Od 1. septembra 2011 začala platiť tzv. "veľká novela" Zákonníka práce. Niektoré jej ustanovenia sú už notoricky známe, niektoré sú zatiaľ bez povšimnutia. Zakotvuje sa právo zamestnávateľa na slobodný výber zamestnancov, sprísňujú sa podmienky nástupu do práce, mení sa skúšobná doba, v niektorých prípadoch treba aj skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe odôvodniť, zavádzajú sa zmeny v náhradách na stratu na zárobku a súvisiacich náhradách, rozširujú sa možnosti obsahovej náplne kolektívnych zmlúv ... a mnohé iné zmeny.

Autori (Marián Vanderka, Ladislav Križan) analyzujú zastúpenie vybraných súčastí tréningového procesu v rámci letných sústredení „A“ družstva seniorov futbalového klubu Real Madrid počas jeho sústredení v rakúskom Irdningu v rokoch 2006 - 2008, pričom poukazujú na zastúpenie špecifických a nešpecifických prostriedkov pri rozvoji vytrvalostných schopností.

Jean-Marc Bosman je asi najznámejším belgickým futbalistom. Hoci málokto vie, za ktoré kluby hral a či získal nejaké trofeje, zainteresovaní vedia, že rozhodnutia súdov v sporoch známych pod jeho menom vyvrcholili na konci 20. storočia. Ich výsledkom boli najmä zmeny v prestupovom systéme športovcov.

Zdá sa, že dialóg si bude vyžadovať i rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SDEU“), ktorý vo veci Bernard zo 16. marca 2010 zaujal stanovisko k vzťahu: právo Európskej únie verzus šport, konkrétne futbal.

Autor analyzuje zákon NR SR č. 300/2008 o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov vzhľadom na jeho obsah a priebeh legislatívneho procesu, ktorý jeho prijatiu predchádzal a pridáva poznámky o jeho vzťahoch k ostatnej slovenskej športovej legislatíve.

Zákon pozostáva z 5 článkov, pričom úvodný článok, rozsahovo najväčší z nich, je zložený z 6 častí v podobe až 34 paragrafov. Z tohto dôvodu, no najmä z dôvodu maximálneho rozsahu tohto príspevku nie je možné sa vyjadriť ku všetkým ustanoveniam zákona. Potrebu vydať komentované znenie Zákona pre potreby športového hnutia považuje preto autor tejto práce za viac ako aktuálnu.

Futbal je jednou z najpozoruhodnejších kolektívnych športových hier 20. storočia, ktorá prešla najmä po 2. Svetovej vojne búrlivým vývojom. Prirodzenými dôsledkami boli zvyšujúca sa miera ekonomického rozmeru futbalu a jeho postupná profesionalizácia, čím sa stal pre mnohých ľudí zdrojom nielen stáleho príjmu, ale pre niektorých dokonca hlavnou zárobkovou činnosťou. Toto konštatovanie platí i pre Slovenskú republiku, na území ktorej sa vrcholoví futbalisti stali takisto profesionálnymi športovcami, ktorých s ich slovenskými futbalovými klubmi – právnickými osobami viažu často rôznorodé zmluvné vzťahy, ktoré sú nezriedka vyjadrené v písomnej podobe.

Pred tvorbou akýchkoľvek konkrétnych politík v oblasti športu by mali existovať úvahy postavené na antickom rozvažovaní, vecné a odborné diskusie s cieľom hľadať priesečníky naprieč politickým spektrom pri vyjasňovaní možného obsahu(ov) pojmov verejný záujem a verejná prospešnosť v športe z pohľadu práva, ktoré sú úzko spojené s ideami pojmu verejný statok v športe z pohľadu ekonómie. Rozhodnutia o ich následnej hierarchizácii vzhľadom na reálne ekonomické možnosti obce, mesta, kraja, štátu, ale i nadštátneho útvaru ako je EÚ, budú vždy politickými rozhodnutiami na základe hodnotového kompromisu väčšiny.

Autori (Marián Vanderka, Ladislav Križan) sa v príspevku snažia podeliť sa o skúsenosti a zážitky z účasti na tréningovej príprave jedného z najúspešnejších futbalových klubov, čo nie je v našich končinách bežnou záležitosťou. Predkladajú podrobné konspekty vybraných tréningových jednotiek, zápis odtrénovaného zaťaženia počas 18 dňového sústredenia v Rakúsku aj s postrehmi rozdielností oproti u nás zaužívaným systémom prípravy. Poukazujú na niektoré detaily a dôslednosť v dodržiavaní systému, periodizácie, dávkovania a individualizácie prípravy zameranej na jednotlivé vo futbale dôležité pohybové schopnosti. 

Vlastné počiatky európskeho záujmu o šport sú spojené s právne nezáväznými dokumentmi: Adoninovou správou komisie pre Európu občanov z roku 1985, ktorá prvá upozornila na význam športu v EÚ, a ďalšími dvoma správami – Larivovou (1994) a Packovej (1997). Z nich prvá trvala prísne na dodržiavaní práva aj v oblasti športu. Druhá správa už bola formulovaná inak, a dokonca volala po uznaní špecifického charakteru športu a autonómie športového hnutia.

V zmluve z Amsterdamu (1997) sa pritom šport už dostal do príloh, resp. nezáväzných záverečných protokolov: Deklarácia č. 29 výslovne uznala sociálnu hodnotu športu. V roku 1997 (13. júna) zároveň Európsky parlament prijal rezolúciu o úlohe EÚ v oblasti športu.

„Definitivní vítězství dělnické třídy nad reakcií v únoru 1948 znamenalo také konečný úspěch myšlenek sjednocení tělesné výchovy. Od té doby je organizačně jednotná, obsahem socialistická tělesná výchova plně v službách pracujícího lidu. Československý svaz tělesné výchovy zaujal pevné místo v Národní frontě, důsledným naplňovaním úkolů stanovených Komunistickou stranou Československa si vydobil autoritu v celé společnosti.“

Slová Antonína IMLA, predsedu Československého svazu tělesné výchovy a Československého olympijského výboru z roku 1983 vyvolávajú pri ich čítaní v dnešnom, najmä mladom čitateľovi pôsobiacom v slovenskom športovom hnutí najmä po roku 1989 veľmi rozporuplné pocity.

Pri posúdení otázky nutnosti transpozície predmetnej smernice do právneho poriadku SR je možné zvoliť dva základné prístupy.

Prvý prístup sa snaží extenzívnym výkladom platnej právnej úpravy pragmaticky nájsť spôsob a argumenty k tvrdeniu/záveru, že slovenský právny priadok v podstate vyhovuje požiadavkám, ktoré stanovuje smernica. 

Pri druhom prístupe založenom na dôslednom výklade obsahu smernice v súlade s jej cieľmi, ktoré sú vyjadrené najmä v Preambule smernice, je však zrejmé, že v prípade, ak by našou ambíciou bolo dôkladne sledovať a naplniť cieľ smernice, malo by to znamenať, že slovenskú právnu úpravu je potrebné významne zmeniť a posunúť k efektivite.

Ústavný súd SR v rozhodnutí č.k. II. ÚS 96/2010-53 zo dňa 03.02.2011 posudzoval otázku porušenia práva na osobnú slobodu, a to v súvislosti s účasťou na vyšetrovacom úkone, ako možnom faktickom obmedzení osobnej slobody, ako aj otázku porušenia práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužitím údajov o svojej osobe, práva vlastniť majetok, práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov, práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR, práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a to v súvislosti so zaistením počítačového vybavenia na základe príkazu bez dostatočného odôvodnenia a absencie ustanovenia o čase, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané.

V dňoch 28.- 30.06.2011 absolvoval JUDr. Jozef Čorba, PhD. v rámci riešenia grantového projektu APVV (Agentúra pre vedu a výskum) č. LPP-0199-09 krátku pracovnú návštevu UEFA v jej sídle v Nyone. Hoci sa tejto cesty nezúčastnil ako člen LPK SFZ, otázky, o ktorých hovoril s jednotlivými predstaviteľmi právneho oddelenia UEFA, by mohli byť využiteľné aj pre činnosť LPK SFZ, ako aj pre zväz samotný. Z uvedeného dôvodu autor zhrnul niektoré poznatky z uvedenej pracovnej cesty do tejto správy, ktorá je v záujme rozšírenia cenných poznatkov so súhlasom jej autora publikovaná aj na portáli UčPS.