Návrh novely zákona č. 440/2015 Z. z. o športe v merdzirezortnom pripomienkovom konaní NEPREČÍTANÉ 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny návrh a reaguje na praktické problémy, ktoré vznikli pri aplikácii zákona o športe a na výkladové nejasnosti.

Predložený návrh zákona:

• spresňuje a upravuje ustanovenia, ktoré spôsobovali v praxi výkladové problémy za účelom ich jednotnej a bezproblémovej aplikácie,
• rieši status športových odborníkov ako podnikateľov a pozastavenie výkonu ich činnosti,
• zrovnoprávňuje povinnosti športových organizácií bez ohľadu na ich právnu formu,
• upravuje absentujúci spôsob uznávania národných športových organizácií osobitného významu obdobným spôsobom, ako je nastavené uznávanie národných športových zväzov,
• dopĺňa pôsobnosť hlavného kontrolóra v športe,
• dopĺňa nový inštitút dočasného pozastavenia spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov pri odôvodnenej obave z existencie závažného nedostatku,
• prílohu č. 3 legislatívnotechnicky upravuje a odstraňuje redukciu na neolympijské športy,
• mení výšku prostriedkov zo štátneho rozpočtu určených na príspevok uznanému športu a na tzv. TOP team (športových reprezentantov) a určuje percentuálny podiel použitia príspevku uznanému športu na šport mládeže a administratívne náklady.

K Čl. I

K bodu 1
Doplnením predmetného ustanovenia sa navrhuje upresnenie možnosti pre profesionálneho športovca vykonávať šport ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak ide o individuálny šport. Profesionálny športovec môže vykonávať šport ako samostatne zárobková činná osoba, pokiaľ vykonávanie športu nenapĺňa znaky závislej práce.

K bodu 2
Vzhľadom na definíciu mládeže v § 3 písm. n) zákona sa navrhovaným ustanovením zjednocuje vek talentovanej mládeže vo všetkých športoch na 23 rokov. Ide o zabezpečenie rovnakého prístupu pri aplikácii navzájom súvisiacich ustanovení zákona, ako aj rovnakého prístupu pri posudzovaní členskej základne mládeže.

K bodu 3
Navrhovaným ustanovením sa precizuje definícia aktívneho športovca, tak aby boli jednoznačne určené kritériá pre posudzovanie, kto sa považuje za aktívneho športovca, pričom sa kladie dôraz na pravidelnosť. Tým sa zároveň zabezpečia jednotné pravidlá pri výpočte príspevku uznanému športu pre príslušný národný športový zväz.

K bodu 4, 5 a 14
V predmetnom ustanovení v pôvodnom znení sa uvádza, že zdravotná spôsobilosť vrcholového športovca sa musí preukázať lekárskou prehliadkou, a to bez ohľadu na skutočnosť, či vrcholový športovec je profesionálnym športovcom alebo amatérskym športovcom. Športové kluby pri aplikácii tohto ustanovenia poukázali na nadmernú finančnú záťaž v prípade amatérskeho športovca, ktorý nevykazuje taký rozsah prípravy a vykonávania športu ako profesionálny športovec. Vzhľadom na uvedené sa preto zužuje povinnosť športových klubov zabezpečiť lekársku prehliadku najmenej raz ročne iba pre profesionálneho športovca.
V nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe a podnety športových klubov, ktoré poukazujú na obtiažnu vykonateľnosť zabezpečenia posúdenia zdravotnej spôsobilosti výlučne lekárom so špecializáciou v odbore telovýchovné lekárstvo, najmä v prípade mládeže, sa zároveň navrhuje, aby lekársku prehliadku v prípade talentovaných športovcov mohol vykonávať aj pediater. Zároveň sa vykonávajú legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia s touto zmenou.

K bodu 6
Návrh tohto ustanovenia novely zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe jednoznačne upraviť možnosti vykonávania činnosti športového odborníka. V praxi s pôvodným ustanovením mali značné komplikácie nielen športoví odborníci, ale aj Sociálna poisťovňa, a bolo obtiažne identifikovať, kedy nastáva moment začatia podnikania športového odborníka. Navrhovaným znením sa jasne definujú možnosti vykonávania činnosti športového odborníka.

K bodu 7
Navrhovanými odsekmi 4 až 7 sa upravuje možnosť výkonu činnosti športového odborníka ako podnikateľskej činnosti a definuje sa postup pri registrácii tejto podnikateľskej činnosti, ako aj možnosť prerušenia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.
V nasledovných ustanoveniach je upravený postup v prípade, ak sa športový odborník - podnikateľ rozhodne pozastaviť vykonávanie svojej činnosti. Na základe špecifickosti športovej činnosti sa navrhuje obdobie, na ktoré je možné prerušiť vykonávanie športovej činnosti minimálne na 3 mesiace a maximálne na 3 roky.
Pozastavenie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti športových odborníkov je inšpirované už existujúcou reguláciou v iných tzv. slobodných povolaniach.
V nadväznosti na potrebu negatívneho vymedzenia činnosti, ktorá sa za odbornú činnosť v športe nepovažuje, keďže v praxi pri niektorých povolaniach vznikajú pochybnosti, či to je alebo nie je činnosť športového odborníka, sa odsekom 8 explicitne ustanovuje, že za odbornú činnosť v športe sa nepovažuje záchrana života a špecializované činnosti v oblasti záchrany života, aby sa predišlo zaraďovaniu napr. záchranárov medzi športových odborníkov.

K bodu 8 a 35
Návrh zmeny tohto ustanovenia zjednocuje a zrovnoprávňuje povinnosť športových organizácii, bez ohľadu na ich právu formu, od členov alebo osôb s príslušnosťou k športovej organizácii, vyberať členské príspevky alebo príspevky na športovú činnosť. Táto povinnosť sa týka iba tých športových organizácii, ktoré sú prijímateľmi verejných prostriedkov. Zároveň sa zamedzuje reťazeniu platenia tohto ročného príspevku presným vymedzením typu príslušnosti k športovej organizácii. Následne sa nesplnenie tejto povinností prejaví v strate spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. Príslušná legislatívno-technická úprava sa v nadväznosti na túto zmenu vykonáva aj v § 67 ods. 3, ktorá upravuje stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.

K bodu 9
Navrhovanou zmenou sa zjednocujú povinnosti všetkých športových organizácií, ktoré sú prijímateľmi verejných prostriedkov, overiť účtovnú závierku audítorom, zostaviť a overiť výročnú správu, ak spĺňajú kritériá špecifikované v § 9.

K bodu 10
Predmetná zmena v nadväznosti na novelizačný bod 9 spresňuje znenie povinnej položky výročnej správy tak, aby bola použiteľná pre všetky právne formy športových organizácií, ktorých sa týka.

K bodu 11
Navrhovanou zmenou sa predlžuje lehota medzi skúškami kontrolórov, a to na štyri roky. Keďže kontrolór národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie absolvuje skúšku formou písomného testu, ktorý bude komplexne overovať jeho spôsobilosť na výkon činnosti kontrolóra, obdobie opakovania skúšky po štyroch rokoch, namiesto terajších dvoch, sa považuje za postačujúce.

K bodu 12
V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhovanou úpravou navrhuje možnosť, aby funkciu kontrolóra vykonával predseda kontrolného orgánu, pokiaľ športová organizácia takýto kontrolný kolektívny orgán má zriadený. To znamená, že ak športová organizácia má zriadený kolektívny kontrolný orgán, môže funkciu kontrolóra vykonávať predseda kolektívneho kontrolného orgánu, alebo môže si zriadiť funkciu kontrolóra samostatne popri tomto orgáne.

K bodu 13, 56 a 57
Novým odsekom 11 v § 14 sa definuje pravidlo postupu kontrolóra v prípade, ak hrozí konflikt záujmov priamo pri vykonávaní jeho činnosti. Navrhovaným znením sa zabezpečuje nestrannosť pri posudzovaní podaní prostredníctvom odstúpenia podania na hlavného kontrolóra športu. V prípade porušenia tohto ustanovenia sa kontrolór dopustí priestupku, za ktorý mu možno uložiť pokutu vo výške od 100 eur do 5 000 eur alebo zákaz činnosti až na dva roky.

K bodu 15
Upresňuje sa postup pri výpočte výchovného pri zmene klubovej príslušnosti formou prestupu športovca. Cieľom výchovného je nahradiť športovému klubu, kde športovec vykonával šport, náklady, ktoré športový klub uhradil z vlastných zdrojov. Z tohto dôvodu sa upresňuje výpočet výchovného, do čiastky ktorého sa okrem nákladov, na ktoré finančné prostriedky zabezpečil športovec alebo jeho blízka osoba nezaratúvajú aj náklady, ktoré boli uhradené z prostriedkov poskytnutých z verejných zdrojov.

K bodu 16
Navrhovanou zmenou sa menia kritéria športového zväzu, ktoré musí spĺňať, aby bol uznaný za národný športový zväz. Počet aktívnych športovcov, ktorí sú registrovaní za športové kluby športového zväzu sa zvyšuje zo 100 na 300. Požiadavka 100 aktívnych športovcov bola pomerne nízka a vzhľadom na poslanie a pôsobnosť národného športového zväzu sa javí opodstatnené, aby svoje úlohy a poslanie plnil pre primeraný počet aktívnych športovcov.

K bodu 17 a 18
Na základe aplikačnej praxe sa navrhuje zjednotiť povinnosť zverejňovať zápisnice, prezenčné listiny a správy volebnej komisie na 25. deň po konaní zasadnutia. Zároveň sa ustanovenie § 17 ods. 1 písm. e) dáva do súladu s § 82 ods. 2 písm. e) zákona o športe, ktoré upravuje povinnosť zverejňovať zápisnice a prezenčné listiny orgánov s rozhodovacou pôsobnosťou na športovom portáli informačného systému športu.

K bodu 19
Dopĺňa sa povinnosť národných športových zväzov o plnenie úloh, ktoré vyplývajú zo štátnej koncepcie rozvoja v oblasti športu a z iných materiálov štátnej politiky v oblasti športu, ak je pre naplnenie predmetných dokumentov žiadúca aktívna účasť národných športových zväzov.

K bodu 20
Konflikt záujmov definovaný v § 20 ods. 1 písm. b) spôsobuje v aplikačnej praxi značný problém športovým organizáciám a z tohto dôvodu sa navrhuje toto ustanovenie vypustiť. Zároveň ale stále platí ustanovenie odseku 2 § 20, podľa ktorého, ak v konkrétnej veci existuje, alebo hrozí konflikt záujmov člena orgánu národného športového zväzu alebo jeho člena, tento člen sa nesmie zúčastniť na prerokovaní a rozhodovaní o predmetnej veci. Takýmto postupom sa dá predpokladať dostatočné zabezpečenie nestrannosti v procesoch a činnostiach športových organizácií.

K bodu 21
Zákon o športe kladie dôraz na riadnu správu národného športového zväzu a z tohto dôvodu sa vyžaduje pre uznášaniaschopnosť zasadnutí najvyššieho orgánu splnenie podmienky účasti nadpolovičnej väčšiny všetkých členov najvyšsieho orgánu s právom hlasovať. Ak má národný športový zväz riadne vykonávať svoju pôsobnosť pre príslušný šport a zabezpečovať úlohy a rozhodovacie procesy s tým súvisiace, je žiadúce, aby jeho najvyšší orgán prijímal rozhodnutia na zasadnutiach s dostatočnou účasťou svojich členov s právom hlasovať.

K bodu 22, 23 a 37
Predmetnými zmenami sa navrhuje znížiť administratívna záťaž športových organizácií a zúžiť povinnosť rozsahu vyhotovovania zápisníc zo zasadaní orgánov národného športového zväzu. Pôvodne zákon o športe vyžadoval jednotný formát zápisníc pre akékoľvek orgány a komisie národného športového zväzu, ktoré majú rozhodovaciu pôsobnosť. Navrhovaná zmena zjednodušuje postup pri vyhotovovaní zápisníc a ustanovuje, že povinné náležitosti podľa § 21 ods. 2 budú musieť obsahovať iba zápisnice zo zasadnutí najvyššieho orgánu, najvyššieho výkonného orgánu a kontrolného orgánu národného športového zväzu.

K bodu 24
Doplnením predmetného ustanovenia sa navrhuje spresnenie povinností národných športových organizácii v nadväznosti na ďalšie ustanovenia zákona o športe. Medzi povinnosti národných športových organizácii bola definovaná povinnosť zverejňovať základné údaje na svojom webovom sídle a v informačnom systéme športu ako sú napr. stanovy, predpisy, zoznam členov najvyššieho orgánu, informácie o konaní zasadnutí najvyššieho orgánu, pravidlá uznášaniaschopnosti a pod, pričom neide o novú povinnosť, ale o povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovení upravujúcich povinne uverejňované údaje v informačnom systéme športu. Rozšírenie povinnosti je len pre uverejňovanie na webovom sídle národnej športovej organizácie, čím sa zabezpečuje najmä informovanosť členov národnej športovej organizácie a verejnosti o fungovaní a pravidlách uplatňovaných v národnej športovej organizácii. Jednoznačným definovaním povinností národnej športovej organizácie bola odstránená právna neistota a medzi hlavné povinnosti okrem uverejňovania patrí aj zosúladenie stanov s § 19 až 23, zapracovanie do predpisov pravidlá Antidopingového programu, a opatrenia proti manipulácii priebehu a výsledkov súťaží a opatrenia proti negatívnym javom v športe, ďalej vedenie evidencie zmlúv a dohôd a plnenie úloh štátnej politiky v oblasti športu, ak pre jej naplnenie je žiadúca účasť národnej športovej organizácie

K bodu 25
Pri príprave návrhu predmetného nariadenia a vzhľadom na prebiehajúcu prípravu projektu optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie vyvstala potreba vypustenie týchto okruhov splnomocňovacích ustanovení. Keďže rezortné športové strediská sú štátne rozpočtové organizácie, súčasná právna úprava týkajúca sa platov a zabezpečenia zdravotnej starostlivosti športových reprezentantov sa považuje za dostatočnú.

K bodu 26
Navrhuje sa upresnenie rozhodujúceho časového momentu pre potvrdenie od medzinárodnej organizácie k procesu uznávania národných športových zväzov. Návrhom sa výslovne upravuje, že členstvo v tejto organizácii sa vyžaduje aktuálne k času, kedy organizácia potvrdenie vydáva (doterajšie znenie nevylučovalo prípad, že by športový zväz predložil potvrdenie o členstve, ktoré ale už nie je aktuálne),

K bodu 27
Vzhľadom na prebiehajúci proces uznávania športových zväzov za národné športové zväzy, primárne na účely poskytovania príspevku uznanému športu, je opodstatnené, aby športový zväz už vo fáze jeho uznania za národný športový zväz mal stanovy v súlade s § 19 až 23, čo je rozhodujúcou skutočnosťou pre status národného športového zväzu ako prijímateľa verejných prostriedkov. Navrhovanou zmenou sa preto žiadosť o uznanie za národný športový zväz dopĺňa o stanovy športového zväzu, ktoré sú v súlade s § 19 až 23.

K bodu 28
Novým paragrafom sa definuje postup pri uznávaní národných športových organizácii, ktoré tvoria významnú súčasť športu. Pri žiadosti o uznanie za národnú športovú organizáciu je potrebné priložiť potvrdenie medzinárodnej športovej organizácie (rovnako ako v prípade športového zväzu sa vyžaduje aktuálne členstvo v medzinárodnej športovej organizácii, vzhľadom na inú povahu národnej športovej organizácie sa však na rozdiel od športového zväzu vyžaduje, aby toto členstvo trvalo aktuálne najmenej dva roky), potvrdenie alebo vyhlásenie o pôsobnosti športovej organizácie na území Slovenskej republiky a stanovy v súlade s § 19 až 23. Postup pri uznaní za národnú športovú organizáciu je nastavený obdobne, ako v prípade uznávania národného športového zväzu.

K bodu 29
Navrhovanou zmenou sa dopĺňajú činnosti vykonávané hlavným kontrolórom športu o zabezpečenie vzdelávania kontrolórov.

K bodu 30
Predmetnou zmenou sa zjednocujú povinností hlavného kontrolóra športu s úlohami kontrolórov podľa § 13 a činnosti hlavného kontrolóra športu sa dopĺňajú o vykonávanie kontroly dodržiavania právnych predpisov, predpisov a rozhodnutí športovej organizácie, a o kontrolu plnenia úloh kontrolórov a plnenia povinností športových organizácií.

K bodu 31
Terminologická úprava v nadväznosti na to, aby sa zabezpečila nezameniteľnosť samostatného účtu s transparentným účtom.

K bodu 32 a 33
Úpravou písmena a) sa odstraňuje nesúlad medzi písmenami a) a b) predmetného ustanovenia. Súlad stanov s § 19 až 23 sa jednoznačne ustanovuje v prípade národného športového zväzu a národnej športovej organizácie. Rozdielnosť v činnostiach národných športových zväzov a ostatných športových organizácií zároveň vyvolala potrebu upresniť úpravu v písmene b), kde je podľa súčasného platného znenia komplikované identifikovať, čo možno vnímať pod súladom činnosti športovej organizácie s § 19 až 23. Za týmto účelom sa preto upresňuje povinnosť športovej organizácie bez ohľadu na právnu formu mať zakladajúci dokument v súlade s ustanoveniami § 21 až 23 zákona.

K bodu 34
Uvedenou úpravou sa uvedené ustanovenie zosúlaďuje s príslušnými utanoveniami zákona o športe. Povinnosť zapracovať do svojich predpisov pravidlá Svetového antidopingového programu má národný športový zväz a národná športová organizácia. Pôvodné ustanovenie však vychádzalo z takejto povinnosti pre akýkoľvek športový zväz, či športovú organizáciu. Športové zväzy a ostatné športové organizácie majú povinnosť postupovať podľa týchto pravidiel a zapracovať ich porušenie ako závažné disciplinárne previnenia. Návrh zmeny v nadväznosti na ostatné ustanovenia upresňuje moment straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, a to v prípade vykonávania kontroly hlavným kontrolórom športu na deň skončenia kontroly, ktorej výsledkom bude, že národný športový zväz alebo národná športová organizácia nezapracovali do svojich predpisov pravidlá Svetového antidopingového programu, nepostupujú podľa schválených predpisov alebo športová organizácia neupravila vo svojich predpisoch negatívne javy v športe. Takto upresnené znenie naďalej vychádza z princípu v medzinárodných antidopingových predpisoch aby ten, kto poruší antidopingové pravidlá stratil možnosť “finančnej podpory” - viď napr. čl. 11 písm, c) dohovoru UNESCO proti dopingu v športe (oznámenie č. 347/2007 Z. z.).

K bodu 36, 54 a 55
Jedným zo základných princípov činnosti športových klubov podľa § 5 ods. 4 zákona o športe patrí zákaz podmienenia zmeny klubovej príslušnosti športovca finančnou odplatou alebo iným plnením medzi športovými klubmi. Pri porušení tohto zákazu však v zákone o športe absentoval postih. Za účelom dodržiavania tohto pravidla sa navrhuje pri porušení tohto zákazu strata spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. Porušenie tohto zákazu sa zaraďuje aj medzi priestupky so sankciou vo rozmedzí od 100 Eur do 10.000 Eur. V prípade začatia správneho konania za tento správny delikt môže ministerstvo školstva uložiť športovej organizácii predbežný zákaz uchádzať sa o poskytnutie verejných prostriedkov až na obdobie 5 rokov. Tento sankčný delikt je považovaný za závažné porušenie povinnosti.

K bodu 38
Za účelom zabezpečenia poskytovania pravdivých informácii v procese ich uznávania za národné športové zväzy sa dopĺňa ako dôvod straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, ak uvedie nepravdivý údaj v žiadosti o uznanie za národný športový zväz a pri uvedení nepravdivých hodnôt váh, ktoré sú dôležitou informáciou pri výpočte príspevku uznanému športu. Povinnosť národného športového zväzu je predkladať váhy športových odvetví a váhy kategórie mužov, žien a zmiešanej ustanovuje návrh zákona v navrhovanom § 68 ods. 5, pričom pod pojmom nepravdivosť je potrebné rozumieť prípady, ak hodnoty poskytnuté národným športovým zväzom, sa výrazne líšia od reálneho významu príslušného športového odvetvia alebo príslušnej kategórie, čo bude ministerstvo vyhodnocovať pri spracúvaní žiadostí o poskytnutie príspevku uznanému športu.

K bodu 39
Návrhom ustanovenia sa obdobne, ako je to v prípade národného športového zväzu dopĺňajú dôvody straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov pre národné športové organizácie (ak nezverejnia na svojom webovom sídle alebo v informačnom systéme športu údaje definované v § 17 ods. 1, nezabezpečia nezlučiteľnosť výkonu funkcie v kontrolnom orgáne s výkonom funkcie vo výkonnom orgáne, disciplinárnom orgáne, orgáne na riešenie sporov alebo v licenčnom orgáne, neuskutočnia riadne zasadnutie najvyššieho orgánu najmenej raz za rok, v prípade ak nevypracujú zápisnicu zo zasadnutia najvyššieho orgánu, najvyššieho výkonného orgánu a kontrolného orgánu v rozsahu podľa § 21 ods. 2 a v prípade ak uvedú nepravdivý údaj pri žiadosti o uznanie za národnú športovú organizáciu).

K bodu 40
Legislatívno-technická úprava z dôvodu prečíslovania odsekov.

K bodu 41
Navrhuje sa zaviesť nový inštitút dočasného pozastavenia spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, a to v prípade odôvodnenej obavy zo závažného nedostatku za účelom zabránenia škôd na verejných financiách. Pri pozastavení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov športovej organizácii nebudú poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu na prechodné obdobie, pokiaľ pominie dôvod závažného nedostatku.

K bodu 42
Upresňuje sa základný účel príspevku uznanému športu, ktorým je športová činnosť.

K bodu 43
Upresňuje sa základný princíp výpočtu príspevku uznanému športu, nakoľko vzorec ustanovený v prílohe č. 3 nie je výpočet samotného príspevku, ale výpočet podielu športu (presnejšie uznaného športu) ako rozhodujúcej premennej pre výpočet sumy príspevku. Zároveň sa odstraňuje duplicita, nakoľko domáci záujem, zahraničný záujem či počet športovcov nie sú premennými, ktoré vstupujú priamo do výpočtu príspevku, ale sú premennými, ktoré v zmysle vzorca v prílohe č. 3 vstupujú do výpočtu podielu uznaného športu.

K bodu 44
Upresňuje sa rozsah splnomocnenia na vydanie nariadenia vlády, ktoré sa vzťahuje na príspevok uznanému športu. Predovšetkým sa obsahovo “preklápajú” ustanovenia z doterajšieho znenia prílohy č. 3, ktoré sa týkali nariadenia vlády. Zároveň sa koriguje časť splnomocnenia, nakoľko v prípade premenných A, B a C zo vzorca (t.j. váha dosiahnutého športového úspechu, váha domáceho záujmu a váha zahraničného záujmu) sa v nariadení vlády neustanovuje metodika pre ich výpočet, ale konkrétne hodnoty. Obdobne v zmysle doterajšieho znenia prílohy č. 3 sa to vzťahuje aj pre ďalšie štyri parametre, ktoré sú určené konkrétnou hodnotou a takto vstupujú ako ďalšie premenné (popri podiele uznaného športu) do výpočtu samotného príspevku.

K bodu 45
Výslovne sa ustanovuje povinnosť národným športovým zväzom predkladať ministerstvu váhy v dvoch prípadoch - ak sa v jednom športe súťaží vo viacerých športových odvetviach (napr. v športe “cyklistika” sa súťaží v odvetviach “cestná a dráhová cyklistika”, “horská cyklistika”, “cyklokros”, …), resp. ak sa v jednom športe súťaží v kategóriách mužov, žien a v zmiešanej kategórii (príkladom môže byť tenis, kde súťažia samostatne muži aj ženy a štvorhra môže byť aj zmiešaná). V takom prípade je potrebné pri výpočte podielu uznaného športu (a v konečnom dôsledku pri výpočte príspevku uznanému športu) zohľadňovať aj váhy týchto odvetví, resp. kategórii. “Najpovolanejším” na ich určenie je samotný národný športový zväz, nakoľko tento najlepšie pozná, aký je o ktoré športové odvetvie / kategóriu záujem, resp. aká je Slovenská republika v nich úspešná, pričom tieto dáta prechádzajú istou verifikáciou ministerstvom pri spracúvaní žiadostí o poskytnutie príspevku. Matematicky je podstatné, aby ich súčet, tak v prípade športových odvetví, ako aj v prípade kategórii bol vždy 100 %. Na to, aby sa zabránilo umelému skresľovaniu týchto hodnôt sa ustanovuje, aby sa štandardne zohľadňovali tieto váhy dva roky spätne a len v prípade, ak niekto o príspevok nežiadal, aby sa zohľadňovali váhy rok spätne. Znamená to teda, že pre príspevok na rok 2018 sa ako pravidlo zohľadnia váhy za rok 2016 a pod. Ďalšou poistkou pre prípadné umelé skresľovanie hodnôt je v navrhovanom § 67 ods. 3 písm. k) možná strata spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.

K bodu 46
Navrhovanou úpravou sa dopĺňa nová súčasť žiadosti o poskytnutie príspevku uznanému športu, v ktorej národná športová organizácie navrhne použitie príspevku uznanému športu percentuálne rozdeleného podľa účelu, z ktorého bude zrejmé, na aký účel predpokladá aký podiel príspevku použiť.

K bodu 47
Medzi hlavné priority štátu patrí podpora športu mládeže a navrhuje sa minimálne 35% z prostriedkov z príspevku uznanému športu rozdeliť medzi športové kluby s jeho príslušnosťou, ktoré vytvárajú podmienky pre rozvoj a výchovu mladých aktívnych športovcov do 23 rokov.

K bodu 48
Za účelom zabezpečenia hospodárnosti a efektívnosti použitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje upraviť výšku výdavkov na správu a prevádzku národného športového zväzu z príspevku na uznaný šport maximálne do výšky 15%.

K bodu 49
V praxi môže nastať situácia, že športovec je uvedený v zozname najvýkonnejších športovcov, avšak medzičasom príslušný národný športový zväz stratil spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov. Tento prípad súčasné znenie zákona neupravuje dostatočným spôsobom – nakoľko príspevok nemôže byť poskytnutý ani zväzu, ani športovcovi. Aby športovec nebol ukrátený konaním národného športového zväzu, návrhom sa tento nedostatok odstraňuje tak, že príspevok bude poukázaný priamo športovcovi.

K bodu 50 a 51
Úlohou štátu v oblasti športu je nielen podpora rozvoja športu na úrovni národných športových zväzov, ale veľmi dôležitá je aj podpora výstavby a prevádzky športovej infraštruktúry národného a regionálneho významu, podpora športu na školách, športu pre všetkých a zdravotne znevýhodnených občanov. Za týmto účelom sa navrhuje upraviť výpočet hodnoty určenej na príspevok uznanému športu na 70% z prostriedkov na šport a na príspevok športovcom podľa zoznamu najvýkonnejších športovcov na 10 % z prostriedkov na šport z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva a z odvodov z lotérií.

K bodu 52
Návrh ustanovenia v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe navrhuje upraviť vydávanie potvrdení o zápise športového odborníka do registra fyzických osôb v športe, ktoré sa doručí športovému odborníkovi do elektronickej schránky adresáta uvedenej na účely doručovania v informačnom systéme športu alebo iným spôsobom určeným v § 99 ods. 4.

K bodu 53
Spresňuje sa požiadavka na získanie odbornej spôsobilosti na výkon odbornej činnosti tréner III. kvalifikačného stupňa v prípade absolventov učiteľských študijných programov. Aj v prípade tohto okruhu osôb je podstatné, aby rozsah toho, čo absolvovali v rámci štúdia na vysokej škole zodpovedal rozsahu (schopností, zručností, vedomostí), ktoré získa absolvent inej ako “vysokoškolskej” odbornej prípravy, ktorá sa vzťahuje na III. kvalifikačný stupeň. Znamená to, že pre tento kvalifikačný stupeň nestačí, aby absolvent učiteľstva (najčastejšie učiteľstva telesnej výchovy) absolvoval bežnú postupovú semestrálnu skúšku z príslušného športu (napr. z futbalu), ale aby z tohto športu napísal a obhájil záverečnú prácu (bakalársku, resp. diplomovú) a zároveň aj absolvoval ďalšiu štátnu skúšku (jej “typ”, či označenie zákon o vysokých školách neupravuje, a tak je v pôsobnosti jednotlivých vysokých škôl, obvykle ide o ústnu, písomnú, kolokviálnu a podobne). Ďalšiu preto, že medzi štátne skúšky patrí aj obhajoba záverečnej práce (viď § 51 ods. 3 zákona o vysokých školách).

K bodu 58
Pri uvádzaní jednotlivých funkčných modulov informačného systému športu sa preukázalo ako dostatočné využitie jeho funkcionalít bez potreby ďalších podrobností vo vykonávacích predpisoch. Na základe uvedeného sa vypúšťajú príslušné splnomocňovacie ustanovenia.

K bodu 59
Legislatívno- technická úprava, ktorou sa spresňuje okruh skutočností, ktoré v súvislosti s odbornou kvalifikáciou na výkon odbornej činnosti tréner a inštruktor športu majú byť vo vykonávacom predpise. Návrhom sa upresňuje, že vykonávací predpis nemá ustanoviť len to, čo má napr. budúci tréner nadobudnúť v rámci prípravy (výstupy) ale aj “základné” predpoklady, napr. vek, či vzdelanie (vstupné požiadavky).

K bodu 60
Za účelom zabezpečenia efektívnosti a hospodárnosti použitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje zadefinovať oprávnené výdavky použitia verejných prostriedkov z príspevku uznanému športu všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo školstva.

K bodu 61
Podmienka statusu športového zväzu ako národného týkajúca sa počtu aktívnych športovcov v § 16 ods. 1 písm. c) sa mení zo 100 na 300. Z uvedeného dôvodu sa už uznaným národným športovým zväzom dáva prechodné obdobie, v ktorom majú túto podmienku naplniť, ak si chcú zachovať status národného športového zväzu a tým aj oprávnenie na príspevok uznanému športu.

Navrhovanou úpravou § 106b sa do zákona preberá ustanovenie § 5 ods. 4 z vyhlášky č. 110/2016 Z. z. Z hľadiska obsahu ide o vysporiadanie sa s prípadmi športových odborníkov, ktorí odbornú spôsobilosť získali v období, kedy predpisy upravovali namiesto kvalifikačných stupňov triedy. Napriek tomu, že prechod na kvalifikačné stupne sa uskutočnil v roku 2008, v tom čase sa predpisy v žiadnom prechodnom ustanovení nevyrovnali s dovtedajšími triedami, čo sa uskutočnilo až vykonávacím predpisom k zákonu o športe.

K bodu 62
V prílohe sa z vecného hľadiska vypúšťa redukcia pre neolympijské športy na základe praxe ako potenciálne diskriminačná a zároveň sa pre kolektívne športové odvetvia dopĺňa postup pre prípad, ak sa medzinárodný rebríček krajín nevedie (alternatívu pre tento prípad je v súčasnosti upravená len pre individuálny šport). Vzhľadom na definíciu mládeže v § 3 písm. n) zákona sa tiež upravuje rozhodujúci vek pre počty športovcov na 23 rokov. Zároveň sa spresňuje terminológia (okrem iného individuálny/kolektívny šport na individuálne/kolektívne športové odvetvie, nakoľko (celkový) dosiahnutý športový úspech sa vypočítava zo športového úspechu jednotlivých športových odvetví; výnimkou je len prípad, ak príslušná medzinárodná športová organizácia vedie rebríček krajín a Slovenská republika je v ňom uvedená). Okrem toho sa “presúvajú” ustanovenia týkajúce sa vykonávacieho nariadenia vlády do paragrafového znenia, t.j. do § 68.

K Čl. II
V rozsahu zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme vo funkcii štatutárneho orgánu (napr. riaditeľ školy) sa rozširuje možnosť vykonávať mimo ich hlavnej činnosti, popri činnostiach ako je vedecká, tlmočnícka, pedagogická činnosť aj športovú činnosť. Ide o obdobnú úpravu, ako bola ustanovená už v roku 2015 v rámci pôvodného zákona o športe pre niektoré okruhy osôb ako napr. štátni zamestnanci, notári, súdni exekútori, colníci, ...

K Čl. III
Ustanovuje sa účinnosť zákona so začiatkom kalendárneho a rozpočtového roku.