Zásadné pripomienky UčPS uplatnené k návrhu zákona o športe NEPREČÍTANÉ 

Na úvod k uplatneným pripomienkam k návrhu:

Napriek rozsahu a monotematickému zameraniu (na úpravu pravidiel financovania športu zdravotne postihnutých) navrhovanej novely zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“) pristúpila Učená právnická spoločnosť k uplatneniu pripomienok k zákonu o športe komplexne.

Boli uplatnené viaceré pripomienky nad rámec predloženého návrhu zákona, ktoré reagujú na nové poznatky aplikačnej praxe v oblasti športu nielen v súvislosti s uplatňovaním zákona o športe, ale aj ďalšej legislatívy upravujúcej fungovanie oblasti športu ako dynamicky rozvíjajúcej sa oblasti spoločenských vzťahov aj na Slovensku.

Na SLOV-LEXe je legislatívny proces vedený pod č. LP/2018/201 a je dostupný TU: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/201

Medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona skončilo 23.7.2018. 

Text uplatnených pripomienok:

K čl. I všeobecne - Z

Vzhľadom na to, že uvádzaným cieľom novely zákona o športe je úprava financovania športu zdravotne postihnutých, ako základné východisko pre navrhované zmeny navrhujeme doplniť do § 2 vymedzenie verejného záujmu v športe zdravotne postihnutých, v ktorom má byť vyjadrená spoločenská objednávka, očakávania slovenskej spoločnosti vo vzťahu k športovej činnosti národných športových organizácií zdravotne postihnutých športovcov, v ktorej má dominovať sociálny aspekt ich činnosti.

Prioritou nemá byť výkonnostné a výsledkové zameranie ich športovej činnosti, ale počet zorganizovaných športových podujatí a počet zdravotne znevýhodnených športovcov zapojených do športových súťaží a prípravy na ne, ktorí sú pomocou športu integrovaní do bežného každodenného života spoločnosti.

Zastávame názor, že šport zdravotne znevýhodnených predstavuje dôležitý sociálny, integračný a motivačný program slovenskej spoločnosti, ktorý má byť stabilne finančne pokrytý bez ohľadu na to, či výsledkom športovania zdravotne znevýhodnených sú svetové umiestnenia na významných súťažiach alebo nie.

Pre slovenskú spoločnosť je podstatné, aby sa čo najviac ľudí zo skupiny zdravotne postihnutých zapojilo do súťaží, nie iba elitného športu, ale najmä na úrovni športu pre všetkých a aby bolo pre nich kvalitne pripravených čo najviac pravidelne organizovaných súťaží, ktoré ich budú motivovať k športovej príprave na ne.

Aj preto bolo do zákona o športe navrhnutých pre šport zdravotne znevýhodnených zákonom garantovaných 3,5 % prostriedkov z Národného programu rozvoja športu ročne bez ohľadu na dosiahnuté športové výsledky.

Okrem futbalu a hokeja (s čím systémovo nesúhlasime), žiadny národný športový zväz nemá garantovanú ročnú výšku príspevku zo štátneho rozpočtu. Všetci ostatní musia preukázať popularitu, úspešnosť (športové výsledky v kategórii mládeže a dospelých) a členskú základňu mládeže do 23 rokov svojho športu a iba na základe týchto parametrov dostanú zväzy príspevok od štátu v adekvátnej výške, ktorá sa každý rok mení.

Garantovaním 3,5 % pre šport zdravotne znevýhodnených športovcov bolo vedome a zámerne zvýhodnené financovanie športu zdravotne znevýhodnených športovcov oproti športom zastrešeným národnými športovými zväzmi, pretože jeho financovanie má byť primárne založené na inom princípe - princípe sociálnom, a nie výsledkovom.

Samozrejme, že ak zdravotne znevýhodnený športovec dosiahne mimoriadny výsledok, môže dostať a zaslúži si aj mimoriadne ocenenie a odmenu, športový úspech zdravotne znevýhodneného športovca však nemá byť predpokladom či dokonca podmienkou systémového financovania jeho prípravy, ako je to nastavené pri elitných športovcoch Top tímu bez zdravotného postihnutia.

Garantovaním 3,5 % pre šport zdravotne znevýhodnených bolo zákonom vyjadrené to, že financovanie športu zdravotne znevýhodnených nemá byť podmienené dosahovaním športových výsledkov a nemá byť porovnávané so športom športovcov bez zdravotného znevýhodnenia, pretože to je z viacerých dôvodov neporovnateľné.

A preto je potrebné viesť vecnú diskusiu a hľadať lepšie a najmä systémové riešenie financovania športovej činnosti a prípravy zdravotne znevýhodnených športovcov, ktoré si vyžaduje osobitný prístup a nepostačuje (je neprimerané) bez ďalšieho aplikovať pravidlá platné pre elitných športovcov bez zdravotného znevýhodnenia.

Základom tejto diskusie by malo byť v prvom kroku zákonné vymedzenie verejného záujmu v športe zdravotne postihnutých a na tomto základe bude možné postaviť dlhodobo udržateľný model financovania športu zdravotne postihnutých, ktorý bude zodpovedať vymedzeniu spoločenskej objednávky vo vzťahu k športu zdravotne postihnutých.

Navrhujeme podrobiť odbornej diskusii návrh vymedzenia verejného záujmu v športe zdravotne postihnutých, ktorý by mohol byť uvedený v novom § 2a s názvom “Verejný záujem v športe zdravotne postihnutých”, v tomto znení:

Ҥ 2a

Verejný záujem v športe zdravotne postihnutých

Verejným záujmom v športe zdravotne postihnutých je získavanie zdravotne postihnutých osôb pre pravidelné vykonávanie športu s cieľom ich pozitívnej motivácie športom a uplatnenia v spoločnosti a zabezpečenie prípravy a účasti športovej reprezentácie na významnej súťaži.”.

Jednotlivé multišportové národné športové organizácie športu zdravotne znevýhodnených by mohli byť rovnako ako národné športové zväzy odmeňované za svoj prínos pre slovenskú spoločnosť na základe transparentného vzorca, ktorý by bol postavený na dosahovaní parametrov v zmysle vymedzenia verejného záujmu v športe zdravotne znevýhodnených (počet osôb zapojených do podujatí, počet podujatí a športové výsledky) a na princípe primeranosti, kde je základným východiskom počet zdravotne znevýhodnených občanov na Slovensku a počet tých, ktorí nemajú “kvalifikované” zdravotné znevýhodnenie.

Obdobne ako pri národných športových zväzoch podporovaných príspevkom uznanému športu vypočítaným na základe vzorca by aj národné športové organizácie športu zdravotne postihnutých mohli/mali byť podporované transparentným spôsobom s minimalizáciou subjektívneho vplyvu na to, ktorej národnej športovej organizácii športu zdravotne postihnutých a v akej výške budú poskytnuté prostriedky. Navrhujeme, aby suma zákonom garantovaná na šport zdravotne znevýhodnených bola poskytovaná národným športovým organizáciám športu zdravotne postihnutých vo výške vypočítanej na základe vzorca určeného nariadením vlády. Zo základu pre výpočet by mala byť odpočítaná suma určená na úlohy Slovenského paralympijského výboru upravené v zákone. Táto suma by mala byť primerane nižšia oproti sume poskytovanej Slovenskému olympijskému výboru, a to vzhľadom na veľkosť športu zdravotne znevýhodnených zastrešeného Slovenským paralympijským výborom, počet združených/zastupovaných športových organizácií, športových odborníkov a športovcov touto národnou športovou organizáciou, čo logicky determinuje aj počet podujatí, aktivít, úkonov a vzťahov s tým, spojených.

K čl. I bodu 1, 2, 8, 11, 12 - Z

V záujme transparentnosti procesu tvorby zoznamu športovcov top tímu a v nadväznosti na to aj v záujme transparentnosti poskytovania štátnych prostriedkov športovcom top tímu navrhujeme  doplniť úpravu pravidiel, podľa ktorých bude vytvorený zoznam a poradie športovcov top tímu i kritériá pre poskytovanie prostriedkov. Je potrebné jednoznačne upraviť, že v zozname športovcov môžu byť iba konkrétni individuálne určení športovci, a nie všeobecne označené kolektívy, posádky alebo družstvá. V tej súvislosti navrhujeme do zákona doplniť definíciu kolektívneho športu a definíciu individuálneho športu.

Pre športovú obec je relevantnou definičnou pomôckou Svetový antidopingový kódex vydaný medzinárodnou športovou organizáciou WADA, v ktorom je v prílohe č. 1 (Definície) definovaný kolektívny šport (Team Sport).

V tej súvislosti je potrebné uviesť, že podľa § 17 ods. 2 a § 24 ods. 2 Zákona o športe sú národné športové zväzy a národné športové organizácie povinné zapracovať do ich predpisov pravidlá Svetového antidopingového programu, ktorých súčasťou je aj Svetový antidopingový kódex, t. j. mali by teda akceptovať aj túto definíciu kolektívneho športu a individuálneho športu.

K čl. I bodu 7 /§ 75 ods. 2 písm. c)/ - Z

Navrhovaná zmena vytvára priestor pre netransparentné poskytnutie štátnych prostriedkov akémukoľvek subjektu na akýkoľvek športový projekt, ktorý rámcovo spadá pod definíciu verejného záujmu v športe a zároveň sa takýto projekt stane národným športovým projektom bez ohľadu na jeho skutočný dosah, keďže zákonná definícia jeho znakov nie je ustanovená. Navrhujeme cieľ sledovaný dôvodovou správou dosiahnuť vylúčením národných športových organizácií, ktoré sú zahrnuté v samostatných národných športových projektoch.

Navrhujeme na konci pripojiť slová “v oblasti vysokoškolského športu, školského športu a športu pre všetkých”.

K čl. I bodu 8 /§ 75 ods. 3 písm. a)/ - Z

Navrhujeme do § 75 ods. 1 doplniť nové písmeno d), ktoré znie:

“d) podpora rozvoja a činnosti rezortných športových stredísk.”

Navrhovanou zmenou sa umožní vláde Slovenskej republiky, aby mala vytvorené zákonné predpoklady na rozhodnutie o strategickej podpore rozvoja rezortných športových stredísk. Zároveň je potrebné v zákone výslovne uviesť, že rezortné športové stredisko je športovou organizáciou, čo plne korešponduje s predmetom a obsahom jeho činnosti. Zrejme nie je na Slovensku veľa športových organizácií, v ktorých sa vykonáva športová činnosť v takom rozsahu a kvalite ako v rezortných športových strediskách, preto je dôvodné a primerané, aby im bol v zákone o športe priznaný status športovej organizácie. Zároveň je potrebné uviesť, že rezortné strediská patria do pôsobnosti rôznych rezortov, preto je na mieste, aby o príspevku mohla rozhodovať aj vláda.

K čl. I bodu 10 (§ 75 ods. 3) - Z

Navrhujeme uviesť písmená d) až f) v tomto znení:
"d) zabezpečenie úloh Slovenského paralympijského výboru a športovej činnosti osôb s príslušnosťou k Slovenskému paralympijskému výboru,

e) zabezpečenie športovej činnosti v rámci deaflympijského športu.

f) zabezpečenie športovej činnosti v rámci športu špeciálnych olympiád.".

K čl. I bodu 14 (§ 75 ods. 7) - Z

V nadväznosti na navrhovanú zmenu v novelizačnom bode 10 navrhujeme odsek 8 uviesť v tomto znení:

“(8) Ministerstvo školstva poskytuje každoročne príspevok národnej športovej organizácii deaflympijského športu na plnenie úloh podľa § 75 ods. 3 písm. e) v štvrťročných splátkach.”.

Navrhujeme vložiť nový odsek 9 v tomto znení:

“(9) Ministerstvo školstva poskytuje každoročne príspevok národnej športovej organizácii športu špeciálnych olympiád na plnenie úloh podľa § 75 ods. 3 písm. f) v štvrťročných splátkach.”.

Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 10.

K čl. I bodu 15 (§ 77 ods. 2) - Z

V nadväznosti na pripomienky k novelizačným bodom 10 a 14 navrhujeme percentuálny podiel uvedený v písmene g) rozdeliť medzi národné športové projekty podľa navrhovaných nových odsekov § 75 ods.  8 a 9.

Opätovne poukazujeme na nekoncepčné a nesystémové vyčlenenie futbalu a hokeja zo vzorca. Týmto spôsobom sa vytvoril nevhodný precedens v prístupe aj k iným oblastiam športu, napríklad aj k športu zdravotne postihnutých športovcov a eliminuje sa tým faktor motivácie k zlepšovaniu športových výsledkov a pri zdravých športovcoch aj k rozširovaniu členskej základne. Výsledky reprezentácie a členská základňa v mládežníckom športe sú rozhodujúcimi kritériami v prípade všetkých ostatných športov,  ale v prípade futbalu a hokeja tento faktor odpadá, čo pôsobí demotivujúco.

Navrhujeme do budúcnosti zvážiť financovanie jednotlivých národných športových organizácií tak, aby to zohľadňovalo ich prínos pre spoločnosť, respektíve napĺňanie verejného záujmu v športe zdravotne znevýhodnených. Vymedzenie  verejného záujmu v športe zdravotne znevýhodnených navrhujeme doplniť do novo navrhovaného § 2a, pričom na rozdiel od všeobecnej definície športu navrhujeme v definícii športu zdravotne znevýhodnených akcentovať popri športových výsledkoch aj sociálny aspekt a počet zorganizovaných športových podujatí.

K čl. I bodom 17 až 19 - O

Navrhujeme za slová „úplného stredného všeobecného vzdelania” vložiť slová “v študijnom odbore strednej športovej školy, alebo”. Toto spresnenie navrhujeme z dôvodu jednoznačnosti vyjadrenia, že musí ísť o dosiahnutie stredného všeobecného vzdelania na strednej športovej škole a nie na akomkoľvek gymnáziu.

Pripomienky nad rámec návrhu zákona:

Ustanovenie rezortného športového strediska za športovú organizáciu

K čl. I /§ 3 písm. c)/ - O

Navrhujeme slová “štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia” nahradiť slovami “športová organizácia, ktorá má právnu formu štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie,”.

Odôvodnenie:

Navrhovanou úpravou sa odstráni výkladová nejednotnosť v otázke, či rezortné športové stredisko má postavenie, práva a povinnosti športovej organizácie alebo nie. Vzhľadom na to, že rezortné športové strediská objektívne patria do skupiny subjektov, ktoré sa zrejme v najväčšom rozsahu celoročne venujú športovej činnosti na vrcholovej, reprezentačnej až vedeckej úrovni, javí sa ako úplne logické a primerané, aby sa rezortné športové strediská považovali za športové organizácie so všetkými k tomu náležiacim právami a povinnosťami športovej organizácie (napríklad možnosť uzavrieť zmluvy podľa zákona o športe so športovcom alebo športovým odborníkom, možnosť prijať sponzorské a pod.)

V tejto súvislosti je tiež potrebné upraviť ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a), kde na začiatok je potrebné vložiť slová “ v športovej organizácii”.

Dôvodom je jednak skutočnosť, že aj rezortné športové stredisko je športovou organizáciou, aby teda bolo jednoznačné, že môže uzatvárať aj zmluvy podľa písmena a), zároveň však doplnením týchto slov bude vyjadrená aj skutočnosť, že profesionálny športovec, ktorý vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce, vykonáva ho v športovej organizácii, čiže nie ako samostatne zárobkovo činná osoba. Naproti tomu SZČO vykonáva šport na športovisku.

Ako veľmi potrebná, vzhľadom na časté polemizujúce názory, je aj úprava § 4 ods. 3 písm. c), kde je potrebné na záver doplniť slová “ ak ide o športovca vykonávajúceho individuálny šport a jeho činnosť nespĺňa znaky závislej práce”.

Definovanie športového odvetvia

K čl. I /§ 3/ - O

Navrhujeme doplniť nové písmeno v) ktoré znie:

“v) športovým odvetvím časť športu existujúca ako organizačná súčasť športového zväzu alebo ako samostatný športový zväz, ktorá samostatne alebo v spojení s inou časťou športu alebo inou organizačnou súčasťou športového zväzu spĺňa tieto podmienky  

1. je vymedzená ako samostatné športové odvetvie v rámci medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport, 
2. má najmenej tri súťažiace športové kluby registrované v registri právnických osôb v športe a najmenej 40 aktívnych športovcov registrovaných za športový klub v registri fyzických osôb v športe, ak ide o kolektívny šport a najmenej 20 aktívnych športovcov registrovaných za športový klub v registri fyzických osôb v športe, ak ide o individuálny šport, 
3. organizuje celoštátnu súťaž dospelých a celoštátnu súťaž mládeže najmenej dva po sebe nasledujúce roky,
4. zabezpečuje výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť na medzinárodných súťažiach,
5. zabezpečuje starostlivosť o talentovaných športovcov;”.

Navrhuje sa do zákona o športe zaviesť definíciu “športového odvetvia”, aby bolo zrejmé, kedy sa športové odvetvie existujúce na medzinárodnej úrovni bude považovať za športové odvetvie relevantné z pohľadu slovenskej právnej úpravy na účely riadenia a správy vrátane financovania. V tejto súvislosti opakovane poukazujeme na potrebu zadefinovania pojmu kolektívny šport, keďže sa s týmto pojmom v zákone, ale aj vo vykonávacích predpisoch pracuje. Pri výpočte príspevku uznanému športu sú jedným z dôležitých vstupných parametrov aj váhy športových odvetví zastrešených jednotlivými národnými športovými zväzmi, pričom je potrebné jednoznačne vymedziť, kedy sa športové odvetvie bude na Slovensku považovať za fungujúce/existujúce a je potrebné ho zohľadniť pri stanovovaní váh jednotlivých športových odvetví a kedy sa jedná na Slovensku zatiaľ o neexistujúce športové odvetvie, ktoré sa môže v budúcnosti vytvoriť a z pohľadu práva bude relevantné po splnení zákonných podmienok ustanovených pre športové odvetvie. Definícia pripúšťa, aby dve alebo viaceré menšie príbuzné športové odvetvia, ktoré samostatne nedokážu splniť zákonné podmienky ustanovené pre získanie statusu športového odvetvia, mohli vytvoriť spojené športové odvetvie spojením/zlúčením do jedného organizačného úseku/celku. Z pohľadu financovania štátu by mali byť podporované v rámci národných športových zväzov iba také športové odvetvia, ktoré sú existujúce/fungujúce (body 2 až 5) a aj objektívne spôsobilé plniť spoločenskú objednávku premietnutú do vzorca na výpočet príspevku uznanému športu.

Doplnenie definície kolektívneho športu a individuálneho športu:

K čl. I (§ 3) - Z

Navrhujeme doplniť nové písmená y) a z) ktoré znejú:

“y) kolektívnym športom šport, v ktorom je povolené vystriedať súťažiacich športovcov v priebehu súťaže,

z) individuálnym športom, šport, ktorý nie je kolektívnym športom,”.

V zákone o športe, jeho prílohe č. 3, ale aj v ďalšej športovej legislatíve sa používajú pojmy “kolektívny šport” a “individuálny šport”, ktoré je dôležité rozlišovať aj na účely financovania najmä pri výpočte príspevku uznanému športu. Preto je potrebné tieto pojmy zadefinovať v súlade s ich medzinárodne uznávanými definíciami. V tomto smere je pre športovú obec relevantnou definičnou pomôckou Svetový antidopingový kódex vydaný medzinárodnou športovou organizáciou WADA, v ktorom je v prílohe č. 1 (Definície) definovaný kolektívny šport (Team Sport) úplne jasne a jednoznačne tak, že je ním šport, v ktorom je povolené vystriedať športovcov v priebehu súťaže. Z uvedeného bude potom jasné, že posádky, ani iné viacčlenné družstvá športovcov napríklad pri tenise, boboch, sánkach, kanoistike a pod. nie sú kolektívnym športom a na účely hodnotenia ich výsledkov, či už do vzorca alebo zaraďovania do zoznamu najvýkonnejších športovcov alebo top tímu, by sa malo postupovať ako v prípade individuálnych športov. Všetky športy, ktoré nie sú kolektívnym športom sú individuálnymi športmi. Je potrebné uviesť, že podľa § 17 ods. 2 a § 24 ods. 2 Zákona o športe sú národné športové zväzy a národné športové organizácie povinné zapracovať do ich predpisov pravidlá Svetového antidopingového programu, ktorých súčasťou je aj Svetový antidopingový kódex, t.j. sú povinné akceptovať aj definíciu kolektívneho športu a individuálneho športu. Slovenské znenie Svetového antidopingového kódexu dostupné na stránke Antidopingovej agentúry SR.

Úprava definície aktívneho športovca

K čl. I (§ 4 ods. 6) - O

Navrhujeme slová “organizovaných športovou organizáciou, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii” nahradiť slovami “za športovú organizáciu registrovanú v informačnom systéme športu”.

Aktuálna definícia aktívneho športovca v § 4 ods. 6 zákona o športe, “Aktívnym športovcom je športovec, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil najmenej na troch súťažiach organizovaných športovou organizáciou, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii; za účasť na súťaži sa nepovažuje účasť na súťaži športu pre všetkých.” nie je vyhovujúca.

Na základe tejto definície naši najlepší športovci-reprezentanti, ktorí súťažia a pripravujú sa v zahraničí a reprezentujú Slovensko na MS, ME, OH a iných významných medzinárodných súťažiach (napr. Sagan, Cibulková, Zuzulová, Vlhová) sa nepovažujú za aktívnych športovcov.

K čl. I (§ 5 ods. 8) - Z

Navrhujeme za slová “ak ide o talentovaného športovca” vložiť slová “vo veku do 12 rokov”.

Odôvodnenie:

V záujme ochrany zdravia a života talentovaných športovcov, ktorí v rámci športovej prípravy a súťažného výkonu podstupujú vysokú fyzickú záťaž je potrebné jednoznačne ustanoviť vekovú hranicu, od ktorej je bezpodmienečné potrebné, aby bola zdravotná spôsobilosť organizmu talentovaného športovca kontrolovaná špecializovanou telovýchovnou prehliadkou vykonávanou v zaťaži, ktorá komplexne posúdi pripravenosť organizmu talentovaného športovca na fyzickú záťaž predpokladanú v príslušnom športe. Prehliadka u pediatra, aj vzhľadom na vybavenie ambulancie pediatra a špecializáciu pediatra, v tomto smere neposkytuje dostatočné informácie na zodpovedné posúdenie pripravenosti športovca na vysokú fyzickú záťaž. Odborníci zaoberajúci sa problematikou telovýchovného lekárstva považujú za vhodnú hranicu vek 12 rokov, od ktorej by mali zdravotnú spôsobilosť talentovaného športovca na vykonávanie príslušného športu posudzovať lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo na základe lekárskej prehliadky, ktorú vykonali.

Bezúhonnosť športového odborníka

K čl. I /§ 7 ods. 2 písm. a)/ - O

V § 7 ods. 2 písm. a) sa navrhuje vypustiť slová “obzvlášť závažný”.

V športovom klube alebo športovom zväze je v podstate nemožné úplne vylúčiť kontakt a komunikáciu športových odborníkov s deťmi a mládežou, či sú to tréneri, maséri, rozhodcovia, usporiadatelia alebo športoví funkcionári. Preto sa navrhuje sprísniť štandard požiadaviek bezúhonnosti pri športových odborníkoch a za bezúhonného sa nebude považovať osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za zločin (akýkoľvek úmyselný trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby vyššou ako 5 rokov) a to do času kým jej odsúdenie nebude zahladené.

K čl. I /§ 7 ods. 2 písm. b)/ - O

V § 7 ods. 2 písm. b) sa slová „úmyselný trestný čin“ nahrádzajú slovom „zločin“. Odôvodnenie: Úprava platného ustanovenia na základe poznatkov aplikačnej praxe je podľa nášho názoru neodôvodnene prísna, kedy napr. spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona alebo prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 alebo 2 Trestného zákona znamená automaticky stratu spôsobilosti vykonávať činnosť športového odborníka, t. j. konanie, ktoré nesúvisí s pôsobením fyzickej osoby ako športovým odborníkom, má neprimerane závažný následok vo vzťahu k jeho často jedinej ekonomickej aktivite. Ďalším argumentom je vykonateľnosť platnej právnej úpravy, nakoľko pri trestných činoch podľa platného znenia ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b) musí byť preskúmaný konkrétny odsudzujúci rozsudok a musí byť zistené, či išlo o “úmyselné” konanie alebo o “nedbanlivostné” konanie. Ak sa pristúpi k navrhovanej zmene, právna úprava v tejto oblasti bude primeranejšia a zároveň pri zločinoch ide vždy o úmyselné konanie, t.j. skúmanie formy zavinenia v rozsudkoch nebude potrebné.

K čl. I /§ 7/ - Z

Navrhujeme do § 7 vložiť nový odsek 3, ktorý znie:

“(3) Ak ide o kontrolóra alebo člena štatutárneho orgánu športovej organizácie, za bezúhonného sa považuje ten, kto okrem trestných činov uvedených v odseku 2 nebol právoplatne odsúdený ani za trestný čin proti majetku alebo za hospodársky trestný čin.”

Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8.

V § 7 ods. 4 sa slová “odseku 2” nahrádzajú slovami “odseku 2 alebo 3”.

Legislatívnotechnická úprava nadväzujúca na vloženie nového odseku 3 do § 7.

V nadväznosti na uvedenú zmenu sa javí byť vhodné a potrebné v § 67 ods. 2 upraviť ako právny následok porušenia podmienky bezúhonnosti športového odborníka stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov športovej organizácie, ktorá využíva na športovú činnosť športového odborníka, ktorý nespĺňa podmienku bezúhonnosti.

K § 9 ods. 4 - O

Navrhujeme zvýšenie limitu príjmov na povinnosť vykonania auditu účtovnej závierky a výročnej správy.

“(4) Športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná mať riadnu účtovnú závierku a výročnú správu overenú audítorom, ak

1. príjem verejných prostriedkov v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahne 100 000 200 000 eur, alebo
2. všetky príjmy športovej organizácie v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahnu 400 000 800 000 eur.".
   

Odôvodnenie:

Navrhujeme zvýšiť limit príjmov z verejných prostriedkov a všetkých príjmov športovej organizácie na povinnosť vykonania auditu. Výdavky na overenie účtovnej závierky a výročnej správy športovej organizácie sú neúmerne zaťažujúcou povinnosťou subjektu, ktoré napríklad národný športový zväz hradí z limitovaných prostriedkov na správu a prevádzku podľa § 69 ods. 6 zákona o športe. Pre porovnanie uvádzame limity pre povinný audit pre obchodné spoločnosti uvedené v zákone č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (i) celková suma majetku presiahla 1 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3, (ii) čistý obrat presiahol 2 000 000 eur, (iii) priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30, pričom obchodná spoločnosť musí presiahnuť aspoň dve spomínané kritériá. Súčasne stanovené hodnoty sú neúmerne nízke voči limitom pre obchodné spoločnosti. Čo sa týka národných športových zväzov v roku 2018 zo 71 uznaných NŠZ malo 29 príspevok uznanému športu nižší ako 100.000 eur (bez povinnosti auditu). V rozmedzí 100-200 tis. eur bolo ďalších 18 národných športových zväzov, ktoré by navýšením dolnej hranice financie za audit ušetrili cca 3000 eur za audit, čo by bolo pre zväzy prínosom aj z dôvodu, že to platia z limitovaných prostriedkov (max. 15% z príspevku uznanému športu, ktoré môžu použiť na správu a prevádzku).

K § 9 ods. 7 - Z

Navrhujeme slová “v registri” nahradiť slovami “vo verejnej časti registra”.

Odôvodnenie:

Cieľom navrhovanej zmeny je v záujme posilnenia transparentnosti riadenia a správy športu  rozšíriť a zjednodušiť možnosť kontroly plnenia povinnosti športovej organizácie podľa § 9 ods. 7 zákona o športe. Podľa platnej právnej úpravy sa výročná správa ukladá iba v neverejnej časti registra účtovných závierok v dôsledku čoho členovia a orgány športových organizácií, ale ani zástupcovia štátu nevedia jednoducho zistiť či došlo k splneniu zákonnej povinnosti § 9  ods. 7 zákona o športe a teda nevedia ani posúdiť obsah dokumentu uloženého v registri účtovných závierok. Upozorňujeme zároveň, že podľa § 3 písm. r) zákona o športe je zverejnením zverejnenie údajov v informačnom systéme športu, a teda nie znenia výročnej správy, čo môže viesť k nejednoznačnému výkladu.

V § 36 navrhujeme doplniť nový odsek 3, ktorý znie:

“(3) Akékoľvek zmluvné dojednania poskytujúce športovej organizácii dodatočnú lehotu po lehote splatnosti na úhradu splatnej mzdy a ostatných peňažných plnení súvisiacich s vykonávaním športu športovcom za športovú organizáciu sú neplatné a neprihliada sa na ne, ak neboli dojednané v rámci kolektívneho vyjednávania.”.

Odôvodnenie:

Navrhuje sa upraviť neplatnosť tzv. novácie záväzkov, ktorá sa v športe pomerne často využíva pri preukazovaní plnenia licenčných podmienok v súvislosti s prihlasovaním do nového ročníka súťaže, no zároveň bol jej výsledkom často stav, že mzda/odmena športovcov bola opakovane predmetom novácie záväzku a uhradená bola niekedy po niekoľkých rokoch alebo len čiastočne alebo v niektorých prípadoch nebola uhradená vôbec. Existenčné problémy športovcov ako slabšiu zmluvnú stranu nútia športovcov pristúpiť na nie vždy výhodné podmienky od športovej organizácie len preto, aby mohli súťažiť v nasledujúcej sezóne, čím vlastne nedochádza k prirodzenému tlaku na športových funkcionárov, aby efektívne a transparentne hospodárili s finančnými prostriedkami športovej organizácie a za ich neefektívne nakladanie s financiami športovej organizácie neraz formou novácie záväzkov zodpovedajú v konečnom dôsledku športovci.

Zároveň existenčné problémy športovcov vytvárajú zhubné prostredie, v ktorom sú športovci náchylnejší podľahnúť ponukám na manipuláciu súťaží, či už z dôvodu stávkových hier alebo z dôvodu snahy nepoctivo dosiahnuť lepší športový výsledok. Uvedené pravidlo bolo s celosvetovou platnosťou od 1. júna 2018 schválené v rámci predpisov FIFA upravujúcich status a transfery hráčov (čl. 18 ods. 6 FIFA RSTP). Toto nové pravidlo by sa malo vzťahovať na všetky zmluvy uzavreté po nadobudnutí účinnosti tohto ustanovenia.

Úprava možnosti zaviesť na Slovensku medzinárodný štandard pre profesionálne zmluvy výhodnejší pre športovcov zavedený predpismi medzinárodnej športovej organizácie pre príslušný šport

K čl. I /§ 42 ods. 2 písm. a)/ - Z

Na konci písmena a) navrhujeme pripojiť slová “ak predpis národného športového zväzu a predpis medzinárodnej športovej organizácie alebo kolektívna zmluva upravuje podmienky okamžitého skončenia zmluvného vzťahu pre športovca výhodnejšie, postupuje sa podľa týchto predpisov”.

Eventuálne navrhujeme doplniť do spoločného ustanovenia § 46 nový odsek 9, ktorý znie:

“(9) Ak predpis medzinárodnej športovej organizácie a predpis národného športového zväzu alebo kolektívna zmluva obsahuje úpravu pravidiel zmluvného vzťahu športovca so športovou organizáciou vykonávajúcich športovú činnosť v ich pôsobnosti výhodnejšie pre športovca, ako je upravená v tejto hlave, použije sa výhodnejšia úprava.”.

Odôvodnenie:

V záujme rešpektovania autonómie športu, športového hnutia a jeho predpisov, ktoré v niektorých otázkach poskytujú vyššiu úroveň ochrany oprávnených záujmov športovcov ako zákonná úprava  sa navrhuje vytvoriť legislatívny základ pre uplatňovanie podmienok okamžitého skončenia zmluvného vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu zo strany športovca, ktoré sú výhodnejšie ako úprava zákona o športe. Predpokladom pre uplatnenie úpravy výhodnejšej pre športovcov je existencia úpravy výhodnejšej pre športovcov v predpise príslušnej medzinárodnej športovej organizácie, ktorá zjednocuje štandard pre športovcov v príslušnom športe na celom svete, ktorá je premietnutá do predpisu národného športového zväzu, ktorý je dostupný pre všetkých účastníkov právnych vzťahov v slovenskom jazyku.

K čl. I /§ 50 ods. 4 písm. a)/ - Z

S poukazom na zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a na prístup, ktorý sa týmto zákonom zavádza do verejnej správy, navrhujeme vypustiť písmeno a) z § 50 ods. 4 nakoľko informačný systém športu je informačným systémom verejnej správy, ktorý je v dispozícii štátu, jeho úradníkov a je on-line dostupný pre sponzora i sponzorovaného, preto povinnosť vyhotovovať výpis z tohto informačného systému a pripájať ho k zmluve o sponzorstve v športe ako jej súčasť navrhujeme vypustiť. V nadväznosti na vypustenie písmena a) navrhujeme ustanovenie § 50 ods. 4 legislatívne upraviť.

K čl. I (§ 52 až 54) - Z

Riešenie sporov v športe, ktoré zaviedol zákon o športe v zmysle predmetných ustanovení po viac ako dvojročnej účinnosti zákona doviedol širokú odbornú a športovú verejnosť k viacerým zisteniam. Riešenie sporov v športe ako špecifickej oblasti vzťahov však nie je dotknuté a upravované len samotným zákonom o športe, ale aj ďalšími zákonnými predpismi ako je napríklad zákon č. 83/1992 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj “CSP”), zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj “SSP”), či zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj “EP”), ako aj zákona č. 244/2002 Z. z. Zákon o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj “ZRK”).

Komplex týchto zákonov vytvára stav svedčiaci o tom, že spory vyplývajúce zo “športovej činnosti” /tak ako ju definuje zákon o športe v ustanovení § 3 písm. a)/ môžu riešiť jednak (i) orgány na riešenie sporov v zmysle zákona o športe, ktoré sú povinne zriaďované iba národnými športovými zväzmi /viď § 19 ods. 1 písm. f) zákona o športe/ a (ii) rozhodcovské súdy v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z., ak je subjekt v športe zriaďovateľom takéhoto súdu a osoby s príslušnosťou k zriaďovateľovi sa zaviažu členstvom alebo schválením rozhodcovskej doložky podriadiť rozhodcovskému súdu.

V tomto rozsahu upozorňujeme na novelu zákona č. 244/2002 Z. z., ktorá obmedzila možnosť zriaďovania stálych rozhodcovských súdov subjektmi v športe iba na (i) národné športové zväzy a (ii) národné športové organizácie (ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). V tomto rozsahu je z pohľadu udržateľnosti tohto stavu diskutovanou otázka, či môže takýto rozhodcovský súd národného športového zväzu rozhodovať aj klasické obchodnoprávne spory vyplývajúce zo vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

Z dlhodobého pohľadu - a predovšetkým aj v zmysle poslednej novely zákona č. 244/2002 Z. z. je zrejmé, že zákonodarca mal zámer “špecializovať” rozhodcovské konanie pre šport tak, aby rozhodcovské súdy zriaďované národnými športovými zväzmi rozhodovali spory “prameniace” výlučne zo “športových vzťahov”. Tento zámer sa však v dotknutých zákonných predpisoch neprejavil, čoho následkom je, že rozhodcovské súdy národných športových zväzov dnes môžu rozhodovať všetky spory, ktoré sú v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. arbitrabilné. To znamená, že môžu rozhodovať aj akékoľvek iné, obchodnoprávne spory, ak sa subjekty práva (sporové strany) v rozhodcovskej zmluve alebo inom právnom úkone podrobia právomoci týchto orgánov. O tejto otázke sa už viedla diskusia aj na rešpektovaných právnických fórach (http://www.lexforum.cz/658).

Riešením z dlhodobého hľadiska by mala byť novela zákona č. 244/2002 Z. z., ktorá by upravila právomoc rozhodcovských súdov (ustanovenie § 1) v tom smere, že do § 1 zákona č. 244/2002 Z. z. by bol doplnený nový odsek 6 s precizáciou zákonného znenia hovoriaceho o tom, že ak je zriaďovateľom rozhodcovského súdu národný športový zväz, právomocou rozhodcovského súdu je rozhodovanie sporov, ktoré vznikajú pri športovej činnosti podľa osobitného predpisu (s legislatívnym odkazom na “športovú činnosť” v zákone o športe).

Ďalšou nevýhodou rozhodcovského súdnictva v športe je skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o športe sa na právne vzťahy pri vykonávaní športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu primerane vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, nie však § 14, ktorým sa vylučuje arbitrabilita pracovnoprávnych sporov, z čoho vyplýva, že spory zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu by mali byť arbitrovateľné. Vzhľadom na to, že okrem tohto typu zmlúv môže amatérsky športovec vykonávať šport v zmysle § 4 ods. 4 písm. c) aj na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a na základe ustanovenia § 52 ods. 2 písm. a) zákona o športe sú orgány na riešenie sporov oprávnené rozhodovať spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou športovej organizácie a osôb s jej príslušnosťou, je potrebné zákonom upraviť aj možnosť rozhodovať spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou amatérskeho športovca na základe dohody mimo pracovného pomeru rozhodcovským súdom. Pritom podľa § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. môže byť zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom.

Z pohľadu udržateľnosti vývoja “mimoštátneho” riešenia sporov v športe sa nevyhnutným javí rovnako stanovenie minimálnych štandardov pre obsadzovanie týchto orgánov konkrétnymi športovými odborníkmi. Zákon o športe priamo neupravuje, kým by mali byť tieto orgány riešenia sporov obsadzované, aké minimálne vzdelanie by mali mať osoby riešiace športové spory v týchto orgánoch. To vytvára možnosť, že národný športový zväz do týchto orgánov obsadí aj osoby bez potrebnej minimálnej odbornej kvalifikácie, čo je z pohľadu udržateľnosti vývoja tejto oblasti determinujúce. Ako návrh de lege ferenda sa javí správnou novelizácia zákona o športe v rozsahu ustanovení § 52 až 54, pričom pri orgánoch na riešenie sporov a pri disciplinárnych orgánoch by zákon o športe stanoviť minimálne štandardy odbornej spôsobilosti pre osoby pôsobiace v týchto orgánoch. Ako správne sa javí uvažovať o minimálnom právnickom vzdelaní, aspoň na úrovni vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa. Tiež je potrebné upraviť aj spôsob obsadzovania týchto orgánov na riešenie sporov tak, aby bola dosiahnutá aj vyváženosť medzi členmi takéhoto orgánu navrhovanými športovými organizáciami (klubmi) na jednej strane a členmi navrhovanými športovcami.

Ďalším problémom oblasti riešenia sporov v športe je možnosť napadnúť rozhodnutia orgánov na riešenie sporov, ktoré sú výsledkom riešenia sporov v športe na všeobecných súdoch členmi týchto národných športových zväzov (členov týchto občianskych združení). Tento problém vznikol na základe prijatia zákona č. 125/2016 Z.z. ktorý vzhľadom na prebehnutú rekodifikáciu civilného procesného práva v rozsahu prijatia CSP, SSP, a zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré priamo novelizovali niekoľko desiatok zákonných predpisov, medzi nimi aj zákon č. 83/1990 Zb., z ktorého vypustil ustanovenie § 15 - a teda právnu ochranu člena občianskeho združenia.

Na základe uvedeného člen občianskeho združenia sa dnes zo žiadneho zákonného predpisu nedozvie, na ktorý súd a predovšetkým - do akého typu súdnictva (či civilného sporového alebo správneho) sa má s podaním obrátiť pri snahe o zvrátenie následkov “športového rozhodnutia”. Túto problematiku rieši už aj komentárová spisba (Čollák, J.: komentár vo veciach politických práv, C.H. Beck, Správny súdny poriadok, Veľké komentáre, Bratislava, 2018) s tým, že relevantné právne závery by bolo potrebné zohľadniť aj v samotnom zákone o športe. Zdá sa správne, aby sa v konkrétnych ustanoveniach § 52 až 54 explicitne uviedlo zákonné znenie právnej ochrany voči týmto rozhodnutiam na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Zistenia odbornej verejnosti hovoria o tom, že rozhodnutia orgánov na riešenie sporov v zmysle ustanovenia § 52 sú napadnuteľné cestou súdu - v civilnom sporovom konaní podľa CSP, pričom rozhodnutia disciplinárnych orgánov podľa ustanovenia § 53 v správnom súdnictve riadenom SSP. Táto problematika je natoľko aktuálna, že tieto otázky rieši dokonca kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Dlhodobým cieľom a zámerom športovej obce ako celku je zriadenie samostatného Stáleho súdu/tribunálu pre šport a jeho inštitucionalizácia či už v rámci sústavy všeobecného súdnictva, alebo mimo nej ako špecializovaného orgánu na alternatívne riešenie sporov.  

Z inštitucionálneho pohľadu je dnes možné konštatovať, že ak je inštitucionálne zriadenie Stáleho súdu/tribunálu pre šport z pohľadu ekonomických ukazovateľov Slovenskej republiky neefektívne, je možné uvažovať aj nad inou variantou. Tou by mohlo byť “kauzálne vyčlenenie” a riešenie športových sporov súdmi Slovenskej republiky iba na vybraných súdoch všeobecnej sústavy súdnictva. Predpoklady pre vyčlenenie konkrétnych typov sporov (spotrebiteľské, rozhodcovské, burzové obchody, hospodárska súťaž, pracovnoprávne spory) pre konkrétne súdy všeobecnej sústavy súdnictva už existujú aj dnes, nakoľko CSP (ustanovenie § 22 až 33) pracuje so špecializáciou súdnictva a kauzálnou príslušnosťou súdov. Mnohé športové spory sa už dnes týkajú pracovnoprávnych sporov - napr. platnosti výpovede, nevyplatení mzdy a pod., čo bude od 1.1.2019 ešte aktuálnejšie vzhľadom na to, že všetky zmluvy o profesionálnom výkone športovej činnosti sa budú považovať za zmluvy podľa § 35 a nasl. zákona o športe.

S kauzálnou príslušnosťou pracuje aj SSP (ustanovenia § 15 až 17). Z pohľadu ucelenosti zákonnej úpravy riešenia sporov v športe by sa priamou novelou CSP mohla zaviesť kauzálna príslušnosť súdov všeobecnej sústavy súdnictva konať a rozhodovať vo veciach žalôb podľa ustanovenia § 137 CSP proti orgánom na riešenie sporov zriaďovaných v zmysle ustanovenia § 52 a 53 zákona o športe, pričom súvisiacou novelou SSP by sa pre správne súdy výslovne uzákonila pôsobnosť na preskúmavanie rozhodnutí disciplinárnych orgánov športovej organizácie zriadených podľa zákona o športe ako aj rozhodnutí o nezapísaní športovca, športového odborníka či športovej organizácie do IS športu.

Bolo by nepochybne posunom vpred, ak by “následný súdny prieskum” rozhodnutí orgánov na riešenie sporov vykonávalo len niekoľko súdov všeobecnej sústavy súdnictva, a len niekoľko senátov alebo samosudcov zaškolených na športovú problematiku, ktorá vykazuje výrazné osobitosti reflektujúc osobitnú povahu športu akceptovanú aj Zmluvou o fungovaní európskej únie (čl. 165 ods. 2).

K § 59a ods. 1 písm. c) v spojení s § 19 až 23 - O

Navrhujeme upraviť podmienky uznania za národnú športovú organizáciu v § 59 ods. 1 zavedené novelou zákona o športe tak, aby sa  splnenie podmienky podľa písmena c) nevyžadovalo vo vzťahu k tým ustanoveniam § 19 až 23, ktoré sú vzhľadom na povahu, ciele a osobitosti  fungovania multišportových národných športových organizácií, ktoré navyše často zastrešujú aj viaceré individuálne športy a kolektívne športy zároveň, nevykonateľné (napríklad § 19 ods. 3). Viaceré národné športové organizácie (napríklad Slovenský olympijský výbor, Asociácia športu pre všetkých, Slovenská asociácia univerzitného športu) združujú takmer výlučne športové kluby, športové zväzy, prípadne iné športové organizácie, t. j. právnické osoby, a nie fyzické osoby, ktoré sú členmi týchto športových organizácií, pričom by nebolo primerané požadovať, aby sa všetky fyzické osoby, ktoré sú členmi členských športových organizácií, stali aj členmi národnej športovej organizácie.

K čl. I (§ 65 ods. 6) - Z

Navrhujeme na konci § 65 ods. 6 bodku nahradiť čiarkou a pripojiť slová “alebo ak použitie prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu nezverejňuje národný športový zväz podľa § 69 ods. 4.”.

Odôvodnenie:

Zverejňovanie použitia príspevku uznanému športu je podľa súčasného znenia zákona duplicitné. Zverejňuje ho národný športový zväz podľa § 69 ods. 4, pričom použitie má podľa § 65 ods. 6 zverejňovať aj každá športová organizácia, teda napr. aj športový klub, ktorý dostane verejné prostriedky od národného športového zväzu a je prijímateľom prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Keďže národný športový zväz zverejňuje použitie príspevku uznanému športu v tej istej podrobnej štruktúre, v akej ich použije klub (a ten zasiela svoje vyúčtovanie zväzu), v praxi dochádza k požiadavke duplicitného zverejňovania, čo nie je potrebné a je administratívne náročné pre športové kluby. Navrhovaným doplnením znenia v § 65 ods. 6 by sa táto duplicita odstránila.

K čl. I (§ 66 ods. 2) – Z

Navrhujeme uviesť § 66 ods. 2 v tomto znení:
“(2) Na príjem a používanie príspevku uznanému športu môže národný športový zväz použiť účet podľa § 66 ods. 3 písm. d).

Odôvodnenie:

Podľa súčasného znenia zákona musia mať národné športové zväzy 2 samostatné bankové účty na príjem verejných prostriedkov. Prvý účet výlučne na príspevok uznanému športu (§ 69 ods. 2) a druhý účet na ostatné príjmy z verejných prostriedkov, pod čo spadajú napr. aj iné dotácie z ministerstva školstva, príspevky na top tím a podobne /§ 66 ods. 3 písm. d) zákona o športe/.

Vedenie dvoch samostatných účtov na príjem verejných prostriedkov je duplicitné, národné športové zväzy zbytočne hradia náklady za vedenie jedného bankového účtu navyše a verejné prostriedky prakticky stačí viesť na jednom samostatnom bankovom účte. Dva samostatné účty boli požadované až pre zmluvy uzatvárané na rok 2018.

Túto vecne neodôvodnenú duplicitu je možné odstrániť navrhovanou zmenou znenia § 69 ods. 2.

K čl. I (§ 67 ods. 2) - Z

V § 67 ods. 2 navrhujeme doplniť nové písmeno h), ktoré znie:

“h) využíva na výkon činnosti športového odborníka, ktorý nespĺňa podmienku bezúhonnosti podľa § 7 ods. 2 až 4.”.

Odôvodnenie:

Navrhujeme doplniť právny následok toho, keď športová organizácia nebude dodržiavať povinnosť vykonávať športovú činnosť pomocou osôb, ktoré sú bezúhonné.

K čl. I (§ 68 ods. 5) - Z  

Navrhujeme ustanovenie upraviť tak, aby rozhodujúcou autoritou, ktorá posúdi váhy športových odvetví alebo kategórií navrhnuté národným športovým zväzom, bolo z hľadiska zabezpečenia čo najvyššej miery objektivity ministerstvo školstva. Ak budú uvedené váhy určovať každoročne národné športové zväzy, môžu sa ich snažiť účelovo modifikovať a prispôsobovať aktuálnym výsledkom tak, aby to bolo pre nich čo najvýhodnejšie, hoci to absolútne nezodpovedá skutočnej váhe prikladanej konkrétnemu športovému odvetviu v rámci riadenia a správy príslušného národého športového zväzu. Jednotlivé váhy by mali byť preto zo strany národných športových zväzov iba navrhnuté, konečné slovo by však malo mať ministerstvo školstva, resp. jeho odborná pracovná komisia, aby bolo zabezpečené čo najobjektívnejšie stanovenie váh pre jednotlivé športové odvetvia a kategórie. Návrh opatrenia, na základe ktorého sa zohľadňujú váhy za rok, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa príspevok uznanému športu poskytuje, z nášho pohľadu nemôže predísť možnému účelovému prispôsobeniu, pretože zohľadňované parametre sa v takto relatívne krátkom časovom období v podstate nemenia.

K čl. I (§ 67 ods. 11) - Z  

Navrhujeme na konci odseku 11 pripojiť vetu, ktorá znie:

“Po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov počas toho istého rozpočtového roku ministerstvo školstva dodatočne poskytne športovej organizácii prostriedky, ktoré jej neboli poskytnuté v čase dočasného pozastavenia spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.”.

Odôvodnenie:

Navrhujeme upraviť jednoznačným pravidlom situáciu, keď športovej organizácii počas dočasného pozastavenia spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov neboli poskytnuté platby zo štátnych prostriedkov, ak sa jej dočasné pozastavenie obnovilo počas toho istého rozpočtového roka. Aplikačná prax priniesla nejednotné názory na to, či (ne)majú alebo (ne)môžu byť zadržané prostriedky dodatočne po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov poskytnuté príslušnej športovej organizácii.

K čl. I (§ 69 ods. 1) - Z

Navrhujeme na konci odseku 1 pripojiť vetu, ktorá znie:

“Stav k tomuto dňu je rozhodujúci pre výpočet príspevku uznanému športu na nasledujúci rok a jeho rozdelenie podľa odseku 5 písm. a) a b). Národný športový zväz predpisom upraví pravidlá použitia tej časti príspevku uznanému športu, na ktorej rozdelenie prijímateľ stratil nárok.”.

Odôvodnenie:

Na základe poznatkov o problémoch z praxe sa javí ako potrebné v zákone o športe jednoznačne ustanoviť rozhodný deň pre poskytovanie údajov (vstupov do vzorca pre výpočet výšky finančných prostriedkov poskytovaných formou príspevku uznanému športu s tým, že tento deň bude rovnako rozhodný pre ďalšie nadväzujúce delenie finančných prostriedkov z hľadiska nápočtu členskej základne národného športového zväzu (pre rozdeľovanie objemu 15% z príspevku uznanému športu medzi jednotlivcov a družstvá). Stanoví sa jednoznačne deň, ktorý bude rozhodujúci z pohľadu stavu evidencie, či už zdrojovej evidencie národného športového zväzu a v prípade riadneho spustenia informačného systému športu, aj stavu evidencie údajov v ňom.

Percentuálne limity rozdelenia PUŠ na talentovanú mládež a reprezentáciu
K čl. I /§ 69 ods. 5 písm. b) a c)/ - Z
Novela zákona o športe č. 354/2016 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2017 zaviedla v § 69 ods. 5 a 6 zákona bez akejkoľvek dopadovej analýzy či odbornej diskusie povinné percentuálne limity rozdelenia príspevku uznanému športu národnými športovými zväzmi pre športové kluby podľa počtu družstiev alebo jednotlivcov (najmenej 15%), na talentovanú mládež (najmenej 20%), na športovú reprezentáciu (najmenej 25%), na správu a prevádzku národného športového zväzu (najviac 15%) a na športovú infraštruktúru (najviac 30%).
Všetky národné športové zväzy majú rovnaký cieľ – zvyšovanie členskej základne a dosahovanie lepších výsledkov v reprezentácii mládeže i dospelých. Tento cieľ je determinovaný okrem samotnej súťaživej podstaty športu aj vzorcom na výpočet príspevku uznanému športu, ktorý je najvýznamnejším zdrojom príjmov národných športových zväzov uznaných športov.

Vzhľadom na rozmanitosť jednotlivých druhov uznaných športov, ich potrieb a priorít, sezónnosť, nákladovosť, veľkosť národného športového zväzu, objem jeho príjmov, počet aktívnych športovcov na vrcholovej úrovni, resp. na nižšej výkonnostnej úrovni či na úrovni športu pre všetkých, ako aj počet organizovaných domácich a zahraničných športových podujatí v súťažnom období, nie je možné tento cieľ optimálne dosahovať za podmienok, že zákon “zhora” stanoví limity a kritériá jednotlivých skupín výdavkov pre národné športové zväzy podľa rovnakej schémy, t.j. pre všetkých rovnako napriek všetkým ich rozdielom.

Zákon o športe priniesol do športu transparentný motivačný koncept, ktorého podstatou je súťaž zväzov o dosiahnutie čo najlepších parametrov do vzorca, na základe ktorého sú odmeňované štátom za dodaný výsledok v príslušnom športe formou príspevku uznanému športu.

V rámci tohto konceptu dostali národné športové zväzy výmenou za transparentnosť ich hospodárenia a fungovania voľnosť v strategickom rozhodovaní o spôsobe transparentného použitia prostriedkov získaných z príspevku uznanému športu, pričom ich zodpovednosť voči príslušnému športovému hnutiu i voči štátu a jeho občanom je determinovaná dosahovaním športových výsledkov, t. j. parametrov do vzorca, od ktorých závisí výška štátom garantovaného financovania ich športu v ďalšom rozpočtovom roku.

Určenie toho, na čo sa použijú finančné prostriedky a kvantitatívne a kvalitatívne kritériá ich rozdelenia, by mali byť vo výhradnej kompetencii i zodpovednosti každého národného športového zväzu. Priority zväzov a ich športov a športových odvetví či disciplín nie je možné stanoviť rovnakým zákonným ustanovením paušálne pre rôzne športy. Každý šport má svoje vlastné špecifiká, systém prípravy, organizácie súťaží, starostlivosti o talentovanú mládež, zabezpečenie športovej reprezentácie a pod. Tieto atribúty sa v jednotlivých športoch podstatne líšia, je veľký rozdiel medzi prípravou v individuálnych a kolektívnych športoch, v technických športoch, v športoch kde existuje len niekoľko málo aktívnych klubov a v olympijských a neolympijských športoch.
Zavedenie limitov je zároveň  administratívne náročnejšie pre všetky národné športové zväzy, keďže musia interne dôkladne sledovať použitie príspevku uznanému športu na jednotlivé zákonom ustanovené účely, čo zbytočne komplikuje rozhodovanie o rozdelení príspevku uznanému športu, jeho efektívne použitie z hľadiska sledovaného cieľa a aj vyúčtovanie vo vzťahu k ministerstvu školstva, obzvlášť v športoch s viacerými športovými odvetviami.
Na stretnutiach predstaviteľov športových zväzov na rôznych úrovniach je toto ustanovenie jednoznačne kritizované a sú silné hlasy požadujúce jeho úpravu, keďže je v rozpore s potrebami športového hnutia.
Navrhujeme preto pre športové zväzy, ktorým sa príspevok uznanému športu počíta podľa kritérií uvedených vo vzorci zrušiť povinné percentuálne limity použitia príspevku uznanému športu na účel rozvoja talentovaných športovcov /§ 69 ods. 5 písm. b)/ a na účel športovej reprezentácie /§ 69 ods. 5 písm. c)/, ktoré sa v praxi absolútne neosvedčili, práve naopak skomplikovali fungovanie (plánovanie, prípravu návrhu rozpočtu, zohľadnenie športových priorít) národných športových zväzov.

K § 69 ods. 5 písm. a) - O

Rozdelenie 15% príspevku na športové kluby
Podľa ustanovenia § 69 ods. 5 písm. a) zákona o športe je jediným kritériom rozdelenia príspevku pre kluby kvantitatívne kritérium - počet aktívnych športovcov a družstiev do 23 rokov s minimálne tromi účasťami v súťaži. Ustanovenie nerozlišuje medzi kvalitou aktívnych športovcov v jednotlivých kluboch individuálnych športov a ani medzi kvalitou jednotlivých družstiev v kolektívnych športoch. Nie je správne ani spravodlivé rozdeliť financie pre kluby len podľa počtu aktívnych športovcov a družstiev, keďže je rovnakou mierou paušálne ohodnotený klub, ktorý má aktívnych športovcov do 23 rokov s nízkou výkonnosťou, a aj klub, ktorého športovci dosahujú najvyššie výsledky. Prioritou národného športového zväzu je zvyšovanie výkonnosti svojich športovcov, preto zväzy kladú dôraz na zapracovanie aj kvalitatívnych kritérií do systému rozdelenia financií pre kluby.
Pri zachovaní výšky 15% podielu z PUŠ pre športové kluby navrhujeme zvážiť nasledovné doplnenie ustanovenia § 69 ods. 5 písm. a):
"(5) Národný športový zväz je povinný rozdeliť najmenej
a) 15 % finančných prostriedkov z príspevku uznanému športu na účel športu mládeže s jeho príslušnosťou medzi športové kluby; najvyšší orgán národného športového zväzu môže kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť, že najmenej 7,5% finančných prostriedkov z príspevku uznanému športu sa rozdelí pomerne medzi športové kluby podľa počtu aktívnych športovcov do 23 rokov v individuálnych športoch alebo počtu súťažiacich družstiev do 23 rokov v kolektívnych športoch a vo zvyšnej výške sa rozdelí medzi športové kluby na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií určených predpisom národného športového zväzu,".

K čl. I (§ 69 ods. 6) - Z

Obmedzenie výdavkov na správu a prevádzku národného športového zväzu
Výdavky na správu a prevádzku národného športového zväzu, ktoré po novele zákona od 1.1.2017 nesmú prekročiť 15 % z ročných príjmov národného športového zväzu z príspevku uznanému športu, sú nastavené v nízkej výške. Znenie zákona nezohľadňuje, že v týchto 15% môžu byť zahrnuté aj náklady na správu športovísk, resp. na údržbu už vybudovanej infraštruktúry osobitného významu, ktoré môžu u niektorých NŠZ spolu s režijnými výdavkami výrazne prekročiť navrhovaných 15%. Zároveň u malých národných športových zväzov s nízkou absolútnou výškou príspevku uznanému športu môžu náklady na správu a prevádzku objektívne prekročiť súčasný limit 15%, pritom národný športový zväz je povinný zabezpečiť všetky úlohy, vyplývajúce z ustanovení zákona o športe a všetky zväzy musia plniť aj úlohy vo vzťahu ku svojej medzinárodnej športovej organizácii. Rozsah týchto úloh spadajúcich pod správu a prevádzku národného športového zväzu (náklady max. 15%) pri malom, strednom i veľkom zväze je porovnateľný, avšak na druhej strane je rozdiel, keď sa 15% vypočítava zo sumy 20.000 eur alebo 30.000 eur ako majú malé zväzy, z 200.000 eur ako majú stredné zväzy alebo z 1 mil. eur a viac ako majú veľké zväzy.
Preto navrhujeme tento podiel vypustiť, zvýšiť na 25% alebo odstupňovať maximálnu hranicu podľa veľkosti príspevku uznanému športu pre príslušný národný športový zväz.

Ďalším riešením by mohlo byť zavedenie tzv. administratívneho paušálu garantovaného pre všetky národné športové zväzy v rovnakej výške, ktorý by mal zabezpečiť základné fungovanie sekretariátu národného športového zväzu pri plnení úloh ustanovených zákonom o športe. Prípadne by mohla byť riešením primeraným k oprávneným potrebám národných športových zväzov kombinácia týchto dvoch pravidiel, t. j. ustanovenie administratívneho paušálu, čo by bolo veľkou pomocou najmä pre menšie zväzy (napríklad s výškou príspevku uznanému športu do 100 000 eur) a percentuálne obmedzenie pre stredné a väčšie zväzy vo výške 20%.

K čl. I (§ 69 ods. 9) - Z  

Navrhujeme na konci odseku 9 pripojiť vetu, ktorá znie:

“Po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov ministerstvo školstva dodatočne poskytne športovej organizácii prostriedky, ktoré jej v čase straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov neboli poskytnuté a neboli ani použité na plnenie úloh verejného záujmu v danom športe podľa prvej vety, ak športová organizácia riadne splnila podmienky pre obnovenie spôsobilosti podľa § 69 ods. 8 v tom istom rozpočtovom roku.”.

Odôvodnenie:

Navrhujeme upraviť jednoznačným motivačným pravidlom situáciu, keď športovej organizácii počas straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov neboli poskytnuté platby zo štátnych prostriedkov. Aplikačná prax priniesla nejednotné názory na to, či (ne)majú alebo (ne)môžu byť zadržané prostriedky dodatočne po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov poskytnuté príslušnej športovej organizácii. Zároveň je potrebné, aby obnovenie spôsobilosti nastalo v tom istom rozpočtovom roku, keďže prostriedky zo štátneho rozpočtu sa viažu na príslušný rozpočtový rok.

K čl. I (§ 69) - O

V § 69 sa dopĺňa odsek 10, ktorý znie:
“(10) Pri rozdelení príspevku uznanému športu medzi športové odvetvia sa primerane použije § 68 ods. 2, ak sa členovia národného športového zväzu zastrešujúceho viaceré športové odvetvia alebo športové zväzy zastupujúce športové odvetvia zastrešené v rámci tej istej medzinárodnej športovej organizácie nedohodnú inak.”.

Cieľom navrhovaného doplnenia právnej úpravy je zabezpečiť, aby v národných športových zväzoch pozostávajúcich z viacerých športových odvetví/úsekov bolo dosiahnuté, že vnútorné členenie prostriedkov bude primerane zohľadňovať princíp zásluhovosti (vo vzťahu k plneniu objednávky vyjadrenej vo verejnom záujme v športe), čo bude pôsobiť motivačne a spravodlivo zabezpečí reprodukciu v tých športových odvetviach/úsekoch/komunitách, ktoré sú životaschopné a úspešné a naopak obmedzí možnosť umelého udržiavania športových odvetví/úsekov, ktorých komunita v skutočnosti už neexistuje/nefunguje, a nie je primerané/spravodlivé, a ani v súlade s verejným záujmom v športe aby na činnosť takýchto športových odvetví/úsekov boli vynakladané štátne prostriedky.

K § 77 ods. 1 písm. a) a ods. 4 - Z

Vzhľadom na poznatky o nesprávnej aplikácii zákona o športe pri určení garantovanej výšky prostriedkov štátneho prostriedku určených pre šport a to aj napriek úpravám vykonaným v § 77 novelou zákona o športe č. 335/2017 Z. z., navrhujeme opätovne zvážiť precizáciu ustanovení § 77 tak, aby ministerstvo školstva i ostatné subjekty práva dokázali v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rok a jeho prílohách úplne jednoznačne identifikovať zákonom garantovanú minimálnu čiastku určenú pre šport v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva a to podľa konkrétnej položky uvedenej v „schválenom“ znení zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok a to bez ohľadu na pôvodný návrh rozpočtu ministerstva školstva, keďže rozhodujúce je schválené znenie zákona o štátnom rozpočte, do ktorého môžu byť zapracované pozmeňovacie návrh vlády Slovenskej republiky a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky schválené v rámci schváleného znenia návrhu zákona.

Táto pripomienka je zásadná.

K čl. I /§ 80 ods. 2 písm. r)/ – O

Navrhujeme uviesť znenie písmena r) v tomto znení:

“r) dátumy posledných troch účastí na súťaži,”

Novela zákona o športe s účinnosťou od 1.1.2017 zmenila definíciu aktívneho športovca v § 4  ods. 6 nasledovne:
“(6) Aktívnym športovcom je športovec, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil najmenej na troch súťažiach organizovaných športovou organizáciou, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii; za účasť na súťaži sa nepovažuje účasť na súťaži športu pre všetkých.“.

Odôvodnenie:
Podľa aktuálneho znenia § 80 ods. 2 písm. r.) zákona o športe sa o každej fyzickej osobe v informačnom systéme športu zapisuje len dátum “poslednej účasti na súťaži”.

Aj pri funkčnom informačnom systéme športu potom nebude možné odsledovať splnenie podmienky účasti na najmenej na troch súťažiach (čo je údaj vstupujúci do vzorca na výpočet príspevku uznanému športu), preto navrhujeme § 80 ods. 2 písm. r) upraviť.

K čl. I /§ 82 ods. 2 písm. c)/ - Z

Navrhujeme na konci písmena c) čiarku nahradiť bodkočiarku a pripojiť slová "iné športové organizácie zverejňujú výročnú správu a účtovnú závierku, ak im táto povinnosť vyplýva z § 9 ods. 7".

Odôvodnenie:
Je potrebné zosúladiť znenie § 9 ods. 7, ktoré obsahuje povinnosť zverejňovať výročnú správu v informačnom systéme športu, s ustanovením § 82 ods. 2 upravujúcim prehľad povinne zverejňovaných údajov a dokumentov v tomto informačnom systéme.

K čl. I /§ 95 ods. 4 písm. e)/ - Z

V § 95 ods. 4 písm. e) navrhujeme slová “alebo § 27” nahradiť slovami “alebo § 28 ods. 1” vzhľadom na to, že v § 28 ods. 1 sú ustanovené najvýznamnejšie zákazy súvisiace s užívaním olympijskej a paralympijskej symboliky.

K čl. I /§ 96 ods. 2 písm. b)/ - Z
V § 96 ods. 2 písm. b) navrhujeme na konci pripojiť slová “alebo vykonáva činnosť športového odborníka, hoci nespĺňa podmienku bezúhonnosti podľa § 7 ods. 2 až 4.

Navrhujeme doplniť sankciu za priestupok športového odborníka, ktorý vykonáva činnosť športového odborníka po tom, čo stratil bezúhonnosť.

K čl. I (§ 97 ods. 5) – O

Do § 97 ods. 5 navrhujeme doplniť "právnické osoby" vo výpočte subjektov, ktorých správne delikty je oprávnený prejednať a rozhodnúť okresný úrad v sídle kraja, nakoľko správneho deliktu sa môže dopustiť aj iný typ subjektu (právnickej osoby) ako je uvedený v platnom znení § 97 ods. 5 zákona o športe (oprava zrejmej nesprávnosti).

K čl. I (príloha č. 1) - O

Navrhujeme opraviť nepresný odkaz na čl. 7 ods. 2 Olympijskej charty v Prílohe č. 1 zákona o športe, nakoľko do čl. 7 Olympijskej charty boli medzičasom vložené 2 nové odseky a bývalý odsek 2, na ktorý pôvodne odkazoval zákon o športe je teraz odsekom 4.

K zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov - Z

Navrhujeme doplniť nový novelizačný článok, ktorý znie:

“Čl. ...

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 4 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú slová „alebo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, ak ide o fyzickú osobu, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku,”.
   
2. V § 4 ods. 1 písm. b) sa v úvodnej vete slovo „alebo” nahrádza čiarkou a za slovo „činnosti” sa vkladajú slová  „alebo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka“.”.
   
   

Odôvodnenie:

Zákonom č. 335/2017 Z. z. bol do § 49a zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavedený nový inštitút „zmluvy o výkone činnosti športového odborníka”.

Tento nový zmluvný typ je obdobou dohody o pracovnej činnosti prispôsobenej podmienkam športovej praxe. V športovej oblasti je zmluva o výkone činnosti športového odborníka od jej zavedenia do právneho poriadku využívaná, a to napríklad pri činnosti rozhodcov, delegátov, časomeračov, trénerov najmä mládeže či pri ďalších osobách vykonávajúcich činnosť športového odborníka spravidla popri svojom hlavnom zamestnaní/povolaní alebo popri podnikaní.

Pri zavedení zmluvy o výkone činnosti športového odborníka do života bolo zistené, že na účely zákona o sociálnom poistení je pri poberateľoch dôchodkov výhodnejší zmluvný režim dohody o pracovnej činnosti a pri študentoch zmluvný režim dohody o brigádnickej práci študentov. Dôsledkom toho je stav, že na rovnaký obsah/predmet činnosti športového odborníka sa uzatvárajú dva rôzne typy dohôd/zmluv a to podľa vlastností/statusu fyzickej osoby, s ktorou sa dohoda/zmluva uzatvára. Pri žiakoch a študentoch sa naďalej uzatvára dohoda o brigádnickej práci študentov a pri poberateľoch dôchodkov sa využíva naďalej dohoda o pracovnej činnosti, a iba pri ostatných športových odborníkoch sa uzatvára nová zmluva o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a zákona o športe. Na základe uvedeného sa javí byť rozumné a primerané tieto veľmi podobné zmluvné typy postaviť z hľadiska zákona o sociálnom poistení na rovnakú úroveň, aby sa v športovej oblasti zmluvná agenda čo najviac zjednodušila a unifikovala a to tým spôsobom, že pre všetkých športových odborníkov bude na tú istú závislú činnosť športového odborníka v čo najširšej miere používaný nový zmluvný typ podľa § 49a zákona o športe, aj s prihliadnutím na týždenný rozsah odpracovaných hodín, ktorý je pri zmluvy podľa § 49a zákona o športe pre športového odborníka aj športovú organizáciu najvýhodnejší (30 hodín týždenne).

K zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - Z

Vzhľadom na znenie prechodného ustanovenia § 293do účinného od 1. januára 2016, podľa ktorého: “Zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.”, navrhujeme novelou zákona o sociálnom poistení vytvoriť na prechodné obdobie osobitné riešenie. Platenie odvodov v plnej výške by vážne poškodilo ekonomiku beztak stratových slovenských klubov a mnohé by sa rozhodovali o ukončení svojej činnosti, niektoré už svoju činnosť na úrovni dospelých aj ukončili (napr. basketbalové kluby Good Angels Košice a KB Košice). Preto navrhujeme schváliť vecné riešenie problému profesionálnych klubov, ktoré bude vyvážené pre všetky dotknuté záujmové skupiny i pre štát, t. j. nie iba ďalšie posunutie prechodného obdobia “odvodových prázdnin”. Je potrebné navrhnúť také riešenie, ktoré bude znamenať, že profesionálni športovci sa stanú súčasťou sociálneho systému Slovenskej republiky, hoci v osobitnom režime a to až do času, kým profesionálne kluby nebudú ekonomicky pripravené platiť za športovcov plné odvody.

K zákonu č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Z

Navrhujeme doplniť nový novelizačný článok, ktorý znie:

“Čl. …

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 148/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 265/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 256/2017 Z. z., 351/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z. a zákona č. 156/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 10b ods. 1 písmeno a) znie:

„a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu18) okrem príjmov

1. z dohody o brigádnickej práci študentov,
   
2. zmluvy o výkone činnosti športového odborníka fyzickej osoby, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku,
   
3. dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu,19a)
   
4. zmluvy o výkone činnosti športového odborníka poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu,19a)”.”.
   
   

Odôvodnenie:

Zákonom č. 335/2017 Z. z. bol do § 49a zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavedený nový inštitút „zmluvy o výkone činnosti športového odborníka”.

Tento nový zmluvný typ je obdobou dohody o pracovnej činnosti prispôsobenej podmienkam športovej praxe. V športovej praxi je zmluva o výkone činnosti športového odborníka od jej zavedenia do právneho poriadku využívaná, napríklad pri činnosti rozhodcov, delegátov, časomeračov ale i trénerov mládeže či ďalších športových odborníkoch vykonávajúcich činnosť športového odborníka spravidla popri svojom hlavnom zamestnaní/povolaní alebo popri podnikaní. Pri zavedení zmluvy o výkone činnosti športového odborníka do života však bolo zistené, že na účely zákona o zdravotnom poistení je pri poberateľoch dôchodkov výhodnejší zmluvný režim dohody o pracovnej činnosti a pri študentoch zmluvný režim dohody o brigádnickej práci študentov. Dôsledkom toho je stav, že na rovnaký obsah/predmet činnosti športového odborníka sa uzatvárajú dva rôzne typy dohôd/zmluv a to podľa vlastností/statusu fyzickej osoby, s ktorou sa dohoda/zmluva uzatvára. Pri žiakoch a študentoch sa naďalej uzatvára dohoda o brigádnickej práci študentov (20 hodín týždenne) a pri poberateľoch dôchodkov sa využíva naďalej dohoda o pracovnej činnosti (10 hodín týždenne), a iba pri ostatných športových odborníkoch sa uzatvára nová zmluva o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a zákona o športe (30 hodín týždenne). Na základe uvedeného sa javí byť rozumné a primerané tieto veľmi podobné zmluvné typy postaviť aj z hľadiska zákona o zdravotnom poistení na rovnakú úroveň, aby sa v športovej oblasti zmluvná agenda čo najviac zjednodušila a unifikovala a to tým spôsobom, že pre všetkých športových odborníkov na tú istú závislú činnosť športového odborníka bude v čo najširšej miere používaný nový zmluvný typ podľa § 49a zákona o športe, aj s prihliadnutím na týždenný rozsah odpracovaných hodín, ktorý je pri zmluvy podľa § 49a zákona o športe pre športového odborníka aj športovú organizáciu najvýhodnejší (30 hodín týždenne).

K zákonu č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Z

Vzhľadom na znenie prechodného ustanovenia § 38ei zákona o zdravotnom poistení účinného od 1. januára 2017, podľa ktorého: “Zamestnanec na účely tohto zákona nie je v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 fyzická osoba, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.”, navrhujeme novelou zákona o zdravotnom poistení vytvoriť na prechodné obdobie osobitné riešenie. Platenie odvodov v plnej výške by vážne poškodilo ekonomiku beztak stratových slovenských klubov a mnohé by sa rozhodovali o ukončení svojej činnosti, niektoré už svoju činnosť na úrovni dospelých aj ukončili (napr. basketbalové kluby Good Angels Košice a KB Košice). Preto navrhujeme schváliť vecné riešenie problému profesionálnych klubov, ktoré bude vyvážené pre všetky dotknuté záujmové skupiny i pre štát, t. j. nie iba ďalšie posunutie prechodného obdobia “odvodových prázdnin”. Je potrebné navrhnúť také riešenie, ktoré bude znamenať, že profesionálni športovci sa stanú súčasťou sociálneho systému Slovenskej republiky, hoci v osobitnom režime a to až do času, kým profesionálne kluby nebudú ekonomicky pripravené platiť za športovcov plné odvody.

Návrh doplnenia tzv. "Superodpočtu" pre sponzorov športu

Navrhujeme doplnenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nasledovne:

“Čl. ...

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z. a zákona č. 213/2018 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. § 30c zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov navrhujeme doplniť nový § 30d, ktorý vrátane nadpisu znie:
   
   

㤠30d

Odpočet výdavkov (nákladov) na športovú činnosť

(1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii projektu športovej činnosti možno odpočítať súčet a) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, b) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) zahrnovaných do odpočtu, ktoré prevyšujú úhrn výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) zahrnovaných do odpočtu.

(2) Pri odpočte výdavkov (nákladov) na sponzorské od základu dane podľa odseku 1 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11.

(3) Od základu dane možno podľa odseku 1 písm. a) až c) odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Ak vynaložené výdavky (náklady) podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) súvisia s realizáciou projektu športovej činnosti len sčasti, je možné uplatniť odpočet podľa odseku 1 písm. a) až c) len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi) nesúvisiacimi s realizáciou projektu športovej činnosti.

(4) Odpočet podľa odseku 1 nemožno uplatniť na výdavky (náklady), na ktoré bola poskytnutá úplná podpora z verejných financií.

(5) Odpočet podľa odseku 1 môže využiť daňovník, ktorý v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30b.

(6) Projektom športovej činnosti, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odseku 1, sa rozumie písomný dokument (zmluva o sponzorstve v športe), v ktorom daňovník vymedzí predmet športovej činnosti. Tento dokument musí obsahovať najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu športovej činnosti, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky (náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu. Projekt športovej činnosti musí byť podpísaný pred začatím jeho realizácie osobou oprávnenou konať za daňovníka. Pri daňovej kontrole82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie projektu športovej činnosti. Lehota na predloženie projektu športovej činnosti daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.

(7) Finančné riaditeľstvo do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu športovej činnosti uplatnil odpočet podľa odseku 1, tieto údaje: a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo daňovníka, b) výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia, c) dátum začiatku realizácie projektu športovej činnosti, d) ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení.

(8) Ak odpočet podľa odseku 1 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet podľa odseku 1, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na športovú činnosť alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v štyroch zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odseku 1 vznikol.“.

Návrh vykonania zmeny, ktorou sa dosiahne, aby bol sponzor oprávnený poskytnúť sponzorské na základe výsledku hospodárenia dosiahnutého v predchádzajúcom daňovom roku:

K § 17 ods. 19 písm. h) zákona č. 595/2003 o dani z príjmov - Z

2. V § 17 ods. 19 písm. h) navrhujeme  slovo "použitia" nahradiť slovom "poskytnutia", v nasledujúcej časti vety ďalej navrhujeme nahradiť slovo "v príslušnom" slovom "v predchádzajúcom" a slovo "vykáže" slovom "vykázal".

Odôvodnenie:

U sponzora by išlo o výdavok (náklad) už po jeho poskytnutí (bez ohľadu na to, či ho sponzorovaný v príslušnom zdaňovacom období použil). Zároveň namiesto podmienky mať kladný základ dane v príslušnom zdaňovacom období je vhodné upraviť túto povinnosť tak, aby bol kladný základ dane v predchádzajúcom zdaňovacom období.

Návrh upraviť zdanenie príjmov športovcov a športových odborníkov zrážkovou daňou, ako je to v prípade umelcov podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona 595/2003 Z.z. dani z príjmov:

3. V § 6 ods. 2 písm. e) sa za slová “športového odborníka podľa osobitného predpisu29aa) “ vkladajú slová “pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14”. .

4. V § 43 ods. 3 písm. h) sa za slová “podľa § 6 ods. 2 písm. a)” dopĺňa čiarka a vkladajú sa slová “príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. e)”.

Návrh vykonania zmeny, ktorou sa dosiahne, aby predmetom dane z príjmov fyzických osôb neboli cestovné náhrady poskytnuté športovcovi a športovému odborníkovi a dotácie z verejných prostriedkov (od štátu, VÚC alebo mesta/obce) poskytnuté športovcovi alebo športovému odborníkovi priamo alebo prostredníctvom jeho klubu/zväzu:

K § 6 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov - Z

5. V § 6 navrhujeme doplniť odsek 16 v nasledovnom znení:

„(16) Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom činnosti športovca alebo športového odborníka29aa) do výšky, na ktorú vznikne športovcovi alebo športovému odborníkovi nárok podľa osobitných predpisov15) ani odmena za športovú činnosť alebo za dosiahnuté životné jubileum poskytnuté športovcovi alebo športovému odborníkovi formou dotácie podľa osobitného predpisu34a) aj vtedy, ak sú poskytnutá prostredníctvom tretej osoby.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu č. 34a znie:

„34a) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

K zmene odpisovej skupiny športových stavieb a budov pre šport

6. V Prílohe č. 1 k zákonu č. 595/2003 Z.z. Odpisovej skupine 6, položke 6-6 sa za slovo stavby dopĺňajú slová

“okrem
- 241 - športové a rekreačné stavby
- 1265 - Budovy pre šport”.

Odôvodnenie:

Navrhuje sa presunúť z odpisovej skupiny 6 (doba odpisovania 40 rokov) do odpisovej skupiny 5 (doba odpisovania 20 rokov) položku kódu štatistickej klasifikácie produktov podľa činnosti č. 241 - športové a rekreačné stavby a 1265 – Budovy pre šport.”

Navrhovaná zmena zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na účely dosiahnutia oslobodenia od dane športoviská:

“Čl. ...

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 733/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 517/2005 Z. z., zákona č. 120/2006 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 538/2007 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 535/2008 Z. z., zákona č. 467/2009 Z. z., zákona č. 527/2010 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 460/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 68/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 343/2012 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 484/2013 Z. z., zákona č. 268/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z. a zákona č. 112/2018 Z.z. sa dopĺňa takto:  

1. § 17 ods. 1 sa dopĺňa nové písmeno i), ktoré znie: “i) pozemky a stavby športovísk a športovej infraštruktúry10e)”.

   Poznámka pod čiarou k odkazu 10e) znie: “10e) § 3 písm. o) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.”.

2. V § 17 ods. 2 písm. e) znie:

   “e) pozemky verejne prístupných parkov a priestorov,”.

Odôvodnenie:

Vzhľadom na skutočnosť, že viaceré obce nevyužívajú možnosť zníženia dane z pozemkov alebo oslobodenia od dane z pozemkov, pokiaľ ide o športoviská, navrhujeme zo zákona oslobodiť športoviská a športovú infraštruktúru tak, aby neboli znevýhodnené vo vzťahu k športoviskám a športovej infraštruktúre vo vlastníctve obcí a zároveň, aby sa podporovala výstavba športovísk a športovej infraštruktúry zo súkromných zdrojov, prípadne, ak ide o športovú infraštruktúru v majetku štátu, na ktorej výstavbu a prevádzku štát vynakladá prostriedky, aby sa prevádzka športovej infraštruktúry, ktorej cieľom je aj zlepšenie kvality života obyvateľov obce, ako aj vrcholových športovcov, nepredražovala o povinnosť platiť dane zo stavieb a pozemkov.”.

Návrh na zmenu zákona č. 222/2004 - znížiť sadzby DPH na vstupné na športové podujatia a na používanie športových zariadení, v súlade so smernicou RADY 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

Čl. XVII

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 651/2004 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 523/2005 Z. z., zákona č. 656/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 593/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z., zákona č. 471/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 83/2010 Z. z., zákona č. 490/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 360/2013 Z. z. a zákona č. 218/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. V§ 27 ods. 1 druhej vete sa za slovo „tovary“ vkladajú slová „a služby“.
   

2. V nadpise prílohy č. 7 sa za slovo „tovarov“ vkladajú slová „a služieb“.

3. V prílohe č. 7 sa za slová „opis tovaru“ vkladajú slová „a služby“.
4. V prílohe č. 7 k zákonu č. 222/2004 Z. z. sa na konci vkladajú nové zarážky, ktoré znejú: „vstupné na športové podujatia“ a „používanie športových zariadení".

čl. 98:

Znížené sadzby

Článok 98

1.   Členské štáty môžu uplatňovať buď jednu alebo dve znížené sadzby.

2.   Znížené sadzby sa uplatňujú len na dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe III.

Znížené sadzby sa neuplatňujú na služby uvedené v článku 56 ods. 1 písm. k).

3.   Pri uplatňovaní znížených sadzieb uvedených v odseku 1 na kategórie tovarov môžu členské štáty použiť kombinovanú nomenklatúru s cieľom presne vymedziť dotknutú kategóriu.

PRÍLOHA III

ZOZNAM DODANÍ TOVAROV A POSKYTNUTÍ SLUŽIEB, NA KTORÉ SA MÔŽU UPLATNIŤ ZNÍŽENÉ SADZBY UVEDENÉ V ČLÁNKU 98

13. vstupné na športové podujatia,

14. používanie športových zariadení,

Nad rámec návrhu zákona – Z

Navrhujeme do návrhu zákona doplniť novelizačné články, ktorými sa zmenia tieto zákony:

1. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
2. zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
3. zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,
4. zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,
5. zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
6. zákon č. 73/1998 Z. z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,
7. zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cieľom navrhovanej zmeny je systematickou zmenou odstrániť nežiadaný právny stav, ktorý vznikol v dôsledku novely zákona o športe č. 354/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2017. Na základe uvedenej novely sa zmenil status športových odborníkov zo samostatne zárobkovo činných osôb na podnikateľov, pričom je potrebné uviesť, že predmet/obsah športovej činnosti, ktorú športoví odborníci vykonávali, respektíve vykonávajú, sa nijako nezmenil.

V dôsledku tejto zmeny sa však prestala na športových odborníkov vzťahovať výnimka zo zákazu „inej zárobkovej činnosti“ pôvodne ustanovená v jednotlivých statusových zákonoch, a to v závislosti od legislatívnej konštrukcie tohto zákazu. Viaceré statusové   zákony pripúšťajú výnimky zo zákazu inej zárobkovej činnosti, nie však výnimky zo zákazu podnikania.

Navrhujeme preto novelizáciou vyššie uvedených predpisov dosiahnuť pôvodne sledovaný cieľ pri prijatí zákona o športe, aby športová činnosť športových odborníkov vykonávaná zárobkovo popri výkone povolania/služby/zamestnania bola povolená. Poukazujeme na to, že tento cieľ bol v čase prípravy návrhu zákona o športe všetkými dotknutými rezortmi akceptovaný.

Táto pripomienka je zásadná.