Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR
Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR[1]
Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora v intenciách § 243e Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) je mimoriadny opravný prostriedok. Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f OSP) a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb, alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Nechcem sa tu zaoberať špecifickými aspektami mimoriadneho dovolania - ako zákonné dôvody, jeho prípustnosť či neprípustnosť, prekluzívna ročná lehoty atď. Chcem pripomenúť, že tento mimoriadny opravný prostriedok ako taký neprospieva stabilite súdnych rozhodnutí, keď právoplatný rozsudok v niektorých civilných veciach môže byť ešte do jedného roka napadnutý. V tomto zmysle je v horizonte dvadsiatich rokov legitímna úvaha o zrušení tohto inštitútu .
Aká je však realita u nás, pokiaľ ide o vymožiteľnosť práva? Na exaktnej štatistike chcem ukázať, že bez tohto mimoriadneho opravného prostriedku by bola výrazne poškodená. Ak by sa to z pohľadu budúcej právnej úpravy nebralo do úvahy, išlo by len o reformu samú pre seba, ktorá nezohľadňuje realitu úrovne súdnictva najmä na nižších stupňoch.
Za obdobie 2004 až 2011 dosiahol nový nápad podnetov na podanie mimoriadneho dovolania číslo 12 897. Z týchto podnetov podal generálny prokurátor SR v sledovanom období 1112 mimoriadnych dovolaní na Najvyšší súd SR. Až v 675 prípadoch Najvyšší súd SR vyhovel mimoriadnym dovolaniam celkom a v 25 prípadoch čiastočne[2].
Predložená štatistika varuje – z hľadiska vymožiteľnosti práva na Slovensku – pristúpiť v dohľadnej dobe k zrušeniu tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
Snaha priblížiť sa, resp. splynúť s európskymi štandardami v súdnictve nemôže byť jednorazovým skokom. Celá problematika justície je veľmi zložitá. Zvýšenie úrovne rozhodovania najmä na nižších stupňoch súdov si podľa môjho názoru vyžiada až generačný posun vo vzdelávaní. V tomto zmysle v práci Justičnej akadémie vidieť prvé náznaky zvyšovania úrovne sudcov a prokurátorov.
Domnievam sa, že inštitút mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR u nás výrazne prispieva k vymožiteľnosti práva, a preto spomínané úvahy de lege ferenda o jeho zrušení nie sú v súčasnosti opodstatnené.
JUDr. Martin Lauko
prokurátor GP SR
netrestný odbor
občianskosúdne oddelenie
Poznámky pod čiarou: