ČLENSKÝ PRÍSPEVOK V ŠPORTE: PODMIENKA PRE ZÍSKANIE PROSTRIEDKOV Z VEREJNÝCH ZDROJOV A SPONZORSKÉHO ALEBO ZÁKLADNÝ PRINCÍP A IDEA „NOVÉHO ŠPORTU“ NA SLOVENSKU MagOff
MEMBERSHIP FEES IN SPORTS: A CONDITION (A PREREQUISITE) FOR RECEIVING FINANCES FROM PUBLIC FUNDS AND SPONSORING – THE MAIN PRINCIPLE AND IDEA OF THE "NEW SPORT" IN SLOVAKIA
JUDR. PETER SEPEŠI
PROKURÁTOR ODBORU LEGISLATÍVY A ÚSTAVNÉHO PRÁVA GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SR
ČLEN VÝKONNÉHO VÝBORU SLOVENSKÉHO FUTBALOVÉHO ZVÄZU (SFZ) A ČLEN SFZ
STÁLY ČLEN RADY UČENEJ PRÁVNICKEJ SPOLOČNOSTI (UČPS) A ČLEN UČPS
MANAŽÉR PROJEKTU PRÍPRAVY NÁVRHU ZÁKONA O ŠPORTE
E-MAIL: PETER.SEPESI@GMAIL.COM
JUDR. JAROSLAV ČOLLÁK ML.
PRÁVNICKÁ FAKULTA UPJŠ V KOŠICIACH – KATEDRA OBČIANSKEHO PRÁVA, ASISTENT / KATEDRA OBCHODNÉHO PRÁVA A HOSPODÁRSKEHO PRÁVA, EXTERNÝ DOKTORAND
ČLEN LEGISLATÍVNO-PRÁVNEJ A ETICKEJ KOMISIE SFZ, ČLEN KOMORY SFZ PRE RIEŠENIE SPOROV
ČLEN PRACOVNEJ SKUPINY PRIPRAVUJÚCEJ NÁVRH „ZÁKONA O ŠPORTE“
ČLEN RADY UČPS
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ČOLLÁK – WEICZEN – VANKO & PARTNERI, ADVOKÁTSKY KONCIPIENT
E-MAIL: JAROSLAV.COLLAK@STUDENT.UPJS.SK/JAROSLAV.COLLAK@GMAIL.COM
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
členský príspevok, členstvo, Zákon o športe, občianske združenie, verejné prostriedky, šport, športový klub
KEY WORDS:
membership fee, membership, Act on Sports, civic association, public funds, sports, sports club
ABSTRAKT:
Vyberanie ročného členského príspevku v zmysle zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o športe“) sa môže na prvý pohľad zdať ako neprimeraný zásah do združovacieho práva dotknutých subjektov. Opak je však pravdou, nakoľko Zákonom o športe deklarované ciele a s nimi súvisiace právne mechanizmy majú do športu priniesť väčšiu prehľadnosť, nové systémy správy a riadenia športu prostredníctvom subjektov v športe, a predovšetkým – snahu po aktívnej účasti jednotlivých nosných subjektov pri správe, organizácii a riadení toho – ktorého športu.
ABSTRACT/SUMMARY:
The collection of membership fees – as set forth by Act No. 440/2015 Coll. on Sports – may seem as a restriction of the freedom of association of the relevant persons. However, this is not true since the new aims of the Act on Sports and the relating legal instruments shall bring more transparency into the sports, shall introduce new systems of sports government and sports management – and most importantly – it shall introduce active participation of the main actors in the management, organisation and administration of the particular sport.
“Princípy, zásady a zákonné dogmy nemôžu byť prekonávané ojedinelými prípadmi”
JUDr. Peter Sepeši, JUDr. Jaroslav Čollák ml.
Všeobecný úvod:
Vyberanie ročného členského príspevku v zmysle zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “Zákon o športe”) sa môže na prvý pohľad zdať ako neprimeraný zásah do združovacieho práva dotknutých subjektov. Opak je však pravdou, nakoľko Zákonom o športe deklarované ciele a s nimi súvisiace právne mechanizmy majú do športu priniesť väčšiu prehľadnosť, nové systémy správy a riadenia športu prostredníctvom subjektov v športe, a predovšetkým - snahu po aktívnej účasti jednotlivých nosných subjektov pri správe, organizácii a riadení toho - ktorého športu. Prirodzene, vyberanie členského príspevku v športe sa dotýka iba subjektov v športe s právnou formou občianskych združení založených podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej aj “Zákon o združovaní občanov”). Praktické skúsenosti zákonodarcu ako aj vedomosť o reálnych vzťahoch v športe hovorí, že takýchto subjektov je v športe väčšina (viac ako 90%). Je však možné, že ich existencia je dnes už len akýmsi historickým dôsledkom popularity vzniku občianskych združení po tom, čo Zákon o združovaní občanov vstúpil do účinnosti, hoci sa pre konkrétne typy organizácie športu a konkrétneho športového odvetvia núkajú iné - vhodnejšie právne formy subjektov v športe. Členmi takýchto občianskych združení môžu byť nielen (i) fyzické osoby, ale aj (ii) osoby právnické.
Významné dopady (ne)vyberania členského príspevku podľa Zákona o športe
Vyberanie členského príspevku v športe je odzrkadlením a prejavom dvoch základných ideí Zákona o športe, a to:
- snaha o filtráciu subjektov v športe, ktoré sa na aktívnej správe a riadení konkrétnej športovej organizácie nemajú záujem zúčastňovať. Týmto rozmerom je bez pochyby preverená situácia “aktívneho” členstva v konkrétnej športovej organizácii.
- vyberanie členského príspevku v športe ako kvalitatívna podmienka uchádzania sa o verejné prostriedky - podmienka spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.
Je legitímne, aby sa subjekt, ktorý žiada o verejné financie štát preukázal svojimi kvalitatívnymi vlastnosťami - mimo iného aj tým, že združuje členov, ktorí sú aktívni a členské príspevky v športe akceptujú ako zákonný predpoklad uchádzania sa o verejné financie. Takáto športová organizácia prezentuje navonok, že jej členská základňa je “zdravá” a “živá”, čo je patričným dôkazom toho, že takáto športová organizácia je v očiach občanov Slovenskej republiky “hodná” verejného (spolu)financovania.
Z uvedeného je zrejmé, že vyberanie členského príspevku v športe nie je povinnosťou všetkých subjektov v športe s právnou formou občianskeho združenia. Je zákonnou podmienkou iba pre tie subjekty, ktoré majú záujem na financovaní ich športovej činnosti z našich spoločných - verejných prostriedkov. Uvedená základná spojitosť medzi existenciou povinnosti vyberania členského príspevku v športe a verejným financovaním športu je vynikajúcim dôkazom o proporcionalite zavedeného členského príspevku v športe - právneho nástroja “aktívnej spoluúčasti na nákladoch činnosti, správe a riadení slovenského športu”.
In medias res alebo aká je postupnosť
- Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 Zákona o športe športovou organizáciou) je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť;) športovou organizáciou nie je orgán verejnej správy.
- Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona o športe športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia a je prijímateľom verejných prostriedkov, vyberá od svojich členov ročný členský príspevok na svoju činnosť.
- Podľa ustanovenia § 67 ods. 2 písm. c) Zákona o športe spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov stráca športová organizácia, ktorá ako prijímateľ verejných prostriedkov nevyberá ročný členský príspevok od osôb s jej príslušnosťou podľa § 9 ods. 1.
- Podľa ustanovenia § 50 ods. 4 písm. a) Zákona o športe súčasťou zmluvy o sponzorstve v športe je výpis z informačného systému športu o spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov sponzorovaného.
- Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Zákona o združovaní občanov občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len „združenia“) a združovať sa v nich.
- Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona o združovaní občanov členmi združení môžu byť aj právnické osoby.
Základný princíp financovania z verejných prostriedkov podľa Zákona o športe
Jedným zo základných princípov, ktorý je zapracovaný do zákona o športe, je, že:
"KAŽDÝ, KTO CHCE NA SVOJU ZÁUJMOVÚ ČINNOSŤ VYKONÁVANÚ V RÁMCI OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA ZÍSKAŤ VEREJNÉ PROSTRIEDKY, MUSÍ PREUKÁZAŤ, ŽE AJ SÁM PRISPIEVA NA TÚTO ČINNOSŤ FORMOU ROČNÉHO ČLENSKÉHO PRÍSPEVKU".
Zo zákona sa na základe doposiaľ uvedeného predpokladá povinná finančná spoluúčasť členov občianskeho združenia (fyzických alebo právnických osôb) na nákladoch činnosti, ktorá má byť podporená z verejných prostriedkov, prípadne ak má byť na činnosť občianskeho združenia poskytnuté sponzorské, ktoré pri uplatnení daňových benefitov = uplatnenie poskytnutého sponzorského ako nákladov u sponzora, má taktiež negatívny dopad na verejné prostriedky v dôsledku zníženia výberu dane z príjmov od sponzora.
So splnením podmienky vyberať členské príspevky od členov občianskeho združenia (športovej organizácie) je teda v Zákone o športe spojená nielen možnosť čerpať/poskytnúť verejné prostriedky ale aj možnosť poskytnúť sponzorské občianskemu združeniu (športovej organizácii) s daňovými benefitmi na strane sponzora.
Vývoj právnej úpravy princípu v návrhu zákona o športe
Tento princíp bol v návrhu Zákona o športe upravený od začiatku a bol s nim všeobecný súhlas (športové hnutie, ministerstvá, média, poslanecké kluby), zrejme preto lebo je úplne logický a férový k občanom i firmám, ktorých dane a poplatky sa de facto prerozdeľujú do športu formou poskytnutia verejných prostriedkov športovým organizáciám - občianskym združeniam na ich záujmovú činnosť (najmä na miestnej úrovni ide najmä o záujmovú činnosť).
Po diskusiách, ktoré k textácii tohto princípu v návrhu zákona prebehli na verejných dišputách a iných formálnych i neformálnych stretnutiach so zástupcami športového hnutia, v rámci odbornej pracovnej skupiny, ale aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania, či na pôde parlamentu pri prezentovaní návrhu zákona poslaneckým klubom, došlo aj k viacerým úpravám znenia tohto princípu, podstata však ostala nezmenená.
Pôvodne napríklad bola v návrhu zákona určená minimálna výška členského príspevku fyzických osôb vo výške 2,- € a právnických osôb vo výške 10,- €. Tieto sumy však boli z návrhu zákona o športe vypustené a teda je na rozhodnutí každého “športového” občianskeho združenia, akú výšku členského príspevku si schváli, t.j. hoci to bude 1 € - bude to prejavom hore uvádzaných princípov a zásad správnej a dobre správy a riadenia športu na Slovensku.
Situácia v športovom hnutí
V mnohých športoch sa členské príspevky od členov občianskeho združenia - športového klubu,) ktorí sú zároveň aj členmi športového zväzu,) vyberajú už dlhé roky, pretože je to úplne prirodzený prvok pri právnej forme občianskeho združenia, ktorej podstatou je, že sa občania, t.j. fyzické osoby združia za účelom vykonávania svojej záujmovej činnosti. To isté platí v prípadoch, ak je členom združenia právnická osoba.
Napríklad v atletike platí individuálny člen (fyzická osoba) členský príspevok tri razy a to (i) vo svojom atletickom klube, ktorého je členom (klub spravidla má formu občianskeho združenia), v (ii) oblastnom atletickom zväze alebo aj v asociácii športových klubov a v (iii) Slovenskom atletickom zväze.
Klub (vo forme právnickej osoby) platí členské v (i) oblastnom atletickom zväze i v (ii) Slovenskom atletickom zväze. Tento mechanizmus je nastavený v súlade so základnými myšlienkami Zákona o športe, keďže ide o dve odlišné občianske združenia vykonávajúce športovú činnosť, ktoré majú síce v mnohom podobné ciele činnosti, ale vykonávajú svoju činnosť samostatne a žiadajú o verejné prostriedky od štátu, resp. obce alebo VÚC samostatne, pričom o svojich prostriedkoch získaných z verejných prostriedkov alebo aj ako sponzorské rozhodujú samostatne.
Zákon o združovaní občanov pripustil, aby členmi občianskeho združenia boli aj osoby právnické a táto úprava de facto umožnila v niektorých občianskych združeniach typu “oblastný zväz”, “krajský zväz” alebo “regionálny zväz” vznik anomálie, že členmi týchto zväzov sú takmer výhradne kluby a prípadne zväzy nižšej úrovne (ak si odmyslíme čestných členov), t.j. právnické osoby, hoci ide o právnu formu, ktorá má slúžiť primárne na združovanie občanov.
Zákon o združovaní občanov v § 16 predpokladá spoluprácu združení na platforme “Zmluvy o súčinnosti”. Združenia môžu medzi sebou uzavierať zmluvy o súčinnosti na dosiahnutie určitého cieľa, prípadne na uplatňovanie iného spoločného záujmu. Na platnosť zmluvy treba písomnú formu. Zmluvou o súčinnosti sa vymedzí účel súčinnosti, spôsob jej vykonávania, práva a povinnosti zúčastnených združení a prostriedky, ktorými na súčinnosť prispievajú. Zmluvou o súčinnosti sa môže vytvoriť zväz zúčastnených združení, ktorý je právnickou osobou. Pre zväz platia obdobne ustanovenia tohto zákona. Aj toto jej jedna z foriem vytvorenia zväzu, pri ktorej sa rovnako predpokladá, že združenia zúčastnené na vytvorení zväzu sa dohodnú na výške prostriedkov, ktorými budú prispievať na ich súčinnosť vykonávanú prostredníctvom zväzu.
Aká je situácie vo futbale
Uvedená situácia existuje aj vo futbale, v rámci ktorého sa doposiaľ členské príspevky od členov Slovenského futbalového zväzu celoplošne nevyberali. Čo sa týka fyzických osôb pôsobiacich v organizovanom futbale, najviac fyzických osôb sú členmi Slovenského futbalového zväzu a tieto budú platiť členské príspevky SFZ.
V slovenskom futbale na oblastnej a regionálnej úrovni riadia futbal príslušné regionálne futbalové zväzy a oblastné futbalové zväzy. Tieto zväzy sú samostatnými právnickými osobami s vlastným IČO-m, ktoré majú právnu formu občianskeho združenia aj napriek tomu, že ich členmi sú takmer výhradne právnické osoby - kluby, a nie fyzické osoby, ak nerátame čestných členov.
V stanovách regionálnych futbalových zväzoch sa individuálne členstvo nepredpokladá, fyzické osoby sú členmi regionálneho futbalového zväzu viacmenej iba v rámci čestného členstva, takže športovci/hráči, funkcionári ani športoví odborníci členské príspevky regionálnemu futbalovému zväzu v zmysle stanov regionálneho futbalového zväzu a dikcie Zákona o športe uhrádzať nebudú. Členmi (riadnymi členmi) regionálnych futbalových zväzov sú futbalové (športové) kluby pôsobiace v regionálnych súťažiach, a oblastné futbalové zväzy z daného regiónu.
V oblastných futbalových zväzoch je situácia rôzna, v niektorých sa predpokladá aj individuálne členstvo fyzických osôb (napr. Trnava, Humenné), v niektorých oblastných futbalových zväzoch (napr. Lučenec, Rožňava) sa podľa stanov predpokladá iba riadne členstvo právnických osôb (klubov), pridružené členstvo (iných právnických osôb ako kluby pôsobiacich vo futbale v rámci príslušnej oblasti a čestné členstvo (fyzických osôb).
Pri oblastných, krajských a regionálnych zväzoch, ktoré riadia na svojom území súťaže, ktorých riadenie im bolo zverené národným športovým zväzom, prípadne iné vlastné súťaže, sa javí byť praktické spojiť vyberanie členského príspevku s vyberaním štartovného od klubov súťažiacich v týchto súťažiach a okrem práva súťaženia spojiť vybratie členského príspevku s využívaním práv riadneho člena príslušného zväzu. Výber štartovného od klubov sa vykonáva vždy na začiatku súťažného ročníka a tak by nemuselo predstavovať administratívne ani účtovne vážnejší problém, ak by sa súčasťou štartovného stala aj položka členského príspevku členov uvedených zväzov (spravidla ide o kluby a zväzy nižšieho stupňa).
V tej súvislosti je potrebné uviesť, že pri zväzoch sa ponúkajú aj iné formy právnických osôb ako je napríklad združenie právnických osôb (napr. Únia ligových klubov) alebo aj obchodná spoločnosť, či nezisková organizácia, pri ktorých sa členské príspevky nevyberajú. Ďalšou možnosťou je začleniť zväzové štruktúry pod národný športový zväz ako organizačné súčasti bez právnej subjektivity, čím by sa však zväzy do značnej miery vzdali svojej autonómie a ekonomickej samostatnosti, preto takéto riešenie zrejme nebudú chcieť využiť.
Ako vyzerá členstvo vo väčšine slovenských športových klubov
(Nielen) Vo futbalových kluboch je situácia taká, že mnohé kluby s právnou formou občianskeho združenia majú iba niekoľko členov (zakladatelia združenia a členovia orgánov združenia), hráči spravidla nie sú členmi občianskeho združenia (klubu), v ktorom sú registrovaní ako hráči a teda v týchto kluboch – občianskych združeniach členské príspevky do športového klubu budú platiť iba tí, ktorí sa o občianske združenie “starajú” a boli za členov združenia prijatí v súlade so stanovami na základe prihlášky a po splnení podmienok pre vznik členstva v združení.
Ak tieto kluby nechcú príjem z verejných prostriedkov alebo sponzorského, tak samozrejme členské príspevky nemusia vyberať, a môžu fungovať bez členského. Je však málo pravdepodobné, že oblastné zväzy nebudú chcieť žiadať od obce, mesta, prípadne aj od VÚC alebo štátu verejné financie (napríklad o dotáciu alebo príspevok na výstavbu, opravu, rekonštrukciu alebo prevádzku športového zariadenia), alebo prijímať sponzorské v zmysle Zákona o športe. Ak tak budú chcieť urobiť, aj so získaním daňových benefitov pre sponzora, členské príspevky v športe od svojich členov vyberať budú musieť, aby splnili podmienku podľa § 9 ods. 1 Zákona o športe, podľa ktorého: “Športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia a je prijímateľom verejných prostriedkov,) vyberá od svojich členov ročný členský príspevok na svoju činnosť.” V tej súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ obce, mestá alebo VÚC vo výzve na dotáciu nebudú požadovať od prijímateľa preukázanie statusu prijímateľa verejných prostriedkov podľa Zákona o športe žiadatelia tento status nemusia spĺňať, tento status sa o zákona vyžaduje pri čerpaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Musia však vyberať členské príspevky ako spoluúčasť na náklady svojej činnosti.
Existuje vecný dôvod na legislatívnu úpravu princípu?
Je otázne, či kvôli tejto anomálii vo forme existencie oblastných a regionálnych (futbalových) zväzov vo forme občianskych združení, ktorých členmi sú právnické osoby, ktorá anomália sa vyvinula historicky, je z vecného hľadiska správne a primerané legislatívne modifikovať hore uvedený zákonný princíp. Navyše ak platí, že regionálne a oblastné zväzy si môžu v súlade so zákonom môžu určiť symbolický členský príspevok, ktorého výber môže byť spojený napríklad s výberom štartovného ako podmienka účasti v súťažiach. Hľadanie potrebnej väčšiny pre legislatívnu zmenu princípu, ktorý má svoju logiku, by zrejme bolo podstatne náročnejšie ako jeho akceptovanie a zavedeniu do praxe, hoci vyššie naznačeným spôsobom.
Nie je potrebné vidieť cesty, ako sa (správne a zákonné) veci spraviť/realizovať nedajú, ak nie sme “objednaní” ako “spochybňovači” systému. Opak je popretím samého seba v dnešnej spoločnosti ktorej sme členmi, ktorých úlohou je hľadanie “lepších rán” pre nás, našich potomkov a pre - ďalšie generácie.