PRÁVNE POSTAVENIE ŠPORTOVÝCH KLUBOV NEPREČÍTANÉ MagOff 

THE LEGAL STATUS OF SPORT CLUBS^[1]

JUDR. JOZEF ČORBA, PHD.
KATEDRA OBCHODNÉHO PRÁVA A HOSPODÁRSKEHO PRÁVA
PRÁVNICKÁ FAKULTA UNIVERZITY PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH
E-MAIL: JOZEF.CORBA@UPJS.SK

---

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
šport, športový klub, právnické osoby, obchodné spoločnosti, občianske združenia, podnikanie

KEY WORDS:
sport, sport clubs, legal persons, commercial companies, civil associations, business

ABSTRAKT:
Príspevok sa zaoberá právnym postavením športových klubov de lege lata i de lege ferenda. Vychádza z právnej úpravy zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu v znení neskorších predpisov, ktorý v stručnosti reguluje postavenie športových klubov, ich možnú právnu formu či zdroje ich financovania. V príspevku sú vznesené určité kritické pripomienky k doterajšej právnej úprave a navrhnuté určité zmeny právnej úpravy po zohľadnení niektorých zahraničných úprav v krajinách, ktoré v poslednom období prijali zákony o športe alebo iné obdobné predpisy upravujúce takéto otázky.

ABSTRACT/SUMMARY:
The article deals with the legal status of sport clubs de lege lata and also de lege ferenda. It is based on Act No. 300/2008 Coll. On the organisation and support of sport as later amended, which is briefly regulating the legal status of sport clubs, their legal form or financial sources. In this contribution, some critical remarks about the current legal regulation are presented and some proposals for changes are drafted. The drafts have been proposed after checking the legal regulation of some other countries, which have adopted Acts on sports or similar Acts in recent history.

---

ÚVOD

Športové kluby sú jedným zo základných subjektov športovo-právnych vzťahov. Umožňujú vykonávať športovú činnosť najmä v kolektívnych športových odvetviach. V posledných desaťročiach je možné konštatovať, že sa vytvárajú mnohé odlišnosti medzi športovými klubmi pôsobiacimi v amatérskych športových súťažiach alebo venujúce sa rekreačnému športu a športové kluby pôsobiace vo vrcholovom a výkonnostnom športe v profesionálnych športových súťažiach. Vzhľadom na finančnú a organizačnú náročnosť pôsobenia vo vrcholových profesionálnych športových súťažiach sa zvyšujú požiadavky na majetkové či personálne vybavenie takýchto športových klubov ako aj ich vnútornú organizáciu.

Uvedené rozdiely medzi športovými klubmi so sebou prinášajú aj rozdielne požiadavky na právnu formu športových klubov, ako aj ich vnútorné právne pomery či vonkajšie vzťahy s tretími osobami týkajúce sa ich financovania, materiálneho zabezpečenia či iných otázok. V poslednom období sa preto už aj medzi športovými klubmi začali rozlišovať profesionálne a amatérske športové kluby. V nasledujúcich riadkoch sa zamyslíme nad právnou úpravou športových klubov tak, ako vyplýva z platného právneho poriadku Slovenskej republiky a následne na základe porovnania s právnymi úpravami niektorých iných krajín.

I. PRÁVNE POSTAVENIE ŠPORTOVÝCH KLUBOV DE LEGE LATA

V súčasnosti upravuje právne postavenie športových klubov § 9 zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu v znení neskorších predpisov (ďalej „ZOPŠ“), v zmysle ktorého je športový klub právnická osoba založená na vykonávanie športu a na účasť v športových súťažiach organizovaných národným športovým zväzom, ktorého je členom, alebo medzinárodným športovým zväzom.

Športový klub je spôsobilý subjekt právnych vzťahov, keďže je vždy právnickou osobou, pričom zákon bližšie určuje v akej forme právnickej osobe môže byť športový klub vytvorený. Konkrétne môže ísť o občianske združenie alebo o obchodnú spoločnosť založenú za iným účelom než je účel podnikania, pričom národné športové zväzy sú oprávnené v zmysle zákona uviesť vo svojich jednotlivých súťažných poriadkoch požiadavky na právnu formu športových klubov, ktoré majú byť zaradené do súťaží organizovaných týmto zväzom. Okrem toho by mohol byť športový klub založený aj ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia.

Nie je celkom zrejmé, prečo zákon ráta len s týmito možnými právnymi formami športových klubov. Otázkou je, či má zmysel obmedzovať možné právne formy športových klubov len na vymenované právne formy. Právny poriadok pozná aj iné subjekty súkromného práva, ktoré by mohli byť založené okrem iného aj za účelom výkonu telovýchovnej činnosti alebo športu, napr. neziskové organizácie, nadácie či neinvestičné fondy^[2]. Podľa nášho názoru nie je celkom dôvod na to, aby možnosť zakladania športových klubov v týchto právnych formách bola vylúčená.

Súčasné znenie zákona je do istej miery rozporné v tom, že predpokladá, že športové kluby budú nepodnikateľské subjekty resp. ak aj budú založené ako obchodné spoločnosti, tak len za nepodnikateľským účelom. Následne však v ustanovení § 9 ods. 3 ZOPŠ uvádza ako možné príjmy športových klubov napr. aj prenájom hnuteľného majetku (písm. b) alebo marketingové aktivity a predaj suvenírov (písm. c) je potrebné považovať za podnikanie. Ide o živnostenské činnosti aj v zmysle zoznamu odporúčaných voľných živností a ich bližšieho obsahového vymedzenia^[3].

Ide o istú nekonzistenciu zákona, ak predpokladá založenie spoločnosti za iným účelom než podnikanie a zároveň predpokladá, že táto spoločnosť bude vyvíjať i podnikateľskú činnosť. Zrejme zákonodarca vychádzal z reálnej situácie slovenských športových klubov, pre ktoré príjmy z marketingových aktivít či prenájmu hnuteľných vecí za účelom umiestnenia reklamy nedokážu pokryť ani len náklady na zabezpečenie bežnej prevádzky klubu a vykonávanie jeho športovej činnosti. Tieto podnikateľské aktivity tak predstavujú len vedľajšiu činnosť športových klubov, ktorá slúži na zabezpečenie prostriedkov pre realizáciu hlavnej činnosti.

Napriek tomu nemožno vylúčiť, že by boli športové kluby natoľko úspešné, aby ich príjmy presiahli v účtovnom roku výdavky, a dosiahli tak zisk. Stalo sa to nielen v prípadoch, že sa klubu podarilo kvalifikovať do medzinárodnej súťaže, kde získal vysoký príjem už za samotný štart v súťaži, ale následne aj podiel na príjmoch z predaja vysielacích práv, odmenu za získané body do celkového hodnotenia a podobne. Niektoré športové kluby sa špecializujú na trénovanie mladých športovcov, ktorí neskôr prestupujú do bohatých zahraničných klubov a ich materské kluby tak profitujú na odplatách za prestupy svojich hráčov, ktoré sú tiež často veľmi zaujímavé z ekonomického hľadiska.

V zmysle platnej právnej úpravy podľa nášho názoru neexistuje dôvod, ak by takýto športový klub, ktorý dosiahne zisk, hoc nebol založený za účelom dosahovania zisku, nemohol zo ziskom naložiť podľa vlastného uváženia, resp. podľa vôle spoločníkov a prípadne tento zisk rozdeliť medzi jednotlivých spoločníkov. Zákon neukladá športovým klubom žiadne povinnosti smerom k nakladaniu s dosiahnutým ziskom.

II. PRÁVNE POSTAVENIE ŠPORTOVÝCH KLUBOV V NIEKTORÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH

V posledných rokoch prijali nové právne úpravy týkajúce sa športu najmä niektoré krajiny tzv. východného bloku najmä na Balkánskom polostrove, zrejme v dôsledku toho, že sa snažili reagovať na prechod k profesionalizmu v športe.

Vo väčšine týchto právnych úprav sú športové kluby právnické osoby vykonávajúce športovú činnosť. Pokiaľ ide o športové kluby súťažiace v profesionálnych športových súťažiach, zákonná úprava vyžaduje, aby mali právnu formu obchodných spoločností, predovšetkým akciovej spoločnosti. Takmer žiaden právny poriadok nezakazuje športovým klubom vykonávať podnikateľskú činnosť. V niektorých prípadoch právna úprava výslovne ráta s prevádzkovaním podnikateľskej činnosti či výkonom ekonomickej činnosti.

BULHARSKO

Bulharský zákon o telesnej výchove a športe z roku 1996 uvádza v čl. 11, že športové kluby sú dobrovoľné občianske združenia a neziskové organizácie prevádzkujúce a rozvíjajúce telesnú výchovu a šport a trénovanie a súťaženie v jednom alebo viacerých športov. Pokiaľ vykonávajú športovú činnosť v profesionálnych športových súťažiach, môžu mať právnu formu akciových spoločností, pričom ich akcie musia byť zaknihované. Každý profesionálny športový klub musí mať v obchodnom mene uvedené, že sa jedná o profesionálny športový klub.

Všetky premeny takýchto obchodných spoločností vykonávajúcich športovú činnosť sa uskutočňujú v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom však nesmú viesť k zmene zaradenia športového klubu do inej ligy mimo športových klasifikačných kritérií.

Každý športový klub sa musí najneskôr do jedného mesiaca od jeho vzniku uchádzať o členstvo v licencovanom športovom zväze.

Zákaz tzv. multiple ownership teda majetkového prepojenia športových klubov pôsobiacich v rovnakej športovej súťaži vyplýva priamo z ustanovenia čl. 12 ods. 3 zákona.

Bulharská právna úprava nezavádza žiadne obmedzenia športových klubov pri ich športovej či ekonomickej činnosti, ale v zmysle čl. 12 ods. 4 zákona športové štadióny a zariadenia vo vlastníctve štátu alebo obce nemôžu byť vložené do majetku obchodnej spoločnosti.

CHORVÁTSKO

V Chorvátsku bol zákon o športe prijatý v roku 2006 s pomerne rozsiahlym normatívnym textom. Postavenie športových klubov všeobecne upravujú čl. 20 až 25 Zákona o športe, pričom pripúšťajú, že športové kluby môžu mať aj právnu formu akciových spoločností. Zákon v čl. 28 a nasl. zavádza právnu formu športovej akciovej spoločnosti (skrátene „š. d. d.“), pričom odlišne od chorvátskeho obchodného zákonníka pomerne podrobne upravuje spôsob založenia, vzniku tejto športovej akciovej spoločnosti ako aj jej vnútorné právne pomery.

Športové kluby, ktoré nie sú obchodné spoločnosti môžu na výkon niektorých činností (okrem účasti v športových súťažiach) založiť obchodnú spoločnosť, pričom zo záväzkov vzniknutých z podnikania týchto spoločností sú zaviazané spoločne a nerozdielne.

Chorvátsky zákon rozlišuje amatérske a profesionálne športové kluby. Profesionálne športové kluby sú tie, ktoré spĺňajú podmienky určené zákonom alebo národnými športovými zväzmi (napr. aspoň 50% športovcov v seniorskej kategórii s profesionálnymi zmluvami ako aj ďalšie podmienky) a musia byť registrované Ministerstvom športu, predkladať mu účtovnú závierku, hospodárske výsledky či podnikateľský plán. Klub môže nadobudnúť profesionálny status bez ohľadu na jeho právnu formu.

Profesionálne športové kluby musia byť zapísané v registri profesionálnych športových klubov vedených Ministerstvom športu. Okrem registra klubov sa v Chorvátsku vedie aj register športových činností, pričom v ňom sú evidované všetky subjekty, ktoré prevádzkujú športovú činnosť. Tieto evidencie vedú orgány miestnej štátnej správy na úrovni okresov a mesto Záhreb.

Zaujímavosťou je aj to, že zákon o športe obsahuje aj ustanovenie insolvenčného charakteru, ktoré sa nevzťahujú len na športové akciové spoločnosti ale na všetky profesionálne športové kluby. Ide o ustanovenie čl. 25 v zmysle ktorého iní veritelia klubov musia byť uspokojení skôr než „spriaznené osoby“ – veritelia, ktorí sú zároveň spoločníkmi, členmi orgánov a pod.

MACEDÓNSKO

V zmysle macedónskeho zákona o športe, ktorý bol novelizovaný v roku 2008 môžu byť športové kluby založené tiež ako občianske združenia alebo obchodné spoločnosti prevádzkujúce športovú činnosť. Zákon upravuje aj otázky transformácie občianskych združení na športové obchodné spoločnosti. Rovnako platí, že športový klub, ktorý má právnu formu občianskeho združenia je oprávnený založiť spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, a to aj za účelom výkonu športovej činnosti.

Podobne ako v Bulharsku aj v Macedónsku existujú obmedzenia ohľadne nadobúdania majetku tvoriaceho športovú infraštruktúru športovými klubmi. Konkrétne v zmysle § 9 macedónskeho zákona o športe platí, že majetok tvoriaci športovú infraštruktúru a patriaci štátu alebo jednotkám územnej samosprávy nemôže byť vložený do majetku obchodnej spoločnosti v súvislosti s transformáciou športového občianskeho združenia na obchodnú spoločnosť.

Zákon tiež rozlišuje amatérske a profesionálne športové kluby, pričom profesionálne športové kluby sú tie, ktoré pôsobia v najvyšších súťažiach a majú aspoň s 50% svojimi športovcami v seniorskej kategórii. Profesionálne športové kluby musia byť zapísané do registra športových klubov vedených štátnymi orgánmi, pričom tie sú oprávnené kontrolovať činnosť športového klubu na základe výročných správ o hospodárení.

Profesionálne športové kluby musia mať zodpovedajúce materiálne vybavenie a personálne vybavenia na účasť v profesionálnych súťažiach. Zákon upravuje aj ustanovenia o nezlúčiteľnosti niektorých funkcií v rámci športových klubov a medzi rôznymi športovými klubmi, ktoré súťažia v rovnakej súťaži, reagujúc na doktrínu zákazu prepojenia súťažiteľov.

Na výkon športovej činnosti v oblasti športu sa vyžaduje v Macedónsku povolenie štátneho orgánu.

MALTA

V zmysle maltského zákona č. XXVI z roku 2002 o športe v znení neskorších zmien a doplnkov môže byť športovým klubom združenie osôb či už vo forme občianskeho združenia, obchodnej spoločnosti alebo v inej právnej forme, v ktorom sa jednotlivci združujú najmä za účelom výkonu športovej činnosti.

Právne formy športových klubov teda nie sú nejako obmedzené, a zo slova „najmä“ obsiahnutého v definícii športového klubu možno usudzovať, že športový klub nemusí vykonávať len športovú ale aj nejakú inú činnosť.

Zákon zavádza register športových subjektov, ktorý vedie osobitne zriadený štátny orgán „Kunsill Malti ghal-Isport“, a v ktorom musia byť registrované všetky subjekty (bez ohľadu na to, či ide o fyzické alebo právnické osoby), ktoré chcú mať prístup alebo využívať alebo nadobúdať do vlastníctva športové zariadenia a infraštruktúru. Zápis do registra zároveň potvrdzuje, že zapísané subjekty majú plnú právnu subjektivitu a môžu vstupovať do všetkých právnych vzťahov. Registrované subjekty potom podliehajú dohľadu tohto orgánu, ktorý môže v prípade finančných problémov či hroziaceho úpadku zaviesť niečo ako nútenú správu nad týmto subjektom, za účelom odvrátenia tejto negatívnej situácie a zachovania ich právnej i športovej kontinuity.

Neziskovosť zákon vyžaduje výslovne od národných športových asociácií a federácií, túto požiadavku však nevzťahuje na športové kluby.

ČIERNA HORA

Čiernohorský zákon o športe z roku 2004 považuje šport za aktivitu verejného záujmu. Šport je vykonávaný okrem iného aj športovými klubmi, ktoré môžu mať amatérsky alebo profesionálny status. V zmysle čl. 12 tohto zákona sú všetky právnické osoby v oblasti športu okrem profesionálnych klubov sú neziskové právne subjekty. Z uvedeného na základe argumentum a contrario vyplýva, že profesionálne športové kluby môžu svoju činnosť vykonávať aj za účelom dosahovania zisku.

Amatérske športové kluby môžu založiť domáce i zahraničné fyzické alebo právnické osoby, avšak pokiaľ klub zakladajú fyzické osoby, musí mať aspoň päť zakladateľov.

Profesionálne športové kluby môžu byť tiež založené domácimi i zahraničnými fyzickými či právnickými osobami, a to aj vo forme obchodných spoločností. Zákon výslovne ráta s tým, že profesionálne športové kluby môžu okrem športovej činnosti vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ktorá s touto športovou činnosťou súvisí. Sloboda podnikania športových klubov teda nie je obmedzená hľadiskom dosahovania zisku, ale je obmedzovaná objektívne, a to predmetom podnikania, ktorý by mal súvisieť so športovou činnosťou.

POĽSKO

U našich severných susedov bol prijatý v roku 2010 pod č. 127 nový zákon o športe, ktorý však obsahuje iba kusú úpravu právneho postavenia športových klubov. Priznáva športovým klubom právnu subjektivitu, bližšie však nevymedzuje v akej právnej forme môžu byť športové kluby založené a akú činnosť môžu vykonávať. Osobitné ustanovenie je venované akurát študentským športovým klubom (čl. 4).

Tým, že zákon právne postavenie športových klubov nevymedzuje, zároveň ani neobmedzuje zakladateľov športových klubov v rozhodovaní o voľbe právnej formy či predmetu činnosti športového klubu.

RUMUNSKO

V Rumunsku je šport predmetom úpravy zákona č. 69 z roku 2000 o telesnej výchove a športe. V zmysle čl. 26 tohto zákona môžu byť športovými klubmi právnické osoby súkromného práva, a to neziskové subjekty alebo akciové spoločnosti, ako aj právnické osoby verejného práva.

Za pozornosť stojí ustanovenie čl. 28 ods. 5 rumunského zákona o športe, v zmysle ktorého v prípade zrušenia (s likvidáciou) sa majú ich aktíva speňažovať takým spôsobom, aby v prípade ich prevodu na inú osobu mohol byť ďalej zachovaný účel ich využitia na športové činnosti, pričom k predaju týchto aktív sa vyjadruje Ministerstvo mládeže a športu na návrh príslušného športového zväzu.

Športové kluby, ktoré sú obchodnými spoločnosťami, sú profesionálnymi športovými klubmi. Vznikajú za účelom účasti v profesionálnych športových súťažiach, čo je podmienené vznikom členstva v národnom športovom zväze alebo inom združení riadiacom profesionálnu ligovú súťaž. Profesionálne športové kluby môžu byť v Rumunsku založené iba ako kluby jedného športu, teda môžu pôsobiť iba v jednom športovom odvetví.

Zákon zavádza aj niektoré obmedzenia týkajúce sa športových klubov, ktoré sú obchodnými spoločnosťami. Nemožno síce obmedzovať prevoditeľnosť obchodných podielov v týchto spoločnostiach, predsa však existuje obmedzenie týkajúce sa štátnej príslušnosti. Podiely v takýchto obchodných spoločnostiach totiž môžu nadobudnúť zahraničné fyzické alebo právnické osoby maximálne v rozsahu 49 % vo vzťahu k všetkým podielom. Zároveň platí, že žiadny subjekt nemôže disponovať majetkovou účasťou na dvoch alebo viacerých športových obchodných spoločnostiach pôsobiacich v tom istom športovom odvetví.

Ďalšie ustanovenia tejto časti zákona majú za cieľ dosiahnuť to, aby ani v súvislosti s nakladaním s majetkom športových klubov alebo ich majetkovým vysporiadaním nebolo možné zmeniť účelové určenie nehnuteľností, zariadení či inej infraštruktúry slúžiacej na športové účely bez súhlasu ministerstva.

III. NÁMETY DE LEGE FERENDA

Vyššie v texte sme uviedli niektoré výhrady k súčasnej právnej úprave postavenia športových klubov obsiahnutej v zákone č. 300/2008 Z. z. Analyzujúc právne úpravy v niektorých iných krajinách dospievame k názoru, že by bolo vhodné našu platnú právnu úpravu zmeniť.

Športové kluby by mali byť právnické osoby vykonávajúce športovú činnosť s vlastnou právnou subjektivitou. Pri svojej činnosti je totiž nevyhnutné, aby vstupovali do právnych vzťahov so športovými zväzmi, športovcami či organizáciami riadiacimi ligové súťaže, prípadne uchádzali sa o dotácie zo štátneho rozpočtu. Za týmto účelom potrebujú byť vybavené spôsobilosťou mať práva a povinnosti ako aj spôsobilosťou na právne úkony.

Nevidíme však dôvod v zákone taxatívne určovať možné právne formy športových klubov ani vyžadovať ich neziskový účel založenia. Pre športové kluby môžu byť vhodné rôzne právne formy právnických osôb súkromného práva, rovnako ako aj právne formy rozpočtových alebo príspevkových organizácií zapojených na verejnoprávne prostriedky v rámci realizácie úloh štátu v oblasti podpory športu.

Dôvod nevidíme ani na obmedzovanie športových klubov v možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť alebo v prikázaní orientovať sa na neziskovú činnosť. Podnikateľská činnosť spočívajúca napr. v marketingových či merchandisingových aktivitách alebo prenájme hnuteľného majetku je prirodzeným zdrojom získavania peňažných prostriedkov na fungovanie športového klubu. Nie je potrebné vylučovať športové kluby z možnosti vykonávať aj iné podnikateľské činnosti a získavať tak ďalšie prostriedky.

Nie je podľa nás na mieste ani vyžadovať od športových klubov zameranie na neziskovosť v zmysle nemožnosti rozdeľovať prípadný dosiahnutý zisk medzi členov^[4]. Možnosť rozdelenia zisku medzi členov resp. spoločníkov športových klubov môže byť motivujúcim faktorom pre investovanie prostriedkov do športových klubov (najmä pokiaľ ide o kapitálové obchodné spoločnosti) a pre športové kluby to môže znamenať získanie externých zdrojov pre financovanie svojej činnosti.

Podnikateľská činnosť je síce rizikovou činnosťou, ale to platí takisto pre samotnú účasť v športových súťažiach, ktorá je taktiež veľmi riziková, ekonomicky veľmi nákladná, pričom prípadná návratnosť nákladov závisí aj od dosiahnutých športových výsledkov a od iných neistých okolností.

Vhodným sa javí byť napr. čiernohorský model, v rámci ktorého môžu športové kluby priamo vykonávať takú podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s ich športovou činnosťou a inú podnikateľskú činnosť by mohli vykonávať skrz dcérske obchodné spoločnosti, aby sa prípadný neúspech v tomto podnikaní nedotkol majetku športového klubu, ktorý slúži na jeho športovú činnosť.

Za inšpirujúce považujeme aj ustanovenia rumunského zákona o športe vyžadujúce, aby sa pri zrušení športového klubu zohľadňoval záujem na zachovaní športového účelu majetku, ktorý na takýto účel slúži. De lege ferenda stojí podľa nášho názoru uvažovať aj nad tým, aby športová infraštruktúra v majetku štátu alebo samosprávy nemohla byť nadobudnutá do vlastníctva súkromnými subjektmi. V nedávnej minulosti sme už totiž boli svedkami toho, že takýto majetok neskôr zanikol a na plochách bývalých futbalových štadiónov vyrástli hypermarkety.

Podľa nášho názoru nie je potrebné, aby samotný zákon predpisoval pre založenie športových klubov prísnejšie podmienky než Obchodný zákonník. Nastavenie finančných, ekonomických, infraštrukturálnych, personálnych či iných kritérií na účasť športových klubov v športových súťažiach by malo byť ponechané skôr na orgány športovej samosprávy. V zmysle § 8 zákona č. 300/2008 Z. z. sú národné športové zväzy oprávnené určovať podmienky účasti v športových súťažiach, ako aj preverovať ich plnenie a samozrejme následne aj rozhodovať o športových následkoch neplnenia týchto podmienok.

ZÁVER

Právna úprava postavenia športových klubov v súčasnosti nie je rozsiahla ale ani ideálna. Z hľadiska prípadnej očakávanej zmeny právnej úpravy odporúčame liberalizovať možnosti voľby právnej formy jednotlivých športových klubov ako aj možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť, a to prípadne aj v inom predmete, než je výslovne spomínaný v súčasnej právnej úprave.

Naopak za uváženie stojí možnosť obmedzenia športových klubov nadobúdať zariadenia športovej infraštruktúry patriace štátu alebo samospráve do vlastného majetku. Takéto obmedzenie možno odôvodniť verejným záujmom na zachovaní existujúcej úrovne športovej infraštruktúry. Rovnakým verejným záujmom možno odôvodniť prípadné pravidlá o zachovaní športového účelu takých športových zariadení, ktoré sú vo vlastníctve športových subjektov v prípade potreby scudzenia týchto statkov z dôvodu majetkového vysporiadania športového klubu ktorý je v likvidácii alebo v konkurze.