Prinášame vám hodnotný autorský príspevok Michala Trška - redaktora vydavateľstva Petit Press a webu sportinak.sk. 
Príspevok bol inšpirovaný účasťou a diskusiami na konferencii "Šport a médiá 2019".

"Vzťah médií a športového prostredia by sa mal zmeniť.
Obe strany by veľmi potrebovali partnerstvo vo vzájomnom win win postavení, aké tu momentálne nie je a obom stranám by veľmi prospelo."

Nasledujúci príspevok sa zaoberá formuláciou skutkovej vety vo výrokoch procesných a meritórnych rozhodnutí. Analyzuje, čo nevyhnutne musí byť súčasťou skutkovej vety, čo jej súčasťou naopak byť nemôže, resp. čo by skutková veta obsahovať nemala. Príspevok sumarizuje chyby, ktorých sa pri tvorbe skutkovej vety pravidelne dopúšťajú policajné orgány. Kritike bude podrobená aj časť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorá sa do skutkovej vety snaží zavádzať formulácie, ktoré so skutkom, v jeho trestnoprávnom ponímaní, nemajú nič spoločné.

Autorka článku poukazuje na inštitút ústneho pojednávania a jeho osobitosti v komparácii všeobecného správneho konania a správneho deliktuálneho konania. V nadväznosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky autorka analyzuje názory súdu na inštitút ústneho pojednávania v režime všeobecnej právnej úpravy vyplývajúcej zo správneho poriadku. Článok pojednáva o ochrane osobných údajov správnym orgánom na ústnom pojednávaní s poukázaním na novú právnu úpravu.

Tvorba legislatívy pri nie skutočnej, ale iba simulovanej participácii počas legislatívneho procesu, prináša neskôr potrebu častých úprav, čím nastáva nechcená inflácia každoročne prijímaných zmien. Autor na vlastných úspechoch, ale i zlyhaniach pri 5 ročnej praxi v riadiacej funkciách na MŠVVaŠ SR, MS SR či rokov praxe ako dobrovoľník v občianskej spoločnosti, chce poukázať na výhody participačného procesu za pomoci bezplatných online nástrojov pri tvorbe legislatívy či iných verejných politík.