ŠPORTOVÉ ZARIADENIA A SAMOSPRÁVA NEPREČÍTANÉ 

V tomto príspevku sa zameriame na mesto Košice, kde pracujem dvanásty rok na Magistráte mesta a mojim hlavným zameraním je šport a mládež, kde pôsobím ako vedúci referátu športu a mládeže. Od roku 2017 som riaditeľom projektu Európsky olympijský festival mládeže /EYOF KOŠICE 2021 – European Youth Olympic Festival/.

Podľa platnej legislatívy je úlohou samosprávnych krajov, miest a obcí predovšetkým vypracovanie koncepcie rozvoja športu na svojom území a podpora výstavby a modernizácie športovej infraštruktúry. Pre mestá a obce sú prioritami nasledovné ciele:

• vypracovávať koncepciu športu na svojom území
• v spolupráci so športovými organizáciami podporovať výstavbu, modernizáciu, rekonštrukciu, údržbu a prevádzkovanie športovej infraštruktúry 
• ako zriaďovateľ základných škôl zabezpečiť využívanie športovej infraštruktúry v základných školách a športovej infraštruktúry vo vlastníctve alebo vo svojej správe na šport pre všetkých
• podporovať organizovanie súťaží športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých.

Z hľadiska infraštruktúry je mesto Košice čo do počtu športových zariadení poddimenzované. Náročnejšie kritériá pre organizovanie medzinárodných súťaží spĺňa v súčasnosti len Steel aréna, kde sa konali majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v roku 2011 a v roku 2019 bude aréna opäť dejiskom svetového šampionátu. Mesto Košice má historicky nadpriemernú výkonnosť v športoch ako sú ľadový hokej, futbal, basketbal mužov a žien, hádzaná, vodné pólo, vzpieranie, zápasenie, tenis, plávanie, kulturistika, vodné lyžovanie, krasokorčuľovanie, nohejbal a v súčasnosti aj vo florbale, volejbale mužov, taekwonde a kickboxe. Žiaľ mestská infraštruktúra v uvedených športoch nezodpovedá súčasným moderným požiadavkám, alebo nestačí kapacitne a aj vďaka tomu niektoré športy stratili popredné miesta v najvyšších súťažiach, respektíve z nich vypadli. Problém Košíc je žiaľ celoslovenským problémom a má niekoľko spoločných menovateľov, ktoré je potrebné riešiť systémovo. 

Kde hľadať príčiny chátrania, zániku, či nedostatku športových zariadení na Slovensku z pohľadu samosprávy?

1. V zmene vlastníckych vzťahov športových zariadení
2. V nedostatočných rozpočtoch miest a obcí
3. V absencii strešnej organizácie pre prevádzku zariadení v majetku štátu, mesta, obce
4. Vo veľkom počte športovísk nad 40 rokov
5. V amatérskych podmienkach športových klubov
6. V nedostatočnej legislatíve v oblasti sponzoringu a daňových odpočtoch
7. V nových technických a legislatívnych podmienkach medzinárodných a domácich športových federácií 
8. V nízkej návratnosti investícií do športovej infraštruktúry a vysokých nákladoch na jej prevádzku

1. Zmena vlastníckych vzťahov športových zariadení – je jedným z hlavných hrobárov slovenského športu v obciach a mestách. Strešné organizácie, ktoré disponovali obrovským majetkom športových zariadení ako ČSZTV /neskôr SZTK/, rezortné centrá Dukla, ŠKP, Lokomotíva či veľké multišportové telovýchovné jednoty, oň prišli v dôsledku nesystémových zmien v oblasti legislatívy. Ten začal postupne prechádzať za symbolické sumy do majetku klubov, zväzov, obcí a neraz aj „podnikateľov“ ktorí neboli na prevádzkovanie športových zariadení pripravení personálne, finančne, ani odborne, so žiadnou víziou pre udržateľnosť prevádzky a vo väčšine prípadov s insolventným rozpočtom pre modernizáciu získaného športoviska. Noví majitelia športových zariadení si tak vo väčšine prípadov pomohli iba na zopár sezón a to na úkor neplatenia prevádzkových nákladov dodávateľom a nedostatočnou starostlivosťou o zverený majetok doviedli nakoniec športovisko až do zániku, založenia v bankových inštitúciách, či jeho odpredaja. V Košiciach takto dopadli futbalové štadióny, plavecké bazény, športové haly na zápasenie, hádzanú, basketbal, vzpieranie, kolky, atletiku a ďalšie. Majetok štátu, rezortu, či silnej telovýchovnej organizácie, ktorý mal systémové financovanie, dostatočné personálne a odborné obsadenie sa dostal do rúk neschopných a nesolventných organizácií priamym výberom - lobistickým spôsobom. V prípade systémovej zmeny nástupcu a následného financovania športových zariadení by v Košiciach neboli problémy s futbalovým štadiónom a telocvičňami na Lokomotíve, halou Cassosport, Športovou halou – Angels arénou, Hádzanárskou halou, Tenisovým centrom na Aničke, Krytou plavárňou a celým komplexom športových zariadení vo Všešportovom areáli na Alejovej.

2. Nedostatočný rozpočet miest a obcí – Ak mestá a obce prišli o zdroje príjmov do majetku štátu, rezortu, či veľkých TJ, ktoré boli štátom účelovo vyčlenené na prevádzku športovej infraštruktúry a ich modernizáciu, mali byť tieto prostriedky naďalej alokované na rovnaké účely v prospech nových prevádzkovateľov. Mestá a obce sa ocitli v situácii, keď záchranu športovísk o ktoré sa dovtedy nemuseli starať, zrazu museli financovať z vlastných zdrojov na úkor vitálnych funkcií mesta, pričom ich rozpočet a príjmy neboli na takúto situáciu pripravené. S rozpočtom na výstavbu, prevádzku, či modernizáciu športových zariadení pre mestá a obce podľa úspešnosti v uznaných športoch neráta ani nový Zákon o športe, kde by malo byť určené minimálne percento štátnych financií na tieto účely. Každá investícia do športového zariadenia je tak limitovaná maximálnym rozpočtom, čo sa môže prejaviť na úkor športového zariadenia /napríklad diváckej kapacity Košickej futbalovej arény/, alebo v podobe chýbajúcich ciest, chodníkov, cyklochodníkov, podzemných parkovísk, električkových tratí, či sociálnych služieb.

3. Absencia strešnej organizácie pre prevádzku zariadení v majetku štátu, mesta, obce – po ukončení činnosti strešnej organizácie akou boli ČSZTV /Československý zväz telesnej výchovy/, SZTK /Slovenský zväz telesnej kultúry/, STARZ /Správa telovýchovných a rekreačných zariadení/. Tie boli financované zo štátneho, či mestského rozpočtu, mali svoju štruktúru a vykonávali podnikateľskú činnosť, ktorá bola zdrojom príjmov, z ktorých bola financovaná prevádzka, resp. rekonštrukcia, či opravy. Momentálne sú napríklad v Košiciach športové zariadenia majetku mesta v prevádzke športových klubov, alebo iných právnych subjektov či mestských zariadení ako BPMK, či TEHO. Tieto subjekty sú na úkor svojej priamej činnosti zaťažované záporným rozpočtom súvisiacim s prevádzkou športoviska. Opätovné zriadenie strešnej organizácie STARZ by zabezpečilo odborne vypracovaný vyrovnaný rozpočet príjmov a výdavkov, plánovaným rozvojom nových športových zariadení na základe dôkladnej analýzy, personálnym sharovaním pre exteriérovú zimnú a letnú prevádzku športových zariadení a pod. Strešná štátna organizácia pre národné športové zariadenia a financovanie športovej infraštruktúry v mestách a obciach na základe dôkladnej analýzy by dostatočne zabezpečovala udržateľnosť súčasných a plánovanú výstavbu nových športovísk v obciach a mestách. V súčasnosti sa stavajú alebo opravujú športoviská živelne, hasia sa iba dlhoročné problémy s infraštruktúrou bez akéhokoľvek systému. Ak sa napríklad prevádzky športových zariadení majetku mesta nachádzajú v rozpočte mestských podnikov, športových klubov, či iných organizácií, možno to považovať za chaotické, nesystémové riešenie prevádzkovania športových zariadení a nehospodárne nakladanie s majetkom mesta. Je to však opäť dedičstvo z minulosti, ktoré sa bude ťažko naprávať.

4. Veľký počet športovísk nad 40 rokov – je záťažou pre rozpočty miest a obcí, nakoľko ich rekonštrukcia, oprava, či modernizácia dnes stojí viac, ako nové športovisko na čistom pozemku. Príkladom sú školské telocvične a školské športové areály základných škôl, ktorých je v Košiciach 34 v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta a 27 stredných škôl, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Kraja. Mesto Košice ako najväčší zriaďovateľ na Slovensku si môže dovoliť rekonštruovať ročne maximálne dva atletické ovály, ktorých cena je za jeden v súčasnosti viac ako 200 tisíc Eur / 4 dráhy, 250 metrov/, na atletický ovál rozmerov na pretekársku činnosť /400 m/ by bolo potrebných okolo 500 tisíc Eur. Ročne sa podarí zrekonštruovať s pomocou dotácií od štátu v priemere 5 telocviční z 34! Viac si mesto z rozpočtu nemôže dovoliť. Zub času, ktorý sa podpísal na technológii a budovách športových zariadení je tak najväčším nepriateľom a konzumentom verejných financií pri ich modernizácii, lebo zachovanie konkrétneho druhu športu je vo väčšine miest závislé od rekonštrukcie počas prevádzky, resp. s krátkodobým výpadkom. Plánovanú výstavbu nových moderných multišportových hál je potrebné spolufinancovať z rozpočtu štátnych zdrojov hlavne v krajských mestách a prevádzku týchto by mala zastrešovať jedna štátna organizácia.

5. Amatérske podmienky športových klubov – ktoré sa bezhlavo vrhli do prevádzkovania športoviska s vidinou šetrenia vlastných nákladov zapríčinili, že pôvodne úspešný športový klub vďaka nevedomosti a amaterizmu v oblasti prevádzkovania športového zariadenia, ale aj vďaka uplatneniu Zákona o športe, ktorý sprísňuje podmienky pre vedenie, personálne obsadenie a financovanie klubu, dostáva prevádzkovateľov športových zariadení zo strany športových klubov najskôr do stresu a neskôr do zániku a prehodnotenia svojej činnosti. Dnes nie je možné na Slovensku prevádzkovať športovisko so starou technológiou bez finančnej straty a preto naivné nahrádzanie športovej činnosti kultúrnymi podujatiami a výstavami s vidinou zisku nakoniec položí aj roky úspešný klub na lopatky.

6. Nedostatočná legislatíva v oblasti sponzoringu a daňových odpočtov – v zahraničí je bežné, že úspešné bohaté firmy, ktoré pôsobia v mestách postavia modernú športovú arénu z vlastných zdrojov, pričom si môžu odpočítať náklady, resp. vyrovnať rôznymi úľavami. Ako príklad uvediem SAZKA arénu v Čechách, AUDI arénu v Maďarsku a iné. Žiaľ na Slovensku sa postavili športoviská zo súkromných zdrojov, ale mestá, obce ani štát tieto nemá možnosť nijako zvýhodňovať, naopak, ich dotovanie sa pokladá za štátnu pomoc, ktorá má ďalšie dôsledky. Ako príklad môžem uviesť súkromný Športový a voľnočasový rezort X-bionic Sphere v Šamoríne, kde sú síce profesionálne podmienky a moderné športoviská, avšak nie sú prístupné pre 90 % amatérskych športových klubov Slovenska z dôvodu vysokých prenájmov. Z hľadiska návratnosti sú aj pre bohaté finančné skupiny v súčasných legislatívnych podmienkach investície do moderných športových hál v mestách a obciach nevýhodné.

7. Nové technické a legislatívne podmienky medzinárodných a domácich športových federácií – sú síce v prospech športovcov, či divákov a ich bezpečia, ale štát, mestá, či obce majú tak problémy, ktoré dokážu ohroziť nielen medzinárodné podujatia ako napríklad MS v hokeji /miliónové nutné investície do technológie zimných štadiónov po 8 rokoch/, ale dokážu zastaviť, alebo prerušiť účinkovanie v najvyššej domácej súťaži alebo investície do nového moderného športoviska s prísnymi medzinárodnými kritériami môžu niekoľkonásobne predražiť plánované náklady. Príkladom je Národný futbalový štadión v Bratislave, ktorý aby splnil nové nároky UEFA bude predražený o ďalších 12 miliónov Eur. Pre štáty EU by mali byť podmienky pre výstavbu a financovanie infraštruktúry rovnaké, alebo podobné, no zjavne to tak nie je.

8. Nízka návratnosť investícií do športovej infraštruktúry a vysoké náklady na jej prevádzku. V dôsledku vyššie spomínaných problémov ako stará technológia, vysoká energetická náročnosť športovísk, nedostatočná legislatíva v prospech investícií podnikateľských subjektov do športovej infraštruktúry, nezáujem bankových inštitúcií o úverovanie projektov na výstavbu športových zariadení je návratnosť investícií do športových zariadení pri ponechaní nájmov za športoviská na znesiteľnej úrovni pre športové kluby doslova nereálna. Slovensko nevyužilo financovanie športovej infraštruktúry v mestách a obciach ani z EU zdrojov a preto je situácia alarmujúca, ktorú je potrebné riešiť systémovo.

V Košiciach sa snáď podarí získať finančné prostriedky na infraštruktúru aspoň na 10 športov najväčšieho multišportového podujatia na Slovensku, aké môžeme vôbec získať – ide o podujatie EYOF /European Youth Olympic Festival/ v roku 2021. Veľkým prínosom podujatia je aj plánovaná rekonštrukcia vysokoškolských a stredoškolských internátov na území mesta, ktoré počas EYOF 2021 budú slúžiť ako olympijská dedina. Celkovo ide o 11 blokov s 924 izbami a kapacitou 3696 lôžok a spoločne s novou športovou infraštruktúrou mesto očakáva, že by mali predstavovať stimuly pre mladých ľudí z hľadiska ich rozhodovania sa o voľbe štúdia v Košiciach a obmedziť tak dlhodobú migráciu mladých ľudí z východu na západ Slovenska.

Prehľad plánovanej športovej infraštruktúry v rámci EYOF 2021 v Košiciach

Atletika
Variant I. - nový štadión na Popradskej ulici (Košický samosprávny kraj) 400m ovál s 8 dráhami, tribúnou pre 600-800 divákov, pod ktorou bude atletický tunel s troma dráhami a skladom pre atletické zariadenia a náčinie, šatne, posilňovňa, sociálne zariadenia, miestnosť pre regeneráciu, zdravotníkov, trénerov a údržbu, vrátane parkoviska.
Variant II. – rekonštrukcia atletického štadióna na Watsonovej ulici (Technická univerzita) Potrebná rekonštrukcia 400 m oválu s 8 dráhami – nový povrch, rekonštrukcia tribúny pre 400 divákov, šatní, sociálnych zariadení, miestnosti pre regeneráciu, zdravotníkov, trénerov a údržbu, výmena povrchu na rozcvičovacej dvojdráhe.

Basketbal
Nová multifunkčná hala – Alejova (mesto Košice – pozemok) Košická aréna pre loptové hry, mestský pozemok o rozmere 3 tisíc m², kapacita 2550 miest. Viaczdrojové financovanie. Počas EYOF bude slúžiť pre turnaj chlapcov.
Rekonštrukcia Angels arény (mesto Košice) Potrebná rekonštrukcia tribúny pre divákov, šatní, sociálnych zariadení, miestností pre regeneráciu, zdravotníkov, trénerov a údržbu. Počas EYOF bude slúžiť pre turnaj dievčat.

Cyklistika
Časovka v centre mesta. Na infraštruktúru nie sú potrebné priame financie. Je potrebné postaviť tribúny, štartovaciu bránu a oplotenie.
Cestné preteky jednotlivcov Na infraštruktúru nie sú potrebné priame financie. Je potrebné postaviť tribúny, štartovaciu a cieľovú bránu a oplotenie.

Gymnastika
Výstavba atletickej haly (Košický samosprávny kraj) Hala s rozmermi 100 x 50 m s 200 m oválom by mala stáť pri Športovom gymnáziu na Triede SNP. KSK získal finančné prostriedky z Európskej investičnej banky. Do haly je potrebné zakúpiť gymnastickú súpravu a druhú zapožičať a umiestniť do telocvične na Bardejovskej ulici.

Hádzaná
Rekonštrukcia multifunkčnej haly (vlastník mesto Košice, v správe OZ Košice Crows) V súčasnosti prebieha v hale komplexná rekonštrukcia energetických technológií. Po ukončení prác bude spolu s modernizáciou šatní, sociálnych a obslužných priestorov spĺňať podmienky modernej haly. Nutné sú ďalšie investície do opláštenia a úpravy vonkajších priestorov. Počas EYOF bude slúžiť pre turnaj chlapcov.
Rekonštrukcia haly Cassosport (súkromný vlastník) V súčasnosti prebieha schvaľovanie projektovej dokumentácie celkovej rekonštrukcie haly a prístavby. Počas EYOF bude slúžiť pre turnaj dievčat.

Judo
Variant I. – výstavba Centra úpolových športov (mesto Košice a Zápasnícky klub Košice 1904) Centrum pri ZŠ Fábryho. Pozemok vložilo mesto za 1 euro ako prípad osobitného zreteľa za účelom prevádzkovania mládežníckeho športu. ZK Košice 1904 vybuduje centrum pre úpolové športy spolu s regeneračným centrom.
Variant II. – Spoločenský pavilón Košice V súčasnosti sa využíva na kultúrne a športové podujatia.

Plávanie
Variant I. – mestská krytá plaváreň a letné kúpalisko ČH-čko (MČ Staré mesto a mesto Košice) Mestská krytá plaváreň s 50 m a 25 m bazénom a susediaci areál letného kúpaliska budú počas EYOF prepojené bránou. Je nutné vykonať niekoľko technických vylepšení na osvetlení a strope bazénovej haly. Z dôvodu nedostatočného počtu dráh bude organizácia plaveckých súťaží počas EYOF povolená iba na výnimku.
Variant II. – výstavba krytého 10-dráhového 50 m bazénu a 25 m, resp. 50 m vyplavovacieho bazénu Pre mesto Košice by bolo vhodné postaviť prvý bazén s rozmermi na medzinárodné podujatia. Zlepšili by sa tým podmienky aj pre plávanie verejnosti, ktoré v dôsledku jediného krytého bazéna v meste trpí nedostatkom hodín.

Tenis
Národné tenisové centrum na Popradskej ulici (Slovenský tenisový zväz a mesto Košice) Súčasťou centra má byť päť vonkajších kurtov, centrálna hala s otvárateľnou strechou a troma antukovými kurtmi, dve športové haly so štyrmi tenisovými kurtmi s tvrdým povrchom a ôsmimi bedmintonovými dvorcami, dva squash kurty a fitnescentrum. Stavba mala na začiatku rozpočet 10 miliónov eur. Neskôr sa predpokladaná investícia zvýšila na 15 miliónov. Vláda SR sa má podieľať 60% (9 miliónov), 20% vloží mesto Košice a 20% Slovenský tenisový zväz. Na účet NTC už prišlo v dvoch splátkach 6 miliónov eur, pričom posledné 3 z deväťmiliónovej dotácie majú prísť vo februári 2019. V akciovke NTC má 49% akcií mesto Košice, 51% STZ, ktorý bude centrum prevádzkovať. Vkladom mesta do projektu sú pozemky v hodnote asi 400 tisíc eur. Plánované ukončenie je v roku 2020.

Triatlon
Areál Jazero Košice (mesto Košice a MČ Jazero Košice) Areál je využívaný na športové a rekreačné účely a je vybavený potrebnou infraštruktúrou pre triatlonové disciplíny. Pre účely EYOF je potrebné vybudovať depo pre bicykle, štartovacie a cieľové brány a oplotenie.

Volejbal
Steel aréna (OZ Košická aréna) Aréna je jednou z najmodernejších multifunkčných hál na Slovensku a so svojím zázemím vytvorila dôstojné podmienky pre rozvoj košického športu. Počas EYOF bude slúžiť súčasne pre volejbalový turnaj chlapcov aj dievčat. Pre tento účel je potrebná plne automatická, výsuvná akustická stena.