JE PROFESIONÁLNY ŠPORTOVEC INÝ ZAMESTNANEC AKO BEŽNÝ ZAMESTNANEC? NEPREČÍTANÉ 

Dva základné smery úvah o profesionálnych športovcoch - zamestnancoch

Na ceste úvah o právnej úprave športovcov ako zamestnancov vrátane ich odvodového zaťaženia sa po prijatí zákona o športe najčastejšie stretávame s týmito dvoma základnými smermi úvah ohľadom prístupu ku profesionálnemu športovcovi (zamestnancovi), ktorý vykonáva šport pre športový klub formou závislej práce,^[1] ktoré vytvárajú východisko pre možné riešenia aktuálnej situácie, ak ju bude chcieť slovenská spoločnosť riešiť:

1. profesionálny športovec by v zásade mal byť vnímaný rovnako ako bežný zamestnanec, AVŠAK
   
   
1. profesionálne kluby, ktoré sú na Slovensku dlhodobo stratové (vzhľadom na obmedzenú možnosť komercionalizácie športu z dôvodu veľkosti trhu, počtu obyvateľov a iných dôvodov), by mali/mohli mať pravidlami (zákonmi) vytvorené také podmienky pre činnosť, aby bez existenčných problémov dokázali s pomocou svojich sponzorov vygenerovať objem prostriedkov potrebný na odvody a ďalšie náklady nevyhnutne spojené so "zamestnávaním" športovcov a aby pritom slovenské kluby dokázali ostať konkurencieschopnými aspoň s okolitými štátmi (Maďarsko, Poľsko, Česko, Ukrajina, Rakúsko), ktorým ich zákony, možnosti trhu a ekonomiky poskytujú podstatne lepšie podmienky.
   
   
2. profesionálny športovec by mal byť od mladého veku vedený/vychovávaný v systéme duálnej kariéry športovca, ktorá by mu pomohla v prípade straty zamestnania (zranenie, strata výkonnosti, materské povinnosti a pod.) zaradiť sa do spoločnosti a byť ekonomicky aktívny vo svojej druhej profesii, na ktorú sa pripravoval popri profesionálnom vykonávaní športu; aby profesionálni športovci nemuseli začínať svoju "druhú kariéru" úplne od nuly. V tomto smere by mali priniesť nové možnosti pripravované "stredné športové školy".
   
   
2. profesionálny športovec je iným zamestnancom ako bežný zamestnanec (takýto pohľad sa uplatňuje aj vo viacerých európskych štátoch a akceptuje ho aj EÚ) a to s poukazom na osobitnú povahu športu, krátkodobosť a nepredvídateľnosť kariéry profesionálnych športovcov, ako aj vzhľadom na mnohé pozitívne prínosy, ktoré profesionálny šport prináša spoločnosti (od prípravy reprezentácie, zážitku pre občanov až po motiváciu a vzory pre deti a mládež).

Argumenty odôvodňujúce osobitný prístup 

Pokúsime sa zhrnúť niektoré argumenty, ktorými je možné odôvodniť osobitný prístup hovoriaci o úprave mimo „klasického“ odvodového zaťaženia. Tieto argumenty nie je možné vnímať iba v previazanosti na profesionálnych športovcov, ale aj v nadväznosti na amatérskych, pretože športový klub svojou aktivitou vytvára mnohé ďalšie benefity, ktoré sa pri prvom pohľade nemusia javiť ako zásadné.

Prostredníctvom tejto optiky teda je na mieste vnímať možnosť výnimiek z klasického odvodového zaťaženia nielen pre – v prospech športovcov, ale aj pre – v prospech športových klubov, ktoré sú ich zamestnávateľmi. Zhutnenie takéhoto vnímania vytvára predpoklady pre komplexné pochopenie tu prezentovanej problematiky.

Tu je niekoľko argumentov odôvodňujúcich osobitný prístup k profesionálnemu športovcovi i jeho odvodovému zaťaženiu:

• Špecifický charakter (osobitná povaha) športu, ktorý spomínajú aj zakladajúce dokumenty Európskej únie odôvodňuje citlivú aplikáciu zákonných noriem na oblasť športu.
• Šport nie je nahraditeľný inou aktivitou. Je to aktivita, ktorá nahrádza fyzickú prácu/aktivitu človeka, ktorej je pri automatizácii výroby, služieb a iných procesov čím ďalej menej.
• Športový klub financuje aj prípravu mladých športovcov zo súkromných zdrojov. Iný zamestnávateľ vyprodukuje zisk a rozdelia si ho vlastníci firmy.
• Športové kluby nie sú z ekonomického pohľadu ziskové, väčšinou sú z ekonomického pohľadu v strate.
• Športový klub vytvára komplexné možnosti fyzickej aktivity pod odborným dohľadom pre mladých športovcov (A družstvo, B družstvo, mládežnícke kategórie, dobrovoľnícka činnosť, sociálny aspekt aktivít športového klubu, aktívne zapojenie rodičov, trénerov).
• Šport produkuje vytváranie pozitívnych životných/zdravotných návykov, budovanie zdravého životného štýlu u športujúcej mládeže – dopad = zvyšovanie zdravotnej odolnosti spoločnosti.
• Solidarita amatérskeho a profesionálneho športu vytvára sociálne väzby medzi občanmi spoločnosti.
• Športový klub vytvára kultúru/zábavu/zážitok pre obyvateľov, divákov, fanúšikov.
• Podstatou činnosti športových klubov je primárne športová činnosť, nie podnikanie – čo je priamo požiadavka aktuálne platného a účinného Zákona o športe.
• Zákonná požiadavka „nepodnikateľských aktivít“ športových klubov platí aj v prípade, keď majú právnu formu obchodných spoločností.
• Športovci sú pozitívnymi vzormi pre deti a mládež.
• Kariéra profesionálneho športovca trvá len niekoľko rokov, u tých úspešnejších maximálne 10-12 rokov (18 – 30 rokov), preto ju nemôžeme porovnávať s prácou v iných odvetviach ako školstvo, zdravotníctvo, verejná správa (tu je práca a jej finančný prínos garantovaná pre zamestnanca viac – menej na podstatne dlhšie obdobie ako v prípade športovca).
• Športovci sú zdravší ako nešportujúci občania, pričom náklady na ich zdravotnú starostlivosť v strednom veku sú v porovnaní s bežným občanom nižšie. Uvedené pravidlo však môže mať logické výnimky vynútené zdravotnou deformáciou spôsobenou výkonom profesionálneho športového výkonu počas dlhšieho obdobia.
• V prípade profesionálnych športovcov v podmienkach Slovenskej republiky ide (novou zamestnaneckou optikou) pravdepodobne o skupina 700 – 1000 športovcov, z ktorých je väčšina prijímateľom mzdy v rozsahu od 1000,- do 3000,- EUR. Z tejto mzdy štát aktuálne nedostáva a neprijíma žiadne odvody od zamestnávateľov, nakoľko dnes sú profesionáli osoby samostatne zárobkovo činné. Štát je teda prijímateľom iba odvodov od športovcov.
• Výkon profesionálnej športovej činnosti je dôvodom obmedzenia profesionálneho športovca a športovkýň počas kariéry v rozsahu bežného občianskeho života (strava, pitný režim, voľný čas, rodinný život, tehotenstvo, dovolenky, sviatky)
• Počas celej doby profesionálnej kariéry športovca je vyvíjaný tlak na športovca a športovkyne (výkonnostné ciele, match-fixing, dopingové kontroly, zranenie = strata zárobku alebo strata práce). Výkon profesionálnej športovej činnosti vykazuje jasné špecifiká v porovnaní s bežnou „závislou prácou“.
• Relevantná je zvýšená možnosť výskytu „športových úrazov“ a poškodení telesnej integrity s dlhodobými zdravotnými následkami.
• Existujú zvýšené finančné nároky na liečbu športových úrazov, ktoré športovec musí vynaložiť na ich liečbu za účelom opätovného výkonu športovej činnosti na profesionálnej úrovni.
• Reintegráciu profesionálnych športovcov do trhu práce na konci ich športovej kariéry štát v podmienkach Slovenskej republiky nijako nezabezpečuje (napr. „Biela kniha o športe“ vyzýva členské štáty k tomu, aby zabezpečili reintegráciu týchto osôb a aby sa starali o duálnu kariéru mladých športovcov).
• Vnímanie športu európskou optikou.
• Počas športovej kariéry vrcholového športovca sú športovci pod profesionálnym lekárskym monitoringom, sú pravidelne testovaný a podrobený lekárskym prehliadkam či záťažovým testom (je možné u nich preto predpokladať včasnú diagnostiku vrodených defektov a ochorení, vážnych diagnóz),
• Športový klub a tréneri vytvárajú športovcovi pozitívne podmienky a predpoklady pre štúdium a duálnu kariéru športovca,
• Šport ako taký a osobitne profesionálny vrcholový športovec vytvára osobitné nemateriálne hodnoty - reprezentovanie krajiny v zahraničí, pozitívny vplyv na upevňovanie medzinárodných vzťahov, propagácia zdravého životného štýlu, fair play a iných osobnostných vlastností spojených so športom atď.
  

Šport v podmienkach Európskej únie je predmetom záujmu vo viacerých významných právnych i politických dokumentoch, ako napríklad:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES
• Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o európskom rozmere v športe (2011/2087(INI))
• BIELA KNIHA O ŠPORTE KOM(2007) 391 
• Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. mája 2008 o Bielej knihe o športe (2007/2261(INI)) (Ú. v. EÚ C 271E , 12.11.2009)
• Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. septembra 2008 o Bielej knihe o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe (2007/2285(INI)) (Ú. v. EÚ C 8E , 14.1.2010)

Citácie niektorých argumentácií v súvislosti so športom z uvedených dokumentov EÚ:

„Šport má veľkú schopnosť sociálne začleňovať ľudí do mnohých oblastí zahŕňajúcich občiansku angažovanosť a vnímanie demokracie, propagáciu zdravia, rozvoj miest, sociálnu integráciu, pracovný trh, zamestnanosť, odbornú prípravu a vzdelávanie;“

„Profesionálny a amatérsky šport je ohrozený a vážne postihnutý finančnou nestabilitou,“

„Členské štáty sú nabádané, aby zohľadňovali dôležitosť športu ako prostriedku na presadzovanie mieru, hospodárskeho rozvoja, dialógu medzi kultúrami, verejného zdravia, integrácie a emancipácie žien“

„Vyzýva členské štáty, aby hľadali spôsoby zmierňovania finančného bremena profesionálnych športovcov s najnižšími príjmami, ktorí majú krátku a nepredvídateľnú kariéru; znovu pripomína, že profesionáli v oblasti športu, tí ktorí sú zaradení ako športovci a väčšina tých, ktorých príjmy pochádzajú zo športu, by mali mať rovnaké práva v oblasti sociálneho zabezpečenia ako pracujúci“

„Význam profesionálneho športu narastá a rovnako prispieva k spoločenskej úlohe športu. Okrem toho, že šport zlepšuje zdravie európskych občanov, má aj výchovný rozmer a zohráva sociálnu i kultúrnu úlohu a slúži k zotaveniu organizmu. Spoločenská úloha športu má tiež potenciál posilňovať vonkajšie vzťahy Únie.“

„S cieľom zabezpečiť reintegráciu profesionálnych športovcov do trhu práce na konci ich športovej kariéry zdôrazňuje Komisia dôležitosť zohľadniť už v ranom štádiu potrebu poskytnutia prípravy pre „dvojitú kariéru“ u mladých športovcov a športovkýň a zriadiť kvalitné miestne vzdelávacie centrá, ktoré budú garantom ich morálnych, vzdelávacích a profesionálnych záujmov.“

„Politika EÚ v oblasti športu sa musí budovať tak, aby riešila a podporovala zámery a ciele profesionálneho aj amatérskeho športu“

„Konštatuje sa, že sponzorstvo poskytuje športu finančnú životodarnú silu a množstvo možností spolu s rešpektovaním zásad finančnej čestnosti;“

„Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dobrovoľným činnostiam v športe prisudzovali vysokú hodnotu; znovu zdôrazňuje dôležitosť dobrovoľníctva v športe, vyzdvihuje potrebu vytvoriť rámec sociálneho uznávania a poskytovať dobrovoľníkom vhodnú odbornú prípravu a podporuje výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom podporovať dobrovoľníctvo v športe a hľadať možnosti právneho a daňového rámca vhodného pre činnosti športových združení.“

„Domnieva sa, že stávkovanie pri športových podujatiach predstavuje formu obchodného využívania súťaží, a žiada Komisiu a členské štáty, aby chránili stávkovanie, pokiaľ ide o neoprávnené činnosti, subjekty bez licencie a podozrenie z ovplyvňovania výsledkov zápasov, a to najmä uznaním práv duševného vlastníctva organizátorov týchto súťaží, zaručením toho, že sa významný podiel príspevkov zo stávkovania poskytne na financovanie masového a amatérskeho športu a ochranou čistoty súťaží s dôrazom na výchovu športovcov; domnieva sa však, že takéto vlastnícke práva by nemali byť prekážkou uplatňovania práva na poskytovanie krátkeho spravodajstva podľa smernice 2007/65/ES (smernica o audiovizuálnych službách).“

„Vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na zaistenie financovania športu z prostriedkov lotérií;“

EP vyzýva Komisiu, aby:    

„každoročne organizovala Európsky deň športu propagujúci sociálnu a kultúrnu úlohu amatérskeho a profesionálneho športu a prínosy športu v oblasti verejného zdravia;“

---