Zamyslenie nad detailmi pri riešení problematiky násilia a neviazanosti divákov na športových podujatiach  NEPREČÍTANÉ 

• diskusia Sepeši/Čollák
• príspevok Sepeši
• príspevok Čollák

Prepojenie na článok publikovaný v denníku Šport: http://sport.aktuality.sk/c/128721/odzvonilo-slovenskym-futbalovym-chuliganom

---

Je opatrenie hovoriace, že „právoplatne odsúdení fanúšikovia by sa mali hlásiť na polícii počas ďalších športových podujatí“ správne?

J.Č: V tomto prípade treba vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že v prípade tohto opatrenia  ide o podstatný zásah do práv a slobôd dotknutej osoby. Predstavme si, že fanúšik v rámci potrestania za výtržnosti či divácke násilie dostane subsidiárne dvojročný zákaz vstupu na štadión, pričom subsidárna povinnosť, ktorú bude musieť dodržiavať, bude hlásiť sa vždy v čase ďalšieho stretnutia na OO PZ. Čo ak nastane situácia, že predmetný fanúšik v predmetnom čase ďalšieho zápasu bude v práci, s rodinou na dovolenke, práceneschopný, obrazne a liacky povedané - kvôli tomu, že spáchal na jednom zápase protiprávny čin, bude sa musieť po celé dva roky v čase zápasu (a povedzme si, že tých môže byť v niektorých prípadoch aj viac ako jeden dokonca v priebehu jedného týždňa) hlásiť na OO PZ. Takéto opatrenie sa na prvý pohľad môže zdať príliš drsné.

P.S: Tu samozrejme musí byť dodržané kritérium primeranosti, t.j. argumentum ad absurdum nebude prichádzať do úvahy, veď počas 24 hod sa môže konať X športových podujatí najmä cez víkend, to by sme museli ubytovať chuligánov na OO PZ. Povinnosť hlásiť sa na polícii by sa mala ukladať v súlade s uvedeným kritériom popri zákaze návštevy športových podujatí fakultatívne a platila by iba na presne vymedzené podujatia, spravidla na tie, kde je najvyššia pravdepodobnosť recidívy (napr. chuligán, ktorý je "fanúšikom" Spartaku Trnava by mal povinnosť hlásiť sa n OO PZ v čase začiatku všetkých súťažných stretnutí futbalového A-družstva Spartaku Trnava). Ak bude mat fanúšik napr. zaplatenú dovolenku v zahraničí alebo bude chorý a pod., bude si to môcť na polícii dojednať (vopred oznámiť, že sa z kvalifikovaného dôvodu nebude v stanovenom termíne a  čase hlásiť na OO PZ). A netreba zabudnúť, že postihnutý/odsúdený je páchateľom deliktu a uložená povinnosť je okrem preventívneho účinku aj súčasťou represie. Rodina delikventa bude motivovaná pôsobiť na chuligána, aby sa správal slušne, resp. aby radšej nechodil na futbal vôbec, aby mohol chodiť s rodinou na chatu, a nie na OO PZ.

J.Č: Súhlasím, možnosť vopred ohláseného "ospravedlniteľného"dôvodu nedostavenia sa na OO PZ počas konania ďalšieho zápasu (alebo viacerých) musí byť vnesená do zákonnej úpravy. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, no tým pádom by pri takomto ospravedlnení sa urobil psotihnutý  fanúšik službu aj Polícii, ktorá by vedela, že prípadné porušenie zákazu vstupu na športové podujatie touto osobou je pravdepodobné práve v ten dátum, na ktorý sa Polícii postihnutý fanúšik ospravedlnil. Následne vie Polícia informovať klub o tejto možnosti.  Veľmi trefný je aj tebou uvedený moment, v ktorom bude rodina "výchovne pôsobiť" na chuligána, nakoľko povinnosť dostaviť sa na OO PZ bude v mnohých prípadoch postihovať celú rodinu, a preto táto bude mať záujem na tom, aby ak pôjde na futbal, nepáchal protiprávne činy. Tu by som chcel možno upozorniť na skutočnosť, že bude potreba ustanoviť a koncipovať túto povinnosť tak, že postihnutý fanúšik (ak spáchal protiprávny čin na ligovom stretnutí Spartak Trnava - Slovan Bratislava - teda v Trnave) sa bude musieť hlásiť na OO PZ v čase konania stretnutia tímu Trnavy doma, ale aj vonku - teda v ktoromkoľvek inom meste Slovenskej republiky. Taktiež netreba zabúdať na časté prípravné zápasy, počas ktorých pokladám túto povinnosť za obsolentnú. Veľmi trefne si poznamenal, že je potrebné vyšpecifikovať, počas zápasu akého športu konal protiprávne, pretože bolo by nelogické zakazovať mu vstup na hokej, keď výtržnosť či iné porušenie zákona spáchal na futbale. Prirodzene, je možné uvažovať aj o plošnom zákaze návštev športovísk.

Na margo povinnosti s obsahom: „Bude potrebné zabezpečiť, aby človek pri monitore pomocou kamier aktívne hľadal a zaznamenal na tribúnach osoby, ktoré majú napr. uložený zákaz návštevy športového podujatia a pod."

J.Č: Myslím si, že je to veľmi náročne koncipovaná úloha. Také riešenie pravdepodobne predpokladá to, že takýto fanúšik pôjde zase do sektoru "fans" ... ale problém prichádza v momente, ak sa takýto fanúšik na ďalšom zápase objaví v úplne inom sektore (pri návšteve 1000 ľudí je to ok), ale ak je návštevnosť vyššia (napr. 10 000) už by musela dotyčná osoba monitorovať a skúmať všetkých fanúšikov - čo sa mi efektívne nezdá.. 

P.S: Tu by som navrhoval také riešenie, aby bol vytvorený dátový tunel na prenos obrazu a záznamov z kamier na políciu a policajt na operačnom pracovisku, by si tieto veci on-line monitoroval a analyzoval sám. 

J.Č: Mne sa zase v najlepšom svetle javí opatrenie hovoriace o povinnosti pozrieť sa do kamery pri kontrole lístku pri vstupe na štadión. Toto riešenie sa mi javí ako lacné a efektívne. Teda "monitorovanie vstupu", kde by pri kontrole lístka usporiadateľom  mal človek spomenutú povinnosť pozrieť sa do kamery (za „ňou“ by sedel napr.ten policajt/i pri viacerých vstupoch/kamerách logicky) s tým, že tento kontrolujúci by jasne videl tvár prichádzajúceho fanúšika na štadión. Vzhľadom na existujúce zoznamy odsúdených a právoplatne potrestaných fanúšikov by mal na stole (v podminkach dneška) možno cca. 15 – 100 fotiek tých, čo na športové podujatie vstúpiť nemôžu vzhľadom na právoplatný zákaz vstupu. Táto osoba teda, vie rozpoznať „live“ pri vstupe niekoho, kto ide na futbal a porušuje zákaz vstupu na športové podujatia. Ak sa tak stane, vie ho cez mechanizmus identifikácia - vyvedenie policajtom alebo SBS dostať von zo štadióna. 

P.S: Časom nám toto vyrieši biometria, v tomto období však navrhujeme vytvorenie informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach na SFZ, z ktorého každý usporiadateľ a pracovník SBS dostane pred stretnutím výpis s fotografiami, pomocou ktorého budú na vstupe i v priestoroch štadióna vyhľadávať a riešiť problémové osoby. V súčasnosti pripravujeme návrh Smernice SFZ vychádzajúci z ust. § 11 zákona č. 479/2008 Z.z.  

J.Č: Biometria to všetko vyrieši, to je pravda a bude to privítania hodné opatrenie. Dovtedy si však musíme vystačiť s iným spôsobom riešenia. To ktoré som načrtol (kontrola pri vstupe pozretím sa do kamery) - v prípade, ak by "kontrolujúci za kamerou" niekoho spoznal, už by ho podľa objektivizovaných informácií (bunda, čiapka) nebolo problém na štadióne nájsť a následne ho odtiaľto vyviesť.

Finančná pokuta a verejnoprospešné práce ako cesta k výchove chuligánov?

J.Č: Ak osoba, ktorá porušila zákaz vstupu na športoviská je prítomná na zápase, po jej identifikácii pri vstupe a následnom vyvedení z priestoru športoviska prichádza na rad postih za toto konanie. Myslím si, že to pôjde najefektívnejšie cestou veľkej finančnej pokuty (prípadne prichádza do úvahy aj marenie úradného rozhodnutia?).

P.S: finančný trest by bol určite popri zákaze návštevy športového podujatia efektívny inštitút a ešte mne osobne sa k týmto deliktom hodí druhovo aj sankcia verejnoprospešných prác, napr. poupratovať po stretnutí sektor hostí, či celý štadión. A čo sa týka marenia výkonu úradného rozhodnutia, aj tu bude potrebná legislatívna zmena lebo súčasné znenie ust. § 348 Trestného zákona takéto konanie nepostihuje.

J.Č: Plne s tebou súhlasím, finančná pokuta je v podmienkach Slovenskej republiky pravdepodobne a bohužiaľ, najefektívnejší nástroj dosahovania výsledkov. Príkladom vie byť cestný zákon – výsledky sú preto, lebo si ľudia zvážia či zastanú na "STOPKE", alebo zaplatia 300,-€.Ten nápad s verejnoprospešnými prácami ako subsidiárnym a fakultatívnym trestom je vynikajúci Peter. Možno by stálo za úvahu koncipovať ho tak, že by si ich konkrétny človek musel odrobiť nielen ako verejnoprospešné, ale napríklad v pomere 50:50 - verejnoprospešné: pre súkromnú osobu. Touto by bol klub, ktorému svojím protiprávnym konaním spôsobil škodu. Príkladom, ak vytrhá stoličky Trnavčan v Zlatých Moravciach, časť týchto práv odpracuje v Trnave, a časť – podľa potrieb Zlatých Moriaviec – v ich klube, a podľa ich pokynov v časovom rozsahu, ktorý samozrejme určí súd.

Nemali by znášať náklady policajných zásahov v súvislosti s násilím a neviazanosťou divákov na futbalových stretnutiami aj kluby, nie iba štát, t.j. daňoví poplatníci?

P.S: Na tento problém sa pozerá každý subjekt najmä z uhla pohľadu svojich ekonomických záujmov a je potrebné hľadať rovnováhu pohľadov všetkých zainteresovaných. Ak by mali kluby povinnosť časť nákladov polície nahradiť štátu, motivovalo by ich to ešte viac pracovať so svojimi fanúšikmi, zaangažovat do boja s diváckym násilim slušného diváka (napr. projekt Slovanu s detským sektorom) a podieľali by sa aktívne na vylúčení delikventov zo štadiónov napr. ich identifikaciou a oznamenim do databázy informačného systému o bezpečnosti na športovych podujatiach, spoluprácou s políciou a pod. Finančné nástroje sú spravidla stimulujúce. V tomto smere je veľmi zaujimava právna úprava vo Švajčiarsku, ktorá rozdeľuje náhradu nákladov medzi štát a klub s tým, že klub nemôže znášať menej ako 60% nákladov. K švajčiarskemu riešeniu problému diváckeho násilia pozri bližšie príspevok na stránke: http://www.ucps.sk/Svajciarke_riesenie_bezpecnosti_na_stadionoch

J.Č: V otázke hodnotenia primeranosti toho, či je klub schopný alebo či nie je schopný uhrádzať pomernú časť nákladov týchto zásahov sa zabúda na výraznú ekonomickú skutočnosť - prítomnosť fanúšika na zápase, ktorá je podstatou tvorby zisku samotného športového klubu - inkasuje vstupné (viem, v podmienkach Slovenskej republiky je to malou ekonomickou položkou). Okrem toho, je podľa môjho názoru rozumné požadovať úhradu určitej časti nákladov Polície na samotný zásah v diváckom sektore od klubu, na ktorého zápase sa výtržnosť odohrá. Futbalový klub je osoba súkromného práva, zväčša občianske združenie, ktoré usporadúva stretnutia na svojom, prípadne prenajatom ihrisku, či areáli. Ak tento klub nezvládne organizáciu športového podujatia, nezabezpečí bezproblémový a zákonný priebeh stretnutia, mal by za tieto skutočnosti niesť následky. V prípade, že bude klub zákonnou cestou nútený k náhrade pomernej časti nákladov policajného zásahu (o výške neskôr), bude - presne ako hovoríš Peter, a plne sa s tebou stotožňujem - nútený vyvinúť čo najväčšiu snahu o zvládnutie problémových fanúšikov, prípadne o skorú elemináciu ich protiprávneho konania, a o ich následne skoré vyvedenie zo štadióna. Efekt pribudne aj na druhej strane - minimállizácia škôd, minimalizácia "straty športového zážitku" slušného diváka, bezpečnosť na štadiónoch. Opačnou konštrukciou - teda stavom, že to necháme na Políciu, náklady na štát, sa Slovenská republika nepohne pri riešení diváckeho násilia z miesta. Stav, v ktorom klub od svojich fanúšikov vyberá za návštevu predmetného športového zápasu v úvode uvedené vstupné (teda dosahuje ekonomický zisk), ale od prípadných výtržností týchto fanúšikov dáva ruky preč, pričom upokojenie a vyriešenie situácie necháva na silové zložky štátu, nie je logickým a podľa môjho názoru ani správnym.

Nebolo by pre kluby finančne likvidačné, ak by mali znášať náklady policajných zásahov? 

P.S: Úhrada týchto nákladov, aj čiastočná, by zrejme bola pre slovenské kluby likvidačná, na to však najlepšiu odpoveď môžu dať iba samotné kluby. Musíme sa však snažiť hľadať také riešenia, aby sme ľuďom futbal nezlikvidovali ale aby sme ho spoločne urobili slušnejším. Tí, čo sa chodia na futbal zabaviť, stretnúť, porozprávať, ale aj hráči, rozhodcovia a ostatné fyzické, či právnické osoby podieľajúce sa na futbalovom živote, sú tiež daňovými poplatníkmi, z ktorých daní sa platia zásahy polície. A rovnako im záleží na tom, aby sa tieto prostriedky použili účelnejšie, ako na policajné manévre vyvolané správaním malej skupiny delikventov/chuligánov.

J.Č.: Samozrejme, ohľadne percentuálnej výšky, v ktorej by tieto kluby nahrádzali výdavky Polície na konkrétny zásah treba pristupovať citlivo, s prihliadnutím na ekonomický status športových klubov pôsobiacich v podmienkach Slovenskej republiky - tých "švajčiarskych" 60% by pravdepodobne bolo likvidačných. Aj napriek uvedenému si však myslím, že opatrenia smerujúce k vysokej finančnej pokute za samotné divácke násilie, ktorým by mal byť potrestaný samotný výtržník (subsidiárne trestom zákazu navštevovať konkrétne športové zápasy), a taktiež zákonná povinnosť klubu pomerne nahrádzať spomenuté "policajné manévre" sú dvoma hlavnými, opornými bodmi v boji za slušnejšie športoviská. Je potrebné však upozorniť na skutočnosť, že náklady, ktoré by klub uhrádzal, by sa mali vzťahovať iba na náklady spojené zo zásahom voči konkrétnej situácii, ktorá už vypukla, voči konkrétnemu a reálnemu diváckemu násiliu, nie za opatrenia, ktoré prebiehajú pred samotným zápasom - ako napríklad eskorta (dohľad nad presunom) divákov Políciou zo stanice na štadión, a zo štadióna naspäť. Ak by to tak bolo, pripisovali by sme športovému klubu zodpovednosť za svojich fanúšikov mimo priestoru športového areálu, v ktorom sa koná športové stretnutie (za ktoré je klub fakticky zodpovedný), čo už ani z pohľadu samotného práva nie je celkom v poriadku.