Ako pomôcť slovenskému športu efektívne a čo najskôr (II.) - Novelu zákona o športe treba riešiť akútne NEPREČÍTANÉ 

• Novelu zákona o športe treba riešiť akútne
• Fond na podporu športu by sa mal využiť aj na jeho záchranu
• Športová obec očakáva väčšiu flexibilitu pri využívaní verejných financií

Máloktorú oblasť ľudskej činnosti zasiahla svetová pandémia tak ako šport. Športové podujatia boli zrušené medzi prvými, normalizácia situácie v športe však príde na rad medzi poslednými.

S advokátkou a členkou UčPS Zuzanou Zajíčkovou sme urobili rozsiahlejší rozhovor o tom, ako prekonať alebo aspoň minimalizovať následky koronakrízy na šport. V prvom rozhovore (uverejnenom včera) sme sa venovali výsledkom ankety k dopadu mimoriadnych opatrení v súvislosti s výskytom COVID-19 na oblasť športu. Podstatné myšlienky materiálu „Odporúčané návrhy opatrení (k 20.04.2020) vypracované na základe vyhodnotenia výsledkov ANKETY UčPS k ekonomickým dopadom pandémie COVID-19 na oblasť športu“ sú témou tohto rozhovoru.

Pred niekoľkými dňami ste zverejnili otvorený list obsahujúci odporúčané návrhy opatrení UčPS k dopadom pandémie – komu ste ten list a navrhované opatrenia poslali a čo od adresátov očakávate?

List bol adresovaný všetkým relevantným subjektom: najmä školskému výboru parlamentu, všetkým predsedom poslaneckých klubov, ministerstvu školstva, Úradu verejného zdravotníctva, Úradu vlády, ministerstvu práce, ministerstvu financií, ministerstvu hospodárstva, ministerstvu zdravotníctva, ako aj médiám. 

Najdôležitejším výsledkom pracovného tímu UčPS sú zrejme tieto návrhy opatrení – máte už nejakú spätnú väzbu? Rokujete so štátnym tajomníkom pre šport?

So štátnym tajomníkom pre šport Ivanom Husárom komunikujeme, rovnako komunikujeme aj s poslancami, ktorí sa venujú športovému sektoru, a veríme, že návrhy opatrení, ktoré navrhli subjekty športu, budú zohľadnené pri príprave opatrení zo strany štátu smerom k športovej obci.

Tento otvorený list obsahuje viacero veľmi závažných až dramatických konštatovaní o situácii slovenského športu: „Športové organizácie nedokážu čeliť počas existujúcej pandémie dopadom zákazov, lebo nemajú žiadne rezervy a negenerujú žiadne príjmy. Zároveň z dôvodu zákazu prevádzky telovýchovno-športových zariadení nedokážu plniť svoje úlohy na úseku prípravy talentovanej mládeže, vrcholových športovcov, športových reprezentantov, ale aj športu pre všetkých. Podľa našich zistení sa viaceré opatrenia prijaté na úrovni štátu nedotýkajú športového sektora, mnohé športové organizácie a športovci resp. športoví odborníci nespĺňajú opatreniami vyžadované kritériá, preto považujeme za nevyhnutné obrátiť sa na Vás so žiadosťou o pomoc slovenskému športu.“
Kým prejdeme k potenciálnym spôsobom pomoci slovenskému športu, nedá mi nespýtať sa, či na tejto dramatickej situácii slovenského športu nemá podiel aj istá legislatívna výnimočnosť či neštandardnosť statusu subjektov pôsobiacich v slovenskom športe (zamestnanci a SZČO, neplatenie odvodov, zmluvy iba na niekoľko mesiacov, špecifický vzťah so Sociálnou poisťovňou...)?

Podľa môjho názoru rozhodne áno. Koronakríza v úplnej nahote odhalila problémy nesystémového prístupu pri novelizáciách zákona o športe, keď na jednej strane v snahe znížiť náklady klubov na odvody boli zavedené tzv. odvodové prázdniny, na druhej strane sa touto úpravou športovci nepovažujú za zamestnancov, hoci sú v tzv. inom pracovnoprávnom vzťahu ku klubom. A keďže nie sú zamestnanci a neplatia sa za nich odvody do Sociálnej poisťovne, nemôžu sa na nich uplatniť ani opatrenia pre zamestnávateľov na udržanie pracovných miest v zmysle zákona o službách zamestnanosti. Na druhej strane posledná (poslanecká) novela zákona o športe, ktorá nadobudla účinnosť 1. februára 2020, a ktorá zaviedla akoby možnosť rozhodnúť sa medzi zamestnaneckým vzťahom a samostatnou zárobkovou činnosťou športovca, zároveň spôsobila, že športovcovi vzniká “oprávnenie profesionálneho športovca vykonávať šport ako samostatne zárobkovo činná osoba” dňom zápisu profesionálneho športovca do registra fyzických osôb v športe podľa § 80 ods. 2 písm. n), čo povedané ľudskou rečou znamená, že sa pri profesionálnom športovcovi zapisuje obdobie trvania zmluvy, a teda odkedy dokedy a v dôsledku skončenia zmluvy zaniká aj status samostatne zárobkovo činnej osoby a teda aj zánik sociálneho poistenia. Z uvedeného následne vyplýva, že ani na profesionálnych športovcov, ktorým sa skončila zmluva, sa nevzťahuje opatrenie štátu pre SZČO, ktorým poklesli tržby. 

Prejdime teda k tomu zásadnému materiálu - Odporúčané návrhy opatrení … na oblasť športu – je ich takmer 40. V ich texte spomínate, že „viaceré odporúčané návrhy opatrení môžu uskutočniť aj samotné športové organizácie bez ingerencie štátu. Niektoré opatrenia môžu vykonať štát so zväzmi vo vzájomnej súčinnosti a pri niektorých je pomyselná „loptička” výlučne na strane štátu“. Môžeme na úvod krátko charakterizovať, čo môže urobiť štát, čo športové organizácie a čo by mali urobiť spoločne?

Pokiaľ ide o štát, niektoré zmeny už boli medzitým vykonané. Úrad verejného zdravotníctva umožnil športovanie na vonkajších športoviskách pre bezkontaktné športy. Na využití prostriedkov z príspevku uznanému športu sa momentálne pracuje na ministerstve školstva, verím, že čoskoro sa novela zákona o športe prijme, a zväzom sa tým výrazným spôsobom rozviažu možnosti a budú vedieť cielene pomôcť svojim klubom a športovcom a športovým odborníkom. Veľmi potrebná, v súvislosti so špecifickým postavením športovcov najmä z hľadiska postavenia zamestnanca resp. szčo, je aj potreba rozšíriť opatrenia štátu na udržanie pracovných miest v zmysle zákona o službách zamestnanosti, pretože na mnohých športovcov najmä kolektívnych športov, ale aj na športových odborníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, hoci je veľmi podobná ako dohody podľa Zákonníka práce, sa opatrenia štátu nevzťahujú. Štát by tiež mohol poskytnúť dotácie, resp. zmeniť alebo rozšíriť účel už poskytnutých dotácií alebo poskytnúť príspevky z Fondu na podporu športu aj na kompenzácie negatívnych dopadov krízy na športových odborníkov. Mnohí z nich, ktorí sú SZČO, sú však podnikom v ťažkostiach a táto podmienka pri SZČO stále platí. 

Ako prvé opatrenie navrhujete „postupné obnovenie športovej prípravy a vykonávania rekreačného športu na vonkajších športoviskách a v športových zariadeniach“. UVZ už uvoľnilo športovanie na vonkajších športoviskách za prísnych podmienok – pravidlá športovania vypracoval úrad štátneho tajomníka pre šport a schválil UVZ. Ako hodnotíte tento materiál?

Viaceré otázky vyvolala neexistujúca definícia bezkontaktného športu, uvádzalo sa len, že nebudú vykonávané kontaktné športy ako napríklad súbojové cvičenia, box, karate atď. V týchto športoch je možné vykonávať športovú aktivitu iba pri dodržaní bezpečnej vzdialenosti od ostatných osôb a pri zabezpečení čistoty náčinia. Z uvedeného však nie je jasné, čo všetko by mohlo byť zahrnuté v tomto demonštratívnom výpočte.
Usmernenie k opatreniu Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3461/2020 zo dňa 21. Apríla 2020 vo veci prevádzky vonkajších športovísk pre bezkontaktný šport si teda niektoré zväzy vysvetlili po svojom aj preto, že v usmernení sa odporúčalo národným športovým zväzom a športovým zväzom rozpracovať uvedené opatrenia pre podmienky príslušných športov do 30. Apríla 2020 a zverejniť ich na svojom webovom sídle, nesmú však byť v rozpore s uvedenými opatreniami. Za neurčité považujem aj núdzové použitie WC (nie bežná potreba, ale napríklad náhla nevoľnosť). Treba však poukázať aj na skutočnosť, že to de facto nie je skontrolovateľné.

Ďalšie dve opatrenia sa týkajú možnosti, aby zazmluvnené dotácie a príspevky a prostriedky z príspevku uznanému športu bolo možné využiť aj pri odstraňovaní dopadov koronakrízy na jednotlivé športy. Ako na tieto požiadavky reagujú predstavitelia verejných orgánov?

Ministerstvo školstva má pripravené návrhy noviel zákonov o Fonde na podporu športu a zákona o športe, ktoré však doposiaľ neboli predložené na rokovanie vlády. Platí teda doteraz stále platný právny stav, a odstraňovanie dopadov koronakrízy je možné riešiť len v rozsahu existujúcich účelov a na oprávnené náklady v zmysle prílohy k zmluve s ministerstvom. Je potrebné uviesť, že žiadosti o príspevok uznanému športu sa podľa platného právneho stavu podávajú do 30. septembra, a ak sa dovtedy nezmení právny stav a nebude prijatá novela zákona o športe, môže to spôsobiť viacerým športovým zväzom problémy jednak z dôvodu nedostatku potrebného počtu aktívnych športovcov, a z toho vyplývajúcej hrozby straty postavenia národného športového zväzu, ako aj v súvislosti s nedostatkom podujatí a štartov športovcov, ktoré sú kritériom vo vzorca na výpočet príspevku uznanému športu.
Ide teda o dosť akútny problém, ktorý by bolo potrebné riešiť čo najskôr. Zároveň by bolo potrebné uvoľniť percentuálne viazanie účelov tak, aby bolo možné podľa potreby príslušného zväzu presúvať prostriedky ušetrené za neuskutočnené súťaže alebo reprezentačné podujatia na iný účel, napríklad na podporu mládeže, mládežníckych trénerov a pod. 

Nedávno vzniknutý Fond na podporu športu má zrejme tiež limitované možnosti pomôcť.

Pokiaľ ide o potrebu novelizácie zákona o Fonde na podporu športu, tam je tiež veľmi akútna potreba jednak uvoľnenia účelu sa sanovanie následkov koronakrízy nielen pre športové subjekty, ale aj pre samosprávy, ktoré budú veľmi naliehavo potrebovať finančnú podporu. Sú to totiž práve samosprávy, ktoré sú vo väčšine prípadov vlastníkmi športovísk a samosprávam výrazne klesnú príjmy z podielových daní.
Napokon je potrebné riešiť aj otázku Národného futbalového štadióna, keďže podľa uznesenia vlády SR z 29. januára 2020 č. 30/2020 poslal bývalý minister financií Kamenický ministerstvu školstva sumu 90 936 400 eur. Táto suma spolu s už poukázanou a investorom NFŠ, a. s., Ivana Kmotríka minutou a zúčtovanou sumou, by mala byť pravdepodobnou celkovou kúpnou cenou za nekomerčnú časť Národného futbalového štadióna vo výške 118 136 400 eur s DPH. Je preto nevyhnutné prehodnotiť, či vôbec takúto sumu má štát v čase koronakrízy poukazovať jedinému subjektu, ak športové hnutie nemá dostatočné financie na prežitie. Je tu hrozba, že mnohí najmä mládežnícki tréneri, ale aj rozhodcovia, maséri a iní športoví odborníci, ako aj športovci a samotné športové kluby skončia so športom a tiež je akútna hrozba, že deti prestanú aktívne športovať, a to celkovo bude mať dosah na zdravie a životný štýl obyvateľov.

RÓBERT KOTIAN