Návrhy, podnety a závery VI. ročníka konferencie “ŠPORT a PRÁVO 2017”  NEPREČÍTANÉ 

Zásadná téza, ktorá opakovane rezonovala počas VI. ročníka konferencie “Šport a právo 2017”:

Tematické oblasti, ktoré boli zaradené do programu VI. ročníka konferencie Šport a právo 2017:

Na konferencii Šport a právo 2017 okrem úvodného slova moderátorov, ktoré odprezentoval Peter Sepeši a úvodných príhovorov Petra Haňdiaka (za UčPS), doc. Petra Potáscha (za Fakultu práva PEVŠ) a Jána Kováčika (za SFZ) odznelo 25 odborných príspevkov k rôznym témam súvisiacim so športom a právom, ktoré boli v rámci programu konferencie rozdelené do týchto piatich blokov:

1. "Strešná organizácia športu - možnosť alebo nutnosť na ceste k dobrej správe autonómneho športu?" (odborný garanti: Mgr. Zuzana Zajíčková a JUDr. Peter Sepeši)

2. "Digitalizácia športu - prítomnosť a svetlá budúcnosť." (odborný garant: Ing. Ján Letko)

3. "Fond na podporu športu ako moderný transparentný nástroj na financovanie športu zo štátnych prostriedkov". (odborný garant: Mgr. Mgr. Ladislav Križan, PhD.)

4. "Riešenie sporov v športe - Aké by mohlo byť systémové riešenie zabezpečenia rýchlej špecializovanej spravodlivosti pre šport?" (odborný garant: JUDr. Jaroslav Čollák, PhD.)

5. "Voľné témy športového práva" (príspevky budú zaradené podľa časových možností programu)

PREZENTÁCIE k jednotlivým príspevkom lektorov sú zverejnené vo verejne zdieľanom priečinku - TU

Všetci lektori rozpracujú nimi prezentovanú tému detailnejšie v odbornom príspevku, ktorý bude publikovaný v odbornom časopise Magister Officiorum, kde budú publikované aj odborné príspevky niektorých ďalších autorov, ktorých vystúpenia do programu konferencie z kapacitných (časových) dôvodov neboli zaradené.

Predmetom diskusie na konferencii bola aj aktuálna novela Zákona o športe, ku ktorej krátko vystúpil pán poslanec Jozef Mihál, ktorý informoval o jej obsahu i stavu rokovaní o tejto novele (12.10.2017 bola schválená v prvom čítaní).

UčPS vypracovala k návrhu novely odborné stanovisko, ktoré je publikované na jej webovom sídle - TU

DÔLEŽITÁ VÝZVA PRE POSLANCOV NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY:

Účastníci konferencie si dovoľujú požiadať a vyzvať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len “NR SR”), aby poslaneckú novelu zákona o športe (parlamentná tlač 718) opravujúcu vážnu chybu vo vzorci schválila NR SR v skrátenom konaní prednostne tak, aby novela mohla nadobudnúť účinnosť čo najskôr ešte v roku 2017. Podľa prechodného ustanovenia novely sa navrhuje zverejnenie výpočtov podľa novelou opraveného vzorca až k 31.1.2018, ku ktorému dňu má však byť za súčasného stavu podľa § 68 ods. 3 Zákona o športe zväzom uhradená už prvá 25%-ná splátka príspevku uznanému športu na rok 2018, pričom účinnosť § 68 ods. 3 sa neupravuje a teda aj v roku 2018 má byť dodržané, vyvstáva však otázka ako, keď sa podľa návrhu k tomuto dátumu iba zverejnia sumy príspevkov uznanému športu na rok 2018 určené jednotlivým národným športovým zväzom). Posunutie účinnosti novely zákona o športe a skoršie zverejnenie výpočtu príspevkov uznanému športu na skorší termín veľmi pomôžu tomu, aby zväzy mohli ešte koncom roku 2017 so znalosťou výšky ich príspevku (vypočítanej už podľa zmenenej právnej úpravy) pripravovať plány športovej prípravy a rozpočty na rok 2018, ktoré musia schvaľovať ich najvyššie zastupiteľské orgány.

Účastníci zároveň vyzývajú poslancov Národnej rady SR, aby prerokovali a schválili pozmeňovací návrh, ktorý by zabezpečil sfunkčnenie a daňové zatraktívnenie transparentnej zmluvy o sponzorstve v športe oproti zmluve o reklame a iným zmluvným typom, ktoré sa využívajú na podporu športu.

Text pozmeňovacieho návrhu je k dispozícii - TU

Účastníci konferencie vyzývajú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, aby bolo nápomocné a ústretové národným športovým zväzom tým, že vykoná výpočet príspevku uznanému športu pre jednotlivé športy ihneď po schválení novely zákona o športe v NR SR a sprístupní tieto “predbežné” údaje (neoficiálne) národným športovým zväzom pre účely prípravy rozpočtov a plánov športovej prípravy na rok 2018 ešte v priebehu roku 2017. Taktiež je potrebné, aby ministerstvo školstva dôsledne dbalo na to, aby bolo dodržané zákonom ustanovené garantované minimum, ktoré sa štát v § 75 ods. 1 písm. a) Zákona o športe zaviazal poskytnúť formou príspevku uznanému športu národným športovým zväzom a prostredníctvom nich aj športovým klubom na základe výpočtu podľa vzorca, do ktorého štát v roku 2017 určil sumu o 2,7 mil EUR nižšiu ako podľa zákona mala byť.

Odborná športová verejnosť a UčPS vyzývajú ministerstvo školstva, aby vysvetlilo športovej verejnosti dôvody pozastavenia prác na informačnom systéme športu, kde posledné práce boli zazmluvnené ešte v apríli 2016, pričom dôležitý modul pre agendu zmluvy o sponzorstve v športe napriek tomu, že bol riadne odovzdaný, bol ministerstvom školstva bez vysvetlenia vypnutý. Vzhľadom na to, že sa blíži koniec roka 2017, kedy sa podnikatelia budú rozhodovať podľa predpokladaného hospodárskeho výsledku o poskytnutí sponzorského športovým klubom, zväzom, športovcom a športovým odborníkom ešte v roku 2017, účastníci konferencie žiadajú ministerstvo školstva o opätovné spustenie modulu IS športu pre agendu zmluvy o sponzorstve v športe alebo o primerané vysvetlenie, prečo športová obec nemôže využívať to, čo bolo pre ňu na základe zákona za verejné prostriedky vytvorené.

Odborná športová verejnosť a UčPS vyzývajú ministerstvo školstva a hlavnú kontrolórku športu, aby s využitím potenciálu viac ako 60 kontrolórov národných športových zväzov zabezpečili dôsledné plnenie povinností vyplývajúcich zo Zákona o športe národnými športovými zväzmi ich členmi, ale aj štátom, aby sa dodržiavanie zákona v športe “oplatilo” a zároveň, aby zväzy a ich kontrolóri mali dostatok informácií i možnosť konzultovať vecné problémy pri implementácii zákona o športe do praxe.

Účastníci konferencie, odborná športová verejnosť a UčPS vyzývajú vládu Slovenskej republiky k tomu, aby vyčlenila potrebné zdroje a zaviedla do praxe ako kľúčový systémový nástroj “príspevok na športový poukaz” pre deti od 5 do 14 rokov, ktorý má silný potenciál transparentne a spravodlivo stimulovať a podporiť nielen masový šport, ale nepriamo aj profesionálny šport a reprezentáciu Slovenska (rozšírenie základne pre výber talentov). Predpokladom je funkčnosť všetkých predpokladaných funkcionalít IS športu.

Športové poukazy sú projektom s očakávaným mimoriadne pozitívnym celospoločenským, ekonomickým, výchovno-vzdelávacím i zdravotným dopadom, ktorý má potenciál rozvinúť na celom Slovensku transparentné športové i ekonomické procesy, ktorých výsledkom bude podstatné zvýšenie kvalitných možností na vykonávanie pohybových aktivít (športovanie) pre deti školského veku a podpora vytvárania zdravých návykov a zdravého životného štýlu detí.

“Ministerstvo školstva tvrdí, že na to, aby bolo možné peniaze na poukazy vyčleniť, treba pripraviť nový zákon o fonde na podporu športu. A ten by mal byť účinný najskôr od januára 2019.”)

Na rozdiel od citovaného tvrdenia z článku v e-Trende sú právnici pôsobiaci na platforme UčPS toho názoru, že preto, aby sa mohol spustiť projekt športových poukazov, zákon o športe vôbec nie je nevyhnutné meniť. Postačuje, ak vláda Slovenskej republiky nájde/vyčlení "disponibilný objem prostriedkov štátneho rozpočtu", ktorý účelovo určí na športové poukazy.

Ak by štát a jeho vrcholový manažment mal skutočnú vôľu, spustiť “príspevok na športový poukaz” vie celý projekt naštartovať aj podľa dnes platnej právnej úpravy. Treba naň len vyčleniť finančné prostriedky) ako na iné niekedy možno aj menej potrebné veci/projekty. Aby bola táto agenda manažovaná transparentne a bola zabezpečená verejná kontrola využívania tohto inštitútu športovými klubmi, športovými odborníkmi, deťmi a ich zákonnými zástupcami, je potrebné organizačne a technicky pripraviť pre agendu športových poukazov IS športu.

Agendu prideľovania a vykazovania športových poukazov je možné efektívne i transparentne riešiť prostredníctvom IS športu, ak by ho štát budoval tak ako dobrý/zodpovedný správca vecí verejných v oblasti športu a najmä v súlade s platným znením zákona o športe. Doterajšie (ne)budovanie IS športu začína pripomínať "sabotáž".

Pripájame znenie § 76 ods. 1 Zákona o športe:

"§ 76

Príspevok na športový poukaz

(1) Ministerstvo školstva môže poskytnúť príspevok na športový poukaz v závislosti od disponibilného objemu prostriedkov štátneho rozpočtu."

Pôvodný zámer bol, že príspevok na športový poukaz bude poskytnutý dva razy ročne vo výške 40 alebo 50 eur, t. j. spolu 80 alebo 100 eur ročne na dieťa vo veku 5 až 14 rokov, ktorý si uplatní dieťa+rodič ako zákonný zástupca v športovej organizácii, ktorú si vyberú.

Jednoduchou matematikou si vieme vypočítať, že ak je v jednom populačnom ročníku cca 50 až 60 tisíc detí (aby sa ľahšie počítalo dajme 50 tis.) na 10 populačných ročníkov detí vo veku od 5 do 14 rokov, t.j. na 500.000 detí by bolo potrebné vyčleniť ročne 50 mil. eur (pri poukazoch v hodnote 50 eur). Celá táto suma by sa použila, iba ak by každé dieťa poukaz využilo, čo zrejme nebude reálne, nie každý bude chcieť športovať.

Je možné predpokladať, že využitie športových poukazov bude postupne narastať, t. j. reálne by bolo treba, aby "disponibilný objem prostriedkov štátneho rozpočtu" určený na športové poukazy bol niekde cca okolo 40 mil. eur ročne 20 mil. eur na februárové športové poukazy a 20 mil. eur na septembrové športové poukazy (ak ich využije 80% detí). Na základe poskytnutých športových poukazov vo februári bude možné kvalifikovane odhadnúť, koľko detí ich využije v septembri a podľa toho upraviť rozpočtové nároky.

Fond, na ktorý sa podľa článku údajne odvoláva vláda, by mohol byť iba nástrojom/cestou na ich vyplácanie, ale z hľadiska platnej právnej úpravy nie je nevyhnutnosťou pre spustenie športových poukazov.

Veď čo môže byť viac ako zdravý životný štýl a športové návyky detí, čo je predpokladom pre dlhodobé udržiavanie zdravých obyvateľov o sekundárnych ekonomických dopadoch civilizačných chorôb z nezdravého životného štýlu ani nehovoriac.

V rámci jednotlivých tematických blokov boli prijaté tieto závery:

1. K bloku "Strešná organizácia športu - možnosť alebo nutnosť na ceste k dobrej správe autonómneho športu?" (odborní garanti: Mgr. Zuzana Zajíčková a JUDr. Peter Sepeši)

Skôr ako sa začne stavať akýkoľvek model strešnej organizácie slovenského športu, je potrebné vybudovať jej pevné základy “zdola”. Strešná organizácia má byť výsledkom vecnej diskusie a spoločenskej objednávky športového hnutia “zdola” bez politických vplyvov pri rešpektovaní autonómie a osobitosti športu, nie rozhodnutím a procesom, ktorý sa začne a bude uskutočňovaný “zhora”. Čerpať je potrebné aj z pozitívnych vzorov a modelov z okolitých krajín, predovšetkým pokiaľ ide o rozhodovacie procesy a kompetencie jednotlivých orgánov a funkcionárov strešnej organizácie športu a vyvarovať sa chýb, ku ktorým môže dochádzať pri niektorých zahraničných modeloch, najmä ak predseda strešnej organizácie volený členmi strešnej organizácie zároveň týmto členom rozdeľuje finančné prostriedky, čo môže viesť k riziku klientelizmu a korupcie.

Zároveň je na mieste otázka, či by nebolo vhodnejšie na zastrešenie agendy športu vytvoriť samostatné ministerstvo športu namiesto strešnej organizácie podobne, ako je to pri kultúre, prípadne zvážiť spojenie agendy kultúry a športu pod jedným ministerstvom “kultúry a športu” s dvomi štátnymi tajomníkmi - jeden pre kultúru a druhý pre šport.

2. K bloku "Digitalizácia športu - prítomnosť a svetlá budúcnosť".
   (odborný garant: Ing. Ján Letko)

Dobrovoľníctvo - Spoločenský pohľad na dobrovoľníctvo u nás a vo svete je úplne odlišný a je nevyhnutné komunikovať hodnoty dobrovoľníctva ako služby spoločnosti, nielen športovej obci, so všetkými skutočnými hodnotami ktoré dobrovoľníctvo prináša.

Informačný systém športu je nevyhnutnou súčasťou slovenskej spoločnosti. Jeho úlohou je vytvoriť nielen základné registre športovcov, športových odborníkov a športových organizácií, ale aj nástroje pre komfortnú komunikáciu medzi “štátom” a športovým hnutím.
Vieme si predstaviť že by neexistovali alebo boli znefunkčnené registre na ministerstve financií alebo ministerstve vnútra?

Štruktúra nevýrobných odvetví národného hospodárstva obsahuje odvetvia ako školstvo, zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie, kultúra, veda a výskum, súdnictvo, obrana, osobná doprava, bytové hospodárstvo, poisťovníctvo a peňažníctvo, spoločenské organizácie, ostatné nevýrobné služby. Ale kde je šport ? Chýba nám zadefinovanie športu ako nevýrobného odvetvia národného hospodárstva s príslušným postavením a zastúpením v slovenskej spoločnosti ako aj vo výkonnej moci Slovenska.

3. K bloku "Fond na podporu športu ako moderný transparentný nástroj na financovanie športu zo štátnych prostriedkov.".
   (odborný garant: Mgr. Mgr. Ladislav Križan, PhD.)

IMPLEMENTÁCIA PROJEKTU “HODNOTA ZA PENIAZE” I DO ŠPORTU NEZOBERIE POLITIKOM MOŽNOSŤ ROZHODNÚŤ SA V SÚLADE SO SVOJOU VÍZIOU A PROGRAMOM, ALE UMOŽNÍ IM LEPŠIE ROZHODOVAŤ V PROSPECH CELEJ SPOLOČNOSTI, KEĎ MAJÚ UPREDNOSTNIŤ VEREJNÝ ZÁUJEM PRE ÚZKYMI ZÁUJMAMI LOBISTOV AKÉHOKOĽVEK TYPU.

1. Vytvoriť a implementovať tzv. športový satelitný účet ako viaceré krajiny EÚ (Rakúsko, Poľsko, VB atď.),

2. Je nevyhnutná reforma verejnej správy v športe podľa medzinárodných systémov pre manažment kvality verejnej správy (napr. CAF projekt už bežiaci na MŠVVaŠ SR),

3. Vykonať revíziu už dlhodobo existujúcich, cyklických výdavkov- športové gymnázia sú v športe najlepším príklad, že dôraz musíme klásť na budúcnosť a nie na minulosť- je druhoradé, či ich štát v minulosti financoval, dôvodom ich pokračujúceho financovania v pripravovanom projekte stredných športových škôl má byť výlučne minulá, dnešná a najmä budúca účelnosť z pohľadu zmyslu ich existencie (má byť ich zmyslom príprava úzkej skupiny budúcich reprezentantov najmä v individuálnych športoch alebo vzdelávanie masy v kolektívnych športových hrách prostredníctvom športu?),

4. Pri jednorázových rozhodnutiach týkajúcich sa strategických rozhodnutí štátu v športe vrátane robustných výdavkov štátu ich urobiť až po dôkladnej verejnej diskusii o všetkých možnostiach s podrobným opisom pre a proti a poctivým výpočtom prínosov a nákladov aspoň najdôležitejších alternatív:

1. napr. dotácia MŠVVaŠ SR daná SOV na Slovenský dom počas LOH 2016 v Rio de Janeiro vo výške 1 milión euro, ktorá bola rovnaká ako súčet 37 dotácii najmenej dotovaných zväzov z celkového počtu 87 dotovaných zväzov MŠVVaŠ SR v roku 2016, ktorá išla najmä na prenájom nehnuteľnosti,

2. stanovenie fixného % vo financovaní SFZ (futbal) a SZĽH (hokej) poslaneckým pozmeňujúcim návrhom 24 hodín pred 2. čítaním v NRSR,

3. v rozpočte MŠVVaŠ SR pôvodne neplánované kapitálové výdavky na športovú infraštruktúru v sume cez 30 miliónov euro,

4. projekt 2. NTC v Košiciach, ktoré má byť spolu financované priamo z MF SR, a nie MŠVVaŠ SR v zmysle ZoŠ,

5. plánovaná kúpa?! NFŠ štátom v 2018 (v návrhu rozpočtu VS je plánovaných na rok 2018 63! miliónov euro) a jeho a následná finančne náročná prevádzka a možné použitie týchto 63 miliónov namiesto NFŠ na športové poukazy pre všetky deti od 5 do 14 rokov.

4. K bloku "Riešenie sporov v športe - Aké by mohlo byť systémové riešenie zabezpečenia rýchlej špecializovanej spravodlivosti pre šport?"
   (odborný garant: JUDr. Jaroslav Čollák, PhD.)

Sekcia riešenia sporov v športe sa obsahom jednotlivých príspevkov zaoberala riešením sporov komplexne, ich aktuálnou štruktúrou a možnosťami, ako aj jednotlivými typmi riešení sporov v športovej oblasti. Možno konštatovať, že bola istou formou reakcie na neúspech legislatívnych snáh pri príprave Zákona o športe o vytvorenie Stáleho súdu pre šport, to na základe vedomosti o extrémnej potrebe špecifického prístupu a samotného riešenia sporov prameniacich zo športovej oblasti. Všeobecným poznatkom a spoločným menovateľom týchto príspevkov bola autonómia športu, ako aj možnosť upraviť si riešenie sporov v konkrétnych športoch – alebo unifikovane – nezávisle od štátnej moci, nezávisle od štátnych orgánov – ale spoločne na multizväzovej úrovni. To na základe vylúčenia právomoci všeobecného súdnictva. O už existujúcom spôsobe riešenia sporov v športe pojednával JUDr. Lukáš Pitek, šéf legislatívneho oddelenia SFZ, ktorý poukázal na praktické dôvody zrušenia rozhodcovského riešenia sporov v slovenskom futbale, a odôvodnenie odklonu a zotrvania na tzv. „DRC“ riešení sporov – to prostredníctvom Komory SFZ na riešenie sporov zriadenej v zmysle ustanovení Zákona o športe. JUDr. Marcel Blažo, advokát, prvý viceprezident Slovenskej plaveckej federácie, člen UčPS v rámci diskusie vyzdvihol tie športy, ktoré pracujú so spomínanou dvojstupňovosťou riešenia sporov v športe a súčasne konštatoval, že ju je možné vnímať pri istom extenzívnom výklade (v rozsahu športových organizácií) ako súčasť práva na spravodlivý súdny proces.

Možno konštatovať, že efektivita, včasnosť predmetného konania, odbornosť obsadenia orgánov ochrany spravodlivosti - akými sú napr. disciplinárne orgány, orgány na rozhodovanie sporov, orgány rozhodujúce o porušení antidopingových pravidiel v jednotlivých športových organizáciách - sú súčasťou akéhosi „športového práva na spravodlivý proces“ v konaniach, ktoré nezastrešuje štát. JUDr. Peter Šustek, PhD. advokát pôsobiaci v Prahe, člen Zboru rozhodcov FAČR a člen legislatívnej rady Vlády Českej republiky poukázal na prepracovanosť dvojinštančnosti riešenia sporov v českom futbale.

V nadväznosti na myšlienku potreby efektivity, rýchlosti a najmä odbornosti orgánov športových riešenia sporov športových organizácii sa vrcholní zástupcovia národných športových zväzov, ako aj iných športových organizácii, ktoré sú členmi týchto zväzov – takmer „unisono“ zhodli na tom, že je potrebné trvať na kvalitnom personálnom obsadení týchto orgánov, to v rozsahu osôb rozhodujúcich tieto spory. Z diskusie vyvstala úvaha o možnosti akéhosi spoločného zdieľania odborníkov, ktorí by boli odborne spôsobilí prijímať rozhodnutia v rámci orgánov na riešenie sporov – a to nielen na zväzovej, ale aj na multizväzovej, spoločnej úrovni.

Bolo by prínosné unifikovať riešenie sporov v športe a vytvoriť jediný unitárny orgán na riešenie sporov?

Zdá sa, že obsah formálnej, ale aj neformálnej diskusie priniesol na nastolenú otázku pozitívnu odpoveď. Právne riešenia uvedenej situácie, ako konštatoval JUDr. Jaroslav Čollák, PhD., advokátsky koncipient, asistent na Právnickej fakulte UPJŠ, člen Komory SFZ pre riešenie sporov, člen Legislatívnoprávnej a etickej komisie SFZ, člen legislatívnoprávnej komisie SOV - existujú, akurát je potrebné, aby sa predstavitelia športovej obce ustálili, ktoré z nich bude preferované. Odporučil to riešenie, ktoré si nevyžaduje súčinnosť štátu, štátnej moci. Konštatoval, že následne to už je len jednoduchá úloha pre právnikov a členov športovej obce takúto myšlienku dotiahnuť do konca. Prezident SFZ Ján Kováčik, podnikateľ a filantrop konštatoval, že impulz a snaha o vytvorenie takéhoto orgánu musí prísť zdola, od športových organizácií a vyzdvihol dôležitosť osobného prvku – teda odbornej znalosti a vysokého morálneho kreditu osôb, ktoré by takýto orgán obsadili. V diskusii účastníkov Oliver Pravda, právnik a člen vedenia SIPHA (Slovak ice hockey association) poukázal na skutočnosť, že na aktivitu štátu sa v tejto oblasti pravdepodobne nie je možné spoliehať a podporil potrebu vytvorenia takéhoto orgánu práve pre zväzy, ktoré prepracovaný systém riešenia sporov v športe nemajú. V diskusii bolo rovnako poukázané na skutočnosť, že priemerná dĺžka civilných súdnych konaní pred všeobecnými súdmi v dĺžke 17 mesiacov pre rok 2016 je pre spory v športe neakceptovateľným časovým horizontom. Rozhodovanie sporov v športe v takejto dĺžke stráca svoje opodstatnenie, a praktické skúsenosti ukazujú, že súdy majú veľký problém pri oboznamovaní sa a aplikovaní systému športových predpisov, ktoré upravujú z hľadiska hmotného práva oblasť športu, často označovaný ako systém “lex sportiva”.

Bolo by možné vytvoriť subjekt rozhodovania sporov v športe, ktorý by spočíval na akýchsi paneloch odborníkov, pričom zväzy a ich členovia by na základe vlastného slobodného rozhodnutia poverili takýto orgán právomocou a príslušnosťou (podriadili by sa právomoci takéhoto orgánu) riešiť spory medzi ich členmi, vyplývajúce zo športovej činnosti? Bolo by možné takýto orgán vytvoriť, a systematizovať jeho disciplinárnu časť, sporovú časť, a antidopingovú časť? Diskusnou odpoveďou bola spoločná konštatácia o významných pozitívach takéhoto riešenia. JUDr. Ing. Miroslav Chlípala, PhD., advokát a predseda právnej komisie Antidopingovej agentúry SR konštatoval špecifickosť riešenia tzv. „antidopingovej“ agendy, pričom vyzdvihol potrebu zohľadnenia nutnosti celosvetovej vykonateľnosti rozhodnutia orgánu v tejto oblasti. Diskusia v tomto rozsahu priniesla konštatáciu o limitoch „slovenského“ dopingového rozhodnutia. Mgr. Marek Majtán, člen vedenia a právnik popredného športového futbalového klubu MŠK ŽILINA zase poukázal na úskalia riešenia sporov organizáciou FIFA, pričom z jeho príspevku bolo možné badať istú výhradu voči dĺžke konania pred orgánom na riešenie sporov FIFA (Dispute resolution chamber FIFA) a rovnako zdôraznil potrebu vytvorenia uceleného systému riešenia sporov v športe bez ohľadu na to, že futbalové hnutie už takéto riešenie sporov v športe má nastavené, zastabilizované a efektívne fungujúce.

Účastníci konferencie sa však zhodli a sú s tým uzrozumení, že naplnenie myšlienky vytvorenia samotného, od štátu nezávislého orgánu na riešenie sporov v športe musí vzísť od a byť požiadavkou samotných športových organizácií a zväzov, ktoré myšlienku príjmu za svoju a v jej intenciách následne podniknú reálne kroky k vytvoreniu takéhoto orgánu. Pozitívum by malo predovšetkým riešenie, ak by išlo o unifikovaný orgán riešenia sporov, ktorý by bol dostupný – pre celú športovú obec. Myšlienku spoločného orgánu na riešenie sporov podporila aj prítomná prezidentka Slovenskej plaveckej federácie, Irena Adámková, prokurátor generálnej prokuratúry a zakladajúci člen UčPS, člen VV SFZ pre právne otázky JUDr. Peter Sepeši, ako aj mnohí ďalší predstavitelia športových klubov.

K budúcemu vývoju dopingových tém:

Aktuálny trend v boji proti dopingu v športe nevyhnutne smeruje k posilneniu odbornosti, efektívnosti, konzistentnosti a rešpektovaniu základných ľudských práv aj pre oblasť konaní o porušení antidopingových pravidiel. Ako vhodné riešenie pre zabezpečenie týchto predpokladov sa na medzinárodnej úrovni jednoznačne presadzuje vytvorenie centralizovaného, nestranného a nezávislého rozhodovacieho orgánu v každom štáte pre všetky športy. Tento trend je podporený aj odporúčaním monitorovacej skupiny zriadenej podľa čl. 10 Dohovoru proti dopingu Rady Európy z 20. februára 2017. Podporiť tieto aktivity v Slovenskej republike si vyžaduje spojiť úsilie a pripraviť príslušnú legislatívnu zmenu, vytvoriť dostatočné zdroje a najmä personálne zázemie pre takýto spoločný rozhodovací orgán. Je nevyhnutné vysvetliť podstatu a výhodnosť vytvorenia spoločného rozhodovacieho orgánu na úrovni národných športových zväzov a nájsť racionálnu podporu pre akceleráciu tohto riešenia. Výhody pre národné športové zväzy sú nesporné, a to najmä v oblasti presunu zodpovednosti a tým aj potenciálneho rizika krátenia finančných zdrojov zo strany štátu pre národné športové zväzy. Už dnes disponujeme dostatočnými skúsenosťami, vedomosťami, medzinárodnými odporučeniami a záväzkami, ktoré umožňujú Slovenskej republike vytvoriť takýto spoločný rozhodovací orgán, vymedziť jeho právomoci vo vzťahu k športovcom, národným športovým zväzom a justičným orgánom. Súčasťou tohto procesu je nastavenie procesných pravidiel na modernej úrovni s využitím medzinárodných štandardov a pri dôslednom dodržiavaní základných ľudských práv a slobôd tak, ako sú uznávané medzinárodným spoločenstvom reprezentovaným najmä Radou Európy, Organizáciou spojených národov a Európskou úniou.

K zostavovaniu výnimočného družstva, realizačného tímu či projektového tímu:

Z vystúpenia športového psychológa Miroslava Mackulina o tímovosti vyplynul záver, že pri zostavovaní úspešného tímu by jeho zostavovatelia okrem veci bežných a praktizujúcich /vzdelanie, kariérny rast, pri športovcoch ich štatistiky, videá, zdravotný stav, referencie.../ nemali zabúdať na veci, ktoré na prvý pohľad „nie je vidieť, sú ťažko merateľné a uchopiteľné“, ale o to dôležitejšie. Sú to napríklad veci ako: /reakcie členov tímu v zložitých a vypätých situáciách-krízový režim, postoje a nastavenia, poznanie a akceptovanie svojho miesta v rámci tímovej mozaiky, stupeň vnútorného sebavedomia a sebaúcty, ochota podriadiť sa vyššiemu záujmu-tímovosti, cieľom, vnútorná energetika tela a psyché, ústretová komunikácia a dokonalé poznanie sociálno-kultúrneho prostredia, kde sa formoval charakter-osobnosť člena tímu. Mnohé z týchto kľúčových schopností sa naplo prejavia až v záťažových situáciách, a keď ich zostavovateľ tímu nedokáže správne odhadnúť či identifikovať a formovať ich skôr ako prídu ťažké „ostré“ testy, je ľahko možné, že náš tím nezvládne záťažovú situáciu a tímová reťaz v jej najslabšom bode povolí.