"Zmena bez zmeny nepríde, inovatívne myslenie nemá základ v dogmách a záujme na zachovaní aktuálneho, hoc zlého stavu." Týmto citátom začíname úvahu, nie príspevok, odôvodňujúci svojím obsahom pozitíva zriadenia Stáleho súdu pre šport návrhom zákona o športe. Nakoľko zaznievajú aj negativistické hlasy, mnohokrát však bez vecnej argumentácie a pochopenia podstaty odklonu športových sporov do civilného súdnictva, reagovať sme museli a chceli, nedalo nám to (v tom teple) spávať. Na zriadenie Stáleho súdu pre šport sa pozrieme optikou právnej a mimoprávnej úpravy športu, optikou subjektov v ňom, a nakoniec optikou vizionárskou. "Budeme úspešní alebo prehráme?"spýtal sa víťaz pred súbojom. "Neviem, ale skúsiť to musíme" - zaznela odpoveď.   

V Grécku existuje dlhodobý problém s vandalmi a agresivitou počas futbalových zápasov.
FIFA podľa Grécka nepreukázala, že vie poskytnúť adekvátne nástroje na boj s násilím počas futbalových zápasov.

Grécka vláda sa rozhodla vziať iniciatívu do svojich rúk a predstavila návrh zákona, ktorý dáva Grécku a príslušným gréckym orgánom také kompetencie, ktoré umožnia efektívne bojovať s problémom, s ktorým sa Grécky futbalový zväz, resp. UEFA a FIFA nevie vysporiadať, nakoľko nedisponujú takými kompetenciami, ktoré by vedeli rýchlo a účinne zastaviť tento nežiaduci trend v gréckom futbale.

Zúčastnite sa súťaže v písaní esejí a odborných príspevkov, vyhrajte účasť na štvrtom ročníku už tradičnej konferencie "Šport a právo 2015" a nazrite do komunity právnikov i neprávnikov, ktorá sa s vášňou venuje športovému právu. 

Odpovede k otázkam vypracovali členovia pracovnej skupiny na prípravu návrhu zákona o športe (Zajíčková, Surmajová, Hlivák, Rybánsky, Čollák a Sepeši). Viaceré otázky boli obdobné ako otázky a pripomienky, ktoré odzneli v rámci verejných dišpút k návrhu zákona o športe. 

Neexistuje vhodnejšie intro k predkladanému príspevku venujúcemu sa občianskoprávnej zodpovednosti športovca za škodu na zdraví spôsobenú pri športe ako konštatácia, že jeho autor utrpel počas svojej aktívnej (futbalovej) kariéry vážny zdravotný úraz – dvojitú zlomeninu pravej nohy s roztrhnutým krížnym väzom. Súpera – futbalistu, ktorý mu v súboji o loptu počas hry túto nohu zlomil nežaloval ani v trestnej (ublíženie na zdraví), a ani v občianskoprávnej rovine (náhrada škody). Nepokladal to za primerané /na mieste / športu vlastné, nakoľko svojou účasťou na zápase vyjadril svoj konkludentný súhlas s tým, že k takejto situácii môže dôjsť. Vyvracia však tento postoj možnosť vyvodenia právnej zodpovednosti športovca za škodu (úraz), ktorú spôsobí inému športovcovi počas zápasu? Ak áno, má teoreticko právne "podhubie" tejto - dnes platnej - teórie slabé miesta? Ako by mali rozhodovať v týchto prípadoch dnes / pro futuro súdy, zohľadňujúc pri tom aj špecifickosť športu, ktorú spomínajú aj samotné zakldajúce dokumenty Európskej únie? Ak áno, poskytuje obsah "nového zákonu o športe" priestor na posilnenie a skvalitnenie právnej úpravy (možnej občianskoprávnej) zodpovednosti športovca za škodu? 

Autor sa v príspevku zaoberá vedecky otázkami či vôbec a za akých okolností je možné uvažovať o športe a športovaní ako o obsahu verejného záujmu, či môže byť verejný záujem naplnený ľubovoľným obsahom a či sa dosiahne verejný záujem prijatím nového zákona o športe. Otázku, či je šport obsahom verejného záujmu je potrebné skúmať z pohľadu konkrétneho ľudského práva, ktoré pri verejných záujmoch súvisiacich so športom a športovaním sú v hre.

Príspevok približuje predstavu autorov o možnej budúcej zákonnej úprave riešenia sporov v športe. Odlišuje pritom riešenie sporov mimo hry od rozhodovania športovými rozhodcami o porušení pravidiel počas hry, ako aj od vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti v disciplinárnom konaní. Riešenie sporov mimo hry by malo byť ponovom charakterizované prevratnou novinkou – zriadením Stáleho súdu pre šport ako súdneho orgánu sui generis. Príspevok sa zamýšľa nad právnou úpravou postavenia tohto súdu, jeho sudcov, a nad zárukami nezávislosti a spravodlivého procesu.