Po obnovení suverenity Československej republiky v roku 1945 došlo k náprave chýb z minulosti vytvorením slovenských národných orgánov v oblasti zákonodarnej aj výkonnej moci na báze Košického vládneho programu, ale zakrátko k obmedzeniu ich kompetencií v prospech ústredných orgánov tzv. Pražskými dohodami. Tento tzv. asymetrický model existoval až do roku 1968, keď sa uskutočnilo federatívne usporiadanie, ktoré malo zabezpečiť rovnoprávne postavenie oboch národov tým, že mali byť vytvorené národné republiky s príslušnými orgánmi. Etapa federatívneho usporiadania sa však nevyhla chybám z obdobia po roku 1945, a to najmä obmedzovaním kompetencií národných republík v prospech centrálnych orgánov. V predmetnom článku autorka objasňuje historicko - právne aspekty procesu centralizácie Československa po roku 1969 a zároveň analyzuje právne postavenie Slovenska po prijatí ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii.

Vyberanie ročného členského príspevku v zmysle zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “Zákon o športe”) sa môže na prvý pohľad zdať ako neprimeraný zásah do združovacieho práva dotknutých subjektov. Opak je však pravdou, nakoľko Zákonom o športe deklarované ciele a s nimi súvisiace právne mechanizmy majú do športu priniesť väčšiu prehľadnosť, nové systémy správy a riadenia športu prostredníctvom subjektov v športe, a predovšetkým snahu po aktívnej účasti jednotlivých nosných subjektov pri správe, organizácii a riadení toho-ktorého športu.

Článok sa zaoberá zákonným rámcom definície a ochrany osobných údajov v procese zákonnej publicity verejnej správy v činnosti správnych orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Článok popisuje rozsah princípu prevažujúceho verejného záujmu ako súčasti práva na informácie v konfrontácií s ochranou osobných údajov fyzických osôb pri aplikácií ustanovení príslušných právnych noriem. Autor rozoberá vybrané problémy aplikačnej praxe v spojení s realizáciou inštitútov ochrany osobných údajov a práva na informácie a analyzuje postavenie verejne činnej osoby v procese verejnej kontroly štátnych orgánov podieľajúcich sa na výkone verejnej moci.

Od 1.1.2016 vstúpil do platnosti a účinnosti z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem iného, zákon prináša podstatnú zmenu v normatívnej úprave športových klubov, ktoré - či chceme, alebo nie - patria medzi najpočetnejšie a najvýznamnejšie subjekty v športe, ktoré vytvárajú konkrétne podmienky pre výkon športovej činnosti či už profesionálnym, amatérskym - no mnohokrát aj voľnočasovým športovcom. Zákon o športe podstatne mení ich postavenie, stanovuje im nové práva, ale aj povinnosti. Autor predkladaného príspevku si preto stanovil za cieľ vytvoriť akýsi zjednodušený prehľad nového postavenia, nových práv a povinností športového klubu, ako aj ďalších súvisiacich normatívnych spojitostí v zákone, čím sa snažil uľahčiť funkcionárom a pracovníkom týchto klubov orientáciu v novom zákonnom predpise.

Príspevok sa zaoberá úpravou disciplinárneho konania v zákone o športe. Zameriavame sa predovšetkým na oblasti, ktoré je nevyhnutné v dôsledku prijatia zákona v interných predpisoch športových zväzov novelizovať tak, aby tieto boli v súlade so zákonom. V závere príspevku sa venujeme problematike jednotného disciplinárneho poriadku pre celé športové hnutie.

V predkladanom príspevku jeho autori analyzujú v odbornej literatúre menej spracovávanú tému týkajúcu sa zúčastnenej osoby v trestnom konaní. Postupne sa venujú histórii tejto právnej úpravy, definícii pojmu zúčastnená osoba, jej právam, povinnostiam, jej postaveniu v súvislosti s tzv. nepravou trestnou zodpovednosťou právnických osôb a nakoniec tiež kazuistike, na popise ktorej autori poukazujú na zrejme rastúci význam postavenia zúčastnenej osoby v trestnom konaní v budúcnosti.