VIEDENSKÝ DOHOVOR o diplomatických stykoch (Viedeň; 18.4.1961)
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 10.
júna 1964
o
Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch
publ. pod č. 157/1964 Zb.
Dňa 18. apríla 1961 bol
vo Viedni dojednaný a v mene Československej socialistickej
republiky podpísaný Viedenský dohovor o diplomatických stykoch.
S dohovorom o diplomatických stykoch
vyslovila vláda súhlas 7. marca 1962 a Národné zhromaždenie 6. marca 1963.
Prezident republiky Dohovor ratifikoval 27. marca 1963.
Československá ratifikačná listina k
Dohovoru o diplomatických stykoch bola uložená u generálneho tajomníka
Organizácie Spojených národov depozitára Dohovoru - 24. mája 1963.
Dohovor vstúpil v platnosť na základe
svojho článku 51 odseku 1 dňa 25. apríla 1964 a týmto dňom vstúpil v platnosť i
pre Československú socialistickú republiku.
VIEDENSKÝ DOHOVOR O DIPLOMATICKÝCH STYKOCH
Štáty, ktoré sú stranami tohto
Dohovoru,
pripomínajúc, že ľud všetkých krajín od
dávnych čias uznával postavenie diplomatických zástupcov,
majúc na zreteli ciele a zásady Charty
Spojených národov týkajúce sa zvrchovanej rovnosti štátov, udržania
medzinárodného mieru a bezpečnosti a podpory priateľských vzťahov medzi
národmi,
veriac, že medzinárodný dohovor o
diplomatických stykoch, výsadách a imunitách prispeje k rozvoju priateľských
vzťahov medzi národmi bez ohľadu na rozdielnosti v ich ústavnom a spoločenskom
zriadení,
uvedomujúc si, že účelom takýchto výsad a
imunít nie je prospech jednotlivca, ale zabezpečenie účinného výkonu funkcií
diplomatických misií predstavujúcich štáty,
potvrdzujúc, že pravidlá medzinárodného
obyčajového práva budú i naďalej platiť v otázkach, ktoré nie sú výslovne
upravené ustanoveniami tohto Dohovoru,
dohodli sa na tomto:
Článok 1
Pre účely
tohto Dohovoru nasledujúce výrazy budú mať tento význam:
a)
"šéf misie" je osoba poverená vysielajúcim štátom, aby vykonávala
povinnosti spojené s touto funkciou;
b)
"členmi misie" sa rozumejú šéf misie a členovia personálu misie;
c)
"členmi personálu misie" sa rozumejú členovia diplomatického
personálu, administratívneho a technického personálu, ako aj služobného
personálu misie;
d)
"diplomatický personál" sa skladá z členov personálu misie, ktorí
majú diplomatické hodnosti;
e) "diplomatický
zástupca" je šéf misie alebo člen diplomatického personálu misie;
f)
"členmi administratívneho a technického personálu" sa rozumejú
členovia personálu misie, ktorí sú zamestnaní v administratívnych alebo
technických službách misie;
g)
"členmi služobného personálu" sa rozumejú členovia personálu misie,
ktorí sú zamestnaní v domácich službách misie;
h)
"súkromná služobná osoba" je osoba, ktorá je zamestnaná v domácich
službách člena misie a ktorá nie je zamestnancom vysielajúceho štátu;
i)
"miestnosťami misie" sa rozumejú budovy alebo časti budov a k nim
priľahlé pozemky bez ohľadu na vlastníctvo, ak sa používajú pre účely misie,
vrátane rezidencie šéfa misie.
Článok 2
Nadviazanie diplomatických stykov medzi štátmi
a zriadenie stálych diplomatických misií sa uskutočňuje vzájomnou dohodou.
Článok 3
1. Funkciou diplomatickej misie je okrem
iného:
a)
zastupovať vysielajúci štát v štáte prijímajúcom;
b)
chrániť záujmy vysielajúceho štátu a jeho príslušníkov v štáte prijímajúcom v
rozsahu dovolenom medzinárodným právom;
c) viesť
rokovania s vládou prijímajúceho štátu;
d)
zisťovať všetkými zákonnými prostriedkami podmienky a vývoj v prijímajúcom
štáte a podávať o nich zprávy vláde vysielajúceho štátu;
e)
podporovať priateľské vzťahy medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom a
rozvíjať ich hospodárske, kultúrne a vedecké styky.
2. Nič v tomto Dohovore sa nebude vykladať ako
prekážka pre výkon konzulárnych funkcií zo strany diplomatickej misie.
Článok
4
1. Vysielajúci štát sa musí ubezpečiť, že
prijímajúci štát udelil agrément osobe, ktorú zamýšľa poveriť ako šéfa misie v
tomto štáte.
2. Prijímajúci štát nie je povinný oznámiť
vysielajúcemu štátu dôvody, pre ktoré agrément odmietol udeliť.
Článok 5
1. Vysielajúci štát môže po tom, keď riadne
upovedomil príslušné prijímajúce štáty, podľa okolností poveriť šéfa misie
alebo vymenovať ktoréhokoľvek člena diplomatického personálu vo viacerých než
jednom štáte, ak žiadny z prijímajúcich štátov nepodá výslovné námietky.
2. Ak vysielajúci štát poverí toho istého šéfa
misie v jednom alebo viacerých ďalších štátoch, môže v každom štáte, kde šéf
misie nemá svoje stále sídlo, zriadiť diplomatickú misiu riadenú chargé
ďaffaires ad interim.
3. Šéf misie alebo ktorýkoľvek člen
diplomatického personálu misie môže vystupovať ako zástupca vysielajúceho štátu
v akejkoľvek medzinárodnej organizácii.
Článok 6
Dva alebo viaceré štáty môžu poveriť tú istú
osobu ako šéfa misie v inom štáte, ak prijímajúci štát nepodá námietky.
Článok 7
S výhradou ustanovení článkov 5, 8, 9 a 11
môže vysielajúci štát voľne vymenovať členov personálu misie. V prípade
vojenských, námorných alebo leteckých pridelencov môže si prijímajúci štát
vyžiadať ich meno vopred na schválenie.
Článok 8
1. Členovia diplomatického personálu misie
majú byť v zásade občanmi vysielajúceho štátu.
2. Členovia diplomatického personálu misie
nesmú byť vymenovaní z radov občanov prijímajúceho štátu s výnimkou, keď na to
tento štát dá súhlas, ktorý sa môže kedykoľvek odvolať.
3. Prijímajúci štát si môže vyhradiť to isté
právo vo vzťahu k občanom tretieho štátu, ktorí súčasne nie sú občanmi
vysielajúceho štátu.
Článok 9
1. Prijímajúci štát môže kedykoľvek a bez
povinnosti uviesť dôvody pre svoje rozhodnutie oznámiť vysielajúcemu štátu, že
šéf misie alebo ktorýkoľvek člen diplomatického personálu misie je persona non
grata, alebo že ktorýkoľvek iný člen personálu misie je neprijateľný. V takom
prípade vysielajúci štát podľa okolností buď túto osobu odvolá, alebo ukončí
jej funkciu na misii. Osoba môže byť vyhlásená za non grata alebo za
neprijateľnú, predtým než vstúpila na územie prijímajúceho štátu.
2. Ak vysielajúci štát odmietne alebo opomenie
v rozumnom čase vyhovieť povinnosti podľa odseku 1 tohto článku, prijímajúci
štát môže odmietnuť uznať dotyčnú osobu za člena misie.
Článok 10
1. Ministerstvo zahraničných vecí
prijímajúceho štátu alebo iné také ministerstvo, na ktorom sa možno dohodnúť,
bude upovedomené o:
a)
vymenovaní členov misie, ich príchode a konečnom odchode alebo o ukončení ich
funkcie na misii;
b)
príchode a konečnom odchode osoby patriacej k rodine člena misie a prípadne o
skutočnosti, že osoba sa stala alebo prestala byť príslušníkom rodiny člena
misie;
c)
príchode a konečnom odchode súkromných služobných osôb, ktoré sú zamestnané u
osôb uvedených v bode a) tohto odseku, a prípadne o skutočnosti, že opúšťajú
zamestnanie u týchto osôb;
d)
najímaní a prepúšťaní osôb, ktoré sú trvale usídlené v prijímajúcom štáte, ako
členov misie alebo súkromných služobných osôb oprávnených na výsady a imunity.
2. Podľa možnosti sa bude dávať predchádzajúce
oznámenie o príchode a konečnom odchode.
Článok 11
1. Ak niet osobitnej dohody o počte členov
personálu misie, môže prijímajúci štát požadovať, aby počet personálu misie sa
udržiaval v hraniciach, ktoré on považuje za rozumné a obvyklé, so zreteľom na
okolnosti a podmienky v prijímajúcom štáte a na potreby príslušnej misie.
2. Prijímajúci štát môže taktiež v týchto
medziach a bez diskriminácie odmietnuť prijatie úradníkov určitej kategórie.
Článok 12
Vysielajúci štát nemôže bez predchádzajúceho
výslovného súhlasu prijímajúceho štátu zriadiť úradovne, ktoré sú súčasťou
misie, v iných miestach než v tých, v ktorých je sídlo misie.
Článok 13
1. Má sa za to, že šéf misie prevzal svoje
funkcie v prijímajúcom štáte buď len čo odovzdal svoje poverovacie listiny,
alebo len čo notifikoval svoj príchod ministerstvu zahraničných vecí
prijímajúceho štátu alebo takému inému ministerstvu, na ktorom sa možno
dohodnúť, bola odovzdaná overená kópia jeho poverovacích listín v zhode s
praxou platnou v prijímajúcom štáte, čo sa bude jednotne dodržiavať.
2. Poradie pri odovzdávaní poverovacích listín
alebo ich overenej kópie je určované dátumom a časom príchodu šéfa misie.
Článok 14
1. Šéfovia misií sú rozdelení do troch tried,
a to:
a)
veľvyslanci alebo nuncovia poverení u hláv štátov a iní šéfovia misií
rovnocennej hodnosti;
b)
vyslanci, ministri a internuncovia poverení u hláv štátov;
c)
chargés ďaffaires poverení u ministrov zahraničných vecí.
2. S výnimkou poradia a etikety nebude sa
robiť žiadne rozlišovanie medzi šéfmi misie s ohľadom na ich zaradenie do
tried.
Článok 15
Štáty sa dohodnú o triede, ku ktorej budú
patriť šéfovia ich misií.
Článok 16
1. Šéfovia misií budú mať vo svojich triedach
poradie podľa dátumu a času, kedy prevzali svoje funkcie v súlade s článkom 13.
2. Zmena v poverovacích listinách šéfa misie,
ktorá neznamená zmenu triedy, nemá vplyv na jeho poradie.
3. Tento článok sa nedotýka akejkoľvek praxe
vykonávanej prijímajúcim štátom, pokiaľ ide o poradie zástupcu Vatikánu.
Článok 17
Poradie členov diplomatického personálu misie
oznámi šéf misie ministerstvu zahraničných vecí alebo takému inému
ministerstvu, na ktorom sa možno dohodnúť.
Článok 18
V každom štáte sa bude zachovávať jednotný
postup pri prijímaní šéfov misií v každej triede.
Článok 19
1. Ak je miesto šéfa misie uprázdnené alebo ak
šéf misie nemôže vykonávať svoje funkcie, bude ako šéf misie dočasne vystupovať
chargé ďaffaires ad interim. Meno chargé ďaffaires ad interim bude notifikovať
buď šéf misie alebo v prípade, že tak nemôže urobiť, ministerstvo zahraničných
vecí vysielajúceho štátu ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu
alebo takému inému ministerstvu, na ktorom sa možno dohodnúť.
2. V prípadoch, v ktorých v prijímajúcom štáte
nie je prítomný žiadny člen diplomatického personálu misie, môže vysielajúci
štát so súhlasom prijímajúceho štátu určiť člena administratívneho a
technického personálu, ktorý bude poverený vedením bežných administratívnych
vecí misie.
Článok 20
Misia a jej šéf majú právo vyvesovať vlajku a
štátny znak vysielajúceho štátu na miestnostiach misie, počítajúc do toho
rezidenciu šéfa misie, a na jeho dopravných prostriedkoch.
Článok 21
1. Prijímajúci štát buď vysielajúcemu štátu
uľahčí v súlade so svojimi zákonmi získať miestnosti potrebné pre misiu na
svojom území, alebo mu pomôže obstarať umiestnenie misie iným spôsobom.
2. Takisto pomôže misiám obstarať v prípade potreby
vhodné ubytovanie pre ich členov.
Článok 22
1. Miestnosti misie sú nedotknuteľné. Orgány
prijímajúceho štátu nesmú do nich vstúpiť, okrem ak so zvolením šéfa misie.
2. Prijímajúci štát má osobitnú povinnosť
urobiť všetky vhodné opatrenia na ochranu miestností misie pred akýmkoľvek
vniknutím alebo poškodením a na zabránenie akémukoľvek rušeniu pokoja misie
alebo ujme na jej dôstojnosti.
3. Miestnosti misie, ich zariadenie a iný
majetok v nich i dopravné prostriedky misie nemôžu byť predmetom prehliadky,
rekvizície, zhabania alebo exekúcie.
Článok 23
1. Vysielajúci štát a šéf misie sú oslobodení
od všetkých celoštátnych, oblastných alebo miestnych daní a dávok, pokiaľ ide o
miestnosti misie, ktorých sú vlastníkmi alebo nájomníkmi, okrem ak ide o
poplatky predstavujúce odplatu za služby skutočne preukázané.
2. Vyňatie zo zdanenia uvedené v tomto článku
sa nevzťahuje na také dane a dávky, ktoré majú podľa zákonov prijímajúceho
štátu platiť osoby vstupujúce do zmluvného pomeru s vysielajúcim štátom alebo
šéfom misie.
Článok 24
Archívy a písomnosti misie sú nedotknuteľné
kedykoľvek a kdekoľvek sa nachádzajú.
Článok 25
Prijímajúci štát všemožne uľahčí výkon funkcií
misie.
Článok 26
S výhradou zákonov a nariadení týkajúcich sa
oblastí, do ktorých je prístup zakázaný alebo upravený z dôvodov štátnej
bezpečnosti, prijímajúci štát zabezpečí všetkým členom misie slobodu pobytu a
cestovania na svojom území.
Článok 27
1. Prijímajúci štát povolí a bude chrániť
slobodné spojenie misie na všetky oficiálne účely. Pri spojení s vládou, ako aj
s ostatnými misiami a konzulátmi vysielajúceho štátu, nech sú kdekoľvek, môže
misia použiť všetky vhodné oznamovacie prostriedky, počítajúc do toho
diplomatických kuriérov a kódované alebo šifrované zprávy. Zriadiť a používať
rádiostanicu misia môže iba so súhlasom prijímajúceho štátu.
2. Úradná korešpondencia misie je
nedotknuteľná. Pod úradnou korešpondenciou sa rozumie všetka korešpondencia
majúca vzťah k misii a jej funkciám.
3. Diplomatická pošta nesmie sa otvoriť ani
zadržať.
4. Zásielky predstavujúce diplomatickú poštu
musia sa opatriť zreteľným vonkajším označením, že ide o diplomatickú poštu a
môžu obsahovať iba diplomatické písomnosti alebo predmety určené na úradné
použitie.
5. Diplomatického kuriéra, ktorý bude vybavený
úradným dokumentom označujúcim jeho postavenie a počet zásielok predstavujúcich
diplomatickú poštu, bude prijímajúci štát chrániť pri výkone svojich funkcií.
Požíva osobnú nedotknuteľnosť a nesmie byť žiadnym spôsobom zatknutý ani
zadržaný.
6. Vysielajúci štát alebo misie môžu určovať
diplomatických kuriérov ad hoc. V takýchto prípadoch sa taktiež použije
ustanovenie odseku 5 tohto článku s tým, že imunity v ňom vymenované sa
prestanú aplikovať, len čo takýto kuriér odovzdal zverenú mu diplomatickú poštu
na miesto určenia.
7. Diplomatická pošta môže sa zveriť
kapitánovi civilného lietadla pristávajúceho na dovolenom vstupnom letisku.
Kapitán bude vybavený úradným dokumentom označujúcim počet zásielok
predstavujúcich diplomatickú poštu, avšak nebude sa považovať za diplomatického
kuriéra. Misia môže poslať jedného zo svojich členov, aby prevzal diplomatickú
poštu priamo a voľne od kapitána lietadla.
Článok 28
Poplatky a dávky vyberané misiou v rámci
výkonu jej úradných povinností sú vyňaté zo zdanenia.
Článok 29
Osoba diplomatického zástupcu je
nedotknuteľná. Diplomatický zástupca nesmie byť žiadnym spôsobom zatknutý alebo
zadržaný. Prijímajúci štát s ním bude konať s náležitou úctou a urobí všetky
vhodné opatrenia, aby zabránili každému útoku proti jeho osobe, slobode alebo
dôstojnosti.
Článok 30
1. Súkromné obydlie diplomatického zástupcu
požíva rovnakú nedotknuteľnosť a rovnakú ochranu ako miestnosti misie.
2. Jeho písomnosti, korešpondencia a s
výnimkou ustanovenia odseku 3 článku 31 i jeho majetok požívajú taktiež
nedotknuteľnosť.
Článok 31
1. Diplomatický zástupca je vyňatý z trestnej
jurisdikcie prijímajúceho štátu. Je taktiež vyňatý z jeho civilnej a správnej
jurisdikcie, s výnimkou prípadov, v ktorých ide:
a) o
vecnú žalobu týkajúcu sa súkromnej nehnuteľnosti na území prijímajúceho štátu,
okrem ak ju vlastní v zastúpení vysielajúceho štátu pre účely misie;
b) o
žalobu týkajúcu sa dedičstva, v ktorom je diplomatický zástupca ako súkromná
osoba a nie ako splnomocnenec vysielajúceho štátu vykonávateľom poslednej vôle,
správcom dedičstva, dedičom alebo odkazovníkom;
c) o
žalobu týkajúcu sa akéhokoľvek slobodného povolania alebo obchodnej činnosti,
ktorú diplomatický zástupca vykonáva v prijímajúcom štáte popri svojich
úradných funkciách.
2. Diplomatický zástupca nie je povinný
vypovedať ako svedok.
3. Diplomatický zástupca nepodlieha exekučným
opatreniam, s výnimkou prípadov uvedených pod písmenami a), b) a c) odseku 1
tohto článku, a ak exekúcia môže sa vykonať bez toho, že by sa porušila
nedotknuteľnosť jeho osoby alebo jeho obydlia.
4. Vyňatie diplomatického zástupcu z
jurisdikcie prijímajúceho štátu neznamená jeho vyňatie z jurisdikcie štátu
vysielajúceho.
Článok 32
1. Vysielajúci štát sa môže zriecť vyňatia z
jurisdikcie diplomatických zástupcov a osôb požívajúcich imunity podľa článku
37.
2. Zrieknutie sa musí vždy urobiť výslovne.
3. Ak začne konanie diplomatický zástupca
alebo osoba požívajúca imunitu podľa článku 37, nemôže sa dovolávať vyňatia z
jurisdikcie, pokiaľ ide o vzájomné pohľadávky priamo súvisiace s hlavnou
žalobou.
4. O zrieknutí sa vyňatia z jurisdikcie v
civilných alebo administratívnych veciach sa nepredpokladá, že zahrňuje
zrieknutie sa imunity čo do exekučného výkonu rozsudku, pre ktoré treba
osobitné zrieknutie sa.
Článok 33
1. S výhradou ustanovenia odseku 3 tohto
článku je diplomatický zástupca vyňatý z ustanovení o sociálnom zabezpečení,
ktoré môžu platiť v prijímajúcom štáte, pokiaľ ide o služby vykonávané pre
vysielajúci štát.
2. Vyňatie ustanovené v odseku 1 tohto článku
sa vzťahuje taktiež na súkromné služobné osoby zamestnané výlučne u
diplomatického zástupcu za podmienky:
a) že nie
sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom nie sú trvale usídlené;
b) že sú
podrobené ustanoveniam o sociálnom zabezpečení, ktoré môžu platiť vo
vysielajúcom štáte alebo v treťom štáte.
3. Diplomatický zástupca, ktorý zamestnáva osoby,
na ktoré sa nevzťahuje vyňatie ustanovené v odseku 2 tohto článku, je povinný
plniť povinnosti uložené zamestnávateľom ustanoveniami o sociálnom zabezpečení
prijímajúceho štátu.
4. Vyňatie ustanovené v odsekoch 1 a 2 tohto
článku nebráni v dobrovoľnej účasti na sociálnom zabezpečení prijímajúceho
štátu, pokiaľ taká účasť je týmto štátom dovolená.
5. Ustanovenia tohto článku sa nedotýkajú
predtým dojednaných dvojstranných alebo mnohostranných dojednaní o sociálnom
zabezpečení a nebránia dojednaniu takých dojednaní v budúcnosti.
Článok 34
Diplomatický zástupca je oslobodený od
všetkých osobných alebo vecných, celoštátnych, oblastných alebo miestnych daní
a dávok s výnimkou:
a)
nepriamych daní, ktoré bývajú obvykle obsiahnuté v cene tovaru alebo služieb;
b) daní a
dávok zo súkromných nehnuteľností na území prijímajúceho štátu, okrem ak ich
vlastní v zastúpení vysielajúceho štátu pre účely misie;
c)
pozostalostných, nástupníckych alebo dedičských poplatkov vyberaných prijímajúcim
štátom s výhradou ustanovenia odseku 4 článku 39;
d) daní a
dávok zo súkromných príjmov, ktoré majú svoj prameň na území prijímajúceho
štátu, a kapitálových daní z investícií vložených do obchodných podnikov v
prijímajúcom štáte;
e)
poplatkov vyberaných ako odplata za osobitné služby skutočne preukázané;
f)
registračných, súdnych, hypotečných a kolkových poplatkov v súvislosti s
nehnuteľnosťami s výhradou ustanovení článku 23.
Článok 35
Prijímajúci štát oslobodí diplomatických
zástupcov od všetkých osobných služieb, od všetkých verejných služieb
akéhokoľvek druhu a od všetkých takých vojenských povinností, ako sú povinnosti
spojené s rekvizíciami, s vojenskými príspevkami a ubytovacou povinnosťou.
Článok 36
1. V súlade so zákonmi a predpismi, ktoré môže
vydať, prijímajúci štát dovolí doviezť a poskytne vyňatie zo všetkých colných
dávok, daní a s tým súvisiacich poplatkov, iných než poplatkov za
uskladňovanie, odvoz a podobné služby:
a) pri
predmetoch určených pre úradnú potrebu misie;
b) pri
predmetoch určených pre osobnú potrebu diplomatického zástupcu alebo členov
jeho rodiny tvoriacich súčasť jeho domácnosti, počítajúc do toho veci určené
pre jeho zariadenie.
2. Osobná batožina diplomatického zástupcu
nepodlieha colnej prehliadke, okrem ak sú vážne dôvody k domnienke, že obsahuje
predmety, ktoré nepožívajú oslobodenie uvedené v odseku 1 tohto článku, alebo
predmety, dovoz alebo vývoz ktorých je zakázaný zákonmi alebo upravený karanténnymi
predpismi prijímajúceho štátu. Takáto prehliadka sa vykoná len za prítomnosti
diplomatického zástupcu alebo jeho splnomocnenca.
Článok 37
1. Členovia rodiny diplomatického zástupcu
tvoriaci súčasť jeho domácnosti, ak nie sú občanmi prijímajúceho štátu,
požívajú výsady a imunity uvedené v článkoch 29 až 36.
2. Členovia administratívneho a technického
personálu spolu s členmi svojich rodín, ktorí tvoria súčasť ich domácnosti, ak
nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo ak nie sú v ňom trvale usídlení,
požívajú výsady a imunity uvedené v článkoch 29 až 35 s výnimkou, že vyňatie z
civilnej a administratívnej jurisdikcie prijímajúceho štátu uvedené v odseku 1
článku 31 sa nebude vzťahovať na činnosť vykonávanú mimo rámca ich povinností.
Požívajú taktiež výsady uvedené v odseku 1 článku 36, pokiaľ ide o predmety
dovážané v čase ich prvého zariadenia.
3. Členovia služobného personálu misie, ktorí
nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom trvale nesídlia, požívajú imunity,
pokiaľ ide o činnosť vykonávanú v rámci ich povinností, sú oslobodení od daní a
dávok z odmeny, ktorú dostávajú z dôvodu svojho zamestnania, a požívajú vyňatie
uvedené v článku 33.
4. Súkromné služobné osoby v službách členov
misie, ak nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo ak nie sú v ňom trvale
usídlené, sú oslobodené od daní a dávok z odmeny, ktorú dostávajú z dôvodu
svojho zamestnania. Prijímajúci štát musí však nad týmito osobami vykonávať
svoju jurisdikciu tak, aby nedošlo k nevhodnému zasahovaniu do výkonu funkcií
misie.
Článok 38
1. Okrem iných výsad a imunít, ktoré mu môže
poskytnúť prijímajúci štát, diplomatický zástupca, ktorý je občanom tohto štátu
alebo v ňom trvale sídli, požíva iba vyňatie z jurisdikcie a nedotknuteľnosť,
pokiaľ ide o oficiálnu činnosť pri plnení jeho funkcií.
2. Ostatní členovia personálu misie a súkromné
služobné osoby, ktoré sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom trvale sídlia,
používajú výsady a imunity iba v rozsahu, aký pripustí prijímajúci štát.
Prijímajúci štát musí však vykonávať nad týmito osobami svoju jurisdikciu tak,
aby nedošlo k nevhodnému zasahovaniu do výkonu funkcií misie.
Článok 39
1. Každá osoba, ktorá má nárok na výsady a
imunity, bude ich požívať, len čo vstúpi na územie prijímajúceho štátu, aby
nastúpila svoje miesto, alebo ak je už na jeho území, len čo jej vymenovanie
bude notifikované ministerstvu zahraničných vecí alebo inému ministerstvu, na
ktorom sa možno dohodnúť.
2. Keď sa skončí funkcia osoby požívajúcej
výsady a imunity, skončia sa tieto výsady a imunity obvykle v okamihu, keď táto
osoba opustí krajinu alebo po uplynutí rozumného času, v ktorom tak má urobiť,
avšak potrvajú až do tohto času i v prípade ozbrojeného konfliktu. Imunita však
trvá, pokiaľ ide o činy, ktoré táto osoba urobila pri výkone svojich funkcií
ako člen misie.
3. V prípade smrti člena misie požívajú
členovia jeho rodiny naďalej výsady a imunity, na ktoré sú oprávnení, až do
uplynutia rozumného času, v ktorom majú opustiť krajinu.
4. Ak zomrie člen misie, ktorý nie je občanom
prijímajúceho štátu alebo v ňom trvale nesídli, alebo člen jeho rodiny, ktorý
tvorí súčasť jeho domácnosti, povolí prijímajúci štát odvezenie hnuteľného
majetku zomretého s výnimkou majetku, ktorý bol získaný v krajine a vývoz
ktorého bol v čase úmrtia zakázaný. Pozostalostné, nástupnícke a dedičské
poplatky sa nebudú vyberať z hnuteľného majetku, ktorý bol na území
prijímajúceho štátu iba v dôsledku prítomnosti zomretého ako člena misie alebo
ako príslušníka rodiny člena misie.
Článok 40
1. Ak diplomatický zástupca prechádza územím
alebo je na území tretieho štátu, ktorý mu poskytol vízum, pokiaľ sa vízum
vyžaduje, aby nastúpil alebo sa vrátil na svoje miesto, alebo ak sa vracia do
svojej krajiny, tretí štát mu zabezpečí nedotknuteľnosť a ostatné imunity
potrebné na zabezpečenie jeho prechodu alebo návratu. To isté platí pre členov
jeho rodiny požívajúcich výsady a imunity, ktorí sprevádzajú diplomatického
zástupcu alebo cestujú oddelene za ním alebo sa vracajú do svojej krajiny.
2. Za okolností podobných okolnostiam, ktoré
sú uvedené v odseku 1 tohto článku, tretie štáty nebudú brániť členom
administratívneho a technického alebo služobného personálu misie a členom ich
rodín v prechode svojím územím.
3. Tretie štáty poskytnú úradnej
korešpondencii a iným úradným oznámeniam prechádzajúcim ich územím, vrátane
kódovaných alebo šifrovaných oznámení, rovnakú voľnosť a ochranu, akú poskytuje
prijímajúci štát. Diplomatickým kuriérom, ktorým boli udelené víza, pokiaľ sú
potrebné, a prevážanej diplomatickej pošte poskytnú rovnakú nedotknuteľnosť a
ochranu, akú je povinný poskytnúť prijímajúci štát.
4. Povinnosti tretích štátov uvedené v
odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku sa vzťahujú aj na osoby uvedené v týchto
odsekoch a na úradné oznámenia a diplomatickú poštu, prítomnosť ktorých na
území tretieho štátu je spôsobená vyššou mocou.
Článok 41
1. S výhradou svojich výsad a imunít majú
všetky osoby požívajúce takéto výsady a imunity povinnosť dbať na zákony a
predpisy prijímajúceho štátu. Sú taktiež povinné nevmešovať sa do vnútorných
vecí tohto štátu.
2. Všetky úradné rokovania s prijímajúcim
štátom, ktorými je misia vysielajúcim štátom poverená, budú sa viesť s
ministerstvom zahraničných vecí prijímajúceho štátu alebo s iným ministerstvom,
na ktorom sa možno dohodnúť, alebo ich prostredníctvom.
3. Miestnosti misie nesmú sa používať spôsobom
nezlučiteľným s funkciami misie, ako sú ustanovené týmto Dohovorom alebo inými
pravidlami všeobecného medzinárodného práva alebo osobitnými dohodami platnými
medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom.
Článok 42
Diplomatický zástupca nebude v prijímajúcom
štáte vykonávať pre osobný prospech žiadne zamestnanie alebo obchodnú činnosť.
Článok 43
Funkcia diplomatického zástupcu sa končí okrem
iného:
a)
oznámením vysielajúceho štátu prijímajúcemu štátu, že funkcia diplomatického
zástupcu sa skončila;
b)
oznámením prijímajúceho štátu vysielajúcemu štátu, že podľa odseku 2 článku 9
odmieta uznávať diplomatického zástupcu ako člena misie.
Článok 44
Prijímajúci štát musí i v prípade ozbrojeného
konfliktu poskytnúť osobám požívajúcim výsady a imunity, pokiaľ nie sú
príslušníkmi prijímajúceho štátu, a členom rodín týchto osôb bez ohľadu na ich
príslušnosť, výhody umožňujúce im čo možno najskôr odísť. Najmä im musí dať v
prípade potreby k dispozícii dopravné prostriedky potrebné pre ich dopravu a
dopravu ich majetku.
Článok 45
V prípade prerušenia diplomatických stykov
medzi dvoma štátmi, alebo ak bola misia trvale alebo dočasne odvolaná:
a)
prijímajúci štát musí, a to i v prípade ozbrojeného konfliktu, rešpektovať a
chrániť miestnosti misie spolu s jej majetkom a archívmi,
b)
vysielajúci štát môže zveriť opatrovanie miestností misie spolu s jej majetkom
a archívmi tretiemu štátu prijateľnému pre prijímajúci štát,
c)
vysielajúci štát môže zveriť ochranu svojich záujmov a záujmov svojich
príslušníkov tretiemu štátu prijateľnému pre prijímajúci štát.
Článok 46
Vysielajúci štát môže s predchádzajúcim
súhlasom prijímajúceho štátu a na žiadosť tretieho štátu, ktorý nemá zastúpenie
v prijímajúcom štáte, prevziať dočasnú ochranu záujmov tretieho štátu a jeho
príslušníkov.
Článok 47
1. Pri použití ustanovení tohto Dohovoru
nebude prijímajúci štát robiť rozdiel medzi jednotlivými štátmi.
2. Za diskrimináciu sa však nepovažuje:
a) ak
prijímajúci štát obmedzene aplikuje niektoré z ustanovení tohto Dohovoru v
dôsledku obmedzenej aplikácie tohto ustanovenia voči jeho misii vo vysielajúcom
štáte;
b) ak na
základe zvyklosti alebo dohody si štáty vzájomne poskytujú priaznivejšie
zaobchádzanie, než sa požaduje ustanoveniami tohto Dohovoru.
Článok 48
Tento Dohovor bude otvorený na podpis všetkým
členským štátom Organizácie Spojených národov alebo niektorej odbornej
organizácie alebo účastníkom Štatútu Medzinárodného súdneho dvora a
ktorémukoľvek inému štátu, ktorý Valné zhromaždenie Organizácie Spojených
národov vyzve, aby sa stal stranou Dohovoru, a to: do 31. októbra 1961 u
Spolkového ministerstva zahraničných vecí Rakúska a po tom do 31. marca 1962 v
sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku.
Článok 49
Tento Dohovor podlieha ratifikácii.
Ratifikačné listiny sa uložia u generálneho tajomníka Organizácie Spojených
národov.
Článok 50
Tento Dohovor bude otvorený na prístup
ktorémukoľvek štátu, ktorý patrí do niektorej zo štyroch kategórií uvedených v
článku 48. Listiny o prístupe sa uložia u generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov.
Článok 51
1. Tento Dohovor vstúpi v platnosť tridsiaty
deň po dátume uloženia dvadsiatej druhej ratifikačnej listiny alebo listiny o
prístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
2. Pre každý štát, ktorý ratifikuje Dohovor
alebo k nemu pristúpi po uložení dvadsiatej druhej ratifikačnej listiny alebo
listiny o prístupe, vstúpi Dohovor v platnosť tridsiaty deň po uložení jeho
ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.
Článok 52
Generálny tajomník Organizácie Spojených
národov bude informovať všetky štáty patriace do niektorej zo štyroch kategórií
uvedených v článku 48:
a) o
podpisoch tohto Dohovoru a o uložení ratifikačných listín a listín o prístupe
podľa článku 48, 49 a 50;
b) o
dátume, kedy tento Dohovor vstúpi v platnosť podľa článku 51.
Článok 53
Originál tohto Dohovoru, ktorého anglické,
čínske, francúzske, ruské a španielske znenie majú rovnakú platnosť, sa uloží u
generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý zašle jeho overené
kópie všetkým štátom patriacim do niektorej zo štyroch kategórií uvedených v
článku 48.
Na dôkaz čoho podpísaní splnomocnenci, súc
riadne na to splnomocnení svojimi vládami, tento Dohovor podpísali.
Dané vo Viedni osemnásteho apríla roku tisíc
deväťsto šesťdesiat jeden.