Modifikácie inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov NEPREČÍTANÉ 

Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaviedol zákonodarca ešte v roku 1964 vtedy novým Občianskym zákonníkom, zákonom č. 40/1964 Zb., ktorý je platný aj v súčasnosti. Tento inštitút je vo svojej podstate prejavom kogentnosti charakteristickej pre obdobie komunistického režimu, pretože ide o zákonný majetkový režim, ktorý neumožňuje manželom, aby si vzájomné majetkové pomery upravili odlišným spôsobom. Jedinou možnosťou upraviť si vzťahy odlišne od tejto zákonnej úpravy sú tzv. zmluvné modifikácie, tie však neumožňujú úplne vylúčenie zákonného majetkového režimu. Z tohto hľadiska je inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) určitým spôsobom potlačenia slobodnej vôle manželov.

Samotný inštitút BSM vychádza zo zásady rovnosti muža a ženy. Je založený na myšlienke, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň a obaja majú povinnosť prispievať na materiálne zabezpečenie rodiny, samozrejme s prihliadnutím na ich možností, ale aj schopností. Okrem toho vychádza tento inštitút aj zo zásady „spoločného nadobúdania majetku počas trvania manželstva.“^[1] V zmysle tejto zásady manželia počas trvania manželstva nadobúdajú veci spoločne do spoločného vlastníctva. Výnimkou sú niektoré zákonnom stanovené prípady v podobe dedičstva, darov, veci získaných v rámci reštitúcie alebo veci osobnej potreby či veci slúžiacich na výkon povolania.

Základnými predpokladmi existencie BSM sú: uzavretie manželstva, trvanie manželstva počas nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva, k nadobúdaniu vecí musí dôjsť za trvania manželstva a zároveň ide o veci, ktoré môžu byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, a ktoré nie sú z neho vylúčené. Len v prípade splnenia všetkých uvedených podmienok je možný vznik BSM. BSM teda nemôže vzniknúť mimo manželského zväzku, resp. k veciam, ktoré neboli nadobudnuté za trvania manželstva, či takým veciam, ktoré predstavujú zákonnú výnimku z BSM.

Vznik BSM sa u nás automaticky viaže na vznik manželstva, keďže ide o zákonný majetkový režim, ktorý nie je možné vylúčiť. Výnimkou sú možnosti jeho obmedzenia prostredníctvom dohôd upravených v § 143a OZ. Toto ustanovenie bolo prijaté až v roku 1991 zákonom č. 509/1991 Zb. a prostredníctvom neho sa posilnila zmluvná autonómia manželov v oblasti manželských majetkových vzťahov.

Uvedenými zmluvami si manželia môžu upraviť:

• rozsah bezpodielového spoluvlastníctva,
• správu spoločného majetku,
• vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.

Tieto modifikačné dohody však majú tiež svoje obmedzenia. Jedným z nich je, že môžu vznikať len medzi manželmi. Viažu sa teda na existenciu manželstva, nie je možné ich uzatvoriť pred vznikom manželstva alebo súčasne so vznikom manželstva. Z tohto hľadiska nie je možná v slovenskom právnom poriadku úprava majetkových vzťahov manželov predmanželskými zmluvami. Akákoľvek podobná dohoda by bola považovaná za neplatnú.

Modifikačné zmluvy tiež na základe súdnej praxe nemôžu meniť už existujúce vlastnícke vzťahy (R 30/2008). Môžu byť uzavreté len do budúcnosti. Samotná modifikačná dohoda teda nie je sama o sebe právnym titulom pre zmenu vlastníckych vzťahov manželov založených pred jej uzavretím.

Podmienkou platnosti modifikačných zmlúv je forma notárskej zápisnice. Forma notárskej zápisnice umožňuje presunúť dôkazné bremeno na toho, kto popiera obsah príslušnej dohody a zamedzuje manželom voči tretím osobám popierať, že k takejto dohode vôbec došlo alebo tieto dohody uzatvárať dodatočne a antidatovať ich. Význam tohto sa uplatňuje najmä v sporoch o platnosť zmlúv alebo v konkurznom či exekučnom konaní. V prípade, ak by predmetom dohody bola aj nehnuteľnosť, nadobudla by takáto dohoda platnosť až vkladom do katastra nehnuteľnosti.^[2]

Na mieste je aj otázka, či takto zmluvne modifikovaný majetkový režim manželov môže byť opakovane menený. V tejto súvislosti treba uviesť, že zmena takto uzavretej dohody nie je v Občianskom zákonníku výslovne riešená. Viac menej sa v právnej praxi uplatňujú v tejto oblasti dva názory. Podľa prvého je z hľadiska stability majetkoprávnych vzťahov medzi manželmi vhodnejšie nezasahovať do obsahu manželských zmlúv a meniť ich. Podľa druhého názoru je to možné, keďže zákon to výslovne nezakazuje. Podľa nás by manželia mali mať právo slobodne meniť manželskú dohodu, ktorú uzavreli. Z nášho pohľadu je v súlade so súkromnoprávnou úpravou vzťahov vyznačujúcou sa autonómiou vôle a zmluvnou slobodou, aby manželia mohli slobodne aj niekoľkokrát v priebehu manželstva meniť uzatvorené manželské zmluvy. Tento názor zastávame aj z ohľadom na osobnú alebo ekonomickú situáciu manželov, ktorá sa v priebehu rokov môže zásadne meniť a z tohto pohľadu si tak majetkové vzťahy manželov môžu vyžadovať nové úpravy odlišné od tých predchádzajúcich.

Jednou z možnosti modifikácie BSM je dohoda o rozšírení rozsahu BSM. Manželia tak môžu do spoločného majetku zahrnúť aj veci, ktoré tam zo zákona nepatria. Napríklad sa môžu rozhodnúť zahrnúť do BSM dedičstvo alebo dary, ktoré tam podľa § 143 OZ nepatria či ďalšie veci, ktoré sem nepatria. Rozšíriť BSM môžu aj na veci, ktoré boli nadobudnuté pred uzavretím manželstva a preto do BSM nepatria. Napríklad byt, ktorý nadobudol jeden z manželov ešte pred uzavretím manželstva.

Môžeme sa tiež stretnúť z názorom, že dohodou o rozšírení BSM nemožno bezpodielové spoluvlastníctvo rozšíriť o veci získané na základe bezodplatných právnych skutočnosti ako sú darovanie, dedenie a vydanie veci v rámci reštitúcie. Tento názor vychádza z presvedčenia, že ak by darca alebo poručiteľ chcel dar previesť do spoločného vlastníctva, bol by v danom právnom úkone určil ako oprávnené subjekty oboch manželov spoločne. My však s týmto názorom nesúhlasíme. Vychádzame z presvedčenia, že ak sa jeden z manželov rozhodne vec, ktorú má vo svojom výlučnom vlastníctve vložiť do BSM, napriek tomu, že ju nadobudol napríklad darovaním, má na to ako vlastník veci plné právo.

Okrem rozšírenia BSM sa manželia môžu dohodnúť na zúžení rozsahu BSM. Na základe tejto modifikačnej dohody si manželia môžu stanoviť, že veci ktoré by podľa zákona do bezpodielového spoluvlastníctva patrili, z neho budú vyňaté. Samozrejme touto dohodou nie je možné zúžiť BSM natoľko, aby došlo k jeho zániku. Rozsah bezpodielového spoluvlastníctva je pritom možné zúžiť o druhovo určené veci. Napríklad o prírastky a plody veci patriacich do samostatného majetku len jedného z manželov (R 42/72), veci, ktoré by inak patrili do BSM, lebo ich získal jeden z manželov čiastočne z prostriedkov samostatného majetku a čiastočne zo spoločných prostriedkov (R 74/73), veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, v prípade, že slúžia svojím účelom skôr k uloženiu peňazí než osobnej spotrebe (R 42/72), vecí nadobudnuté za trvania manželstva transformáciou z prostriedkov získaných zo záväzku, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov alebo vecí nadobudnuté vytvorením počas trvania manželstva jedným alebo obomi manželmi spoločne (R 26/89).

Dohodou je možné upraviť aj správu spoločného majetku. Dohoda o správe spoločného majetku môže spočívať v rozhodnutí manželov, že budú spravovať majetok spoločne alebo bude spravovať majetok len jeden z manželov. Ak sa manželia rozhodnú spravovať majetok spoločne, musia konať spoločne. Na akýkoľvek právny úkon v súvislosti so správou spoločného majetku sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Jeden bez druhého nemôže o ničom rozhodnúť. Aj v tomto prípade však platí, že rozsah spoločnej správy majetku môže byť určený pomerne široko alebo úzko. Široko v prípade, ak sa uplatňuje na všetky právne úkony a úzko vtedy, ak ide len o niektoré právne úkony. Manželia sa napríklad dohodnú na spoločnej správe majetku v súvislosti s disponovaním nehnuteľnosťami alebo pod.

Manželia sa môžu dohodnúť aj, že spoločný majetok bude spravovať len jeden z nich. Takto poverený manžel robí všetky úkony tykajúce sa spoločného majetku manželov. Z tohto hľadiska má vlastné modifikačná dohoda charakter všeobecného plnomocenstva. Samozrejme aj v tomto prípade zákon chráni druhého manžela, vyňatého zo správy spoločného majetku. Takýto manžel má právo uplatniť námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 OZ. V prípade, ak by takto poverený manžel nevykonával správu riadne a zároveň by odmietal uzavrieť novú dohodu, ktorou by sa predchádzajúca rušila, je možné prejav vôle nesúhlasiaceho manžela nahradiť rozhodnutím súdu.^[3]

Ďalšou možnosťou modifikácie BSM je dohoda o vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva. V zmysle ustanovenia § 143a ods. 2 OZ sa manželia môžu dohodnúť, že BSM vznikne až ku dňu zániku manželstva. V tomto prípade sa zákonodarca vrátil k inštitútu koakvizícii, ktorý na Slovensku platil v období prvej Československej republiky a to až do roku 1948, keď bol tento z uhorského práva prevzatý inštitút nahradený zákonným spoločenstvom manželov.

V zmysle uvedenej dohody sa potom všetok majetok, ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli, stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva až odo dňa zániku manželstva, dovtedy je majetok vo výlučnom vlastníctve jednotlivých manželov.

Bezpodielové spoluvlastníctvo v prípade tejto modifikácie nevzniká teda uzavretím manželstva, ale až jeho zánikom. Po uzavretí manželstva si obaja manželia ponechávajú svoj majetok, do ktorého aj po vzniku manželstva budú patriť všetky veci, ktoré by inak patrili do bezpodielového spoluvlastníctva. Pri veciach nadobudnutých z prostriedkov oboch manželov sa buď manželia dohodnú, komu bude patriť výlučne vlastnícke právo k nej alebo sa stane súčasťou podielového spoluvlastníctva. Zároveň tvoria podielové spoluvlastníctvo aj všetky veci, ktoré ku dňu zániku manželstva reálne vlastní ktorýkoľvek z manželov, a ktoré by z bezpodielového spoluvlastníctva neboli vyňate na základe zákonnom ustanovených výnimiek.

Treba tiež uviesť, že aj táto dohoda sa môže uzavrieť len po vzniku manželstva, nie pred ním a až odo dňa účinnosti dohody sa začne meniť rozsah výlučného majetku každého z manželov. Veci, ktoré do uzavretia tejto dohody tvorili BSM sa tak musia vyporiadať. Táto dohoda môže byť tiež zmiešaná s dohodou o inej forme modifikácie BSM.

Záver

Východiskom akýchkoľvek úvah o danej problematike bolo objasnenie zmluvných modifikácii bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Venoval som sa jednotlivým možnostiam modifikácie tohto majetkového inštitútu manželského práva. Boli nimi zmena rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zúžením alebo rozšírením, zmena správy spoločného majetku a vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.

Zoznam použitej literatúry

1. FEKETE, I. 2011. Občiansky zákonník. Veľký komentár. I diel. §1 -§459. Bratislava: Eurokódex, 2011. 2 589 s. ISBN 978-80-89447-50-3.
2. SVOBODA, J. a kol. 2005. Občiansky zákonník. Komentár a súvisiace predpisy. 5. Vyd. Bratislava: Eurounion, 2005. 1 345 s. ISBN 80-889-846-4-5.
3. VOJČÍK, P. 2012. Občianske právo hmotné I. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2012. 334 s. ISBN 978-80-7097-816-0.
4. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
5. R 26/89