Združovanie ľudí v športovom kolektíve vedie k vytvoreniu subjektu - právnickej osoby, ktorá  tento kolektív zastupuje navonok. V Slovenskej republike  športové kolektívy najčastejšie k tomuto účelu zakladajú občianske združenia, ktoré sú predstaviteľmi neziskového sektora. Autor článku sa preto zamýšľa, aj prostredníctvom judikátu Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf 43/2009 z 11. marca 2010, nad možnosťami zdrojov príjmov športových občianskych združení (konkrétne príjmov z podnikania a inej zárobkovej činnosti), a zároveň sa venuje aj problematike optimalizácie  daňového zaťaženia takýchto občianskych združení.         

Ústavný zákon č. 23/1991 Zb., z 9. januára 1991, ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia ČSFR bol redakčne spracovaný na stránke UčPS a bol pridaný ako ďalšia karta do kolekcie kariet/tabov, kde sa nachádza aktuálny text Ústavy SR v slovenskom i anglickom jazyku, zákon o organizácii Ústavného súdu SR a konaním pred ním a Ústava Českej republiky.

Predložený príspevok skúma detailnejšie rozmery deliktuálneho práva vo všeobecnosti a deliktuálneho práva v Slovenskej republike. Poskytuje základné atribúty témy v kontexte verejných, resp. verejnoprávnych a súkromných, resp. súkromnoprávnych deliktov. V tomto kontexte skúma najmä právnu úpravu tzv. torts, ktoré existujú v krajinách patriacich do angloamerickej právnej kultúry. V druhej časti príspevku poskytuje autor aspoň orientačný úvod do vybraných elementov priestupkového práva v niektorých krajinách Európskej únie. Poukazuje pritom najmä na skutočnosť, že priestupky sú v rôznych krajinách únie vnímané rôzne.

Riešenie bezpečnosti  na štadiónoch je stále aktuálny problém nie len v Slovenskej republike. Autor sa v článku zaoberá  riešením tejto problematiky vo Švajčiarsku, konkrétne nariadením Štátnej rady Neuchatelského kantónu, ktoré ukladá organizátorom športových podujatí povinnosť podieľať sa na znášaní nákladov policajného zásahu  vykonaného  na  zabezpečenie poriadku a bezpečnosti pri športových podujatiach. Uvedená téma je spracovaná prostredníctvom  záverov plynúcich z  judikátu BGE 135 I: 130,  2. verejnoprávneho súdu švajčiarskeho federálneho tribunálu.      

Článok detailnejšie skúma prípad Stephanides v kontexte interných rozhodovacích procesov týkajúcich sa úradného pochybenia vysokopostaveného úradníka Organizácie spojených národov v rámci projektu “oil-for-food” (Irak). Ide o jedno z dvoch rozhodnutí, ku ktorým dospel Správny tribunál OSN počas svojej takmer 50-ročnej existencie v režime plenárneho konania/rozhodovania.

Autori v článku poukazujú na trestnú zodpovednosť právnických osôb, ktorá má byť efektívnym prostriedkom v boji proti narastajúcej ekonomickej kriminalite. Slovenská republika prijala model nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb s dvoma kvázitrestnoprávnymi sankciami - ochranným opatrením zhabania peňažnej čiastky a ochranným opatrením zhabania majetku.

Text dohovoru Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (ďalej len "UNESCO") publikovaný pod č. 347/2007 Z. z.

Autor sa vo svojom článku zaoberá postavením úradu verejnej žaloby vo francúzskom právnom systéme. Analyzuje súčasnú podobu francúzskej verejnej žaloby, jej organizáciu a pôsobnosť vo francúzskom právnom poriadku. Súčasne poukazuje na aktuálne problémy vyplývajúce z podriadenia úradu verejnej žaloby exekutíve.

Autor sa v predkladanom príspevku pokúša priblížiť niektoré elementy environmentalizmu z politického, resp. politologického hľadiska. Venuje sa najmä dvom základným školám/učeniam: antropocentrizmu a biocentrizmu. Určitý priestor venuje aj osobitným subsystémom v rámci vyššie uvedených prístupov. Okrem toho autor poukazuje na vybrané politické smery, ktoré sa do rôznej miery identifikujú s témou ochrany životného prostredia – od radikálnych až po umiernenejšie prúdy. 

Publikácia Športové právo od autora JUDr. PhDr. Tomáša Gábriša, PhD., LL.M.,MA. sa zaoberá problematikou športového práva v slovenskom právnom poriadku a to so zreteľom na všetky príslušné odvetvia práva.

Autor sa v príspevku snaží jasne preukázať, že legislatívna podmienka založenia športového klubu hovoriaca o tom, že tento musí byť založený za účelom iným ako podnikanie, nie je správna. Charakteristika a typizovaná systematika jednotlivých každodenných a opakujúcich sa činností športového klubu jasne napĺňa obsahové náležitosti inštitútu podnikania, a to dokonca v súlade so zákonom č. 513/1991 Z.z Obchodným zákonníkom. Prirodzene, netreba tu pojem či definíciu podnikania chápať v klasickom (iba ekonomickom) význame, ale možno s väčšou citlivosťou športovej oblasti vlastnou a toľkokrát deklarovanou. Pod prizmou uvedeného, korelácia uvedených a rozobratých činností via facti neguje spomenutú zákonnú požiadavku a posúva ju do roviny obsolentných.

V dňoch 15.-17.2.2012 sa  JUDr. Jozef Čorba, PhD. a Mgr. Tomáš Žiak zúčastnili  na workshope UEFA v španielskom Madride v rámci edukačného programu Knowledge & information sharing scenario (KISS), ktorý sa týkal právnych otázok. Z uvedeného dôvodu autori zhrnuli niektoré poznatky z uvedenej pracovnej cesty do tejto správy, ktorá je v záujme rozšírenia cenných poznatkov so súhlasom jej autorov publikovaná aj na portáli UčPS.