Európsky sociálny dialóg v športe a autonómna dohoda o minimálnych náležitostiach profesionálnych hráčskych zmlúv NEPREČÍTANÉ 

Úvod

3. Definícia európskeho sociálneho dialógu

Európsky sociálny dialóg sa týka predovšetkým dialógu dvoch strán – medzi sociálnymi partnermi na úrovni Únie, ale umožňuje aj dialóg a konzultácie s treťou stranou – Európskou komisiou.
Jedná sa tu pritom o užšie poňatie sociálneho dialógu v porovnaní s definíciou Medzinárodnej organizácie práce: „Sociálny dialóg je definovaný Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ako zahŕňajúci „všetky typy rokovania, konzultácie alebo jednoducho výmeny informácií medzi zástupcami vlád, zamestnávateľov a zamestnancov, o otázkach spoločného záujmu, týkajúcich sa hospodárskej a sociálnej politiky". Jedná sa teda o širokú škálu dvojstranného a trojstranného informovania, konzultácií a rokovacích dojednaní.“^[2] Poňatie EÚ je užšie, pretože nezahŕňa vlády, iba Európsku komisiu, a tiež preto, že kompetencie EÚ na zasahovanie v tejto otázke sú obmedzené na rozsah právomocí priznaných EÚ Zmluvami. Keď je Komisia EÚ vylúčená z dialógu, môžu sociálni partneri aj sami uzatvárať bilaterálne dohody, dokonca mimo rámca právomocí EÚ, ale tieto dohody potom nemôžu byť dodatočne schválené Komisiou a nemôžu získať podobu záväznej smernice EÚ.

4. Formy a výsledky európskeho sociálneho dialógu

Vo všeobecnosti, „koncept európskeho sociálneho dialógu sa vzťahuje na rôzne skutočnosti: používa sa ako odkaz na procesy konzultácií (sociálnych partnerov zo strany orgánov Spoločenstva, najmä Komisie), odvetvové a prierezové spoločné akcie a rokovania (medzi sociálnymi partnermi), a tripartitné dohody (medzi sociálnymi partnermi a orgánmi Spoločenstva).“^[3]

Sociálny dialóg na úrovni EÚ teda zahŕňa nasledujúce formy:

a)    konzultácie,
b)    bilaterálny sociálny dialóg a
c)    tripartitný sociálny dialóg (s orgánmi EÚ).
V rámci konzultácií možno rozlíšiť dva typy konzultácií:
                    a)    medzi pracovníkmi a manažmentom, a
                    b)    konzultácie s Komisiou.

V druhom b) prípade (konzultácie s Komisiou) možno opäť rozlíšiť dve formy:
1. konzultácie o tom, či sociálni partneri akceptujú iniciatívu EÚ v určitej sociálnej otázke, a ak ju akceptujú,
2. druhý typ konzultácií sa týka presného obsahu návrhu na postup.

Postup môže byť dvojaký:
1. výsledky sociálneho dialógu sa môžu implementovať buď v súlade s postupmi a praxou špecifickou pre sociálnych partnerov a členské štáty, alebo
2. v záležitostiach týkajúcich sa článku 153 Zmluvy o fungovaní EÚ, na základe spoločnej žiadosti zmluvných strán, môžu byť dohody vykonané  rozhodnutím Rady na návrh Komisie (článok 155 ods. 2 ZFEÚ) – obvykle vo forme smernice.

Z hľadiska výsledkov sociálneho dialógu vo všeobecnosti možno rozlíšiť štyri typy dohôd ako výsledkov konzultácií, bilaterálnej dohody alebo tripartitnej dohody:

a) Komisiou iniciované a Radou realizované dohody
b) autonómne iniciované a autonómne realizované dohody
c) autonómne iniciované a Radou realizované dohody a
d) Komisiou iniciované a autonómne realizované dohody.^[4]

Iba tri dohody boli doteraz implementované rozhodnutím Rady – všetky pred rokom 1999 – o rodičovskej dovolenke, o čiastočnom pracovnom úväzku a o pomeroch na dobu určitú. Všetky neskoršie dohody boli realizované iba „v súlade s postupmi a praxou špecifickou pre sociálnych partnerov a členské štáty“, teda mimo rámca legislatívneho procesu EÚ, vedúceho k smernici.

Platí to aj pre „autonómnu dohodu“ uzavretú v rámci odvetvového výboru pre európsky sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu, kde ide jednoznačne o samo-iniciovaný a samo-implementovaný počin charakteru autonómnej dohody, s možnosťou do budúcnosti ju vykonať rozhodnutím Rady na návrh Komisie (článok 155 ods. 2 ZFEÚ) vo forme smernice.

Pokiaľ ide o formálne označenie výsledkov sociálneho dialógu na úrovni EÚ, okrem pojmov dohody alebo kolektívnej zmluvy sa v praxi medzi sociálnymi partnermi využívajú viaceré ďalšie označenia, ktoré siahajú od rámcových dohôd, spoločných stanovísk, vyhlásení, uznesení, návrhov, usmernení, odporúčaní až ku kódexom správania. V roku 2004 Komisia preto navrhla určitú typológiu vo svojom oznámení „Partnerstvo pre zmenu v rozšírenej Európe.“ Podľa Komisie možno v rámci sociálneho dialógu rozpoznať štyri hlavné kategórie nástrojov:

1.    dohody implementované v súlade s článkom 139 ods. 2 (teraz čl. 155 ods. 2 ZFEÚ), a na druhej strane, tzv. autonómne dohody (tiež nazývané dobrovoľné rámcové dohody),
2.    procesne orientované texty, ako sú rámce činnosti, usmernenia, kódexy správania atď.,
3.    spoločné stanoviská, deklarácie, návody, príručky a
4.    procedurálne texty, ktoré stanovujú pravidlá pre dialóg medzi stranami.^[5]

---

II.   Európsky sociálny dialóg v odvetví športu

Rovnako ako v každom inom odvetví hospodárstva a trhu práce môžu aj športoví zamestnávatelia a zamestnanci vstúpiť do sociálneho dialógu, vrátane kolektívneho vyjednávania. Kolektívne vyjednávanie sa však zvyčajne pripúšťa len pokiaľ sú hráči v kolektívnych športoch považovaní za zamestnancov, čo nie je prípad v niektorých krajinách východnej Európy, napr. v Slovenskej republike alebo v Českej republike.^[6]

Napriek tomu aj v týchto krajinách vznikli „hráčske odbory“ (na Slovensku je to Asociácia profesionálnych futbalistov Slovenska – APFS), ktoré môžu vstúpiť a vstupujú do sociálneho dialógu s klubmi a ligami na národnej úrovni.

1. Sociálni partneri v medziodvetvovom európskom sociálnom dialógu

Na medzinárodnej, osobitne na európskej úrovni, do roku 2008 neexistoval odvetvový sociálny dialóg pre šport, a sociálny dialóg medzi športovými sociálnymi partnermi prebiehal iba na úrovni medziodvetvového, nešpecializovaného sociálneho dialógu. Sociálnymi partnermi tohto medziodvetvového sociálneho dialógu boli a sú na strane hráčov medzinárodné hráčske odbory FIFPro a zamestnanecká organizácia UNI europa, alebo EURO-MEI (mediálny, zábavný, umelecký a športový odbor TNI europa). Tie vstupujú do dialógu s organizáciami športových zamestnávateľov, ktorými sú Európska asociácia športových zamestnávateľov (EASE) so sídlom vo Francúzsku, Európske združenie klubov (European Club Association, ďalej len „ECA“) a Združenie európskych profesionálnych futbalových líg (European Professional Football Leagues, ďalej len „EPFL“).

Medziodvetvový sociálny dialóg sa však zúčastneným športovým sociálnym partnerom javil ako nedostatočne zohľadňujúci špecifiká športu, a preto sa počas viacerých rokov pokúšali vytvoriť odvetvový výbor sociálneho dialógu pre šport, osobitne pre profesionálny futbal.

2. Pokusy o odvetvový sociálny dialóg v odvetví športu

   Od roku 2001 bolo predložených päť rôznych projektov vytvorenia formalizovaného odvetvového sociálneho dialógu pre šport v rámci EÚ:
   Najprv ENGSO (European Non-Governmental Sports Organisation) predložila projekt nazvaný „Európska sieť šport a zamestnanosť v treťom sektore“ (2001).
   Následne EOSE (European Observatoire of Sport and Employment) predstavilo projekt nazvaný „Príprava na výbor pre sociálny dialóg v odvetví športu“ (2002).
   Tretím projektom bol v roku 2003 projekt „Budovanie sociálneho dialógu v odvetví športu“, ktorý predstavila EASE.
   Štvrtý projekt s názvom „Posilnenie reprezentatívnosti sociálnych partnerov v odvetví športu: Row the BoaT“ (2008) bol opäť pripravený EASE v spolupráci s UNI Europa.
   Následne bol pripravený ďalší, piaty projekt EURO-MEI a EASE: „Cesta k európskemu sociálnemu dialógu v odvetví športu: obsah a kontakt“ (2008-2009).
   Hoci EASE a EURO-MEI sa podieľali na tvorbe mnohých nástrojov v oblasti profesionálneho športu a sociálneho dialógu, ani jeden z ich projektov rovnako ako predchádzajúce projekty neviedli ku skutočnému zriadeniu odvetvového výboru pre sociálny        dialóg v odvetví športu. V skutočnosti to boli až FIFPro, ECA a EPFL, kto vytvoril prvý skutočne fungujúci odvetvový výbor pre európsky sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu.

3. Odvetvový výbor pre európsky sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu

Odvetvový výbor pre európsky sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu bol vytvorený v Paríži dňa 1. júla 2008. Žiadosť európskej Komisii o povolenie zriadiť výbor pre sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu bol predložený dňa 10. decembra 2007 zo strany FIFPro a EPFL. V liste z 13. marca 2008 Komisia potvrdila, že boli splnené potrebné podmienky k vytvoreniu odvetvového výboru pre sociálny dialóg v profesionálnom futbale. Výbor v súčasnosti združuje Medzinárodnú federáciu združení profesionálnych hráčov – divízia Európa (FIFPro), Zduženie európskych profesionálnych futbalových líg (EPFL), a Európske združenie klubov (ECA). Vo vzťahu k EPFL a k ECA sa pritom vyslovovali pochybnosti, či spĺňajú požiadavku reprezentatívnosti na to, aby mohli byť sociálnymi partnermi na európskej úrovni.^[7] V roku 1993 totiž Komisia definovala reprezentatívnosť v zmysle splnenia podmienok byť organizovaný na európskej úrovni, byť zložený z organizácií, ktoré sú súčasťou sociálneho dialógu na národnej úrovni, a napokon podmienky schopnosti zabezpečiť, že štruktúra sociálneho partnera umožňuje efektívnu účasť v európskom sociálnom dialógu.

Napriek niektorým pochybnostiam napokon EÚ uznala EPFL ako sociálneho partnera. ECA bol však aj podľa rokovacieho poriadku výboru pre európsky odvetvový sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu považovaný iba za „rodiaceho sa“ zástupcu zamestnávateľov.

Cieľom novovytvoreného výboru bolo podľa jeho rokovacieho poriadku:
a)    podávať Komisii stanoviská a vyjadrenia k pracovnoprávnym záležitostiach a k iniciatívam v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti a rozvoja európskej politiky s dôsledkami pre profesionálny futbal;
b)    dosiahnuť dohodu ohľadom v prílohe uvedených oblastí v súlade s článkami 138 a 139 Zmluvy o ES (teraz čl. 154 a 155 ZFEÚ), a
c)    podporovať a rozvíjať sociálny dialóg na úrovni odvetvia.

V porovnaní s ostatnými odvetvovými výbormi, sociálny dialóg v oblasti športu sa odlišuje a zostáva špecifickým aj vzhľadom na prítomnosť tretej strany, ktorá má v rokovaniach výboru najsilnejšiu pozíciu. Je ňou medzinárodná (európska) športová konfederácia – UEFA, ktorá bola prizvaná aby sa rokovaní zúčastnila a dokonca im predsedala.^[8]

4. Témy európskeho odvetvového sociálneho dialógu v odvetví profesionálneho futbalu

Čo sa týka tém sociálneho dialógu, v pracovnom programe výboru na roky 2008 – 2009 bola zahrnutá najmä príprava „minimálnych požiadaviek pre európske profesionálne hráčske zmluvy“, ako hlavný cieľ výboru. UEFA a FIFPro v tejto súvislosti podpísali memorandum o porozumení, identifikujúce možné otázky, o ktorých by sa malo diskutovať.^[9] Memorandum sa výslovne zaoberalo minimálnymi požiadavkami na európske profesionálne futbalové hráčske zmluvy, vrátane oblasti vzdelávania, platenej dovolenky (v minimálnom rozsahu štyri týždne počas 12 mesiacov), ukončenia zmluvy iba z oprávnenej príčiny, povinností klubu (napr. s ohľadom na sociálne zabezpečenie) a hráča (vrátane povinnosti žiť zdravým životným štýlom, nestávkovať a neoddávať sa nebezpečným koníčkom). Hráčska zmluva tiež podľa memoranda mala výslovne zaručiť slobodu prejavu a zákaz diskriminácie hráčov. Ďalej sa mala zaoberať tiež osobnostnými právami, disciplinárnym poriadkom, antidopingovými pravidlami a záležitosťami kolektívneho vyjednávania.

Na odbornej – teoretickej – úrovni boli možné témy sociálneho dialógu v profesionálnom športe analyzované inštitútom T.M.C. Asser^[10] , nadväzujúc na memorandum medzi UEFA a FIFPro. Inštitút identifikoval celkovo až 27 možných oblastí sociálneho dialógu:

1. Status hráčov
2. Registrácia hráčov
3. Registračné obdobie
4. Požičiavanie hráčov
5. Zachovanie zmluvnej stability (pri ukončovaní zmluvy)
6. Doba trvania zmluvy (na dobu určitú)
7. Hráči mladší ako 18 rokov
8. Vplyv tretej strany na kluby
9. Ochrana mladistvých
10. Výchovné
11. Mechanizmus solidarity
12. Uvoľňovanie hráčov
13. Kalendár medzinárodných stretnutí
14. Doping
15. Osobnostné práva
16. Klubové povinnosti
17. Hráčske povinnosti
18. Písomná zmluva
19. Skúšobná doba
20. Sankcie
21. Odmena (strop)
22. Opcie
23. Dôchodkové zabezpečenie
24. Pravidlo domácich hráčov
25. Štátni príslušníci tretích krajín
26. Umelé ihrisko
27. Hráčski agenti.

Inštitút odporučil v procese potenciálneho sociálneho dialógu využiť formu dohody, ktorá by sa následne premenila na európsku smernicu v zmysle pravidiel európskeho sociálneho dialógu regulovaného v čl. 154 a 155 ZFEÚ. Vzhľadom na obmedzené kompetencie EÚ by to však znamenalo, že dohoda, pokiaľ sa má stať smernicou, sa musí týkať len otázok uvedených v článku 153 ZFEÚ:

a) zlepšovanie pracovného prostredia najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov;
b) pracovné podmienky;
c) sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov;
d) ochrana pracovníkov pri skončení pracovnej zmluvy;
e) informovanosť a porady s pracovníkmi;
f) zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracujúcich a zamestnávateľov, vrátane spolurozhodovania, s výnimkou odseku 5;
g) podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín s riadnym pobytom na území Únie;
h) integrácia osôb vylúčených z trhu práce, bez toho, aby bol dotknutý článok 166;
i) rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti na trhu práce a rovnaké zaobchádzanie v práci;
j) boj proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti;
k) modernizácia systémov sociálnej ochrany bez toho, aby bolo dotknuté písmeno c).

   V prípade, že by obsah dohody vybočoval z týchto mantinelov, nebolo by možné dohodu transformovať do podoby európskej smernice, a musela by zostať len autonómnou dohodou, zaväzujúcou v podstate iba strany dohody. V prípade ochoty a vôle je však určite možné otázky pokryté čl. 153 ZFEÚ vykladať dostatočne extenzívne na to, aby mohli pokryť všetky ustanovenia dohody o minimálnych náležitostiach hráčskych zmlúv.

5. Záver: výsledky dialógu – autonómna dohoda o minimálnych náležitostiach európskych profesionálnych hráčskych zmlúv (19. apríl 2012)

Napriek veľkým nádejam a očakávaniam, že sa podarí podpísať európsku autonómnu dohodu v odvetví profesionálneho futbalu (o minimálnych náležitostiach hráčskych zmlúv) už vo februári 2010, následný vývoj bol sklamaním.

Po tom, ako Lisabonská zmluva nadobudla účinnosť dňa 1. decembra 2009, dialóg v rámci novovzniknutého výboru pre odvetvie profesionálneho futbalu zamrzol, čo bolo spôsobené tým, že zúčastnené organizácie očakávali (resp. dúfali v) zmenu stanoviska EÚ vo vzťahu k športu v nadväznosti na novoformulované poslanie a kompetencie EÚ vo vzťahu k športu. Dúfali, že EÚ sa vzdá zásahov do športu s poukázaním na rešpektovanie osobitnej povahy športu, zakotvenej v čl. 165 ZFEÚ.

FIFPro, uvedomujúc si toto riziko, preto 15. apríla 2010 zaslalo ministrom športu členských štátov oficiálny list, poukazujúc na skutočnosť, že „chýba konštruktívny dialóg. Zjavne športové organizácie majú väčší záujem o konzultácie s organizáciami, ako je tá vaša, aby sa vrátili do bodu, ktorý bol opustený rozsudkom Bosman ... Využitie koncepcie špecifickosti športu prinesie návrat starého prestupového systému, ktorý je zakázaný právom EÚ, ... Na základe súčasných skúseností sa obávame, že športovci ako zamestnanci budú prvými obeťami priznania výnimočného postavenia odvetviu športu.... Profesionálni športovci sú zamestnanci ako každý iný zamestnanec v Európskej únii a zaslúžia si rovnakú právnu ochranu.“ ^[11]

Theo van Seggelen, generálny tajomník FIFPro divízie Európa tiež osobitne poznamenal, že „už pred štyrmi rokmi sa partneri dohodli o minimálnych požiadavkách pre štandardné futbalové zmluvy hráčov. Ale s výnimkou FIFPro, až dodnes žiadna strana nebola ochotná podpísať túto dohodu. Zdá sa, že je veľmi ťažké prijať právne dôsledky európskeho odvetvového sociálneho dialógu v odvetví futbalu.“^[12] Sociálny dialóg v športe teda bol v krízovom stave.

Až po dvoch rokoch, keď sa jasne ukázalo, že EÚ nehodlá poľaviť zo svojich nárokov na úroveň ochrany sociálnych práv v odvetví športu, sociálni partneri opäť našli cestu k sebe, a 19. apríla 2012 v Bruseli konečne podpísali autonómnu dohodu o minimálnych náležitostiach európskych profesionálnych hráčskych zmlúv, viac-menej v podobe, v akej bola pripravená už pred rokmi. Ako už bolo uvedené v úvode, ide pritom o autonómnu dohodu, ktorá nezaväzuje členské štáty, ale iba signatárov dohody, a predstavuje iba dobrovoľný záväzok pre nimi reprezentovaných sociálnych partnerov. Na národných úrovniach má byť zatiaľ implementovaná iba v súlade s národnými mechanizmami sociálneho dialógu (kolektívneho vyjednávania), t.j. v každom členskom štáte zaužívanými metódami implementácie výsledkov sociálneho dialógu. Sociálni partneri si pritom v dohode zvolili trojrýchlostný prístup (podľa toho do koľkých rokov sa má obsah dohody implementovať do praxe v jednotlivých členských štátoch – v Slovenskej republike to je do troch rokov). Predpokladá sa však tiež možnosť, že v súlade s čl. 155 ods. 2 ZFEÚ môže byť obsah tejto autonómnej dohody podobne ako niektoré predchádzajúce tzv. rámcové dohody, inkorporovaný do osobitnej smernice EÚ, čím by sa zvýšila normatívna sila tohto dokumentu.

Aj bez inkorporácie dohody do podoby smernice EÚ však vzhľadom na skutočnosť, že dohodu odsúhlasila a podpísala aj UEFA, možno nutne očakávať, že jej štandardy bude musieť naplniť aj profesionálny futbal na Slovensku, hoci na Slovensku v oblasti profesionálneho futbalu zásadne sociálny dialóg ani žiadne zaužívané spôsoby implementácie jeho výsledkov neexistujú. Pokiaľ hráči nie sú zamestnancami, nemožno aplikovať ani závery platné pre postupy implementácie výsledkov kolektívneho vyjednávania. V nasledujúcich mesiacoch môžeme preto v slovenských podmienkach očakávať spustenie intenzívnych rokovaní a debát nielen v otázke minimálnych náležitostí slovenských profesionálnych hráčskych zmlúv, ale tiež v otázke tvorby a rozvoja reálneho sociálneho dialógu medzi sociálnymi partnermi v profesionálnom futbale – organizáciou hráčov, t. j. Asociáciou profesionálnych futbalistov Slovenska, Slovenským futbalovým zväzom, Úniou ligových klubov a jednotlivými klubmi. Základy a pravidlá sociálneho dialógu, ktoré sa teraz medzi sociálnymi partnermi v profesionálnom futbale na Slovensku položia, budú ovplyvňovať vzťahy a realizáciu sociálneho dialógu počas nasledujúcich rokov, a možno až desaťročí.

Preklad znenia Dohody z 19. apríla 2012 pripájame v prílohe:

---

Dohoda o minimálnych náležitostiach štandardných hráčskych zmlúv v odvetví profesionálneho futbalu v Európskej únii a  na zvyšku územia podliehajúceho právomoci UEFA

STRANY:

• Union des Associations Européennes de Football so sídlom v Nyone (Švajčiarsko) a s hlavným miestom výkonu činnosti v Nyone (Švajčiarsko), ďalej len „UEFA“;
• organizácia „Európske profesionálne futbalové ligy“ so sídlom v Nyone (Švajčiarsko) a s hlavným miestom výkonu činnosti v Nyone (Švajčiarsko), ďalej len „EPFL“;
• Asociácia európskych klubov so sídlom v Nyone (Švajčiarsko) a s hlavným miestom výkonu činnosti v Nyone (Švajčiarsko), ďalej len „ECA“;
• Federation Internationale de Footballeurs Professionels Divízia

Európa so sídlom v Bruseli (Belgicko) a s hlavným miestom výkonu činnosti v Hoofddorpe (Holandsko), ďalej len „FIFPro Divízia Európa“.
UEFA, EPFL, ECA a FIFPro Divízia Európa sú ďalej spoločne označované len ako „Strany“.
EPFL/ECA a FIFPro Divízia Európa sú ďalej spoločne označované len ako „Sociálni partneri“.

VZHĽADOM K TOMU, ŽE:

a.    (Pridruženými) členmi EPFL sú národné najvyššie profesionálne futbalové ligy, významné ďalšie profesionálne futbalové ligy a združenia klubov v Európe, ktoré spĺňajú príslušné kritériá stanovené v stanovách EPFL;
b.    EPFL má 30 členov a pridružených členov v čase podpisu tejto Dohody, ktorými sú členovia uvedení v Prílohe 1;
c.    členmi ECA sú kluby zo všetkých členských zväzov UEFA, ktoré majú najlepšie individuálne koeficienty hodnotenia v ich príslušných zväzoch, kluby, ktoré získali členstvo na základe iných športových zásluh, a kluby, ktoré hrajú Ligu majstrov UEFA;
d.    ECA má 197 členov a pridružených členov v čase podpisu tejto Dohody, ktorými sú členovia uvedení v Prílohe 2;
e.    členmi FIFPro Divízia Európa sú národné združenia profesionálnych futbalových hráčov v Európe;
f.     FIFPro Divízia Európa má 24 členov v čase podpisu tejto Dohody, ktorými sú členovia uvedení v Prílohe 3;
g.    Strany uznávajú, že FIFPro Divízia Európa je zástupca hráčov v akomkoľvek formálnom sociálnom dialógu na úrovni Európskej únie v záležitostiach profesionálnych futbalistov a klubov, a že EPFL a ECA sú zástupcami klubov v akomkoľvek formálnom            sociálnom dialógu na úrovni Európskej únie týkajúcom sa profesionálnych futbalistov a klubov;
h.    Európska komisia uznala Sociálnych partnerov ako európskych sociálnych partnerov v Európskej únii v rámci európskeho sociálneho dialógu v súlade s rozhodnutím Komisie 98/500/ES z 20. mája 1998 o zriadení odvetvových výborov pre dialóg na                  podporu dialógu medzi sociálnymi partnermi na európskej úrovni na základe článku 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);
i.     UEFA je stranou tejto dohody v súlade s: (i) dohodou Rady pre stratégiu profesionálneho futbalu o sociálnom dialógu, podpísanou všetkými štyrmi stranami 14. mája 2008 (pripojená ako Príloha 5), (ii) rokovacím poriadkom Výboru pre európsky                       odvetvový sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu (pripojený ako Príloha 4) (pokiaľ ide o európsky aspekt tejto dohody), kde ako riadiaci orgán európskeho futbalu je UEFA definovaná ako „pridružená strana“, (iii) jej postavením ako riadiaceho         orgánu pre európsky futbal, a (iv) ostatnými príslušnými ustanoveniami tejto Dohody;
j.     Minimálne požiadavky pre európske profesionálne futbalové hráčske zmluvy (ďalej len „MRSPC“) boli vyvinuté v pracovnej skupine medzi UEFA, FIFPro a EPFL a boli zaslané členom UEFA v obežníku č. 032 z 18. mája 2007;
k.    Strany sa dohodli na transformácii MRSPC do podoby európskej autonómnej dohody v rámci Výboru pre európsky sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu;
l.     Strany považujú túto Dohodu za výsledok kolektívneho vyjednávania na európskej úrovni medzi Sociálnymi partnermi. Strany, ako bolo dohodnuté v „Cieľoch“ Pracovného programu na obdobie 2008-2009 v rámci európskeho sociálneho dialógu v odvetví        profesionálneho futbalu, „budú podporovať a rozvíjať koncept minimálnych požiadaviek pre európske profesionálne futbalové hráčske zmluvy vo všetkých členských štátoch EÚ“ a na zvyšku územia UEFA;
m.   ustanovenia v zmluvách EÚ, Charte základných práv EÚ, a sekundárnom práve EÚ platia pre zmluvy profesionálnych futbalových hráčov bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie a/alebo viac špecifické ustanovenia obsiahnuté v tejto Dohode. Strany sa                    zaväzujú ďalej rozpracovať ustanovenia, ktoré upravujú pracovný pomer v odvetví profesionálneho futbalu, s prihliadnutím na jeho osobitnú povahu, v budúcich dohodách. Ak to bude vhodné, dohody o veciach spadajúcich do pôsobnosti článku 153                  ZFEÚ       môžu predložiť Komisii na prijatie rozhodnutia Rady v súlade s postupom ustanoveným v článku 155 ZFEÚ;
n.    Strany prehlasujú a zaručujú, že každá z nich má právomoc uzavrieť túto Dohodu.

STRANY SA DOHODLI TAKTO:

ČLÁNOK 1  -  Cieľ

Cieľom tejto dohody je vytvorenie minimálnych požiadaviek na hráčske zmluvy profesionálnych futbalistov v Európe.

ČLÁNOK 2  -  Definície

V tejto Dohode, nasledujúce pojmy budú mať nasledujúci význam.

2.1 Dohoda: táto Dohoda vrátane všetkých príloh.

2.2 Klub: profesionálny futbalový klub, ktorý sa podieľa na jednej z profesionálnych futbalových súťaží / líg uvedených v Prílohe 6.

2.3 Hráč: profesionálny futbalista, ktorý je zamestnaný klubom na základe zmluvy.

2.4 Zmluva: pracovná zmluva medzi hráčom a klubom.

2.5 Územie: všetky krajiny, v ktorých má sídlo člen UEFA.

ČLÁNOK 3  -  Zmluva

3.1 Zmluva musí mať písomnú formu a byť riadne podpísaná Klubom aj Hráčom s tým, že podpis má právnu záväznosť. Musí tiež obsahovať vyznačenie miesta a dátumu podpisu Zmluvy. V prípade neplnoletého Hráča musí Zmluvu podpísať aj jeho rodič alebo       poručník.

3.2 Klub aj Hráč obdržia po jednom exemplári Zmluvy a jedna kópia sa zašle profesionálnej lige a/alebo národnému zväzu za účelom registrácie podľa predpisov príslušnej futbalovej organizácie.

3.3 Zmluva musí obsahovať údaje o mene, priezvisku, dátume narodenia, štátnom občianstve, ako aj presnú adresu Hráča (ako jednotlivca). V prípade neplnoletého hráča sa primerane uvedú aj údaje jeho rodiča/poručníka.

3.4 Zmluva obsahuje plný názov Klubu (vrátane registračného čísla), a plnú adresu jeho sídla, ako aj meno, priezvisko a trvalé bydlisko osoby oprávnenej konať v mene Klubu. Zmluvu môže uzavrieť iba futbalový Klub a jeho samostatná zložka s právnou                 subjektivitou. Ide o takú zložku, ktorá je podľa národného licenčného poriadku považovaná za žiadateľa o licenciu. Musí byť priamym alebo nepriamym členom národného futbalového zväzu a/alebo profesionálnej ligy a byť riadne registrovanou. Akákoľvek       iná entita nie je oprávnená uzatvárať Zmluvu bez predchádzajúceho písomného súhlasu príslušnej národnej futbalovej organizácie.

3.5 Zmluva obsahuje presný dátum vzniku (deň/mesiac/rok), ako aj zániku zmluvného vzťahu (deň/mesiac/rok). Zároveň upravuje rovnaké právo Klubu a Hráča rokovať o predĺžení platnosti a/alebo predčasnom ukončení Zmluvy. Každé predčasné ukončenie         zmluvného vzťahu musí byť odôvodnené (oprávnenou príčinou). V prípade dlhotrvajúceho obdobia zranenia/choroby alebo z dôvodu trvalej pracovnej neschopnosti Hráča môže Klub s hráčom ukončiť zmluvný vzťah za dodržania primeranej výpovednej           doby, s poukazom na Pravidlá FIFA pre štatút a prestup hráčov.

3.6 Vo vzťahu k článku 3.5 Dohody Strany súhlasia, že pri implementácii tejto Dohody do národnej úpravy sa majú upraviť rovnaké práva Klubu a Hráča rokovať o predĺžení a/alebo predčasnom ukončení Zmluvy v súlade s právnou úpravou v rámci                       kolektívnych zmlúv, pracovného práva, všeobecného práva a judikatúry na národnej a medzinárodnej úrovni.

3.7 V prípade, že do rokovaní za účelom uzavretia Zmluvy boli zapojené aj iné osoby, tieto musia byť v Zmluve uvedené (napr. rodič/poručník neplnoletého, meno právneho zástupcu Hráča, licencovaného hráčskeho agenta, tlmočníka).

ČLÁNOK 4  -  Definície v zmluve

4.1 Zmluva obsahuje pojmy a definície, ktoré musia byť riadne vysvetlené.

4.2 Pojmy, ktoré nie sú v Zmluve výslovne definované sa vykladajú v tom zmysle, ktorý majú rovnaké pojmy v stanovách a pravidlách FIFA a UEFA, v znení ich zmien.

ČLÁNOK 5  -  Vzťah medzi zmluvnými stranami

5.1 Zmluva upravuje pracovný pomer profesionálneho hráča. Ak sa zmluvné strany nedohodli na inom rozhodnom práve, pomer sa spravuje právnym poriadkom štátu, v ktorom je Klub registrovaný. Národný pracovné právo môže obsahovať kogentné ustanovenia, od ktorých sa Hráč ani Klub nemôžu odchýliť, a ktoré musia zmluvné strany zohľadniť.

5.2 Zmluva musí obsahovať úpravu všetkých práv a povinností Hráča a Klubu. Žiadna iná zmluva neupraví pracovnoprávne vzťahy medzi Hráčom a Klubom. V prípade existencie predchádzajúcej zmluvy alebo následného uzavretia inej zmluvy, sú strany povinné odkázať na túto Zmluvu alebo akúkoľvek inú neskoršiu pracovnú zmluvu. Každá ďalšia zmluva súvisiaca s touto Zmluvou sa musí zaslať profesionálnej lige a/alebo národnému zväzu, špecifikovanému v čl. 3.2.

5.3 Klub zamestnáva Hráča ako profesionálneho futbalistu v zmysle podmienok dohodnutých v Zmluve.

5.4 Zmluva sa spravuje právom určeným dohodou Klubu a Hráča. Voľba rozhodného práva však nesmie mať za následok zbavenie Hráča ochrany, ktorú mu poskytujú kogentné ustanovenia právneho poriadku štátu, v ktorom je Klub registrovaný.

ČLÁNOK 6  -  Povinnosti klubu

6.1 Zmluva stanoví povinnosti Klubu voči Hráčovi v súlade s týmto článkom.

6.2 Zmluva upravuje všetky finančné povinnosti Klubu, napríklad

(a) mzda (pravidelná; mesačná, týždenná, úkolová);

(b) iné finančné výhody (bonusy, prémie za skúsenosť, medzinárodné výkony);

(c) iné výhody (nepeňažné, ako auto, ubytovanie atď.);

(d) nemocenské a zdravotné poistenie pre prípady úrazu alebo choroby (povinné zo zákona) a povinnosť výplaty mzdy aj počas práceneschopnosti (tá sa definuje a upravia sa tiež následky takýchto udalostí na vyplácanú mzdu);

(e) dôchodkové sporenie/odvody na sociálne poistenie (povinné zo zákona alebo na základe kolektívnej zmluvy);

(f) náhrada Hráčových výdavkov.

6.3 Zmluva musí určiť menu, v ktorej sa mzda vypláca, jej výšku, periodicitu jednotlivých plnení (napr. na konci každého mesiaca), a spôsob výplaty (v hotovosti, peňažným transferom na bankový účet atď.).

6.4 Zmluva tiež upraví finančný dopad podstatných zmien vo výnosoch Klubu (napr. ako dôsledok postupu alebo zostupu Klubu).

6.5 Smernica Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci sa vzťahuje aj na zmluvné vzťahy upravené touto Zmluvou. Zmluva zabezpečí každému neplnoletému hráčovi zapojenému do programu mládežníckeho rozvoja možnosť povinnej školskej dochádzky v súlade s domácim právnym poriadkom a žiadnemu Hráčovi nemožno brániť pokračovať v mimo-futbalovom vzdelávaní. Podobne môže byť upravená možnosť prípravy na druhú kariéru po ukončení futbalovej kariéry.

6.6 Klub a Hráč sa dohodnú na platení daní podľa národnej právnej úpravy.

6.7 Zmluva upraví platenú dovolenku. Minimom sú štyri týždne v časovom rozmedzí 12 mesiacov. Dovolenka musí byť vopred odsúhlasená Klubom a Hráč si ju musí vybrať mimo riadnej futbalovej sezóny. Hráčovi sa musí umožniť vybrať si aspoň dva súvislé týždne dovolenky. Zmluva upraví dĺžku bežného denného alebo týždenného pracovného času Hráča.

6.8 Zmluva zahrnie ustanovenia o ochrane ľudských práv (napr. sloboda prejavu hráča) a zákaz diskriminácie Hráča.

6.9 Zmluva tiež upraví pravidlá Klubu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vrátane povinného krytia poistenia Hráčov pre prípad choroby a úrazu, a pravidelnej zdravotnej/stomatologickej prehliadky ako aj zdravotnej/stomatologickej starostlivosti poskytovanej kvalifikovaným personálom počas výkonu futbalových povinností. To zahŕňa aj antidopingovú prevenciu. Aplikuje sa tiež Smernica Rady 89/391/ES, osobitne ustanovenia o odhade rizika, preventívnych opatreniach, ako aj informovaní, konzultovaní, účasti a príprave Hráčov.

6.10 Zmluva tiež upraví vedenie riadnej evidencie úrazov (vrátane tých, ktoré sa odohrali pri výkone povinností národného tímu), pri dodržaní ochrany súkromia. Pokiaľ právny predpis neustanovuje inak, zásadne evidenciu úrazov vedie zodpovedný lekár tímu.

ČLÁNOK 7  -  Povinnosti hráča

7.1 Zmluva upraví povinnosti Hráča voči Klubu v súlade s týmto článkom.

7.2 Zmluva upravuje všetky Hráčove povinnosti, ktoré musí splniť vo vzťahu ku Klubu:

(a) hrať v zápasoch podľa svojich najlepších schopností, ak bude zaradený do tímu;

(b) zúčastňovať sa tréningov a prípravy na zápas podľa pokynov nadriadeného (napr. hlavného trénera);

(c) dodržiavať zásady zdravého životného štýlu a vysokú kondičnú úroveň;

(d) dodržiavať pokyny a konať podľa inštrukcií klubových funkcionárov (ak sú racionálne; napr. bývať tam, kde je to výhodné pre Klub);

(e) zúčastňovať sa aktivít organizovaných Klubom (športových, alebo aj obchodných);

(f) dodržiavať pravidlá Klubu (vrátane prípadného disciplinárneho poriadku Klubu, s ktorým bol Hráč oboznámený pred podpisom Zmluvy);

(g) správať sa športovo voči osobám účastným zápasu alebo tréningu, naučiť sa a dodržiavať pravidlá hry a akceptovať rozhodnutia zápasových funkcionárov;

(h) zdržať sa účasti na iných futbalových aktivitách, či iných aktivitách alebo potenciálne nebezpečných aktivitách, ktoré Klub vopred neschválil, a ktoré nie sú pokryté klubovým poistením;

(i) zaobchádzať šetrne s majetkom Klubu a vrátiť ho po uplynutí platnosti Zmluvy;

(j) bezodkladne oznámiť Klubu prípadnú chorobu či úraz, nepodrobiť sa žiadnemu zdravotnému zákroku bez predchádzajúceho informovania klubového lekára (s výnimkou prípadov núdze), a doložiť lekárske potvrdenie o práceneschopnosti;

(k) podrobiť sa pravidelnej lekárskej prehliadke a lekárskemu ošetreniu na žiadosť klubového lekára;

(l) dodržiavať antidiskriminačnú politiku zväzu, ligy, hráčskeho združenia a/alebo Klubu;

(m) nepoškodzovať imidž Klubu alebo futbalu (napr. vyjadreniami pre médiá);

(n) nestávkovať a nepodieľať sa na podobných aktivitách vo vzťahu k futbalu.

7.3 Hráč a Klub sa musia dohodnúť na platení daní podľa národného právneho poriadku.

7.4 Hráč má právo na preskúmanie zdravotného stavu nezávislým zdravotníckym špecialistom, ak spochybňuje názor klubového špecialistu. Ak pretrvávajú rozdielne názory, strany súhlasia s akceptovaním nezávislej tretej mienky, ktorá bude záväznou.

ČLÁNOK 8  -  Osobnostné práva

8.1 Klub a Hráč sa musia dohodnúť na využívaní Hráčových osobnostných práv.

8.2 Ako odporúčanie a hlavný princíp, Hráč môže využívať svoje osobnostné práva sám (ak nie sú v rozpore so záujmami klubových sponzorov/partnerov), kým Klub má právo využívať Hráčove osobnostné práva ako súčasti celého tímu.

ČLÁNOK 9  -  Požičiavanie hráča

9.1 Klub aj Hráč musia súhlasiť s požičaním Hráča inému Klubu, pričom sa musia dodržiavať príslušné platné futbalové pravidlá.

ČLÁNOK 10  -  Hráčska disciplína a jej porušenie

10.1 Klub vyhotoví v písomnej forme interný disciplinárny poriadok so sankciami/trestami a procesnými postupmi, ktoré musí Hráč rešpektovať. Klub musí tieto pravidlá vysvetliť Hráčovi.

10.2 Klub stanoví tieto pravidlá a postupy ako aj sankcie vrátane pokút v súlade s miestnou dohodou a štandardmi.

10.3 Ak Hráč poruší akékoľvek povinnosti, ktoré má dodržiavať podľa tejto Zmluvy, klub mu môže uložiť rôznorodé tresty v závislosti od závažnosti porušenia, v súlade s disciplinárnym poriadkom.

10.4 Hráč má právo odvolať sa a byť sprevádzaný/zastúpený kapitánom Klubu alebo zástupcom odborov (hráčskeho združenia).

ČLÁNOK 11  -  Antidoping

11.1 Hráč a Klub sa musia spravovať všetkými relevantnými antidopingovými pravidlami.

11.2 Doping je zakázaný. Ktokoľvek kto podáva nelegálne látky alebo akýmkoľvek spôsobom podporuje doping, bude sa zodpovedať disciplinárnym orgánom národného zväzu alebo príslušným medzinárodným orgánom.

11.3 Klub si vyhradzuje právo podniknúť akékoľvek iné kroky voči Hráčovi vinnému z dopingu, s prihliadnutím na princíp individuálneho posudzovania jednotlivých prípadov.

ČLÁNOK 12  -  Rozhodovanie sporov

12.1 Zmluva upraví postup riešenia sporov medzi Hráčom a Klubom v otázkach, ktoré nie sú upravené Zmluvou.

12.2 V súlade s národným právnym poriadkom a kolektívnymi zmluvami na národnej úrovni, akýkoľvek spor medzi Klubom a Hráčom ohľadom Zmluvy bude predložený nezávislému a nestrannému arbitrážnemu orgánu rovnomerne zloženému zo zástupcov každej strany (zamestnávateľov a zamestnancov) podľa stanov a pravidiel národného zväzu, alebo Športovému arbitrážnemu súdu (CAS), ak sa nepoužila národná arbitrácia s konečným účinkom. Tieto rozhodnutia budú konečné. Za podmienok uvedených v Pravidlách FIFA pre štatút a prestup hráčov sa môžu spory riešiť aj Rozhodcovskou komorou FIFA s možnosťou odvolania sa k Športovému arbitrážnemu súdu CAS.

(Dôležitá poznámka: Pracovnoprávne otázky sú upravené národným právnym poriadkom a v niektorých krajinách nie je možné arbitrážne riešenie pracovnoprávnych sporov.)

ČLÁNOK 13  -  Futbalové pravidlá

13.1 Futbalové pravidlá sú stanovy, pravidlá a rozhodnutia FIFA, UEFA, národného zväzu, a prípadne aj profesionálnej ligy.

13.2 Klub a Hráč musia dodržiavať stanovy, pravidlá a rozhodnutia FIFA, UEFA, národného zväzu, ako aj prípadnej profesionálnej ligy, ktoré tvoria integrálnu súčasť Zmluvy – Hráč a Klub ich uznávajú svojím podpisom.

13.3 Klub a Hráč sú si vedomí, že horeuvedené futbalové pravidlá sa môžu meniť.

ČLÁNOK 14  -  Kolektívne zmluvy

14.1 Klub a Hráč musia rešpektovať kolektívnu zmluvu na národnej úrovni, ak ju dohodli národné organizácie zastupujúce zamestnávateľov a zamestnancov a Klub a Hráč ju uznali svojimi podpismi na Zmluve.

14.2 Klub napríklad musí rešpektovať minimálnu výšku mzdy Hráča, ak jej výška bola dohodnutá v národnej kolektívnej zmluve.

ČLÁNOK 15  -  Záverečné ustanovenia zmluvy

15.1 Klub a Hráč si musia dohodnúť presný obsah nasledujúcich záverečných ustanovení:

(a) rozhodné právo;

(b) súdna právomoc a príslušnosť;

(c) rozhodná jazyková verzia, ak je Zmluva prekladaná (alebo ak je uzatvorená vo viacerých jazykových verziách);

(d) povinnosť mlčanlivosti o uzatvorenej Zmluve (s výnimkou ak zverejnenie vyžaduje právny predpis alebo futbalové pravidlá);

(e) neplatnosť určitého ustanovenia neovplyvňuje zvyšok Zmluvy;

(f) výklad zmluvných ustanovení musí byť zabezpečený (napr. určením, kto je zodpovedný za výklad);

(g) počet vyhotovení Zmluvy a komu sú určené;

(h) špecifikovanie príloh, ktoré sú integrálnou súčasťou Zmluvy a sú predložené Hráčovi;

(i) akékoľvek zmeny, dodatky alebo zrušenie ustanovení Zmluvy sú platné iba ak sú vyhotovené na základe súhlasu oboch zmluvných strán v písomnej forme.

15.2 Hráč a Klub súhlasia so všetkými relevantnými prílohami (účinnými a riadne podpísanými oboma stranami):

Prílohy:

    Klubové pravidlá (vrátane prípadného klubového disciplinárneho poriadku)

    Futbalové pravidlá

ČLÁNOK 16  -  Boj proti rasizmu a diskriminácií

16.1 Kluby a Hráči sa zaväzujú bojovať proti rasizmu a inému diskriminačnému správaniu vo futbale.

ČLÁNOK 17  -  Priaznivejšie ustanovenia

17.1 Kluby a Hráči, rovnako ako členovia Sociálnych partnerov majú právo uzatvárať dohody odchyľujúce sa od tejto Dohody v prospech Hráčov. Môže sa tak stať prostredníctvom národnej kolektívnej zmluvy ako aj v individuálnej hráčskej Zmluve.

17.2 Pokiaľ Kluby a Hráči alebo členovia Sociálnych partnerov dohodli alebo dohodnú pracovné podmienky, ktoré sa odchyľujú od ustanovení obsiahnutých v tejto Dohode spôsobom, ktorý je priaznivý pre Hráča, tieto priaznivé pracovné podmienky zostávajú v platnosti.

17.3 Dohoda nemôže za žiadnych okolností ohroziť kolektívne alebo individuálne výhody Hráča priznané pred nadobudnutím jej platnosti.

ČLÁNOK 18  -  Implementácia a vynucovanie

18.1 V súvislosti s článkom 155 ZFEÚ, táto Dohoda zaväzuje Strany k vynaloženiu maximálneho úsilia na zabezpečenie implementácie na vnútroštátnej úrovni, ak je to možné, pomocou najvhodnejších právnych nástrojov stanovených príslušnými stranami na národnej úrovni v Európskej únii a na zvyšku Územia. Vyššie uvedené rešpektuje zásadu subsidiarity, vrátane ale nielen rešpektovania vnútroštátnych právnych predpisov, platných kolektívnych zmlúv, štandardných zmlúv a zmlúv medzi klubmi a hráčmi. Vykonávanie tejto Dohody musí vziať do úvahy platnú právnu úpravu športového pracovného práva, a musí byť v súlade s postupmi a praxou špecifickými pre riadenie a prácu v členských štátoch Európskej únie a ostatných štátoch Územia.

18.2 Vykonávanie Dohody bude nasledovať až potom, čo bude schválená a/alebo ratifikovaná príslušnými orgánmi Strán (t. j. Valné zhromaždenie, Kongres atď.). Príslušné schvaľovacie / ratifikačné postupy Strán sú uvedené v Prílohe 7.

18.3 Táto Dohoda zaväzuje všetky Strany k úsiliu o čo najrýchlejšie zabezpečenie jej implementácia vo zvyšku Územia v súlade s Prílohou 8.

18.4 Všetky spory týkajúce sa procesu implementácie na národnej úrovni musia byť riešené rokovaním na úrovni členských štátov zahŕňajúc, kde to bude vhodné, podiel Kontaktného výboru. Kontaktný výbor sa skladá z 2 zástupcov z FIFPro Divízie Európa; 1 zástupcu EPFL, 1 zástupcu ECA a 1 zástupcu UEFA. Členovia Kontaktného výboru budú vybraní z Riadiaceho výboru Výboru pre európsky sociálny dialóg. Úlohou Kontaktného výboru je pomôcť stranám na národnej úrovni s cieľom dosiahnuť účinnú implementáciu tejto Dohody.

18.5 Členské organizácie podajú správu o implementácii tejto Dohody Výboru pre európsky sociálny dialóg. Príloha 8 obsahuje podrobné ustanovenia o podávaní hlásení.

18.6 Implementácia tejto Dohody nezakladá platný dôvod pre zníženie úrovne pracovných podmienok stanovených na národnej úrovni pre Hráčov, napr. ako sú stanovené v národných kolektívnych zmluvách alebo v individuálnych Zmluvách.

ČLÁNOK 19  -  Úplnosť dohody a revízie

19.1 Strany uznávajú, že táto Dohoda predstavuje kompletnú dohodu Strán vo vzťahu k Dohode a zároveň objekt Dohody. Strana nemôže meniť podmienky tejto Dohody bez predchádzajúceho písomného súhlasu zvyšných Strán.

19.2 Strany môžu zmeniť podmienky tejto Dohody na základe rokovaní v rámci Výboru pre európsky sociálny dialóg.

19.3 Táto Dohoda sa nedotýka práva strán na národnej úrovni uzatvárať dohody upravujúce a / alebo doplňujúce ustanovenia tejto Dohody, aby sa prihliadlo na národné zvláštnosti. Tieto zmeny musia byť schválené Riadiacim výborom Výboru pre európsky sociálny dialóg s cieľom zabezpečiť jednotnú implementáciu tejto Dohody na celom Území.

ČLÁNOK 20  -  Doba platnosti dohody

20.1 Táto Dohoda nadobúda platnosť dňom podpisu, po schválení a / alebo ratifikácii textu všetkými príslušnými orgánmi Strán, a zostane v platnosti po dobu štyroch rokov. Dohoda vyprší bez ďalšieho upozornenia.

20.2 Strany majú povinnosť dojednať obnovenie tejto Dohody v dobrej viere v súlade s Rokovacím poriadkom. Tieto rokovania začnú najneskôr jeden rok pred uplynutím doby platnosti tejto Dohody. Strany vynaložia všetko úsilie, aby novú dohodu na nové obdobie podpísali tri mesiace pred uplynutím doby platnosti tejto Dohody.

ČLÁNOK 21  -  Úloha  UEFA

21.1 UEFA ako riadiaci orgán európskeho futbalu má zastúpenie vo Výbore pre európsky sociálny dialóg ako pridružená strana definovaná v Rokovacom poriadku Výboru pre európsky odvetvový sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu.

21.2 Rada UEFA pre stratégiu profesionálneho futbalu bude spolupracovať s Výborom pre európsky sociálny dialóg v súlade s Rokovacím poriadkom Výboru pre európsky odvetvový sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu.

ČLÁNOK 22  -  Podpisy

Spísané a podpísané v Bruseli, 19. 4. 2012

Príloha 1  -  Členovia a kandidáti na členstvo v EPFL

Príloha 2  -  Členovia ECA

Príloha 3  -  Členovia FIFPro

Príloha 4  -  Rokovací poriadok Výboru pre európsky odvetvový sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu 

                 -  Pracovný program Výboru pre európsky sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu

Príloha 5  -  Dohoda Rady pre stratégiu profesionálneho futbalu o (EÚ) sociálnom dialógu zo 14. 5. 2008

Príloha 6  -  Definícia futbalových úrovní/líg a zmlúv pokrytých Dohodou o minimálnych náležitostiach štandardných hráčskych zmlúv

Príloha 7  -  Postup schvaľovania/ratifikácie

Príloha 8  -  Implementácia a vynutiteľnosť

Kompromisný návrh HW z 24. januára 2011 na základe porovnania „zamestnávatelia 
november 2010 a FIFPro január 2011“

V súlade s článkom 18 tejto Dohody, budú Strany jednotlivo i spoločne usilovať o čo najrýchlejšie zabezpečenie vykonávania tejto Dohody nasledovne:

1.1 Členovia sociálnych partnerov implementujú túto Dohodu v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Írsku, Taliansku, Holandsku, Portugalsku, Španielsku, Švédsku, Anglicku, Severnom Írsku, Walese, Škótsku, a rovnako aj vo Švajčiarsku a Nórsku do jedného roka odo dňa podpisu tejto Dohody
1.2 Členovia sociálnych partnerov implementujú túto Dohodu v Bulharsku, Grécku / Cypre, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Slovinsku a počas 2 (alebo 3) rokov odo dňa podpisu tejto Dohody.
1.3 V ostatných krajinách by táto Dohoda mala byť implementovaná najneskôr do troch rokov po dátume podpisu tejto Dohody.
1.4 Strany majú právo individuálne predĺžiť lehotu pre všetky krajiny uvedené v článkoch 1.2 a 1.3. Strana musí takéto predĺženie konzultovať so zvyšnými Stranami pred uskutočnením odkladu. Všetky Strany tejto Dohody musia súhlasiť s dĺžkou odkladu.
1.5 Pri implementácii tejto Dohody členovia Sociálnych partnerov musia vziať do úvahy prípadnú úlohu iných príslušných strán. V prípade, že existuje národná kolektívna zmluva, musí byť Dohoda implementovaná do národnej kolektívnej zmluvy.
V prípade, že na národnej úrovni neexistuje národná kolektívna zmluva, strany na národnej úrovni určia najvhodnejšiu a najúčinnejšiu metódu implementácie. V mnohých krajinách by to mohlo byť vytvorenie národnej kolektívnej zmluvy, a uznáva sa, že vytvorenie dôveryhodných a efektívnych organizácií sociálnych partnerov a štruktúr kolektívneho vyjednávania je, rovnako, vhodnou metódou, aj keď nie vždy vhodnou pre všetky krajiny. Alternatívne iné metódy môžu byť účinnejšie a / alebo vhodné a strany na národnej úrovni vynaložia najlepšie úsilie o vyhľadanie a použitie najefektívnejšej metódy implementácie, napríklad implementácie na základe dohody alebo futbalových predpisov. Najúčinnejšia metóda implementácie bude detailne analyzovaná počas návštev uvedených v článku 2.1 nižšie.

2.1 Vytvorí sa „Pracovná skupina pre sociálny dialóg v európskom profesionálnom futbale“ (Pracovná skupina). Túto Pracovnú skupinu budú tvoriť odborníci z každej zo štyroch Strán a FIFA (v prípade ak FIFA podľa očakávania prijme pozvánku do tejto pracovnej skupiny). Táto Pracovná skupina bude spolupracovať s Riadiacim výborom a Radou pre stratégiu profesionálneho futbalu a bude mať úlohu koordinovať podporu a implementáciu tejto Dohody v úzkej spolupráci so Stranami v každom štáte.

Pracovná skupina navštívi vybrané jednotlivé štáty za účelom stretnutia s národnými zástupcami každej zo štyroch strán (ak existujú). Zloženie pracovnej skupiny bude flexibilné, aby umožnilo FIFPro, ECA, EPFL, FIFA alebo UEFA poveriť najvhodnejšiu osobu alebo osoby pre každú návštevu. V zásade, sociálni partneri a miestne národné zväzy budú zodpovedné za koordináciu stretnutí na národnej úrovni.

V zásade by sa zasadnutia mali zúčastniť zástupcovia za každú z nasledujúcich organizácií:

1.FIFA
2.UEFA
3.národný zväz
4.EPFL
5.národná liga (ak existuje)
6.FIFPro Divízia Európa
7.národné hráčske združenie (ak existuje)
8.ECA
9.miestne členské kluby ECA

Cieľom týchto návštev bude prediskutovať a dohodnúť najlepší spôsob, ako na vnútroštátnej úrovni implementovať minimálne požiadavky na hráčske zmluvy v konkrétnej krajine v súlade s touto Dohodou. Skupina vynaloží najlepšiu snahu presvedčiť národné strany aby implementovali Dohodu. Návštevy by tiež mali mať možnosť riešiť ďalšie kľúčové otázky dôležité pre profesionálny futbal v Európe, ako sú napr. otázky národných komôry pre riešenie sporov.
2.2 Pracovná skupina si môže vybrať ako alternatívu organizovanie regionálnych stretnutí s účasťou dvoch alebo viacerých krajín v rovnakom čase / mieste.
2.3 Orientačný program návštev:

Časový plán (2011)         Návšteva

marec                3
apríl                   3
máj                    3
jún                     3
september          3
október              3
november           3
december           3

2.4 Na základe výsledkov Pracovnej skupiny pre sociálny dialóg „Implementácia“, Pracovná skupina pre sociálny dialóg v európskom profesionálnom futbale bude primárne organizovať spoločné stretnutia v nasledujúcich krajinách:
Bulharsko, Česká republika, Grécko / Cyprus, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Slovinsko, Srbsko / Chorvátsko, Turecko, Ukrajina.
Potom sa zameria na zvyšok krajín na Území UEFA, a to konkrétne nasledujúce krajiny:
Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Bosna a Hercegovina, Bielorusko, Estónsko, Faerské ostrovy, Gruzínsko, Island, Izrael, Kazachstan, Lichtenštajnsko, Litva, Luxembursko, Lotyšsko, Moldavsko, Macedónsko, Malta, Čierna Hora, San Marino, Slovensko.
2.5 Pracovná skupina pre sociálny dialóg v európskom profesionálnom futbale pripraví a prijme štvrťročné tabuľky so zhrnutím priebežnej implementácie Dohody. Prvýkrát tak urobí v máji 2012. Úplná správa o implementácii bude pripravená na predloženie Riadiacemu výboru a Rade pre stratégiu profesionálneho futbalu a bude prerokovaná a prijatá Výborom pre európsky sociálny dialóg do konca roku 2012 a znovu do konca roku 2013.

Preklad do slovenského jazyka:
Asociácia profesionálnych futbalistov Slovenska (APFS)
Generálny sekretár JUDr. Tomáš Gábriš, PhD., LLM

---